Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Co-139-2018.pdf
PDF · 89.74 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/139/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. A. XXX/XX, XXX XX N. nad D., o zaplatenie sumy 993,53 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4Csp/318/2017-96 zo dňa 20.03.2018, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania.
II. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 993,53 eur, spolu s úrokom vo výške 148,16 eur, úrokom vo výške 148,16 eur, úrokom zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 993,53 eur, vo výške 25,20% p.a. zo sumy 993,53 eur, od 8. 6. 2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 993,53 eur od 08.06.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 873,28 € spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 14.10.2014 až do dňa zaplatenia, a to všetko mu povoľuje uhradiť v mesačných splátkach po 25,- € splatných vždy každého 30-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok
V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,85 %, s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím súdu prvého stupňa právoplatnosti tohto rozsudku.“
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § § 261 ods. 6 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon o spotrebiteľských úveroch“) účinného v čase uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 3, § 39, § 517 ods. 1, 2, § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 232 ods. 3, 4 Civilného sporového poriadku.
4. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 27.11.2013 spotrebiteľskú úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.000,- eur, ktoré žalovaný mal splatiť v pravidelných 72 splátkach vo výške 30,62 eur mesačne. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 13.10.2014. V prospech žalobcu žalovaný uhradil sumu 126,72 eur.
5. Súd sa zaoberal dohodnutým úrokom z úveru vo výške 25,5% ročne. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (november 2013) činila úrok 10,40% ročne. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru v danom prípade viac ako 2 násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
6. Súd žalobcovi nepriznal ani nárok na poplatky za upomienky a výzvy spolu v sume 39,28 eur, považuje sumu za tieto poplatky považuje za neprimeranú, priečiacu sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
7. Žalovaným vykonané úhrady súd započítal na úhradu istiny v zmysle ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny v sume 873,28 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
8. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania.
9. Je zrejmé, že žalovaný si je vedomý existencie svojho dlhu, vyvíja úsilie o jeho vyrovnanie v čo najkratšej dobe, snaží sa eliminovať svoje výdavky tak, aby pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená. Žalobca voči oddialeniu, resp. postupnému splateniu dlhu namietal, no neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli spôsobiť zmenu posúdenia veci zo strany súdu.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 873,28 eur, čo predstavuje úspech 87,90% a neúspech 12,10%, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 75,80%.
III. Obsah odvolania žalobcu
11. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolanie žalobca. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že výška úrokovej sadzby 25,5% je v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Priemerná úroková sadzba pri pre spotrebiteľské úvery nad 5 rokov (úverová zmluva bola uzatvorená na obdobie 72 mesiacov rokov) za rok 2013 za mesiac november predstavuje 14,27%. Výška úrokovej sadzby 25,5% nepredstavuje ani dvojnásobok priemernej hodnoty úrokových sadzieb za všetky spotrebiteľské úvery v danom období, preto nie je pravdivým tvrdením súdu, že výška úrokovej sadzby je o viac ako 100% vyššia ako priemer bánk. Maximálna výška dohodnutých zmluvných úrokov v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy nebola žiadnym spôsobom limitovaná. Neprimeraným zmluvným úrokom by bol taký úrok, ktorý by štvornásobne až päť a pol násobne prevyšoval obvyklú úrokovú sadzbu, čo ale nie je tento prípad. Rozhodnutie v časti zamietnutia nároku na zaplatenie poplatkov považoval za nepreskúmateľné a arbitrárne. poplatky boli účtované v súlade so Sadzobníkom poplatkov Úvery pre obyvateľstvo: Dostupná pôžička. Uvedené poplatky boli žalovanému účtované za upomienky pri omeškaní splátky, pričom účelnosť týchto poplatkov je daná najmä predchádzaním vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Zároveň dodávame, že žalobca si voči žalovanému neuplatňoval nárok na zmluvnú pokutu. Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky ako aj Sadzobník poplatkov upravujú vo svojich ustanoveniach spôsob aj výšku sankcií za omeškanie so splnením zmluvnej povinnosti. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, žalobe vyhovieť v celom rozsahu a
žalovaného zaviazať na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
14. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu, Poštová banka a.s., uzavrel so žalovaným 27.11.2013 zmluvu o úvere - dostupná pôžička, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička v sume 2.000,- eur, ktorú sa zaviazal žalovaný splatiť v 72 mesačných splátkach po 30,62 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 25,50%.
15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
16. V zmysle uplatnených odvolacích námietok bol predmetom prieskumu odvolacieho konania prijatý právny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania úrokovej sadzby a neprimeranosti výšky poplatku za upomienky.
17. Súdu prvej inštancie nemožno nič vytknúť, keď primeranosť dojednania úrokovej sadzby porovnával so štatistickými údajmi Národnej banky Slovenska. Z jeho zistení vyplýva, že priemerná úroková sadzba v čase poskytnutie pôžičky bola pri obdobných zmluvách vo výške 10,4% ročne. Žalobca v tejto súvislosti správne namietal, že pri nových úveroch bola priemerná úroková sadzba vo výške 14,27%, uvedené však vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nespochybňuje.
18. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvykle určenú, najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
19. Žalobca platnosť dojednania úrokovej sadzby založil na skutočnosti, že táto nepredstavuje dvojnásobok priemernej hodnoty úrokovej sadzby. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že judikatúra súdov dospela síce k záveru, že výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom, uvedené sa však vzťahuje na nebankové subjekty a vyššie úroky sa dajú akceptovať len z dôvodu vyššieho rizika, ktoré nebankové subjekty pri poskytovaní úverov postupujú. V prejednávanom prípade do popredia vystupuje postavenie žalobcu ako bankového subjektu, pri ktorom sa posudzovanie platnosti dojednania úrokovej sadzby riadi prísnejšími pravidlami. Ak žalobca dojednal úrokovú sadzbu, ktorá len bez mála predstavuje dvojnásobok priemernej hodnoty úrokových sadzieb dojednávaných bankami pri poskytovaní obdobných spotrebiteľských úveroch, konanie žalobcu nie je odôvodnené, sledujúce získanie neprimerane vysokej odplaty od spotrebiteľa. Takýto právny úkon však odporuje dobrým mravom a je dôvodom jeho neplatnosti v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. ako už správne
uviedol súd prvej inštancie. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že dojednanie úrokovej sadzby je vo svetle súladu s dobrými mravmi posudzované samostatne, preto ani prípadná primeranosť RPMN na platnosť či neplatnosť dojednanie úrokovej sadzby, vplyv nemá. Uplatnené odvolacie námietky považoval z tohto dôvodu odvolací súd za nedôvodné.
20. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nebola uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).
21. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo-právnom vzťahu. V tomto smere odvolací súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“
22. Všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročný text, vopred pripravený dodávateľom, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah. Z tohto dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase uzavretia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak splneniu povinnosti, pri znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil.
23. Okrem skutočnosti, že žalobca výšku poplatku za upomienky, účtované v prípade omeškanie spotrebiteľa s plnením dlhu, v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuviedol (§ 9 ods. § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch), ich výšku považuje odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie za neprimeranú. Úvodom možno poznamenať, že zasielaním upomienok veriteľ sleduje svoje vlastné záujmy na plnení dlhu riadne a včas, navyše plní zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 9 ods. 11 zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľom tým neposkytuje žiadne reálne protiplnenie, v tak neprimeranej výške poplatok nepredstavuje ani úhradu nákladov, spojených so zaslaním upomienky, je preto len nástrojom zvyšovania odplaty veriteľa za poskytnutie úveru. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu v tomto rozsahu zamietol.
24. Vecne správnemu výroku vo veci samej zodpovedá vecne správny výrok o trovách konania.
25. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalovanému. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).