Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Pc/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou v právnej veci navrhovateľa: Q. N., nar. dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. G. č. 6, XXX XX G., proti odporkyni

- dcére: J. K., nar. dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. Q. č. XX, XXX XX G., o zrušenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletej dcére, takto

rozhodol:

I. Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21.05.2018, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 28.05.2018, domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére s odôvodnením, že dňa 23.05.2016 dcéra nadobudla plnoletosť a v mesiaci jún 2018 ukončí štúdium na SOŠ maturitnou skúškou a bude schopná sa sama živiť. Na pojednávaní konanom dňa 28.03.2019 do zápisnice pred súdom otec - navrhovateľ okrem iného uviedol, že je toho názoru, že dcéra má 21 rokov, má čas na to, aby sa zamestnala, pričom on žije s priateľkou s ktorou má 1 dieťa, a zároveň priateľka má z predchádzajúceho vzťahu 2 deti. On a jeho priateľka sú živnostníci, žijú s deťmi v prenajatom byte, kde za prenájom uhrádzajú 700,- eur mesačne

2. Odporkyňa - dcéra (osoba oprávnená poberať výživné) prevzala návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti dňa 19.10.2018 (l.č.9) s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. Doručila súdu dňa 28.03.2019 Potvrdenie o návšteve školy zo dňa 26.03.2019 z ktorého vyplýva, že je v školskom roku 2018/2019 žiačkou II.VS triedy N. s dennou formou štúdia. Na pojednávaní konanom dňa 28.03.2019 okrem iného vypovedala, že neukončila štúdium, mala štúdium prerušené na mesiac 05/2018 kvôli zdravotným problémom pre pretrvávajúce zdravotné problémy po dobu 2 mesiacov - zápal stredného ucha a hnisavú angínu). Po nástupe do školy do školy po 2 mesiacoch práceneschopnosti štúdium nezvládala, tak prerušila štúdium na 1 mesiac. V mesiaci kúl/2018 a august/2018 boli prázdniny a od septembra/2018 ďalej pokračovala v štúdiu. Potvrdila, že občas cez víkendy chodí na brigády, ale cez pracovný týždeň nemôže pracovať. V súčasnosti má prípravu na maturity, pričom tento rok 2019 keď ukončí maturitou ročník budem sa môcť zamestnať. Už absolvovala maturitné písomné skúšky, v apríli 2019 bude mať praktické skúšky a v máji 2019 bude mať ústne skúšky, pričom v mesiaci jún 2019 by mala končiť štúdium. Uviedla, že otec jej povedal, že to finančne nezvláda a ona súhlasila, že cez leto jej nemusí platiť výživné.

3. Vo veci súd vykonal dokazovanie: výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ktoré tvoria súčasť súdneho spisu ( Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu z 21.05.2018, l.č.1, Uznesenie č.k. 7Pc/7/2018-7 z 27.09.2018 (výzva osoby oprávnenej na vyjadrenie sa k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti), Doručenka od odporkyne 19.10.2018 - nevyjadrila sa, l.č.9, dňa 25.01.2019 stanovený termín pojednávania, prílohou sú spisy Okresného súdu Bratislava IV: sp.zn.13Nc/163/1998 (Rozsudok zo dňa 21.01.2000, ktorým súd zveril maloletú J. do výchovy a opatery matke dňom 23.05.1998 a otca zaviazal k povinnosti platiť na výživu maloletej J. sumu 1.000,- Sk mesačne, sp.zn. 25P/30/2008 (Rozsudkom č.k.25P/30/2008-37 zo dňa 04.03.2009, právoplatným 18.04.2009 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú J. zo sumy 1.000,- Sk na sumu 100,- eur mesačne a týmto sa zmenil rozsudok OS BAIV č.k.13Nc/163/1998 zo dňa 21.01.2000, právoplatný dňa 14.02.2000 v časti výšky výživného pre maloletú J.), sp.zn. 25P/169/2009 (Uznesením č.k. 25P/169/2009-13 zo dňa 28.04.2010, právoplatným dňa 11.06.2010 súd konania o zníženie výživného na maloletú J. zastavil), sp.zn. 22Pc/18/2017 (Uznesenie č.k. 22Pc/18/2017-84 zo dňa 19.06.2018, právoplatný dňa 02.08.2018 - súd konanie o zníženie výživného zastavil, nakoľko podaním doručeným súdu 13.06.2018 zaslali účastníci konania mimosúdnu dohodu, na základe ktorej navrhovateľ zobral svoj návrh na zníženie vyživovacej povinnosti voči dcére späť a rovnako oprávnená z vyživovacej povinnosti zobrala svoj návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti späť a dohodli sa na ukončení vyživovacej povinnosti k 31.05.2018 v dôsledku ukončenia štúdia J.) a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 13Nc/163/1998 mal súd rozsudkom zo dňa 21.01.2000, preukázané, že súd zveril maloletú J. do výchovy a opatery matke dňom 23.05.1998 a otca zaviazal k povinnosti platiť na výživu maloletej J. sumu 1.000,- Sk mesačne.

5. Z obsahu spisu sp.zn. 25P/30/2008 vyplýva. Že rozsudkom č.k.25P/30/2008-37 zo dňa 04.03.2009, právoplatným 18.04.2009 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú J. zo sumy 1.000,- Sk na sumu 100,- eur mesačne a týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k.13Nc/163/1998 zo dňa 21.01.2000, právoplatný dňa 14.02.2000 v časti výšky výživného pre maloletú J.. 6. Z obsahu spisu sp.zn. 25P/169/2009 vyplýva, že uznesením č.k. 25P/169/2009-13 zo dňa 28.04.2010, právoplatným dňa 11.06.2010 súd konania o zníženie výživného na maloletú J. zastavil.

7. Z obsahu spisu sp.zn. 22Pc/18/2017 bolo preukázané, že uznesením č.k. 22Pc/18/2017-84 zo dňa 19.06.2018, právoplatným dňa 02.08.2018 súd konanie o zníženie výživného zastavil, nakoľko podaním doručeným súdu 13.06.2018 zaslali účastníci konania mimosúdnu dohodu, na základe ktorej navrhovateľ zobral svoj návrh na zníženie vyživovacej povinnosti voči dcére späť a rovnako oprávnená z vyživovacej povinnosti zobrala svoj návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti späť a dohodli sa na ukončení vyživovacej povinnosti k 31.05.2018 v dôsledku ukončenia štúdia J. 8. Potvrdením o návšteve školy zo dňa 26.03.2019 bolo preukázané, že odporkyňa - dcéra je v školskom roku 2018/2019 žiačkou II.VS triedy N. s dennou formou štúdia.

9. Z výpovede odporkyne súd zistil, že neukončila štúdium v roku 2018, ale mala štúdium prerušené na mesiac 05/2018 kvôli zdravotným problémom pre pretrvávajúce zdravotné problémy po dobu 2 mesiacov (zápal stredného ucha a hnisavú angínu). Po nástupe do školy do školy po 2 mesiacoch práceneschopnosti štúdium nezvládala a prerušila štúdium na 1 mesiac.

10. V mesiaci kúl/2018 a august/2018 boli prázdniny a od septembra/2018 odporkyňa pokračovala v štúdiu na N.. V súčasnosti absolvuje prípravu na maturity, pričom v roku 2019 ak ukončí maturitou ročník stane sa ekonomicky samostatnou a bude sa môcť zamestnať. V čase rozhodnutie súdu odporkyňa absolvovala maturitné písomné skúšky, v apríli 2019 absolvuje praktické skúšky a v máji 2019 bude absolvovať ústne skúšky. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa v mesiaci jún 2019 po úspešnom absolvovaní maturitných skúšok by mala ukončiť štúdium na N. 11. Podľa ust. § 43 ods. 3 písm. a) zák.č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov/ Zákona o rodine/, dieťa je ďalej povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu,

12. Podľa ust. § 155 konanie sa začína len na návrh.

13. Podľa ust. § 156 účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

14. Podľa ust. § 157 rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

15. Podľa čl. 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

16. Podľa ust. § 217 ods. 1 (veta prvá) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia .

17. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine /zák.č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov/, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 19. Podľa ust. § 30 zákona č. 161/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (CMP), po začatí konania súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec čo v najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.

20. Podľa § 34 CMP, ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú. Ustanovenia Civilného sporového poriadku o zázname procesných úkonov technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku sa v konaniach vykonávaných notármi ako súdnymi komisármi nepoužijú.

21. Podľa ust. § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

22. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

23. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery

24. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho narodením. Naproti tomu stojí vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje.

25. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci týkajúcej sa výživného dieťaťa opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov a táto musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.

26. Teleológia ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine (plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť ) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho event. pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča). Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností. Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) takéhoto postihnutia dieťaťa preto musia ísť na ťarchu toho, kto (ako racionálna bytosť) dieťa na svet, dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných dôsledkov, priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12).

27. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou. Dosiahnutím plnoletosti táto vyživovacia povinnosť nezaniká, ale trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, pričom sa vyžaduje, aby táto schopnosť bola trvalá, nakoľko príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti je jednoznačná situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem.

28. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov k plnoletému dieťaťu (odporkyni) súd preskúmaval aj kritérium dobrých mravov (za dobré mravy je treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré osvedčujú istú nemennosť a sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti, tzv. etické zásady zodpovedajúce pravidlám slušnosti). Rozpor s dobrými mravmi je obsiahnutý v § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Podstata kritéria dobrých mravov spočíva v tom, že súd bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektami rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu.

29. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Pokiaľ ide o úvahu súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, úvaha súdu musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní. Zákon o rodine neurčuje lehotu do kedy trvá vyživovacia povinnosť rodiča, ale zánik vyživovacej povinnosti s poukazom na citované ustanovenia viaže na stav, kedy je dieťa ( t.j. plnoletý syn navrhovateľky) pripravené sa samostatne živiť, uspokojovať svoje životné potreby bez pomoci rodiča. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe, za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti súd nebral do úvahy ďalšie štúdium ( t.j. akékoľvek postgraduálne štúdium).

30. S poukazom na zistený skutkový stav nebol v konaní ku dňu rozhodnutia súdu 28.03.2019 navrhovateľom - otcom preukázaná schopnosť plnoletého dieťaťa - dcéry zamestnať sa, vykonávať prácu tak aby bola ekonomicky samostatná a zároveň schopná sa pripravovať na zamestnanie štúdiom na SOS, a preto súd dospel k záveru, že ku dňu rozhodnutia vo veci samej dcéra navrhovateľa nie je schopná sa sama živiť a uspokojovať svoje potreby ( jej život v štádiu maturitných skúšok a teda neukončila prípravu na budúce povolanie ukončením štúdia),. Súd prísne posúdil tento konkrétny prípad a zvážil všetky dôvody návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti otca a mal za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca ku dňu 28.03.2019 nezanikla, a preto zamietol návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči dcére.

31. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

33. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. g/ zák.č. 71/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí.

35. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. e/ zák.č. 71/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov, od poplatku sú oslobodení : navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšenie, ako aj v konaní o uplatnenie práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom.

36. Podľa citovaného ustanovenia §52 súd navrhovateľovi a odporkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).