Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Michael Medviď, Wurmova 4, 040 23 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu: EKOINŠTAL s.r.o. v konkurze, Priemyselná štvrť 32, 083 01 Sabinov, IČO: 36 486 213 proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, XXX XX D., zastúpenému JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, Jesenná 8, 080 05 Prešov v konaní o zaplatenie 12.500,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.12.2018, č.k. 2NcKR/2/2018-447, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 13.12.2018, č.k. 2NcKR/2/2018-447 (ďalej len „rozsudok“) zamietol návrh správcu na uloženie povinnosti v zmysle § 74a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov štatutárnemu orgánu úpadcu D. nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX D. a zároveň rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 15.12.2017 na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.500 eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu alebo na preukázanie, že mu táto povinnosť nevznikla, resp. že sa jej zbavil. Dňa 16.1.2017 žalovaný doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že výzva nie je právne odôvodnená. Žalobca s argumentáciou žalovaného nesúhlasil a poukázal na skutočnosť, že uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 23.1.2017, sp. zn. 1R/1/2016, právoplatným dňa 31.1.2017 bola ukončená reštrukturalizácia dlžníka. Mal za to, že vedomosť žalovaného, že spoločnosť je predĺžená, že nie je možné naplniť reštrukturalizačný plán, možno vidieť v jeho správaní od konca roka 2016, keď ešte pred ukončením reštrukturalizácie začal zo spoločnosti úpadcu na základe zmlúv prevádzať takmer všetok hodnotný majetok spoločnosti. Musel pritom vedieť, že bez týchto strojov nie je úpadca schopný zabezpečiť predmet podnikania, a preto začiatok vedomosti žalovaného o predĺžení a o tom, že je spoločnosť neschopná dodržať reštrukturalizačný plán možno spojiť najmä so začiatkom prevádzania majetku spoločnosti žalovaným. Tento majetok bol zväčša prevedený na spriaznené osoby úpadcu. Okrem predaja majetku spoločnosť nevyfakturovala od začiatku roka 2017 žiadnu službu, predaj, okrem predaja vlastného majetku. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, v celom rozsahu poprel žalobcom uplatnený

nárok, nakoľko ani jedno tvrdenie nepovažoval za podporené riadnym dôkazom, ale založené na neodôvodnenom názore správcu. Žalovaný uviedol, že úpadca zákazky pre svoju činnosť získaval prevažne z verejného obstarávania. Zákon o verejnom obstarávaní nepripúšťa možnosť vstupu do verejných súťaží spoločnostiam, ktoré sú v reštrukturalizácií, a preto spoločnosť vstupom do reštrukturalizácie prišla o možnosť uchádzať sa a vykonávať verejné zákazky. Nakoľko bolo potrebné plniť si záväzky voči veriteľom a zamestnancom, za účelom získania finančných prostriedkov úpadca speňažoval majetok. Vykonával to však v súlade so zákonom, pod dohľadom reštrukturalizačného správcu, veriteľského výboru a súdu v zmysle § 129, 130 a 131 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Preto tvrdenia žalobcu považoval žalovaný za zavádzajúce, nakoľko skutočnosť, že spoločnosť je predĺžená, že nie je možné naplniť reštrukturalizačný plán a že nie je možné spoločnosť ekonomicky udržať (a to ani prostredníctvom predaja majetku úpadcu) nastalo až dňa 31.03.2017, kedy bola splatná prvá splátka dlhu podľa reštrukturalizačného plánu a stalo sa zrejmým, že dlžník nebude schopný splniť požiadavky reštrukturalizačného plánu. Žalovaný mal za to, že od tohto dňa mu plynula zákonná lehota 30 dní na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti EKOINŠTAL, s.r.o., podal na pošte dňa 28.4.2017. Nakoľko návrh na vyhlásenie konkurzu podal žalovaný včas (v lehote podľa § 11 ods. 2 , povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.500 eur mu nevznikla. Preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súd prvej inštancie v rámci vykonávania dokazovania zistil, že uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 11.05.2016, sp. zn. 1 R/1/2016, publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 17.05.2016 bolo pod podaním K011533 začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi EKOINŠTAL s.r.o.. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 23.01.2017, sp. zn. 1 R/1/2016, bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka EKOINŠTAL s.r.o. v reštrukturalizácii a ukončená reštrukturalizácia dlžníka EKOINŠTAL s.r.o. Uznesenie súdu bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 20/2017 dňa 30.1.2017 pod podaním K002034. Reštrukturalizačné konanie dlžníka bolo právoplatne ukončené dňa 31.1.2017. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 14.6.2017, sp. zn. 21 K/12/2017 -79 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka EKOINŠTAL s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Priemyselná štvrť 32, 083 01 Sabinov, IČO: 36 486 213. Uznesenie súdu bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 117/2017 dňa 20.6.2017 pod podaním K 013861. Žalovaný v prednese na pojednávaní uviedol, že až v čase splatnosti prvej splátky dospel k záveru, že spoločnosť nie je schopná plniť svoje záväzky z plánu, čo potvrdila aj účtovná závierka k 31.3.2017, a preto pristúpil k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu.

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods. 1, 2 a 3, § 4 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 2 ZKR, § 74a ods. 4 a 5 a § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.). Mal za to, že vzhľadom na závery reštrukturalizačného plánu, ktorým dlžník riešil svoj úpadok, žalovaný ako člen štatutárneho orgánu podal návrh na vyhlásenie konkurzu bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, teda že napriek predaju majetku ako jednej z foriem reštrukturalizácie nie je možné naplniť reštrukturalizačný plán a nie je možné spoločnosť ekonomicky udržať, a to v čase splatnosti prvej splátky dlhu podľa reštrukturalizačného plánu (31.3.2017). Návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti EKOINŠTAL, s.r.o., podal žalovaný na pošte dňa 28.4.2017, teda v lehote podľa § 11 ods. 2 ZKR, a preto v konaní úspešne preukázal v zmysle § 74a ods. 5 písm. b) a c) existenciu relevantných dôvodov vylučujúcich jeho zodpovednosť za nepodanie kvalifikovaného návrhu na vyhlásenie konkurzu. Vzhľadom na uvedené návrh správcu konkurznej podstaty na uloženie povinnosti v zmysle § 74a ods. 2 zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v konaní úspešný.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalobca v odvolaní uviedol, že rozsudok napáda z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a) a ž h) C.s.p.. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný sa o úpadku spoločnosti dozvedel ku dňu 31.3.2017, že od tohto momentu mal v lehote 30 dní podať návrh na vyhlásenie konkurzu a že tento návrh podal včas. Citoval § 203 a mal za to, že aj keby sa žalovaný dozvedel o úpadku spoločnosti dňa 31.3.2017 tak, ako tvrdí, lehota mu začala plynúť 1.4.2017 a posledný deň lehoty, kedy mal byť návrh na vyhlásenie konkurzu doručený súdu, bol 30.4.2017, t.j. nedeľa a z tohto dôvodu 1.5.2017. Ako

však vyplýva z podacej pečiatky na návrhu na vyhlásenie konkurzu, tento bol doručený súdu až dňa 2.5.2017. Podľa názoru žalobcu je potrebné posudzovať vedomosť žalovaného o úpadku spoločnosti EKOINŠTAL s.r.o. v širších súvislostiach, nie upnúť sa na nejaký konkrétny moment nedostatku peňazí na účte. Ekonomická situácia a prognózy sa utvárajú v širších časových súvislostiach, nie v jednom dni roka. Uviedol, že v konaní predložil mnoho iných dôkazov preukazujúcich skutočnosť, že žalovaný o úpadku spoločnosti vedel a že mal od januára 2017 v pláne ukončiť podnikanie. Uvedené vyplynulo najmä z výpovede žalovaného, že už počas reštrukturalizácie mal vedomosť, že so spoločnosťou v reštrukturalizácii nemá záujem spolupracovať žiadny obchodný partner, t.j. nevie zabezpečiť naplnenie reštrukturalizačného plánu. Zvlášť počas reštrukturalizácie sa podrobne sleduje stav majetkovej situácie a v prípade zistenia, že spoločnosť nie je schopná naplniť reštrukturalizačný plán, má podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Je poslaním správcu vykonávať dozor nad dlžníkom, aby dlžník neznížil počas reštrukturalizácie právnymi úkonmi svoj majetok. Ďalej žalobca namietal, že takmer 99 % majetku odišlo cez reštrukturalizáciu a dozornú správu. Nový majetok sa nekupoval a spoločnosť EKOINŠTAL s.r.o. nezaplatila veriteľom ani prvú splátku reštrukturalizačného plánu dňa 31.3.2017. Tvrdenie žalovaného, že speňažoval majetok, aby uspokojil veriteľov, je len tvrdením. Žalobca predložil súdu dôkazy, že od 1.1.2017 spoločnosť EKOINŠTAL s.r.o. nevyfakturovala žiadnu prácu, len predaj svojho majetku. Žalobca mal za to, že začiatok vedomosti o úpadku spoločnosti je potrebné spojiť najmä s hromadným prevádzaním majetku od začiatku januára 2017, nie fixný dátum 31.3.2017. V závere odvolania žalobca trval na závere, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že si počínal s odbornou starostlivosťou a podal návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.1.2019 k odvolaniu žalobcu uviedol, že všetky argumenty žalobcu proti napádanému rozsudku považuje za irelevantné. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalovaný k právnemu posúdeniu žalobcu, ktorý tvrdí, že súd nesprávne právne posúdil lehotu na doručenie návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol, že žalobca si zrejme nevšimol § 203 ods. 2 ZKR, podľa ktorého ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorý následne v súvislosti so skutočnosťou, že deň 1.5.2017 bol štátnym sviatkom znamená, že posledným dňom na doručenie návrhu na vyhlásenie konkurzu bol deň 2.5.2017, v ktorý bolo predmetné podanie súdu doručené. Na základe uvedeného mal za to, že nie súd, ale žalobca v tomto smere nesprávne právne posúdil vzniknutú situáciu a žalobca si svoju povinnosť podľa § 11 ods. 1 podať návrh na vyhlásenie konkurzu v lehote 30 dní splnil. Čo sa týka tvrdení žalobcu o vytunelovaní spoločnosti úpadcu, tieto žalovaný namietal. Žalovaný mal záujem uspokojiť veriteľov spoločnosti EKOINŠTAL s.r.o. a následne pokračovať v jej podnikateľskej činnosti. Ku dňu 1.3.2017 uvedená spoločnosť zamestnávala 8 ľudí a evidovala dostatok majetku na vykonávanie ďalšej činnosti, o čom svedčí faktúra spoločnosti odberateľa - ECOSTREAM s.r.o., č. 17150024 za prevedené práce v celkovej sume 3.400 eur. Záverom žalovaný poukázal na skutočnosť, že spoločnosť EKOINŠTAL s.r.o. mala záujem o reštrukturalizáciu, ale nakoľko reštrukturalizačný plán sa jej nepodarilo splniť, bol žalovaný ako konateľ nútený po tom, čo dňa 31.3.2017 zistil, že spoločnosť nedokáže splniť splátky určené reštrukturalizačným plánom, podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol žalovaným podaný dňa 28.4.2017, čo predstavuje splnenie zákonom stanovenej lehoty 30 dní na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.1.2019 k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd stanovil nesprávny moment, od kedy začal rátať 30 dňovú lehotu. Súd mal za to, že začiatok lehoty, od kedy sa žalovaný dozvedel o predĺžení, je 31.3.2017. Žalobca bol názoru, že tento moment treba posudzovať od vtedy, kedy sa prejavila vôľa žalovaného navonok, a to je moment, kedy žalovaný začal hromadne prevádzať majetok (1.1.2017), resp. od momentu ukončenia reštrukturalizácie (31.1.2017), pretože ak žalovaný nemal záujem o reštrukturalizáciu, začal prevádzať majetok na svoje spriaznené osoby. Výsledkom konania žalovaného počas reštrukturalizácie a jeho dozornej správy je začatie trestného stíhania vo veci zvýhodňovania veriteľa, poškodzovania veriteľa. V závere vyjadrenia žalobca uviedol, že aj ministerstvo spravodlivosti začalo voči I. (reštrukturalizačnému správcovi) disciplinárne konanie.

8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.2.2019 uviedol, že žalobca v odvolaní ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 23.1.2019 uvádza množstvo skutočností, ktoré nesúvisia s predmetom prejednávanej veci. Predmetom prejednávanej veci je zistenie skutočností, či návrh na vyhlásenie konkurzu bol žalovaným podaný včas. Žalovaný zastával názor, že predmetným rozsudkom dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

9. Vo vyjadrení zo dňa 6.3.2019 žalobca uviedol tie isté skutočnosti ako vo svojich predošlých vyjadreniach, a síce, že súd posudzoval bez širších faktov, či žalovaný podal návrh na vyhlásenie konkurzu. V konaní pred súdom predložil množstvo dôkazov, ktoré svedčia o tom, že už od skončenia reštrukturalizácie bola spoločnosť neschopná naplniť reštrukturalizačný plán a od toho dátumu bolo potrebné počítať lehotu 30 dní pre žalovaného na včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj procesný postup konkurzného súdu bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvej inštancie správne zistil dostatočne skutkový stav a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní.

12. Z Obchodného vestníka odvolací súd zistil, že uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 11.5.2016, sp. zn. 1R/1/2016, publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 17.5.2016 bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi EKOINŠTAL s.r.o. a uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 1.6.2016, sp. zn. 1R/1/2016 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 8.6.2016 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka EKOINŠTAL s.r.o..

13. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 23.1.2017, sp. zn. 1R/1/2016 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka EKOINŠTAL s.r.o. v reštrukturalizácii a ukončená reštrukturalizácia dlžníka EKOINŠTAL s.r.o.. Uznesenie súdu bolo publikované v Obchodnom vestníku dňa 30.1.2017 a reštrukturalizačné konanie dlžníka bolo právoplatne ukončené dňa 31.1.2017. Prvá splátka dlhu podľa reštrukturalizačného plánu bola splatná dňa 31.3.2017.

14. Odvolací súd mal zo spisu súdu prvej inštancie za preukázané, že žalovaný ako konateľ spoločnosti EKOINŠTAL s.r.o. v reštrukturalizácii podal návrh na vyhlásenie konkurzu dňa 28.4.2017 a uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 14.6.2017, sp. zn. 2K/12/2017 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka EKOINŠTAL s.r.o. v reštrukturalizácii. Uznesenie súdu bolo publikované v Obchodnom vestníku dňa 20.06.2017.

15. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd v zhode so skutkovým záverom zisteným súdom prvej inštancie konštatuje, že v posudzovanej veci bolo náležite a vecne správne zistené, že dlžník, ktorého konateľom je žalovaný, sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predĺžení v deň splatnosti prvej splátky dlhu podľa reštrukturalizačného plánu (t.j. 31.3.2017), keď nebol schopný túto splátku uhradiť. Skorší dátum stanovenia momentu, kedy sa dlžník dozvedel o svojom predĺžení, nie je možné, a to vzhľadom

na skutočnosť, že dlžník v rámci reštrukturalizácie prijímal opatrenia (predával majetok) za účelom ekonomického udržania spoločnosti.

17. Podľa § 11 ods. 2 prvé tri vety ZKR, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť.

18. Podľa § 74a ods. 1 ZKR, správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.

19. Podľa § 74a ods. 2 ZKR, ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.

20. Podľa § 203a ods. 1, 2 a 3 ZKR, do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.

21. Keďže odvolací súd zastáva názor, že dlžník sa o svojom predĺžení dozvedel dňa 31.3.2017 (t.j. v čase splatnosti prvej splátky dlhu podľa reštrukturalizačného plánu), bol povinný do 30 dní od tohto dátumu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný ako konateľ dlžníka tento návrh podal dňa 28.4.2017 na pošte a súdu bol doručený dňa 2.5.2017. Keďže posledný deň lehoty 30.4.2017 pripadol na nedeľu a najbližší nasledujúci pracovný deň bol 1.5.2017, ktorý je dňom pracovného pokoja, posledným dňom lehoty sa stal najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. 2.5.2017. Keďže v uvedený deň bol návrh na vyhlásenie konkurzu doručený súdu, 30 - dňovú lehotu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu žalovaný ako konateľ dlžníka dodržal. Súd prvej inštancie preto vo veci správne rozhodol, ak návrh správcu na uloženie povinnosti v zmysle § 74a ods. 2 zamietol. Akékoľvek tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní, že žalovaný vedel o úpadku už začiatkom roka 2017, odvolací súd považoval za neodôvodnené, nepreukázané a založené len na domnienkach žalobcu.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správny.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. Odvolací súd rozhodol len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii nie je prípustné (§ 198 ods. 1 posledná veta .