Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tos/26/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci odsúdeného B. C., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 31.01.2019, č.k. 2Nt/26/2018-27, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. marca 2019, takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného B. C., narodeného XX.XX.XXXX

z a m i e t a,

pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného B. C. na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Komárno z 11.09.2014, sp.zn. 3T/62/2014, právoplatným 22.09.2014, pretože nezistil podmienky obnovy konania v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení odsúdený sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil prostredníctvom obhajkyne. Uviedol v nej, že sťažnosť podáva na základe § 189 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku pre nesprávnosť výroku napadnutého uznesenia. Domáha sa zrušenia napadnutého uznesenia, aby podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku nadriadený súd vo veci rozhodol sám alebo podľa § 194 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. V sťažnosti namietal, že jeho návrh na povolenie obnovy konania smeroval proti výroku o treste uloženého vyššie označeným rozsudkom tvrdiac, že existuje nový dôkaz, ktorý pre súd v čase rozhodnutia o treste bol neznámy, sám osebe môže odôvodniť iné, a to priaznivejšie rozhodnutie o treste, než mu bol uložený. Uvedeným novým dôkazom, je trestný rozkaz Okresného súdu Komárno zo 04.08.2014, č.k. 2T/77/2014-97, právoplatný 04.09.2014, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka so (zaradením do ústavu so) stredným stupňom stráženia. Nesúhlasí s názorom súdu I. stupňa, podľa ktorého § 394 odsek 1 Trestného poriadku pre naplnenie podmienky pre povolenie obnovy konania predpokladá predloženie nových skutočností alebo dôkazov, ktoré môžu odôvodniť iné rozhodnutie iba o vine, a pochybenie súdu v tom, že uložil zákonný trest, by malo byť napravené v dovolacom konaní. V tejto súvislosti poukázal na celé znenie § 394 odsek 1 Trestného poriadku.

Tvrdí, že súd I. stupňa nepostupoval správne a pochybil, keď pri rozhodovaní o treste, jeho druhu a výmere nerešpektoval základné zásady ukladania trestov, pretože nepostupoval v zmysle § 42 Trestného zákona, teda nezrušil uvedený trestný rozkaz a neukladal súhrnný trest, a toto pochybenie je možné napraviť v obnovenom konaní. Tým, že mu v posudzovanej veci nebol uložený súhrnný trest aj za súčasného zrušenia odsúdenia v danej inej trestnej veci, takto uložený trest odsúdenému bol uložený v zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom páchateľa, a uložený trest je v zrejmom rozpore s účelom trestu. Takýmto postupom súdu došlo k porušeniu mu Ústavou garantovaného práva na spravodlivý proces a na zákonný trest. Zdôraznil, že súhrnný trest nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Pri súhrnnom treste musí byť páchateľ v rovnakej situácii ako v prípade úhrnného trestu, t.j. akoby sa o všetkých spáchaných trestných činoch rozhodlo v jednom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný. Obnova konania, pokiaľ ide o výrok o treste, by mala slúžiť na nápravu trestu, ktorý je nezákonný, neprimeraný. S poukazom na uvedené v danom prípade sú splnené zákonné podmienky podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku pre povolenie obnovy konania. Navrhol preto zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo (okrem iného aj) právoplatným rozsudkom, sa povolí ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Nadriadený súd zdôrazňuje, že konanie o návrhu na povolenie obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v citovanom zákonnom ustanovení. Z hľadiska splnenia podmienok pre povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli skôr súdu známe. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, a ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci a v prípade uznania viny vo vzťahu k otázke trestu môžu mať vplyv na posúdenie závažnosti činu alebo pomerov páchateľa.

Ako z uvedeného vyplýva, inštitút obnovy konania je zákonom určený ako mimoriadny opravný prostriedok na nápravu skutkových chýb, nie právnych, majúc v tomto zmysle na zreteli aj absenciu takých dôkazov v pôvodnom konaní, ktoré v tom čase objektívne existovali, avšak v pôvodnom konaní konajúci súd o nich z akýchkoľvek dôvodov nemal vedomosť a preto ich nezohľadnil pri rozhodovaní, pričom ak by tieto dôkazy súdu boli známe s dôvodným predpokladom by viedli k inému rozhodnutiu či už vo výroku o vine alebo treste. Vo vzťahu k výroku o treste musí ísť o skutkové okolnosti, nie právne skutočnosti majúce vplyv na posúdenie závažnosti činu a pomerov páchateľa.

V posudzovanom prípade sa odvolateľ - odsúdený prostredníctvom návrhu na povolenie obnovy konania domáhal nápravy nezákonnosti výroku o treste rozsudku Okresného súdu Komárno z 11.09.2014, č.k. 3T/62/2014-160, ktorá mala spočívať v tom, že mu mal byť ukladaný súhrnný trest odňatia slobody aj za trestnú činnosť, pre ktorú bol odsúdený trestným rozkazom identického súdu zo 04.08.2014, č.k. 2T/77/2014-97, (v tom čase obvinenému) doručeným 13.08.2014 a právoplatným 04.09.2014, teda za zbiehajúcu sa trestnú činnosť mu mal byť uložený preň priaznivejší jeden (súhrnný) trest namiesto dvoch samostatných trestov.

Ako však správne súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia naznačil, na nápravu pre právne chyby nezákonne uloženého trestu je Trestným poriadkom určený iný mimoriadny opravný prostriedok

- dovolanie (§ 368 a nasl.) a odsúdeným namietanú nesprávnosť rozsudku, ktorý napadol nesprávne návrhom na povolenie obnovy konania, možno dosiahnuť len týmto inštitútom, pretože odsúdený sa v skutočnosti domáha nápravy porušenia ustanovenia § 42 Trestného zákona (o súhrnnom treste), ktorý mal byť, avšak nesprávne nebol aplikovaný pri ukladaní mu trestu, teda domáha sa porušenia tohto hmotnoprávneho zákonného ustanovenia v zmysle § 371 odsek 1 písmeno i/ Trestného poriadku.

Bez relevancie je pritom, či táto namietaná nezákonnosť výroku o treste mala svoj podklad v nevedomosti konajúceho súdu v pôvodnom konaní o existencii skoršieho právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia, ktorá by odôvodňovala posúdenie či vo vzťahu k nemu prichádza do úvahy uloženie odsúdenému súhrnnému trestu, pretože existencia takéhoto skoršieho súdneho rozhodnutia je právnou skutočnosťou, ktorú nemožno subsumovať pod skutočnosti súdu skôr neznáme v zmysle § 394 Trestného poriadku, ktorý má v odseku 1 na zreteli také skutkové okolnosti skôr neznáme, ktoré sa týkajú závažnosti činu alebo pomerov páchateľa, ktoré by (okrem iného) mohli odôvodňovať aj iné rozhodnutie o treste.

Skoršie odsudzujúce právoplatné súdne rozhodnutie preto, bez ohľadu na dôvodnosť odsúdeným predloženej argumentácie k otázke súhrnného trestu, ako nový dokaz a na jeho podklade novú skutočnosť súdu skôr neznámu majúcu vplyv na výrok o treste napadnutého rozsudku v pôvodnom konaní, pre povolenie obnovy konania nemožno akceptovať.

Vzhľadom na vyššie uvedené, hoci súd I. stupňa sčasti nesprávne argumentuje na strane 2 odôvodnenia napadnutého uznesenia, že nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme sa týkajú len výroku o vine a následne nadbytočne (vzhľadom na absenciu akejkoľvek novej skutočnosti alebo dôkazu) rozvíja úvahy o primeranosti trestu uloženého odsúdenému v pôvodnom konaní, napokon správne návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, pretože neboli zistené v posudzovanom prípade podmienky obnovy konania v intenciách § 394 Trestného poriadku.

Nadriadený súd z vyššie uvedených dôvodov sťažnosť odsúdeného proti napadnutému uzneseniu ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.