Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-80-2016.pdf
PDF · 125.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9P/80/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti o mal. dieťa: D. H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matky: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: D. XX, zastúpená: RS legal s.r.o., sídlo: Piešťany, M. Waltariho č. 7, IČO: 36864358, a otca: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: L., U.. E.. W. XX/XX, zastúpený: JUDr. Jana Brišková Dominová, advokátka, sídlo: Piešťany, Štefánikova 6453/2C, o návrhu otca na zníženie výživného pre mal. dieťa a o návrhu matky na zvýšenie výživného otcovi pre mal. dieťa takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného pre mal. D. sa z a m i e t a.
Návrh matky na zvýšenie výživného pre mal. D. sa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania..
odôvodnenie:
1. Otec návrhom z 31.10.2016, doručeným súdu 02.11.2016, navrhol, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k mal. D. zo sumy 116,18 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že matka sa medzičasom vydala za C. R., ktorý je zamestnaný a dosahuje príjem približne 700 eur. Matka je od 26.03.2012 živnostníčka, a teda sa jej príjem od určenia výšky výživného nepochybne zvýšil. Otec tiež uviedol, že od 01.04.2015 je zamestnaný vo firme LEBO Slovakia, s. r. o., ako vodič s priemerným čistým mesačným zárobkom 400 eur. Zároveň 07.12.2013 uzatvoril manželstvo s H. D., ktorá je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur. Dňa 09.10.2014 sa im narodil mal. G., čím mu tak vznikli 2 vyživovacie povinnosti, okrem ktorých má aj vyživovaciu povinnosť k mal. K. H., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého má určené výživné vo výške 60 eur mesačne od 25.01.2014. S mal. D. sa nestýka, pretože mu to matka nechce umožniť.
2. Matka vo Vyjadrení z 13.02.2017, doručeným súdu 16.02.2017, s návrhom otca na zníženie výživného pre mal. D. nesúhlasila, navrhla, aby bolo otcovi zvýšené výživné na mal. D. na sumu 150 eur mesačne. Uviedla, že od 14.12.2016 je práceneschopná z dôvodu, že je v siedmom mesiaci tehotenstva. Keďže mala vážne zdravotné problémy a absolvovala aj onkologickú operáciu, jej tehotenstvo je veľmi rizikové a nedovoľuje jej vykonávať svoju prácu.
3. Otec pred súdom zotrval na návrhu na zníženie výživného pre mal. D. zo sumy 116,18 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne, s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil. Uviedol, že na jeho strane došlo k zmene pomerov od ostatného určenia výživného mal. D., pretože uzatvoril manželstvo s H. D. dňa 07.12.2013, ktorá je t.č. na rodičovskej dovolenke, a teda jej príjem tvorí iba rodičovský príspevok vo výške 203 eur a prídavky na 2 mal. deti, pribudli mu ďalšie 3 vyživovacie povinnosti - k mal.
K. H., kde bolo výživné určené rozhodnutím súdu na 60 eur mesačne, pričom uhrádza aj zameškané výživné v splátkach po 40 eur mesačne, v októbri 2014 sa narodil mal. G. a vo februári 2017 mal. G.. Ďalšou podstatnou zmenou sú vážne zdravotné problémy so zápästím ľavej ruky, pričom má dlhoročné problémy aj so zápästím ľavej ruky. Býva s manželkou a 2 mal. deťmi v nájomnom byte spoločne so svokrou, ktorej prispievajú 100 eur. V celom rozsahu sú so svojimi mal. deťmi odkázaní na pomoc svojich blízkych. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Od doby, kedy si podal návrh na zníženie výživného, mu matka bráni v styku s mal. D.. Na strane matky, ktorá sa vydala, jej tak pribudol príjem manžela vo výške cca 700 eur mesačne s tým, že manžel matky si privyrába obchodovaním s autodielmi, resp. opravami SUV vozidiel. Na strane matky tiež pribudla vyživovacia povinnosť, avšak od roku 2012 prevádzkuje živnosť, a teda jej príjem sa zvýšil.
4. Matka pred súdom zotrvala na návrhu na zvýšenie výživného otcovi pre mal. D. na sumu 150 eur mesačne, s návrhom otca na zníženie výživného pre mal. D. nesúhlasila, pretože od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči mal. D. uplynulo 9 rokov, zvýšili sa náklady na jeho výživu, výchovu, školské potreby, mimoškolské trávenie voľného času. Vyživovaciu povinnosť voči štyrom deťom má otec a nemôže ju prenášať na partnerov ich matiek, a preto údaj o zárobkových schopnostiach terajšieho manžela matky mal. D. sú absolútne irelevantné.
5. Kolízny opatrovník pred súdom s návrhom otca na zníženie výživného k mal. D. nesúhlasil z dôvodu, že k poslednému rozhodnutiu o výške výživného určeného otcovi pre mal. Patrika došlo v roku 2008, odkedy došlo na strane maloletého k viacnásobným zmenám, maloletý už navštevuje 2. stupeň ZŠ. S návrhom matky na zvýšenie výživného otcovi súhlasil.
6. Matka právom záverečnej reči uviedla, že v podstate bolo povedané všetko, pričom absolútne nesúhlasí s návrhom otca na zníženie výživného.
7. Otec právom záverečnej reči uviedol, že zotrváva na svojom návrhu na zníženie výživného na mal. D. zo sumy 116,18 eur na sumu vo výške 60 eur mesačne vzhľadom na to, že od posledného rozhodnutia o výživnom k mal. D. sa mu podstatným spôsobom zmenili pomery, vznikli mu ďalšie vyživovacie povinnosti, viac nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné v určenej výške. Okrem toho má vážne zdravotné problémy, pre ktoré má obmedzenú možnosť vo výbere a následne vo výkone zamestnania. Návrh matky na zvýšenie výživného navrhol zamietnuť aj z dôvodu, že matka nepreukázala zvýšené výdavky na potreby maloletého. Je pravdou, že od posledného rozhodnutia o výživnom k mal. D. uplynulo už niekoľko rokov, čo samé o sebe v súlade s ustálenou judikatúrou je dôvodom nárastu nákladov na potreby maloletého, avšak výživné bolo určené v oveľa väčšom rozsahu, ako boli v tom čase odôvodnené potreby maloletého. S výškou výživného súhlasil preto, že v tom čase bol slobodný a nemal žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, ani zdravotné problémy.
8. Kolízny opatrovník sa právom záverečnej reči nevyjadril.
9. Z výsluchu matky súd zistil, že býva v spoločnej domácnosti s manželom spolu s mal. synmi v nájomnom byte na D.. Náklady na bývanie uhrádzajú mesačne vo výške cca 274 eur, čo zahŕňa vodu aj kúrenie. Ďalšími nákladmi je platba elektriny vo výške 50 eur mesačne. Mal. D. má 11 rokov, navštevuje 5. ročník ZŠ. Od školského roku 2018/2019 sa syn nestravuje v školskej jedálni. Krúžky, za ktoré by sa platilo, nenavštevuje žiadne. Naďalej navštevujú špeciálneho pedagóga vo Vrbovom raz mesačne. Syn má pedagogickú asistentku v škole, ktorá mu pomáha napr. pri čítaní, opakuje mu text, tiež pri písaní a počítaní. Naďalej hrá futbal, s ktorým nie sú spojené pravidelné výdavky, kupuje však synovi stále obuv - kopačky, naposledy na narodeniny v hodnote 35 eur. Tiež súd zistil, že matka je SZČO s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 500 - 700 eur. Do práce nastúpila po polroku po narodení mladšieho syna, s ktorého starostlivosťou jej pomáha manžel. Poberá rodičovský príspevok vo výške 213 eur a zároveň prídavky na obe deti vo výške 48 eur. Iný príjem nemá žiaden. Čo sa majetkov týka, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní. Keď sa sťahovali do terajšej domácnosti, ešte pred uzatvorením manželstva si zobrala spotrebiteľský úver vo výše 11 000 eur, z ktorého zostáva uhradiť 9 000 eur, spláca ho mesačnou splátkou vo výške 200 eur. Manžel od januára 2019 nie je živnostníkom, je dobrovoľne nezamestnaný, je so synom doma. Naďalej sa venuje technickým úpravám áut, príp. obchoduje so súčiastkami, robí to viac-menej pre kamarátov bez príjmu, baví ho to. Manžel na jeho syna výživné neplatí od septembra 2018. Otec sa so synom nestretáva, naposledy sa videli v r. 2016 alebo 2017. Predtým, ako sa začalo toto konanie, otec bol so synom s tým, že sa dohodli na ďalšom dátume stretnutia. Otec však neprišiel. Syn ho čakal 2 hodiny, veľmi plakal. Syn sa vyjadril, že sa s otcom stretnúť nechce. Otec na výživu mal. Patrika okrem platenia výživného inak neprispieva.
10. Z výsluchu otca súd zistil, že bývajú u svokrovcov v nájomnom byte, pričom na bývanie im prispievajú sumou 100 eur mesačne podľa toho, či im niečo zostane. V L. býval vo svojom rodinnom dome, ktorý predal s tým, že z tejto kúpnej ceny vyplatil hypotéky a ďalšie dlhy. Mal. Marián má 3 roky, nenavštevuje predškolské zariadenie, je v celodennej starostlivosti matky. Zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne. Mal. G. má 1 rok, tiež je v celodennej starostlivosti matky. Zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne. Mal. K. má 4 roky a na jeho výživu platí 60 eur mesačne. Pracuje ako vodič v doprave na Slovensku, rozváža hotové výrobky, ktoré vyrába zamestnávateľ, resp. vozí materiál, z ktorého sú výrobky vyrábané. Vodičské oprávnenie má v skupine B a C. Dosahuje priemerný mesačný zárobok v čistom cca 400 eur. Diéty ani iný príjem zo zamestnania nemá. V podstatne je nemajetný, nehnuteľnosti nevlastní. Má dlhy voči poisťovni týkajúce sa PZP, zostatok je vo výške asi 2 000 eur, splátka tohto dlhu bola vo výške 20 - 50 eur mesačne, naposledy ju uhradil asi pred 2 rokmi. Ďalším dlhom, pre ktoré je voči nemu vedené exekučné konanie, je dlh na splatnom výživnom pre mal. D. vo výške 1 000 eur. Je stredoškolsky vzdelaný s výučným listom v odbore automechanik. V tomto odbore nepracoval, po získaní výučného listu pracoval ako navíjač motorov, resp. ako vodič nákladných automobilov. Snaží sa nájsť si lepšie zamestnanie, má však zdravotné problémy.
11. Z Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 súd zistil, že matka mala v r. 2016 príjmy zo živnosti vo výške 43 162 eur, výdavky vo výške 40 101 eur, základ dane činil 3 061 eur, v r. 2017 mala príjmy zo živnosti vo výške 38 218 eur, výdavky vo výške 35 533 eur, základ dane činil 2 685 eur.
12. Z Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 súd zistil, že manžel matky mal v r. 2016 príjmy zo živnosti vo výške 11 154 eur, výdavky vo výške 7 648 eur, základ dane činil 3 506 eur, v r. 2017 mal príjmy zo živnosti vo výške 6 242 eur, výdavky vo výške 4 570 eur, základ dane činil 1 672 eur.
13. Zo správy ZŠ Vrbové z 19.04.2018, Správy z diagnostického vyšetrenia z 04.07.2010, poštových poukazov z 06.02.2018, 12.03.2018 a 19.04.2018, výpisu z účtu z 29.06.2017, informovaných súhlasov súd zistil, že matka v šk. r. 2017/2018 uhradila 10 eur príspevok do RR, 2 eur za hyg. potreby, 6,50 eur za zošit z AJ, za koncert 0,50 eur, ŠKD 3 eur mesačne, od 01.12.2017 5 eur mesačne, za poistenie 2 eur, fotografovanie 10,50 eur, za školské obedy priemerne mesačne 24,71 eur. Matka tiež uhradila v šk. r. 2016/2017 30 eur za plavecký výcvik, 10 eur za návštevu ZOO, 30 eur za školu v prírode a 95 eur za denný futbalový kemp. Súd tiež zistil, že mal. D. je žiakom so zdravotným znevýhodnením - poruchy správania, tiež zdravotným postihnutím - dyslexia, dysgrafia, dysortografia, jeho vzdelávanie prebieha formou individuálnej integrácie s podporou asistenta učiteľa z dôvodu prekonávania zdravotných, edukačných a sociálnych bariér.
14. Z Potvrdenia o príjme z 10.01.2018, z 03.04.2018, zo Mzdového listu za r. 2010 - 2013 u zamestnávateľa Start People s. r. o., Mzdového listu zo 14.05.2018, Dohody o skončení pracovného pomeru zo 06.06.2018, Dohody o pracovnej činnosti z 08.06.2018, Pracovnej zmluvy z 14.09.2018, Dohody o skončení pracovného pomeru z 03.12.2018, Pracovnej zmluvy z 19.12.2018, Dohody o pracovnej činnosti z 26.02.2019, Dohody o skončení pracovného pomeru zo 14.02.2019, Pracovnej zmluvy z 15.02.2019 a výplatných lístkov za mesiac 12/2018 a 1/2019 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca u zamestnávateľa Start People s.r.o. bol v r. 2013 vo výške 777 eur, u zamestnávateľa LEBO Slovakia, s. r. o. v r. 2016 činil sumu 352,66 eur mesačne, v r. 2017 vo výške 386,25 eur mesačne a v r. 2018 vo výške 411 eur, pričom pracovný pomer skončil k 06.06.2018 na základe dohody. Následne bol otec evidovaný na úrade práce, od 17.09.2018 do 31.12.2018 bol zamestnaný u zamestnávateľa Net Trade Slovakia s.r.o. s dohodnutou mzdou vo výške 2,80 eur brutto/ hodina, ktorý skončil na základe dohody k 31.12.2018. Otec sa k 01.01.2019 zamestnal u zamestnávateľa Dimitrij Jurčišin spol. s r.o. s dohodnutou mesačnou mzdou vo výške 520,- eur, ktorý skončil dohodou k 17.02.2019. Otec opätovne uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Net Trade Slovakia s.r.o. s dňom nástupu 18.02.2019 s dohodnutou mzdou vo výške 2,89 eur brutto / hodina, keď zároveň vykonáva pracovnú činnosť pre zamestnávateľa Dimitrij Jurčišin spol. s r.o. do 10 hodín týždenne s dohodnutou mzdou vo výške 3 eur / hodina. Za mesiac december 2018 mal otec príjem vo výške 299,02 eur a v januári 2019 vo výške 448,70 eur.
15. Z Potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za r. 2016 súd zistil, že manželka otca poberala v období od 01/2016 do 12/2016 rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne.
16. Z správy MUDr. Miroslava Jašša z 28.02.2019 súd zistil, že čo sa týka pravého zápästia pacient podstúpil vyšetrenie magnetickou rezonanciou, ktorá potvrdila poškodenie, na základe ktorého 4.7.2017 indikoval operačné riešenie a pri bolestiach vykonávať manuálnu činnosť s naloženou ortézou. Pacient sa na operáciu zápästia neobjednal !!! Následne riešil ľavé zápästie s tým, že pacient udáva zlepšenie stavu pravého zápästia, ale že ho teraz trápi ľavé zápästie. Pacient podstúpil MIU vyšetrenie i ľavého zápästia. Na základe výsledkov MRI vyšetrenia indikoval operačné riešenie po dohovore s primárom ortopedického oddelenia. Operačná terapia bola navrhnutá 11.1.2018 a následne 26.7.2018. Pacient sa na operačný zákrok opätovne v neobjednal !!! Od 11.08.2018 sa pacient na ďalšiu kontrolu nedostavil, preto nevie posúdiť závažnosť jeho problém. Je neatestovaný lekár ortopedického oddelenia, ktorý operácie indikuje po dohovore s primárom oddelenia, nie je znalec. Toho času teda nevie posúdiť, aké problémy má pacient, ale s danými diagnózami pracovať môže, čo však záleží od jeho bolestí a obtiaží.
17. Z lekárskej správy z 25.03.2019 súd zistil, že otec nemôže vykonávať prácu automechanika.
18. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 3P/146/2008-102 z 21.11.2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 23CoP/27/2009-136 z 25.05.2009, právoplatným 23.06.2009, súd zistil, že otec bol zaviazaný prispievať na výživné pre mal. D. sumou vo výške 3.500,- Sk, t.j. 116,18 eur mesačne. Matka v čase posledného rozhodovania o výživnom bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 4 560,- Sk, t.j. 151,36 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 540,- Sk, t.j. 17,92 eur mesačne. Otec bol zamestnaný s príjmom vo výške 13 953,- Sk, t.j. 463,15 eur mesačne. Matka, aj otec okrem mal. D. iné vyživovacie povinnosti nemali.
19. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/296/2014-159 z 18.11.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 11CoP/13/2016 - 182 z 22.06.2016, súd o.i. zistil, že bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného pre mal. D. a návrh matky na zvýšenie výživného otcovi pre mal. D.. Súd tiež zistil, že otec od 01.03.2010 do 14.03.2013 pracoval vo firme Startservices, Start people, s.r.o. Bratislava, s priemerným mesačným zárobkom v čistom 734,- Eur, pracovný pomer otca sa skončil dohodou podľa § 60 zákona 311/2001 Z.z. z jeho strany, podľa vyjadrenia otca si našiel bližšie lepšie platenú prácu. Následne sa zamestnal vo firme Salesianer Miettex s.r.o. Bratislava s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 521,- Eur, zamestnávateľ mu tu poskytoval diéty priemerne mesačne vo výške 172,-eur, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú od 15.03.2013 do 31.12.2013, skončil sa uplynutím doby k 31.12.2013. Tiež súd zistil, že od 01.10.2014 do 31.03.2015 otec pracoval pre zamestnávateľa LEBO Slovakia, s.r.o., na základe dohôd o vykonaní práce s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 50 eur. Zároveň súd zistil, že otec predal v decembri 2013 nehnuteľnosti za kúpnu cenu 72 000,- eur.
20. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
21. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
23. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
24. Vykonaným dokazovaním uvedeným v bode 18 odôvodnenia tohto rozsudku mal súd za preukázané, že výška výživného povinnému otcovi pre mal. D. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 3P/146/2008-102 z 21.11.2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 23CoP/27/2009-136 z 25.05.2009, kedy bolo otcovi určené pre maloletého výživné vo výške 116,18 eur mesačne, t.j. 8 rokov pred podaním návrhu na zvýšenie výživného. Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase uvedených rozhodnutí so súčasným stavom súd zistil, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. D., ako aj oboch rodičov.
25. Vykonaným dokazovaním výsluchom matky a listinnými dôkazmi uvedenými v bode 13 mal súd za preukázané, že na strane mal. D. došlo k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom v súvislosti s jeho vekom, keďže pri poslednom určení výživného mal 8 mesiacov, pričom v čase podania návrhu mal 8 rokov, čím sa zvýšili náklady na uspokojenie jeho základných životných potrieb ako je strava, oblečenie. Čo sa týka zmeny pomerov v časti vzdelania mal. D. súd uvádza, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom bol v celodennej starostlivosti matky. V čase podania návrhu v r. 2016 boli pomery na strane maloletého podstatne zmenené, nakoľko maloletý navštevoval 1. stupeň základnej školy - 3. ročník ZŠ, v šk. roku 2018/2019 navštevuje 5. ročník základnej školy. Matka v šk. roku 2017/2018 uhradila 10 eur príspevok do RR, 2 eur za hyg. potreby, 6,50 eur za zošit z AJ, za koncert 0,50 eur, ŠKD 3 eur mesačne, od 01.12.2017 5 eur mesačne, za poistenie 2 eur, fotografovanie 10,50 eur, za školské obedy priemerne mesačne 24,71 eur, 30 eur za plavecký výcvik, 10 eur za návštevu ZOO, 30 eur za školu v prírode a 95 eur za denný futbalový kemp. Mal. D. hrá futbal, s čím má matka zvýšené výdavky na nákup športového oblečenia a obuvi, naposledy v marci 2019 v hodnote 35 eur. Súd mal tiež za preukázané, že mal. D. je žiakom so zdravotným znevýhodnením - poruchy správania, tiež zdravotným postihnutím - dyslexia, dysgrafia, dysortografia, pričom jeho vzdelávanie prebieha formou individuálnej integrácie s podporou asistenta učiteľa.
26. V časti osobných pomerov na strane rodičov súd mal za preukázané výsluchom rodičov, rodnými listami mal. detí a potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za r. 2016 za preukázané, že matka je vydatá, manželstvo uzatvorila 13.07.2013 s C. R., ktorý bol do decembra 2018 živnostníkom, pričom mal v r. 2016 príjmy zo živnosti vo výške 11 154 eur, výdavky vo výške 7 648 eur, základ dane činil 3 506 eur, v r. 2017 mal príjmy zo živnosti vo výške 6 242 eur, výdavky vo výške 4 570 eur, základ dane činil 1 672 eur, do augusta 2018 trvala jeho vyživovaciu povinnosť k synovi C. R., ktorý pochádza z jeho predchádzajúceho manželstva. Matke sa dňa 08.04.2017 narodil syn N.. Súd mal tiež za preukázané, že otec uzatvoril 07.12.2013 manželstvo s H. D., ktorá je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 eur mesačne. Zároveň mal súd za preukázané, že otcovi sa dňa 25.01.2014 narodil syn K., ku ktorému mu bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 60 eur mesačne, dňa 09.10.2014 sa otcovi narodil syn G. a dňa 18.02.2017 syn G..
27. Čo sa týka zárobkových a majetkových pomerov matky súd mal za preukázané jej výsluchom matky, listinnými dôkazmi uvedenými v bode 11 - 12 odôvodnenia tohto rozsudku a rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 3P/146/2008-102 z 21.11.2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 23CoP/27/2009-136 z 25.05.2009, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola na rodičovskej dovolenka, poberala rodičovský príspevok vo výške 151,36 eur mesačne. Matka je od r. 2012 SZČO, pričom jej príjem je vo výške 500 - 700 eur mesačne. Do práce nastúpila po polroku po narodení mladšieho syna, s ktorého starostlivosťou jej pomáha manžel. Poberá tiež rodičovský príspevok vo výške 213 eur a zároveň prídavky na obe deti vo výške 48 eur. Iný príjem nemá žiaden. Čo sa majetkov týka, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní. Keď sa sťahovali do terajšej domácnosti, ešte pred uzatvorením manželstva si zobrala spotrebiteľský úver vo výše 11 000 eur, z ktorého zostáva uhradiť 9 000 eur, spláca ho mesačnou splátkou vo výške 200 eur.
28. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bol otec zamestnaný, jeho príjem činil 463,15 eur, pričom v r. 2013 priemerný čistý mesačný príjem otca u zamestnávateľa Start People s.r.o. činil 777 eur, pracovný pomer skončil dohodou podľa § 60 zákona 311/2001 Z.z. z jeho strany, nakoľko si našiel bližšie lepšie platenú prácu. V čase začatia konania bol otec zamestnaný u zamestnávateľa LEBO Slovakia, s. r. o., s priemerným čistým mesačným príjmom v r. 2016 vo výške 352,66 eur, v r. 2017 vo výške 386,25 eur mesačne, v r. 2018 vo výške 411 eur, pričom pracovný pomer skončil k 06.06.2018 na základe dohody. Následne bol otec evidovaný na úrade práce, od 17.09.2018 do 31.12.2018 bol zamestnaný u zamestnávateľa Net Trade Slovakia s.r.o. s dohodnutou mzdou vo výške 2,80 eur brutto/ hodina, ktorý skončil na základe dohody k 31.12.2018. Otec sa k 01.01.2019 zamestnal u zamestnávateľa Dimitrij Jurčišin spol. s r.o. s dohodnutou mesačnou mzdou vo výške 520,- eur, ktorý skončil dohodou k 17.02.2019. Otec opätovne uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Net Trade Slovakia s.r.o. s dňom nástupu 18.02.2019 s dohodnutou mzdou vo výške 2,89 eur brutto / hodina, keď zároveň vykonáva pracovnú činnosť pre zamestnávateľa Dimitrij Jurčišin spol. s r.o. do 10 hodín týždenne s dohodnutou mzdou vo výške 3 eur / hodina. Jeho príjem v decembri 2018 činil 299,02 eur a v januári 2019 448,70 eur. Má dlhy voči poisťovni týkajúce sa PZP, zostatok je vo výške asi 2 000 eur, splátka tohto dlhu bola vo výške 20 - 50 eur mesačne, naposledy ju uhradil asi pred 2 rokmi. Ďalším dlhom, pre ktoré je voči nemu vedené exekučné konanie, je dlh na splatnom výživnom pre mal. Patrika vo výške 1 000 eur. Uvedené mal súd za preukázané výsluchom otca, rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/9/2014 z 05.03.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 13P/9/2014 - 100 z 10.09.2014, a listinnými dôkazmi uvedenými v bodoch 14, 16, 17 odôvodnenia tohto rozsudku.
29. Súd potom na základe vyššie uvedeného v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k mal. Patrikovi nie je dôvodná.
30. Z vyššie uvedeného vykonaného dokazovania vyplýva, že otec bol v r. 2013 zamestnaný u zamestnávateľa Start People s.r.o., u ktorého dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 777 eur, pričom tento pracovný pomer skončil dohodou podľa § 60 zákona 311/2001 Z.z. zo strany otca, nakoľko si našiel bližšie lepšie platenú prácu. Súd však toto konanie otca posúdil v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, a preto aj pri rozhodovaní v tomto konaní vychádzal z príjmu otca, ktorý tento dosahoval v spoločnosti Start People, s.r.o. vo výške 777 eur v čistom, na základe čoho súd dospel k záveru, že príjem otca sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil. Tiež súd dopĺňa, že z verejne dostupných internetových stránok spoločnosti www.profesia.sk <http://www.profesia.sk> www.kariéra.zoznam.sk <http://www.kariéra.zoznam.sk>, www.top-prace.sk <http://www.top-prace.sk>, všetko z 27.03.2019, ponúkajúcich prácu vodiča s platom vo výške 860 eur - 1 000 eur v hrubom, doložených do spisu, vyplýva, že na uvedených internetových stránkach bola ponúknutá práca zodpovedajúca praxi otca, teda voľné pracovné miesta, na ktorých by otec mohol dosahovať príjem, ktorý dosahoval u zamestnávateľa Start People s.r.o. Z uvedeného dôvodu preto súd ani preto neprihliadal na skutočnosť, že otec je od r. 2014 dlhodobo zamestnaný v zamestnaní, v ktorom dosahuje iba minimálnu mzdu. Dlhodobo zhoršený zdravotný stav otca, ktorý napriek odporúčaniam ošetrujúceho odborného lekára otec nerieši, pritom otcovi neumožňuje vykonávať prácu v odbore, v ktorom sa vyučil, t.j. prácu automechanika. S prihliadnutím na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave, podľa ktorej výživné povinnému rodičovi možno určiť ako 25% - 30% z príjmu povinného rodiča na všetky vyživovacie povinnosti, potom 25%
- 30% zo sumy 777 eur činí 194,25 - 233,10 eur. Otec má síce 4 vyživovacie povinnosti, avšak tu súd uvádza, že otec predal v decembri 2013 nehnuteľnosti za kúpnu cenu 72 000,- eur, ktorú použil na vyplatenie hypotéky a dlhov. Výživné je však prednostnou pohľadávkou, a preto skutočnosť, že otec z uvedenej kúpnej ceny splatil hypotéku a iné dlhy nemožno otcovi zohľadniť, nakoľko prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu, keď Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa, pričom každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. V prípade, ak by si otec uvedenú kúpnu cenu ponechal, za obdobie od januára 2014 do marca 2019, čo je 93 mesiacov, by mu takto zostávalo priemerne mesačne 774 eur, z ktorej by mohol v plnom rozsahu svoju vyživovaciu povinnosť k mal. D., ako aj k ďalším deťom. Súd tiež uvádza, že otec 07.12.2013 uzatvoril manželstvo s H. D., ktorá je na materskej dovolenky, poberá rodičovský príspevok 213 eur mesačne, na ktorú skutočnosť súd pri rozhodovaní tiež prihliadal, pričom od posledného rozhodnutia o výške výživného mu pribudli ďalšie 3 vyživovacie povinnosti - k mal. K. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorú si otec plní vo výške 60,- eur mesačne, k mal. Mariánovi Vavríkovi, nar. XX.XX.XXXX, a mal. G. H., nar. XX.XX.XXXX, čo je dôvodom na zníženie výživného aj s prihliadnutím aj na zvýšený príjem matky. Napriek uvedenému však súd vyživovaciu povinnosť otca k mal. D. neznížil aj s prihliadnutím na vyššie uvedenú skutočnosť (získanie kúpnej ceny 72 000 eur otcom), ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že približne v čase, keď sa otcovi narodil syn G., matke sa s odstupom mesiaca narodil syn N. XX.XX.XXXX, teda aj jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, keď zároveň došlo k viacnásobnej zmene pomerov na strane maloletého D. odôvodňujúcim zvýšenie výživného, nakoľko t.č. maloletý navštevuje už 2. stupeň základnej školy, s čím má matka preukázateľne spojené zvýšené výdavky. Mal. D. je pritom žiakom so zdravotným znevýhodnením, a tiež zdravotným postihnutím. Súd dopĺňa, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu mal. dieťaťa v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Na základe uvedeného preto súd v danom prípade dospel k záveru, že je i naďalej v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu tak, ako bolo naposledy súdom určené, a preto návrh otca na zníženie výživného zamietol.
31. Na základe vykonaného dokazovania ďalej súd dospel k záveru, že tu však s prihliadnutím na vyššie uvedené nie je dôvod ani na zvýšenie výživného k mal. D. v zmysle návrhu matky, keď príjem otca sa síce, ako je z vyššie uvedeného zrejmé, od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil, otcovi však pribudli 3 vyživovacie povinnosti, ktorú skutočnosť súd musel pri rozhodovaní zohľadniť aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave, keď súd prihliadol zároveň na skutočnosť, že sa zároveň zvýšil aj príjem matky, ktorá sa vydala, pričom jej manžel je nezamestnaný, neevidovaný na úrade práce.
32. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú argumentáciu matky a otca zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, pričom na otázky, resp. problémy, ktoré sa nachádzali vo vyslovenom právnom názore odvolacieho súdu, súd zodpovedal (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoP/29/2016 z 28.09.2016).
33. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany (trojmo).
Vzhľadom k tomu, že matka sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku tohto práva výslovne pred súdom vzdala, bolo by ňou podané odvolanie právne neúčinné.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.