Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9Co-49-2019.pdf
PDF · 76.29 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/49/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom H. XX, P. O. BOX XXX, L., proti žalovanému E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, o zaplatenie 831,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 16Csp/21/2018-39 zo dňa 05. októbra 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom žalobu zamietol, ako i vo výroku o trovách konania, potvrdzuje.
Vo zvyšnej časti ponechal rozsudok nedotknutý.
Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd konanie v časti o zaplatenie 60,- eur s príslušenstvom zastavil a návrh zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2) Po oboznámení sa so zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 29.01.2010 uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dospel k záveru, že táto neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov ako je to upravené v § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. čo má za následok právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto spotrebiteľského úveru a to od počiatku. Z obsahu uvedenej zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu v úverovej zmluve uviedol výšku splátky v sume 37,81 eur. Nakoľko uvedená zmluva obsahuje len údaj o počte splátok 84 a výške splátky, z uvedeného nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov, nákladov banky spojených s úverom. Právny predchodca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy nevyplýva špecifikácia splácania úrokov a poplatkov. V tejto sume sú zahrnuté splátky istiny úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov banky spojených s úverom. Pri svojom rozhodovaní sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe založenej minimálne uznesením NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, ktoré uznesenie zjavne reagovalo na legislatívnu úpravu zákona č. 129/2010 účinnú od 01.05.2018, ktorá súvisela s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016, vo veci C - 42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíróová, a v zmysle ktorého uznesenia Najvyššieho súdu eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade potrebný, je podľa Najvyššieho súdu správny len taký zaver, že v zmluvách uzatváraných podľa zákon č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne na istinu, úrok a poplatky). V predmetnej veci mal preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur, ktorý je s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. i), § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný zaplatil žalobcovi celkom sumu 2.404,22 eur z čoho je zrejmé, že svoju podlžnosť voči žalobcovi má vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovkosť úveru v celom rozsahu splnenú, a preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Ćo sa týka zaplatenia sumu 60,- eur s prísl., v konaní došlo zo strany žalobcu pred začatím pojednávania k čiastočnému späťvzatiu žaloby, a preto jeho návrhu vyhovel a konanie v tejto časti zastavil. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, čo do výroku, ktorým súd návrh žalobcu zamietol a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 771,82 eur s prísl. Právny názor súdu prvej inštancie, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia termínu konečnej splatnosti úveru nie je správny a je v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Poukázal pri tom na rozsudok SD EÚ vo veci C-42/15 s tým, že podporne poukázal aj na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018. Povinnosťou súdu je prikloniť sa k eurokonformnému výkladu. Zásada eurokonformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovanou smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť. Na základe uvedeného má Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 29.01.2010 všetky zákonom požadované náležitosti.
4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.
5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, v ktorom žalobu zamietol, ako i vo výroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti, v ktorej bolo konania v časti zaplatenia 60,- eur s prísl. zastavené, ponechal rozsudok nedotknutý.
6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
7) K odvolacím námietkam žalobcu je potrebné konštatovať, že je pravdou, že zákonodarca prijal zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým s účinnosťou od 01.05.2018 upustil od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, čím napravil skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES išla nad rámec podmienok ňou stanovených. Avšak táto úprava sa nevzťahuje na predmetnú vec z dôvodu, že logickým výkladom zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z., metódou reductione ad absurdum, možno dospieť k záveru, že do 30.04.2018 zákon požaduje členenie splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov.
8) Na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že Súdny dvor EÚ poskytuje výlučne výklad európskej legislatívy, nie vnútroštátneho práva, teda v danom prípade nevykladal zákon č. 258/2001 Z. z. ani zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a jeho relevantné ustanovenia, ale smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.
9) Vzhľadom na explicitné znenie zákona č. 258/2001 Z. z. v časti povinnosti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súd, ak by po rozsudku C 42-15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ.
10) Žiada sa uviesť, že výklad vyššie uvedených zákonov nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala (a aj podáva) stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok úveru a jej prelomenie spôsobom, ktorý uvádzal odvolateľ nie je prípustný.
11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko odvolateľ nemal úspech v odvolacom konaní, úspech mal žalovaný, mal by aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania, no vzhľadom na to, že ostal v odvolacom konaní nečinný, súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).