Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-286-2018.pdf
PDF · 86.88 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/286/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: F. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, R. R., o zaplatenie 588,15 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6Csp/252/2017-97 zo dňa 27. júla 2018, takto
rozhodol:
I.Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo výrokoch o :
- zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 103,78 eur,
- trovách prvoinštančného konania.
II.Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e vo výrokoch o určení neplatnosti zmluvných podmienok.
III.Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výrokoch o:
- povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 235,42 eur s príslušenstvom
- zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 248,95 eur.
IV.Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 235,42 eur spolu so špecifikovanými úrokmi z omeškania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe uzavretej zmluvy o pripojení záväzkovo-právny vzťah v zmysle ust. § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, pričom právu žalovaného na poskytovanie služieb podľa zmluvy zodpovedala povinnosť žalovaného uhradiť cenu týchto služieb spolu vo výške 235,42 eur (na základe špecifikovaných faktúr), ktorú čiastku preto žalobcovi priznal. Súčasne z predmetnej istiny vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu i právo na zaplatenie úrokov z omeškania a to vo výške stanovenej právnou normou (§ 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.).
2.Následne súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 352,73 eur zamietol. Tu východiskovo konštatoval, že hoci žalobca neoznačil zmluvné dojednania, na základe ktorého predmetný nárok uplatňoval, je nepochybné, že to bolo na základe dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 4.4.2015 a dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 15.5.2010, a to z dôvodu, že žalovaný nesplnil svoje zmluvné záväzky, t. j. že neuhradil dojednanú cenu poskytnutých služieb.
3. Súčasne okresný súd postupom podľa § 298 ods. 2 CSP vo výroku rozsudku uviedol, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ust. čl. 3 Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 4.4.2015.2015 a zmluvná podmienka obsiahnutá v ust. čl. 4 Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 15.5.2010 sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. V danej spojitosti okresný súd konštatoval spotrebiteľský charakter dotknutých záväzkov právnych vzťahov a podrobne vymedzil zákonné podmienky, za ktorých možno zmluvné podmienky hodnotiť ako neprijateľné (body 60 až 62, 65 až 66 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Na základe toho dospel k záveru, že zmluvné podmienky obsiahnuté v článku 3 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 4.4.2015 a v článku 4 dodatku zmluvy o pripojení zo dňa 15.5.2010 vymedzené vo výrokovej časti sú neprijateľné, keďže nepochybne vyvolávajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto sú absolútne neplatné podľa § 53 ods. 5 OZ. Za podstatné pri takomto posudzovaní ne/prijateľnosti zmluvnej podmienky považoval, že dojednaná zmluvná podmienka zaväzovala žalovaného (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom vzťahu založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na skutočnosť či došlo alebo nedošlo k zániku zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Ak nedošlo k zániku zmluvného vzťahu, žalovaný napriek povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, bol naďalej povinný platiť cenu faktúrovaných služieb, keďže vznik nároku na zmluvnú pokutu nebol viazaný na žiadny úkon žalobcu. Taktiež výška zmluvnej pokuty je zjavne neprimeraná k hodnote nesplneného záväzku, keďže jej vznik sa neviaže na porušenie záväzku spotrebiteľa uhradiť plnú cenu mobilného zariadenia (túto povinnosť ani spotrebiteľ nemá), ale na povinnosť uhradiť svoje peňažné zmluvné záväzky. Z uvedených dôvodov takto formulovaná zmluvná pokuta nemôže byť považovaná za prijateľnú. 4.Súd prvej inštancie s poukazom na § 53a ods. 1 OZ dodal, že tamojší súd nepriznal právnemu predchodcovi žalobcu plnenie na základe významovo totožných zmluvných podmienok, ktoré považoval za neprijateľné (rozsudok č. k. 6C/205/2006-89 zo dňa 02.03.2007, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/118/2007-123 zo dňa 27.05.2008, rozsudok č. k. 6C/186/2012-48 zo dňa 28.09.2012 potvrdený rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/67/2013-104 zo dňa 30.08.2013).
5.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že procesne úspešnejšiemu žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko si žalovaný tento procesný nárok neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu doposiaľ nejaké trovy vznikli.
6.Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd zamietol žalobu o zaplatenie 103,78 eur s príslušenstvom a vyhlásil zmluvné podmienky za neprijateľné/neplatné, podal odvolanie žalobca. Zdôraznil pojmové znaky zabezpečovacieho inštitútu zmluvnej pokuty, ktorá má predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti a zdôraznil, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu. Okresnému súdu vytýkal, že jeho odôvodnenie absolútne nereflektuje požiadavku § 53 ods. 12 OZ, podľa ktorého neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí sa zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Nestačí teda všeobecná konštatácia neplatnosti zmluvnej podmienky, ale je nutné zmluvnú podmienku posúdiť vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, predovšetkým vo vzťahu k porušeniu povinností žalovaného, ktoré mu zo zmluvného vzťahu vyplývali. Okresný súd však neprepojil relevantným spôsobom uvedené zmluvné podmienky s uplatňovaným nárokom a porušením povinností zo strany žalovaného. 7.Okrem toho, výška zmluvnej pokuty je paušalizovanou náhradou škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Základ výšky zmluvnej pokuty klesá v závislosti od počtu dní omeškania, teda zohľadňuje zľavnenú cenu a v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinností zabezpečiť návratnosť prostriedkov investovaných právnym predchodcom žalobcu do poskytnutej zľavy. Je teda zrejmé, že právny predchodca žalobcu určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytované služby a v prípade neplnenia si svojich povinností je žalovaný povinný v podobe zmluvnej pokuty vrátiť cenové zvýhodnenie, ktoré požíval počas trvania záväzkového vzťahu. Zmluvná pokuta bola v Dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom, to znamená, že základ zmluvnej pokuty sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti. Uvedené je vyjadrené vo vzorci výpočtu zmluvnej pokuty v ods. 3 Dodatku, ktorý je absolútne jasný a určitý. Základ zmluvnej pokuty je uvedený v tabuľke č. 1 Dodatku ako počiatočná suma, ktorá bude klesať. 8.Záverom odvolateľ poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR. Dodal, že vyhlásenie zmluvnej pokuty za neprijateľnú zaväzuje len strany konania a predmetné rozhodnutie nie je záväzné voči každému. V tomto ohľade potom súd bez logického významu vyhlásil zmluvnú pokutu za neprijateľnú v konaní, kde žalobcom nie je pôvodný veriteľ pohľadávky.
9.Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
10.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnuté a samostatné výroky o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 235,42 eur vrátane príslušenstva a lehoty splatnosti a o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 248,95 eur) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP čo do výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 103,78 eur a zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/CSP vo výrokoch o určení neplatnosti zmluvných podmienok.
11.Odvolacia argumentácia smerujúca voči výrokom o určení neplatnosti/neprijateľnosti zmluvných podmienok je opodstatnená. Zásadná úvaha okresného súdu v podobe konštatovania, že „dojednaná zmluvná podmienka zaväzovala žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na skutočnosť či došlo alebo nedošlo k zániku zmluvného vzťahu“ je totiž vyjadrením jednej zo samotných/základných charakteristík inštitútu zmluvnej pokuty. Nie je preto možné/akceptovateľné založiť neprijateľnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute (práve) na určujúcom znaku (vlastnosti) zmluvnej pokuty. Inými slovami, to čo je pojmovým znakom zmluvnej pokuty, nemôže (logicky) spôsobovať jej neprijateľnosť/ neplatnosť. 12.Pokiaľ súd prvej inštancie ako podporný argument pre neprijateľnosť dotknutej zmluvnej podmienky (zakotvujúcej zmluvnú pokutu) označil (v rozsahu jednej vety v bode 66 svojho odôvodnenia) jej neprimeranosť k hodnote nesplneného záväzku, túto úvahu bližšie - na okolnosti súdenej veci (kde predmetom sú dve rôzne zmluvy, viaceré nedoplatky a dve rôzne zmluvné pokuty) - nekonkretizuje. Ani tento dôvod už len z opísanej príčiny nemôže obstáť ako presvedčivé odôvodnenie hrubého nepomeru v právach a povinnostiach (majúceho byť) založeného touto zmluvnou podmienkou. 13.Nesprávne tiež okresný súd poukazuje na zákonné dôsledky vyplývajúce z § 53a ods. OZ (bod 4 tohto rozsudku). Ním označené rozhodnutia totiž neobsahujú posúdenie/vyhodnotenie ne/prijateľnosti totožnej zmluvnej podmienky. V prvom prípade išlo o zmluvnú pokutu vo výške 7.500,-Sk, v druhom prípade v sume 10.000,-Sk. Predovšetkým však ani v jednom z uvedených prípadov nešlo o degresívne stanovenú/počítanú zmluvnú pokutu. Zákonné dôsledky - v podobe povinnosti zdržať sa používania takejto podmienky - vyhlásenia zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute za neprijateľnú, však nie je možné (bez ďalšieho, automaticky) vzťahovať na inú/odlišnú zmluvnú pokutu, než aká už bola (súdom) za neprijateľnú vyhlásená (ale len na „podmienku s rovnakým významom“ - § 53a OZ). 14.Konštatované vo svojom súhrne viedlo odvolací súd k zrušeniu výrokov o určení neplatnosti/ neprijateľnosti rozoberanej zmluvnej podmienky.
15.Vo zvyšnej časti - čo do výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 103,78 eur - však už nie je možné stotožniť sa s odvolaním. Z procesného hľadiska totiž tvrdenia odvolateľa o existencii 2 zmluvných pokút v sume 103,78 eur a 248,95 eur predstavujú tzv. novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP), ktoré sú (v tomto štádiu konania) neprípustné, t.j. v odvolacom štádiu konania na ne nie je možné prihliadnuť. Odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu ustanovenie § 132 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na dôkazy. Okrem toho, predmetné (nové skutočnosti/tvrdenia) vykazujú aj kvalifikovanú mieru nejasnosti/ neurčitosti, keďže úplne absentujú skutkové tvrdenia umožňujúce priradenie tej-ktorej zmluvnej pokuty ku niektorej z (dvoch) zmlúv o pripojení uzavretých so žalovaným ako aj konkrétny výpočet požadovanej zmluvnej pokuty. 20.Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca nenamietal, odvolací súd preto (v súlade s principiálnou viazanosťou odvolacími dôvodmi), rozsudok v tejto napadnutej časti potvrdil.
21.Relevantnej procesnej úprave následne zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania. Okresný súd totiž náležite zohľadnil mieru úspechu sporových strán, ako i absenciu vzniku trov na strane procesnej úspešného subjektu.
22.O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Odvolateľ - žalobca bol v odvolacom konaní úspešný ohľadne jedného odvolacieho návrhu (zrušenie určovacieho výroku) a neúspešný taktiež ohľadne jedného odvolacieho návrhu (potvrdenie čiastočného zamietnutia). Mieru ne/úspechu oboch sporových strán je preto v odvolacom konaní možné považovať za rovnakú/podobnú, čo odôvodňuje súhrnný výrok o nepriznaní nároku náhradu trov žiadnej zo sporových strán
23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.