Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/49/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom H. XX, P. O. BOX XXX, L., proti žalovanému E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, o zaplatenie 831,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 16Csp/21/2018-39 zo dňa 05. októbra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom žalobu zamietol, ako i vo výroku o trovách konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd konanie v časti o zaplatenie 60,- eur s príslušenstvom zastavil a návrh zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2) Po oboznámení sa so zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 29.01.2010 uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dospel k záveru, že táto neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov ako je to upravené v § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. čo má za následok právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto spotrebiteľského úveru a to od počiatku. Z obsahu uvedenej zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu v úverovej zmluve uviedol výšku splátky v sume 37,81 eur. Nakoľko uvedená zmluva obsahuje len údaj o počte splátok 84 a výške splátky, z uvedeného nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov, nákladov banky spojených s úverom. Právny predchodca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy nevyplýva špecifikácia splácania úrokov a poplatkov. V tejto sume sú zahrnuté splátky istiny úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov banky spojených s úverom. Pri svojom rozhodovaní sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe založenej minimálne uznesením NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, ktoré uznesenie zjavne reagovalo na legislatívnu úpravu zákona č. 129/2010 účinnú od 01.05.2018, ktorá súvisela s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016, vo veci C - 42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíróová, a v zmysle ktorého uznesenia Najvyššieho súdu eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade potrebný, je podľa Najvyššieho súdu správny len taký zaver, že v zmluvách uzatváraných podľa zákon č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne na istinu, úrok a poplatky). V predmetnej veci mal preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur, ktorý je s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. i), § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný zaplatil žalobcovi celkom sumu 2.404,22 eur z čoho je zrejmé, že svoju podlžnosť voči žalobcovi má vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovkosť úveru v celom rozsahu splnenú, a preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Ćo sa týka zaplatenia sumu 60,- eur s prísl., v konaní došlo zo strany žalobcu pred začatím pojednávania k čiastočnému späťvzatiu žaloby, a preto jeho návrhu vyhovel a konanie v tejto časti zastavil. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, čo do výroku, ktorým súd návrh žalobcu zamietol a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 771,82 eur s prísl. Právny názor súdu prvej inštancie, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia termínu konečnej splatnosti úveru nie je správny a je v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Poukázal pri tom na rozsudok SD EÚ vo veci C-42/15 s tým, že podporne poukázal aj na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018. Povinnosťou súdu je prikloniť sa k eurokonformnému výkladu. Zásada eurokonformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovanou smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť. Na základe uvedeného má Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 29.01.2010 všetky zákonom požadované náležitosti.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, v ktorom žalobu zamietol, ako i vo výroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti, v ktorej bolo konania v časti zaplatenia 60,- eur s prísl. zastavené, ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) K odvolacím námietkam žalobcu je potrebné konštatovať, že je pravdou, že zákonodarca prijal zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým s účinnosťou od 01.05.2018 upustil od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, čím napravil skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES išla nad rámec podmienok ňou stanovených. Avšak táto úprava sa nevzťahuje na predmetnú vec z dôvodu, že logickým výkladom zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z., metódou reductione ad absurdum, možno dospieť k záveru, že do 30.04.2018 zákon požaduje členenie splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov.

8) Na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že Súdny dvor EÚ poskytuje výlučne výklad európskej legislatívy, nie vnútroštátneho práva, teda v danom prípade nevykladal zákon č. 258/2001 Z. z. ani zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a jeho relevantné ustanovenia, ale smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.

9) Vzhľadom na explicitné znenie zákona č. 258/2001 Z. z. v časti povinnosti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súd, ak by po rozsudku C 42-15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ.

10) Žiada sa uviesť, že výklad vyššie uvedených zákonov nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala (a aj podáva) stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok úveru a jej prelomenie spôsobom, ktorý uvádzal odvolateľ nie je prípustný.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko odvolateľ nemal úspech v odvolacom konaní, úspech mal žalovaný, mal by aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania, no vzhľadom na to, že ostal v odvolacom konaní nečinný, súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .