Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/301/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcov: 1/ K.. M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX A., 2/ K.. H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. 2, XXX XX A., obe právne zastúpené R.. Jana Ftorková, advokátka, so sídlom V. Spanyola 8343/1A, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Bc. I. Y., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, XXX XX A. - L., o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 4.302,31 eur spolu s úrokom z omeškania v výške 5,05 % ročne zo sumy 2.006,29 eur od 6.10.2015 do zaplatenia a o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 2.296,03 eur od 24.8.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 4.302,31 eur spolu s úrokom z omeškania v výške 5,05 % ročne zo sumy 2.006,29 eur od 6.10.2015 do zaplatenia a o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 2.296,03 eur od 24.8.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1/ 4.251,47 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.985,47 eur od 17.3.2016 do zaplatenia a s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.265,99 eur od 13.10.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd žalobu žalobkyne 1/ voči žalovanému vo zvyšku z a m i e t a .

V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 2/ 4.251,47 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.985,47 eur od 17.3.2016 do zaplatenia a s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.265,99 eur od 13.10.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Súd žalobu žalobkyne 2/ voči žalovanému vo zvyšku z a m i e t a .

VII. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 30.09.2015, podanou na Okresnom súde Žilina dňa 06.10.2015 sa žalobkyne v rade 1/ a 2/ domáhali voči žalovanému vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni v rade 1/ vo výške 4.344,05 eur s príslušenstvom a žalobkyni v rade 2/ vo výške 4.344,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od podania návrhu do zaplatenia a na náhradu trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov: CKN č. XXX/X, Z. č. XXX/X, kat.úz. L. za obdobie od 26.11.2013 do 25.08.2015. 2. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade poukázali na to, že sú podielovými spoluvlastníčkami každá z žalobkýň v podiele 1 -ice pozemkových nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. L., zapísaných na LV č. XXX na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor pre okres Žilina, obec Žilina, kat. úz. L., a to pozemku KN-C parc. č. XXX/X záhrady o výmere XXXX m2 a pozemku KN-C parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 252 m2. 3. Žalovaný je výlučným vlastníkom domu č. súp. XX postaveného na pozemku parc. č. CKN XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 252 m2, nachádzajúceho sa v kat. úz. L., zapísaného na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor na LV č. XXX pre okres Žilina, obec Žilina, kat. úz. L.. 4. Tým, že žalovaný užíva pozemky v ich vlastníctve bez vecného či zmluvného práva, vzniká na jeho strane na ich úkor bezdôvodné obohatenie. To si uplatnili žalobou zo dňa 25.11.2013 na tunajšom súde v konaní pod sp.zn. 17C 319/2013 za obdobie od 9.11.2011 do 25.11.2013 v celkovej sume 10.408,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od podania návrhu, t.j. od 25.11.2013. Rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 17C 319/2013-66 zo dňa 29.10.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co 86/2015-121 zo dňa 29.6.2015 bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke v 1) rade sumu 5.204,24 eur spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 5.204,24 eur od 25.11.2013 až do zaplatenia, zaplatiť navrhovateľke v 2) rade sumu 5.204,24 eur spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 5.204,24 eur od 25.11.2013 až do zaplatenia. 5. Žalovaný tým, že užíva predmetné pozemkové nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, pretože nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a nie je ani nájomcom predmetných nehnuteľností, pretože medzi podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a žalovaným nebola uzavretá nájomná zmluva, získava na úkor podielových spoluvlastníkov bezdôvodné obohatenie, ktorého výška je na úrovni ceny nájmu za pozemky, ktorú by bol povinný platiť žalovaný, pokiaľ nehnuteľnosti užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. 6. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, založenej na tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba od začiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie, ktoré môže spočívať napr. vtom, že bolo niečo dané, alebo sa v prospech niekoho konalo. Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy a prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to zaplatil úhradu a bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. O obohatení možno hovoriť vtedy, ak takýmto plnením získal majetkové hodnoty ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. 7. Nakoľko v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, preto podľa § 563 je potrebné vychádzať z toho, že obohatený je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie a ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu (rozsudok NS SR lCdo/210/2005). 8. Žalovaný tým, že užíva predmetné pozemkové nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, pretože nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a nie je ani nájomcom predmetných nehnuteľností, pretože medzi podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a odporcom nebola uzavretá nájomná zmluva, získava na úkor podielových spoluvlastníkov bezdôvodné obohatenie, ktorého výška je na úrovni ceny nájmu za pozemky, ktorú by bol povinný platiť žalovaný, pokiaľ nehnuteľnosti užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Vyslovili názor, že z obsahu zápisnice z mimosúdneho rokovania zo dňa 26.8.2013 je zrejmé, že žalovaný nepopiera, že užíva pozemky, ktoré patria do spoluvlastníctva žalobkýň, neuznáva však nárok žalobkýň na zaplatenie bezdôvodného obohatenia a žalobkyňami požadovanú kúpnu cena pre prípad uzavretia kúpnej zmluvy považuje za neprimeranú napriek tomu, že žalobkyne navrhli takú výšku kúpnej ceny, ktorá je zjavne pod hodnotou všeobecnej ceny nehnuteľností. 9. Vzhľadom na závery mimosúdneho rokovania konaného dňa 26.8.2013 žalobkyne v 1), 2) rade dali vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov pre prípad, že by žalovaný prejavil záujem na odkúpení predmetných nehnuteľností a tiež na ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia z titulu nájmu pozemkových nehnuteľností, ktorý vypracoval Ing. Marián Mrázik, znalec z odboru Stavebníctvo, odvetvie pozemkové stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, číslo posudku 154/2013 zo dňa 24.10.2013. Znalec zistil, že všeobecná hodnota nájmu pozemkov predstavuje za obdobie od 9.11.2011 do 13.12.2011 sumu 499,56 eur, za obdobie od 14.12.2011 do 10.7.2012 sumu 2.994,37 eur, za obdobie od 11.7.2012 do 7.5.2013 sumu 4.191,04 eur, za obdobie od 8.5.2013 do 18.10.2013 sumu 2.219,65 eur a za obdobie od 19.10.2013 do 15.11.2013 sumu 503,86 eur (za predpokladu pri nezmenenej úrokovej sadzbe ECB 0,50 %, pri dennom nájme za m2 vo výške 0,008570 x 37 dní x 1XXXm2 = 503,86 eur). Za obdobie od 9.11.2011 do 25.11.2013, ktoré bolo predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. 17C 319/2013, bola určená výška v sume 10.408.48 eur a bola právoplatne priznaná. Žalovaný však aj po vydaní rozsudku užíval pozemky bez právneho dôvodu, teda v období po 25.11.2013 užíva pozemkové nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, žalobkyne žiadali priznať touto žalobou nároky z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkových nehnuteľností v aj za predmetné obdobie od 26.11.2013 do 26.8.2015 (celkom za 638 dní), pričom vychádzajúc z ceny nájmu určenej v znaleckom posudku Ing. Mariána Mrázika, číslo posudku 154/2013 zo dňa 24.10.2013 vo výške 0.008570 eur denne za m2 a pri celkovej výmere pozemkov 1XXX m2 určili vo výške 8.688.11 eur, čo predstavuje pre každú zo žalobkýň 4.344.05 eur. Úrok z omeškania si uplatnili odo dňa podania návrhu na súd. 10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že doposiaľ mu nebol predložený znalecký posudok od ktorého žalobkyne odvodzujú svoj nárok. Zdôraznil, že už v roku 1995 začali žalobkyne rokovať s jeho rodičmi, aby odkúpili ich rodinný dom, ktorí zdedili, spolu s pozemkami za sumu 1.400.000,- Sk. Nakoľko bolo zistené, že žalobkyne chceli odpredať aj pozemky, ktoré však nemali zapísané na liste vlastníctva, jeho právny predchodcovia neboli ochotný odkúpiť nehnuteľnosti. Nakoľko žalobkyne neustále naliehali a ubezpečovali jeho rodičov o tom, že všetky záležitosti vlastníckeho práva k pozemku dajú do poriadku, jeho rodičia podľahli sľubom žalobkýň a v roku 1998 došlo ku kúpe rodinného domu spoločnosťou jeho otca s tým, že žalobkyne opätovne prisľúbili dať zapísať svoje vlastnícke právo k predmetným pozemkom na LV a neustále tvrdili, že sa jedná iba o formalitu. Kúpna cena bola dohodnutá opätovne uvedenej výške s tým, že za dom a jeho príslušenstvo tvoriace garáž, oplotenie a vonkajšie úpravy im bola vyplatená suma 800.000,- Sk a za pozemky po nadobudnutí vlastníckeho práva im mala byť vyplatená kúpna cena 600.000,- Sk. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti

- domu č.s. XX postaveného na KN-C parc. č. XXX/X na základe kúpnej zmluvy bol povolený a zmluva vyvkladovaná dňa 5.2. 1998. Nakoľko žalobkyne obratom, po obdržaní finančnej čiastky vo výške 800.000,-Sk, prestali mať záujem dať právne do poriadku predmetné pozemky a po opätovaných žiadostiach a sťažnostiach jeho právnych predchodcov, až takmer po 2 rokoch od kúpy domu, dňa 16.11. 1999 bola spísaná notárska zápisnica na Notárskom úrade v Žiline JUDr. Ľudmilou Martincovou č. N 169/96 Nz 411/99, ktorá vydala osvedčenie, že žalobkyne sú vlastníčkami predmetných pozemkov. V odôvodnení osvedčenia sa uvádza, že v roku 1981 darovali rodičia žalobkýň predmetné parcely svojim dcéram - žalobkyniam, každej po 1/2 -ici. Vzhľadom na to, že darovacia zmluva nebola vyhotovená v zákonom predpísanej forme, nebol vyhotovený ani zápis v evidencii vlastníckych vzťahov v prospech účastníčok. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že stav právnej neistoty zapríčinili samotné žalobkyne takýmto svojim konaním, keď už od roku 1981 neboli schopné uzatvoriť písomne darovaciu zmluvu a dať ju následne registrovať štátnym notárstvom. Nakoľko po vydaní osvedčenia bola podaná žaloba voči navrhovateľkám týkajúca sa predmetných pozemkov, došlo k ďalším 13 rokom neustáleho prosenia zo strany žalobkýň o zhovievavosť vo veci odpredaja pozemkov z dôvodu možnej obavy o odstúpenie od kúpnej zmluvy na dom. 11. Žalobkyne sa stali vlastníčkami sporných pozemkov až na konci roku 2012, kedy aj oznámili, že konečne môžu dať pozemky do poriadku. Začiatkom roka 2013 však už vzájomná dohoda o zaplatení sumy 600.000,- Sk za pozemky neplatila, a žalobkyne oznámili, že zvyšujú cenu na sumu 33.000,- eur. Uvedenú cenu bol ochotný rešpektovať a zaplatiť, avšak neskôr aj toto svoje rozhodnutie žalobkyne bezdôvodne zmenili a požadovali za pozemok a nájom sumu už sumu 172.700,- eur. Oznámil im, že suma je neakceptovateľná, nakoľko je neprimerane vysoká a nezodpovedá cene za akú sa pozemky v danej lokalite predávajú. Vyslovil názor, že správanie žalobkýň bolo od počiatku zavádzajúce v rozpore s dobrými mravmi. 12. Napriek deklarácii strán mimosúdneho urovnania veci a súčinnosti súdu sa nepodarilo vec vyriešiť zmierom alebo bez meritórneho rozhodnutia. 13. Počas pojednávaní strany zotrvali na svojich tvrdeniach s prihliadnutím na späťvzatie žalobkýň s ktorým vyslovil žalovaný súhlas. Žalobkyne poukazovali na skutočnosť, že o zhodnom nároku za predchádzajúce obdobie bolo právoplatne rozhodnuté, totožné dôvody a nevyhnutnosť predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Žalovaný poukazoval na predchádzajúce dohody pri kúpe domu jeho právnym predchodcom. 14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedka, oboznámením listinných dôkazov a znaleckým dokazovaním vrátane súkromného znaleckého posudku. 15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 17. Súd mal nesporne preukázané, že podielovými spoluvlastníčkami pozemkov KN-C parc. č. XXX/X záhrady o výmere XXXX m2 a pozemku KN-C parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 252 m2 nachádzajúcich sa v kat. úz. L., obce Žilina a ktoré sú zapísané na LV č. XXX vedenom na Okresnom úrade Žilina, katastrálny sú žalobkyne v 1/ a 2/ rade, každá v 1. Uvedená skutočnosť vyplývala z listu vlastníctva č. XXX a v konaní nebola sporná (naviac po vydaní osvedčenia o vydržaní bolo vedené súdne konanie o určenie vlastníckeho práva). 18. Žalobkyne zotrvali na svojich nárokoch. Podaním zo dňa 23.8.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.8.2017, rozšírili žalobný návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného užívaním predmetných pozemkov za obdobie od 26.8.2015 do 25.8.2017, pričom vychádzali z ceny nájmu určenej v znaleckom posudku Ing. Mariána Mrázika, číslo posudku 154/2013 zo dňa 24.10.2013, ktorá bola určená vo výške 0,008570 eur denne za m2, čo pri celkovej výmere pozemkov 1XXX m2 činí 8.688,11 eur, t.j. pre každú zo žalobkýň v 1), 2) rade 4.344,05 eur. 19. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobkýň a zisteniami znalca Ing. Mrázika a na preukázanie svojich tvrdení predložil súkromný znalecký posudok znalkyne Ing. Ľubice Širovej číslo 14/2017, ktorým určila cenu nájmu vo výške 1,100 eur/m2/rok a všeobecnú hodnotu pozemkov, ku ktorým sa vzťahuje uplatnený nárok žalobkyňami v 1), 2) rade parc.č. CKN XXX/X a CKN XXX/X v kat. úz. L. na sumu 27.900 eur (spolu výmera 1XXX m2), t.j. 17,53 eur/m2 na rozdiel od znaleckého posudku Ing. Mrázika číslo 154/2013, v ktorom bola vyčíslená všeobecná hodnota označených pozemkov na sumu 79.300 eur, t.j. 49,91 eur/m2. 20. Znalkyňa Ing. Ľubica Širová stanovila pre určenie trhovej ceny pozemkov parc.č. CKN XXX/X záhrada a parc.č. CKN XXX/X zast. plochy a nádvoria metódou polohovej diferenciácie požitím rozdielnej výšky koeficientov a to koeficient všeobecnej situácie, ktorý určila koeficient 1,10 oproti Ing. Mrázikovi 1,20, koeficient technickej infraštruktúry pozemku, kde Ing. Širová stanovila 1,20 oproti Ing. Mrázikovi 1,45 a koeficient redukujúcich faktorov, ktorý stanovila v rozsahu 0,50 oproti Ing. Mrázikovi 0,90, teda určila koeficient polohovej diferenciácie na 0,6600, jednotkovú hodnotu pozemku 17,53 eur/m2 a všeobecnú hodnotu pozemku na 27.855,17 eur. 21. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade predložili v reakcii na uvedené znalecký posudok znalca Ing. Mrázika č. 131/2017, ktorý obdobne ako znalkyňa Ing. Širová (v posudku č. 14/2017) vychádzal z východiskovej hodnoty pozemkov vo výške 26,56 eur/ m2 s určením odlišnej výšky koeficientov. Pre zistenie výšky hodnoty nájmu a hodnoty pozemku určil koeficient všeobecnej situácie 1,20 (Ing. Širová 1,00), koeficient obchodnej a priemyselnej polohy 1,20 (Ing. Širová 1,10 ), koeficient technickej infraštruktúry pozemku 1,50 (Ing. Širová 1,20 a v posudku č. č. 154/2013 Ing. Mrázik uviedol vo výške 1,45), koeficient povyšujúcich faktorov 1,20 (Ing. Širová 1,00 a Ing. Mrázik v posudku č. 154/2013 vo výške 1,00). 22. Vo veci súd nariadil znalecké dokazovanie súdom stanoveným znalcom za účelom kontrolného znaleckého posudku a odstránenia rozporov znalcov, ktorí predložili súkromný znalecký posudok. 23. Znalkyňa Ing. Katarína Brezániová v znaleckom posudku č. 337/2018 uviedla, že sa jedná o pozemok zastavaný stavbou rodinného domu (stavba je vedená na LV č. XXX), ktorý je vedený na LV č.XXX ako CKN XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 252 m2 a parc. č. CKM XXX/X záhrady o výmere XXXX m2. Pozemok určený Územným plánom obce Žilina na bývanie v rodinných domoch s občianskou vybavenosťou. Pozemok sa nachádza v zastavanom území obce L., v katastrálnom území L.. Obec L. má podľa údajov z internetovej stránky cca 540 obyvateľov, prístup na pozemky je po miestnej komunikácii ul. F.. V L.e je materská škola, kultúrny dom. Na Hričovskej priehrade sú vybudované rybníky, nachádza sa tu lyžiarsky vlek a pri vstupe do L.a pri ceste 1/61 je Motel Marakana. Má autobusové spojenie s centrom mestskou autobusovou dopravou. Od Hričovského Podhradia je vybudovaná diaľnica D3, ktorá končí pred obytnou časťou v L.e diaľničnou križovatkou Žilina-Západ. V súčasnosti (2017) prebieha výstavba diaľnice D3 ponad Hričovskú priehradu do tunela v Považskom Chlmci. V obci sú vybudované všetky inžinierske siete (elektrická energia, voda, zemný plyn i kanalizácia), obecný rozhlas a verejné osvetlenie. V lokalite sa nenachádzajú zariadenia, ktoré by produkovali škodlivé exhaláty, hluk, otrasy, zvýšený hluk je od hlavného cestného ťahy smer Bratislava- Košice, od železničnej trate. Pozemok je prístupný po miestnych komunikáciách, pripojený je na inžinierske siete - vodovodnou a kanalizačnou prípojkou, el. prípojkou a plynovou prípojkou. Preto koeficient povyšujúcich faktorov kZ stanovila v hodnote k=l,0 vzhľadom k tomu, že pozemok nedisponuje takými vlastnosťami, ktoré by dovoľovali uvažovať s inou jeho hodnotou. Koeficient redukujúcich faktorov kR stanovila v hodnote kR=0,5, najmä z toho dôvodu, že pozemok je zaťažený vecným bremenom, síce nezapísaným na LV, ale reálne existujúcim, ktoré obmedzuje využite pozemku, nakoľko z katastrálnej mapy so zakreslením predpokladanej a skutočnej trasu kanalizačného zberača BT DN 1800/2200mm je zrejmé jeho umiestnenia s tým spojené ochranné pásmo. Ďalej poukázala na to, že pozemok sa nachádza v ochrannom pásme železníc, ktoré je 60m od osi krajnej koľaje pri celoštátnej a regionálnej dráhe, vzdialenosť pozemku od krajnej koľaje železničnej trate je cca 25m. Výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov metódou polohovej diferenciácie stanovila vo výške 60.747,47 eur, všeobecnú hodnotu nájmu stanovila vo výške 228,35 eur za obdobie 36 dní od 26.11.2013 do 31.12.2013 (VŠH nájmu 2315,20 eur), vo výške 2.262,27 eur za obdobie roku 2014, vo výške 2.279,82 za obdobie roku 2015, vo výške 2.195,30 eur za obdobie roku 2016 (366 dní), vo výške 2.367,41 eur za obdobie 237 dní od 1.1.2017 do 25.8.2017 (VŠH nájmu 2367,41 eur). 24. K zisteniam predchádzajúcich znalcov uviedla, že jednotlivé koeficienty stanovené v znaleckom posudku č. 131/2017 znalca Ing. Mrázika sú určené v súlade s Vyhláškou č. 254/2010 Z.z. vo výške závislej na úsudku a skúsenostiach znalca v rozsahu podľa vybraných kategórií. Súčasné ohodnotenie je vypracované podľa súčasne platnej Vyhlášky č. 213/2017 Z.z.. Uviedla že koeficient všeobecnej situácie kS je v rozmedzí 1,00 - 1,30 pre obytné časti miest nad 50 000 obyvateľov a ich rýchlo dostupné predmestia v rozmedzí 1,00 - 1,30. Ing. Mrázik stanovil koeficient vo výške 1,20 pravdepodobne vzhľadom k tomu, že sa jedná o okrajovú lokalitu na bývanie, znalkyňa ho stanovila vo výške 1,30 vzhľadom k tomu, že sa jedná o obytnú oblasť v rámci mesta. Koeficient intenzity využitia kV pre rodinné domy so štandardným vybavením, bežné bytové domy, bytové domy s nebytovými priestormi, nebytové stavby pre priemysel s bežným technickým vybavením vo výške 1,00 považovala za určený správne, koeficient dopravných vzťahov kD pre pozemky v tesnej blízkosti prostriedku hromadnej dopravy s dobrou úpravou ciest, cesta vlastným autom do centra (10 min), územie mesta vo výške 1,00 považovala za určený správne, koeficient obchodnej a priemyselnej polohy kP pre obytnú polohu v rozmedzí 1,00

- 1,20, znalec stanovil koeficient vo výške 1,20, znalkyňa ho stanovila vo výške 1,3 s ohľadom na súčasne platné právne predpisy, koeficient technickej infraštruktúry pozemku kI vzhľadom na veľmi dobrá vybavenosť v rozmedzí 1,30 - 1,50, znalec stanovil koeficient vo výške 1,50 považovala za určený správne, nakoľko v mieste je možnosť pripojenia na všetky IS, koeficient povyšujúcich faktorov kZ v rozmedzí 1,00 - 3,00 znalec určil medzi povyšujúce faktory priaznivý obdĺžnikový tvar pozemku, výmeru pozemku, druh možnej zástavby a zvýšený záujem o kúpu nehnuteľností a stanovil koeficient vo výške 1,20. Znalkyňa však tieto faktory považovala vzhľadom k tomu, že sa jedná o pozemky už zastavané stavbou rodinného domu, vedľajších stavieb s príslušenstvom za neopodstatnené. Koeficient redukujúcich faktorov kR v rozmedzí 0,20 - 1,00, ktorý znalec určil medzi ponižujúce faktory závady viaznuce na pozemku (ochranné pásmo a obmedzená možnosť zástavby) a stanovil koeficient vo výške 0,72, čo čiastočne nekorešponduje s predchádzajúcim faktorom možnosti zástavby. Vyslovila názor, že obmedzenie z titulu ochranných pásiem je zohľadnené správne, výpočet, ktorý viedol k jeho stanoveniu formou stanovenia ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena za správny nepovažovala. Vo vzťahu k zisteniam Ing. Ľubice Šírovej v znaleckom posudku číslo 14/2017 zo dňa 15.5.2017 sú určené správne ku koeficientom polohovej diferenciácie považovala za správne. Zdôraznila, že jednotlivé koeficienty stanovené v znaleckom posudku č. 14/2017 sú určené v súlade s Vyhláškou č. 254/2010 Z.z. vo výške závislej na úsudku a skúsenostiach znalca v rozsahu podľa vybraných kategórií. Koeficient všeobecnej situácie kS v rozmedzí 1,00 - 1,30 pre obytné časti miest nad 50 000 obyvateľov a ich rýchlo dostupné predmestia v rozmedzí 1,00 - 1,30, stanovila Ing. Šírová koeficient vo výške 1,0 pravdepodobne vzhľadom k tomu, že sa jedná o okrajovú lokalitu na bývanie pričom vyjadrila názor, že jej nie je známi dôvod pre takýto postup určenia v najnižšej možnej hodnote, nakoľko sa jedná sa o obytnú oblasť v rámci mesta. Koeficient intenzity využitia kV pre rodinné domy so štandardným vybavením, bežné bytové domy, bytové domy s nebytovými priestormi, nebytové stavby pre priemysel s bežným technickým vybavením vo výške 1,00 považovala za určený správne, koeficient dopravných vzťahov kD pre pozemky v tesnej blízkosti prostriedku hromadnej dopravy s dobrou úpravou ciest, cesta vlastným autom do centra (10 min.), územie mesta vo výške 1,00 považovala za určený správne, koeficient obchodnej a priemyselnej polohy kP pre obytnú polohu v rozmedzí 1,00 - 1,20, znalkyňa Šírová stanovila koeficient vo výške 1,0, avšak nie je známi dôvod takéhoto postupu, pretože bola určená v najnižšej možnej hodnote, jedná sa o obytnú oblasť v rámci mesta určenú pre objekty individuálnej bytovej výstavby, koeficient technickej infraštruktúry pozemku kIi pre vybavenosť v rozmedzí 1,00 - 1,20, znalkyňa Šírová stanovila koeficient vo výške 1,20 nesprávne, nakoľko v mieste je možnosť pripojenia na všetky is, koeficient povyšujúcich faktorov kZ v rozmedzí 1,00 - 3,00 neuplatnila, koeficient redukujúcich faktorov kR v rozmedzí 0,20 - 1,00 znalkyňa Šírová určila medzi ponižujúce faktory závady viaznuce na pozemku (rušivý vplyv z dopravy a ochranné pásmo kanalizačného zberača) a stanovila koeficient vo výške 0,50. Uvedenému hodnoteniu vytkla, že obmedzenie z titulu ochranného pásma, prfp. rušivého vplyvu zo železničnej dopravy je zohľadnené správne, nie je však v posudku spomenuté, prečo je hodnota pozemkov znížená práve o 50 %. 25. Znalkyňa ďalej uviedla, že v znaleckom posudku č. 14/2017 vypracovanom znalkyňou p. Ing. Ľubicou Širovou nie je pre výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov a nájmu použitá porovnávacia metóda hoci súčasťou príloh k znaleckému posudku sú 3 ponuky na predaj pozemkov, ktoré sú určené na rekreačné účely (prvá a tretia ponuka sú identické). Ich účel využitia je rozdielny (výstavba rekreačného objektu) a tieto ponuky nie sú v danom prípade vhodné na porovnávanie. Zdôraznila, že pri určení ceny pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X s ohľadom na existujúce ochranné pásmo železničnej dráhy, pozemných inžinierskych sieti a hlučnosť železničnej trate a diaľničného privádzača pri zohľadnení všetkých negatívnych faktorov je dôvodné okrem zohľadnenia hlučnosti diaľničného privádzača. Diaľničný privádzač je vzdialený vzdušnou čiarou cca 520 m a nevie určiť hlučnosť a jej vplyv na kvalitu bývania v danej lokalite (na diaľničnom privádzači sú inštalované protihlukové steny). Pre určenie možnosti reálneho stavebného využitia pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X uviedla, že pozemok parc. č. XXX/X je čiastočne zastavaný vedľajšími stavbami - menšou skladovou halou a záhradným domčekom s prístreškom, nezastavaná časť je sadovo upravená - pokrytá trávnatým a drevnatým porastom vrátane prístupových a obslužných komunikácií, pozemok parc. č. XXX/X je čiastočne zastavaný stavbou rodinného domu a oplotenia, nezastavaná časť tvorí predzáhradku objektu s komunikačným priestorom upraveným vo forme spevnenej plochy. Pozemky v celosti sú užívané spoločne s hlavnou stavbou - rodinným domom s príslušenstvom. Ďalšia zástavba pozemkov je obmedzená vzhľadom na existenciu pozemných vedení inžinierskych sietí vrátane ochranných pásiem a ochranného pásma železničnej dráhy. 26. V reakcii na námietky žalovaného, ktorý jej tvrdenia rozporoval a žiadal zotrvať na zisteniach znalkyne Ing. Ľubice Šírovej uviedla, že koeficient funkčnosti využitia územia je v znaleckom posudku stanovený vo výške 1,3. Tento koeficient nezohľadňuje atraktivitu prostredia, ale jeho funkčnosť a účel využitia. Vzhľadom k tomu, že pozemky sú čiastočne zastavané stavbou rodinného domu s príslušenstvom a ich bezprostredné okolie je taktiež zastavané stavbami na bývanie štandardnej úrovne, jednoznačne sa jedná o obytnú polohu. Atraktivita územia, v ktorom sa pozemky nachádzajú, je zohľadnená v koeficiente všeobecnej situácie, ktorý bol v znaleckom posudku stanovený vo výške 1,3. Jedná sa o bežnú obytnú lokalitu situovanú v mestskej časti, ktorá je s mestom spojená súvislou zástavbou. Vyhľadávané lokality na bývanie (v mestách nad 50 000 obyvateľov) môžu mať tento koeficient stanovený až do výšky 1,6. Čo sa týka ponúk realitných kancelárií na predaj pozemkov v katastrálnom území L., neboli tieto nájdené na internete z dôvodu ich nedostatku v pomerne obmedzenom priestore katastrálneho územia (s poukazom na jej analýzu polohy v pol. 2 vstupné informácie posudku), ktoré je z prevažnej časti zastavané, t.j. nie sú k dispozícii voľné pozemky určené na zastavanie stavbou na bývanie. Z uvedeného dôvodu boli vo výpočte porovnávacej metódy použité údaje z iných častí mesta so zohľadnením atraktívnosti lokality (okrem iných faktorov). K tvrdeniam žalovaného, že hodnota pozemkov vo výške 67,33 eur/m2 bez zohľadnenia redukujúcich faktorov je vysoká konštatovala, že žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by jeho záveru zodpovedali. Zdôraznila, že hodnota pozemkov s podobnými charakteristikami (rovinatosť, prístup, napojenie na IS) v Žiline a v blízkom okolí (obce Rosina, Višňové, Mojš) sa pohybuje v úrovni od 85 do 180 eur/m2 a tieto údaje sú dostupné pri bežnom prehľadávaní napr. na webovom portáli www.nehnutelnosti.sk <http://www.nehnutelnosti.sk>, www.toprealitv.sk <http://www.toprealitv.sk> a iných portálov. Opätovne zdôraznila, že v znaleckom posudku č. 14/2017 vypracovanom znalkyňou p. Ľubicou Širovou nie je pre výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov a nájmu použitá porovnávacia metóda a poukaz na 3 ponuky na predaj pozemkov, ktoré sú určené na rekreačné účely nie sú v danom prípade vhodné na porovnávanie. Ak sa pozemky nachádzajú v obytnej lokalite mesta a je predpoklad ich využitia na výstavbu objektu na bývanie, resp. sú užívané spolu so stavbou rodinného domu, porovnateľné ponuky musia byť určené taktiež na tento účel. Hodnota pozemkov ňou vypracovanom znaleckom posudku zohľadňuje fakt, že pozemok parc. č. XXX/X je čiastočne zastavaný stavbou rodinného domu s príslušenstvom (napojenie na inžinierske siete, oplotenie), kde na viacerých miestach v posudku je uvedené, že pozemky sú užívané spolu so stavbou rodinného domu, všetky ostatné vedľajšie stavby a prístavba k domu nachádzajúce sa na pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX/X boli vykonané bez súhlasu vlastníka pozemku (na základe poznatkov získaných z preštudovania súdneho spisu a obhliadky priamo na mieste). Ak by sa jednalo o nezastavaný stavebný pozemok, bol by použitý koeficient povyšujúcich faktorov, ktorý sa pohybuje v rozmedzí od 1,01-3,0. Teda v súvislosti s hodnotením pozemku poukázala na definíciu stavebného pozemku v zmysle §43h stavebného zákona podľa ktorého stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. Tiež zdôraznila, že stavebný zákon nepozná zastavaný alebo nezastavaný stavebný pozemok. Poukázala na jej prax a znalosti a to, že doposiaľ sa nestretla so zohľadnením "záťaže stavby pri vzájomnom vysporiadaní". Naopak poukázala na vyhlášku č. 213/2017 Z.z. MS SR, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, kde je pri možnosti použitia redukujúcich faktorov uvedená poznámka (pod tabuľkou použitia možných redukujúcich faktorov) uvedené, „pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na účely vyporiadania vlastníckych práv k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku sa pri hodnotení redukujúcich faktorov neprihliada na záťaže spôsobené vlastníkom stavby (napríklad stavba na cudzom pozemku a pod.)". Pri stanovení výšky nájmu poukázala aj na to, že pre výpočet nájmu za užívanie pozemku v bežnej znaleckej praxi sa používa pre výpočet nájmu za užívanie pozemku úroková miera za posledné sledované obdobie, v danom prípade za obdobie 08/2018. Pokles alebo nárast nájmu za predchádzajúce obdobia podľa zadania je zohľadnený inflačným koeficientom (medziročný vývoj cien nehnuteľností), ktorý je zostavený na základe štatistických údajov skutočného vývoja cien nehnuteľností podľa NBS (kap. 3.2.2 znaleckého posudku). Logicky medzi cenami nehnuteľností a cenami za nájom za užívanie nehnuteľností je priama úmera - ak sa zvyšuje alebo naopak znižuje hodnota nehnuteľností, aj záujem o nájom sa zväčšuje alebo zmenšuje. Výpočet nájmu za užívanie pozemkov s použitím štatistických údajov zverejnených NBS doporučuje Ústav súdneho inžinierstva Žilina v publikácii Zborník prednášok zo seminára k Vyhl.-MS SR č. 492/2004 Z.z. publikovaný ÚSI v 11/2010. 27. Žalobkyne podaním vo veci samej zo dňa 29.11.2018 znížili rozsah uplatneného nároku tak, že žiadali priznať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa výsledkov zistených znaleckým posudkom znalkyne Ing. Kataríny Brezániovej, t.j. vydať bezdôvodné obohatenie za obdobie od 26.11.2013 do 25.8.2017 v sume 4.251,47 eur u každej zo žalobkýň (z pôvodne uplatneného nároku žalobou v znení rozšírenia zo sumy 8.553,78 eur na každú zo žalobkýň) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 1.985,47 eur od 6.10.2015 až do zaplatenia a zo sumy 2.265,99 eur od 24.8.2017 až do zaplatenia. 28. Nárok odôvodnili tým, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia 1.985,47 eur u každej zo žalobkýň za obdobie od 26.11.2013 do 31.12.2013 zodpovedá zistenej hodnote nájmu a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.265,99 eur u každej zo žalobkýň zodpovedá hodnote nájmu za obdobie od 26.8.2015 do 25.8.2017. Vo zvyšku uplatnený nárok zobrali späť. 29. Súd zo znaleckého dokazovania, katastrálnej mapy a fotodokumentácie ako aj vlastných skúseností zistil, že kat. úz. L. tvorí mestskú časť krajského mesta Žilina, ktoré ma počet obyvateľov 82.XX1. Po zatopení časti starej obce L. bola ostatná časť v roku 1970 pričlenená k mestu Žilina. Nová bytová výstavba bola postavená západne od starej časti a druhá časť je vedľa cesty I/61 <https://sk.wikipedia.org/wiki/Cesta_I._triedy_18_(Slovensko)> smerom do Žiliny. Celá oblasť mestskej časti nie je vhodná na bytovú výstavbu. V mestskej časti sa nenachádza priemysel. V L.e je materská škola, kultúrny dom a ako bývalá obec má vlastný cintorín. V budove materskej školy je umiestená pobočka Žilinskej knižnice. Na Hričovskej priehrade sú vybudované rybníky, nachádza sa tu lyžiarsky vlek, futbalový štadión a pri vstupe do L.a pri ceste I/61 <https://sk.wikipedia.org/wiki/ Cesta_I._triedy_18_(Slovensko)> je Motel Marakana, predaj PHM (benzínová pumpa). Má autobusové spojenie s centrom linkou MHD č. 24 a 29 prevádzkovanou DPMŽ. Od Hričovského Podhradia <https:// sk.wikipedia.org/wiki/Hri%C4%8Dovsk%C3%A9_Podhradie> je vybudovaná diaľnica D3 <https:// sk.wikipedia.org/wiki/D3_(dia%C4%BEnica_na_Slovensku)>, ktorá sa pred obytnou časťou v L.e napája diaľničnou križovatkou Žilina-Západ na túto mestskú časť. Z tejto MÚK je na mieste cesty I/61 <https://sk.wikipedia.org/wiki/Cesta_I._triedy_61_(Slovensko)> vybudovaný diaľničný privádzač do Žiliny. Diaľnica D3 <https://sk.wikipedia.org/wiki/D3_(dia%C4%BEnica_na_Slovensku)> pokračuje ponad Hričovskú priehradu do tunela v Považskom Chlmci. 30. Súd ďalej zistil, že časť pozemku KN-C parc. č. XXX/X je čiastočne zastavaný stavbou rodinného domu s napojením na inžinierske siete. Spolu s pozemkom KN-C parc. č. XXX/X sú oplotené. Na pozemku KN-C parc. č. XXX/X sa nachádzajú drobné stavby a stavby skladu (priestory na podnikanie), pozemok je záhradne (sadovo) upravený. Pozemky sú prístupné z ulice F.. 31. Súd sa teda pri hodnotení stotožnil so závermi znalkyne Ing. Brezániovej a znalca Ing. Mrázika o potrebe stanovenia koeficienta všeobecnej situácie kS je v rozmedzí 1,00 - 1,30 pre obytné časti miest nad 50 000 obyvateľov a ich rýchlo dostupné predmestia v rozmedzí 1,00 - 1,30. Mestskú časť L. nemožno hodnotiť ako samostatnú časť či obec bez zohľadnenia veľkosti mesta. 32. Súd sa stotožnil aj s potrebou zohľadnenia obdobných ponúk a hodnotením porovnávacou metódou pri zohľadnení cien pozemkov obdobných mestských častí (Bánová, Budatín, Žilinská Lehota, Horný Hričov, Mojš...). Súd rovnako nezistil ponuky stavebných pozemkov v danej lokalite, pričom podľa verejného územného plánu mesta Žilina s porovnaním kópiou katastrálnej mapy a mám ZBGIS, možné nezastavené plochy pozemkov, ktoré by boli určené na zastavenie nezistil, čo znemožňuje ich ponuku (ponuka len pôvodných domov s pozemkami). Súd sa stotožnil aj so stanovením koeficientov intenzity využitia kV, ktorého stanovenie nebolo sporné, rovnako koeficient dopravných vzťahov kP, absenciu koeficientu povyšujúcich faktorov. Vo vzťahu ku koeficientu obchodnej a priemyselnej polohy a koeficientu technickej infraštruktúry pozemku sa súd stotožnil s názorom znalkyne Ing. Brezániovej a znalca Ing. Mrázika, ktorý výšku stanovenia koeficientov zdôvodnili a zodpovedá aj opísaným zisteniach, teda zodpovedá polohe pozemku v prímestskej časti s napojením na všetky siete prístupnom z miestnej udržiavanej komunikácie. 33. Obdobne súd zistil aj dôvodnosť stanovenia hodnoty porovnávacou metódou, kde pozemky v obdobných častiach boli ponúkané od 50 eur/m2 - do 150 eur/m2, zväčša však v rozmedzí 80 - 120 eur (Mojš, Trnové, Bánová, Budatín, Žilinská Lehota). 34. Súd preto s vyhodnotením záverov znalcov, porovnaním ich výsledkov a so zohľadnením redukujúcich faktorov pri bezodplatnosti vecných bremien súd sa stotožnil s názorom, že hodnota pozemku zastavaného rodinným domom, drobnými stavbami, kde ostatná časť záhrady neumožňuje ďalšiu stavbu obytného domu alebo inú účelovú stavbu zodpovedá hodnote 60.700 eur. 35. Najvyšší súd SR uznesením z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011 konštatoval, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Pre záver o (ne) dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. 36. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku, zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (OZ) konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 . Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 . Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 . 37. S účinnosťou od 1.1.1950 sa súkromné právo v SR odklonilo od dovtedy všeobecne akceptovanej zásady „superficies solo cedit“, čiže zásady vyjadrujúcej, že stavby sú súčasťou pozemku, na ktorom sú postavené. K tejto zásade sa naše súkromné právo nevrátilo ani v súvislosti s tzv. veľkou novelou Občianskeho zákonníka, účinnou od 1.1.1992. Teda je možné odlišné vlastníctvo pozemku a stavby postavenej na pozemku. Postavením stavby na cudzom pozemku alebo obyčajnou existenciou stavby na cudzom pozemku bez vecného, zákonného či zmluvného oprávnenia, dochádza k užívaniu pozemku bez právneho dôvodu. Ak niekto užíva cudziu vec bez právneho dôvodu na prvý pohľad nie je rozlíšiteľné, či sa bezdôvodne obohacuje tým, že si privlastňuje úžitkovú hodnotu cudzej veci, alebo oprávnenému držiteľovi spôsobuje škodu predstavujúcu jeho ušlý zisk (úžitok) z dôvodu, že vec nemôže užívať. Aplikácia noriem objektívneho práva nemôže spočívať na subjektívnych kritériách skutkového (resp. právneho) vymedzenia nároku žalobcom pri podaní žaloby. 38. Pre stanovenie rozsahu sekundárnej reparačnej povinnosti, ktorá je v korelácii s pohľadávkou vlastníka pozemku za užívanie pozemku, je zväčša bezvýznamné či sa jedná z hľadiska záväzkového práva povinnosťou na náhradu škody (ex delictu), alebo povinnosťou vyplývajúcou z existencie bezdôvodného obohatenia (ex indebiti). Ak niekto užíva cudziu vec bez právneho dôvodu na prvý pohľad nie je rozlíšiteľné, či sa bezdôvodne obohacuje tým, že si privlastňuje úžitkovú hodnotu cudzej veci, alebo držiteľovi spôsobuje škodu predstavujúcu jeho ušlý zisk (úžitok, plody) z dôvodu, že vec nemôže sám užívať. Povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia je rovnako ako povinnosť na náhradu škody zodpovednostnou (sekundárnou) povinnosťou. Porušenie primárnej právnej povinnosti, ku ktorej sa bezdôvodné obohatenie ako zaväzovací dôvod upína, je povinnosť vydať majetkový prospech osobe, ktorej sa zasiahlo do práv, resp. sa skonzumovala časť jej práv bez protihodnoty. Toto porušenie spočíva v omisívnom konaní zaviazaného, ktorému nesvedčí titul na privlastňovanie si určitej majetkovej hodnoty. Bezdôvodné obohatenie je možné označiť za dôvod odvíjajúci sa od kvázi - kontraktu medzi oprávneným a povinným, ak osobe dlžníka nemožno pričítať zavinenie alebo zodpovednosť za protiprávne konanie (na rozdiel od vzniku škôd). Jedná sa o zaväzovací dôvod, ktorý je v záväzkovom práve vyjadrením požiadavky tzv. vyrovnávajúcej spravodlivosti „každému, čo mu patrí“. 39. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 52/2005 o plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania nebytových priestorov (uskladnenia nábytku) bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu (povinnosť plniť môže v niektorých prípadoch vyplývať tiež zo zákona alebo z rozhodnutia súdu) oprávňujúceho tieto priestory užívať (uskladniť v nich nábytok). Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie), je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nebytový priestor (uskladniť v ňom nábytok). Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na samu povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 ObčZ). 40. Majetkovú hodnotu pri bezdôvodnom obohatení získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide preto tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 . Pretože účelom je tu odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho, ktoré získal na úkor iného, treba výšku plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený. 41. V predmetnom konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň v zhodnom podiele po 1 bol po rozhodný čas od 25.11.2013 do 25.8.2017 (s predelom dvoch nárokov k 26.8.2015) užívaný žalovaným bez akéhokoľvek právneho titulu s ktorým by bol spojený prevod užívacieho práva z vlastníka na užívateľa. Rovnako nebolo sporné, že žalobkyniam za rozhodné obdobie nebola vyplatená žiadna peňažná náhrada. 42. Podľa názoru súdu je úplne bezpredmetné, aké boli dohody medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňami. Prípadné ústne dohody o budúcom prevode nehnuteľnosti vzhľadom na absenciu formy a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu môže mať len morálny rozmer, od ktorého však nemožno odvodzovať právo (bez ohľadu na prípadnú zmenu pomerov od času uzavretia ústnej dohody). Každý musí zodpovedne pristupovať k ochrane jeho práv a ak mal právny predchodca žalovaného v úmysle kúpiť v budúcnosti pozemok za vopred určenú hodnotu, mohol uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve či kontrakt zabezpečiť iným spôsobom. Aj keby uvedená skutočnosť nebola sporná (čo však žalobkyne popierali), nemožno zriadiť v čase vyhlásenia rozsudku akékoľvek oprávnenie k pozemku za inú, ako skutočnú hodnotu práva v čase jeho zriadenia.

43. V konaní žalobkyne uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa mohol bezdôvodne obohatil len tým, že pozemok je v časti zastavaný stavbami a vo zvyšku užívaný ako súvisiace plochy na prístup či okolie. Naviac ako keby pozemok v celom rozsahu nebol užívaný, napr. reálne na určitý čas žalovaný či iné osoby odvodzujúce si práva od žalovaného na pozemok nevstúpil, nič tam neuložil a pod., užívanie si vymedzil oplotením, čím iným osobám (aj vlastníkom) znemožnil jeho užívanie (na rozdiel napr. od prejazdu cez iný pozemok). Keďže žalovaný nepreukázal žiadne zmluvné, vecné či zákonné právo užívať pozemok žalobkýň, obohatil sa o výšku zodpovedajúcu nákladom, ktoré by musel vynaložiť na iné odplatné právo spojené s užívaním veci a to napr. nájom, právo stavby či užívania prináležiacich pozemkov. Podľa názoru súdu, vzhľadom na zastavanie pozemku stavbami, kedy dochádza k využívaniu pozemku dlhodobo, počas existencie stavby, bezdôvodné obohatenie zodpovedá dlhodobému nájmu alebo odplate za zriadenie vecného bremena užívania, ktoré sú obdobné, resp. hodnota vecného bremena zodpovedá nájmu na 20 až 30 rokov (niekedy až 15 až 40 rokov) a tá zodpovedá hodnote veci. Uvedené skutočnosti riešia základné ekonomické teórie a súvisia aj s výškou úrokov, cenou peňazí a vývojom cien nehnuteľností. Tiež je nevyhnutné si uvedomiť, že práve vec užívať a požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) patrí medzi základnú triádu vlastníckeho práva, spoločne s právom vec držať (ius possidendi) a právo vecou disponovať (ius disponendi). Práve zastavaním a užívaním vymedzeného pozemku žalovaným boli žalobkyniam znemožnené realizovať prvé dve práva.

44. Vzhľadom na uvedené súd považoval za náležité aj zistenie hodnoty nájmu Ing. Katarínou Brezániovou odvodením od hodnoty nehnuteľnosti v závislosti na výške úrokových sadzieb a daňového zaťaženia vo výške 228,35 eur za obdobie 36 dní od 26.11.2013 do 31.12.2013 (VŠH nájmu 2315,20 eur), vo výške 2.262,27 eur za obdobie roku 2014, vo výške 2.279,82 za obdobie roku 2015, vo výške 2.195,30 eur za obdobie roku 2016 (366 dní), vo výške 2.367,41 eur za obdobie 237 dní od 1.1.2017 do 25.8.2017 (VŠH nájmu 2367,41 eur).

45. Nakoľko žalobkyne v 1/ a 2/ rade, každá vzali svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 4.302,31 eur spolu s úrokom z omeškania v výške 5,05 % ročne zo sumy 2.006,29 eur od 6.10.2015 do zaplatenia a o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 2.296,03 eur od 24.8.2017 do zaplatenia voči žalovanému späť súd konanie podľa § 145 ods. 2 a 3 po predchádzajúcom vyjadrení súhlasu žalovaného zastavil.

46. Vo zvyšku súd zistil, že nárok zodpovedá v rozsahu výšky bezdôvodného obohatenia nároku zisteného zo znaleckého dokazovania znalkyne Ing. Kataríny Brezániovej v posudku č. 337/2018 s ktorým sa súd stotožnil, súd žalobe v danom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť každej zo žalobkýň v 1/ a 2/ rade po 4.251,47 eur.

47. Podľa § 517 ods. 1 „ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení."

48. Podľa § 517 ods. 2 „ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. "

49. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. „výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. "

50. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99 záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie (pohľadávku) a dlžníkovi povinnosť na plnenie (dlh) vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok, teda okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje zákon. Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania.

51. Súdna prax ustálila, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vzniká okamihom, keď sa povinná osoba dozvie v akej výške a na úkor koho sa obohatila, čo mimo úmyselného obohatenia je spojení spravidla s výzvou na jeho vydanie (rozsudok NS SR lCdo/210/2005). Súd preto ustálil, že žalovaný sa nedostal do omeškania ani podaním žaloby na súd, ani rozhodnutím súdu o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie za iné obdobie ale vtedy, keď mu bola doručená žaloba (nakoľko žalobkyne žalovaného osobitne nevyzývali na vydanie bezdôvodného obohatenia), teda hmotnoprávny úkon urobený voči súdu sa stal účinný voči žalovanému dňom jeho doručenia žalovanému. Žalovaný sa preto dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia deň nasledujúci po vzniku povinnosti plniť, teda po doručení žaloby a podania, ktorým sa rozširovala žaloba, teda dňa 17.3.2016 so sumou 1.985,47 eur a dňa 13.10.2017 so sumou 2.265,99 eur.

52. Súd preto v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. rozhodol o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania každej zo žalobkýň v 1/ a 2/ rade úrok z omeškania zo sumy zo sumy 1.985,47 eur vo výške 5,05 % ročne od 17.3.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania zo sumy zo sumy 2.265,99 eur vo výške 5,05 % ročne od 13.10.2017 do zaplatenia a návrh na zaplatenie úrokov z omeškania vo zvyšku zamietol.

53. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Nakoľko úspech strán po späťvzatí bol v obdobnom rozsahu súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd v konaní pripomína, že náhrada trov konania je závislá od úspechu v konaní (mimo dôvodov nepriznania podľa § 257 a nie je podstatné, či nárok bol postavený na úvahe, znaleckom posudku a pod..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).