Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/120/2016

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci navrhovateľov: 1./ ZSE Energia, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 677 281, 2./ ZSE Energia CZ, s.r.o., so sídlom Lidická 1873/36, Černé Pole, Brno, Česká republika, IČO: 044 85 262, obaja právne zastúpení: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: TT KONTAJNERY s.r.o, so sídlom Lovčická 655/79, Brestovany, IČO: 46 734 538, o zaplatenie sumy 337,36 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu vo výške 337,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 106,22 eur od 15.01.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 227,56 eur od 14.05.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Návrh v časti úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 3,98 eur od 15.01.2015 do zaplatenia z a m i e t a.

III. Návrh navrhovateľa v 2. rade z a m i e t a.

IV. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi v 1. rade trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

V. Odporca nemá nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v 2. rade.

odôvodnenie:

1. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom doručeným súdu dňa 19.10.2016, formou tlačiva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), domáhali, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 337,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 110,20 eur od 15.01.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 227,56 eur od 14.05.2015 do zaplatenia, alternatívne, aby uvedenú sumu odporca zaplatil navrhovateľovi v 2. rade. Taktiež sa domáhali, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade, alternatívne navrhovateľovi v 2. rade náhradu trov konania vo výške 104,34 eur.

2. Z podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade poskytol odporcovi dodávku elektriny do odberného miesta odporcu v dohodnutom množstve, čase a kvalite, zabezpečil distribúciu elektriny pre odberné miesto odporcu. Navrhovateľ v 1. rade vystavil odporcovi za poskytnutie uvedených služieb faktúru číslo XXXXXXXXXX na sumu 110,20 eur, splatnú dňa 14.1.2015 a faktúru číslo XXXXXXXXXX na sumu 227,56 eur, splatnú dňa 13.05.2015, ktoré odporca neuhradil. Navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade uzavreli dňa 13.09.2016 Rámcovú komisionársku zmluvu, obsahom ktorej okrem iného aj úprava správy, vymáhania a likvidácie pohľadávok navrhovateľa v 1. rade. Navrhovateľ v 2. rade je odo dňa nadobudnutia účinnosti Komisionárskej zmluvy oprávnený vo vlastnom mene a na účet navrhovateľa v 1. rade spravovať, vymáhať a likvidovať tie pohľadávky navrhovateľa v 1. rade, ktoré mu navrhovateľ v 1. rade za týmto účelom zverí. V zmysle prílohy č. 1 ku Komisionárskej zmluve navrhovateľ v 1. rade poveril navrhovateľa v 2. rade správou, vymáhaním a likvidáciou pohľadávky navrhovateľa v 1. rade voči odporcovi.

3. Podľa čl. 2 ods. 1 vety prvej Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.

4. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

5. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

6. Podľa ustanovenia § 577 Obchodného zákonníka komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

7. Podľa ustanovenia § 581 vety prvej Obchodného zákonníka z konania komisionára nevznikajú komitentovi vo vzťahu k tretím osobám ani práva, ani povinnosti.

8. Komisionárska zmluva zakladá právny vzťah medzi komisionárom a komitentom, ktorý má povahu tzv. nepriameho zastúpenia. Komisionár ako nepriamy zástupca komitenta, koná na účet komitenta, ale vo vlastnom mene, preto z jeho konania voči tretím osobám nevznikajú priamo žiadne práva a povinnosti zastúpenému. Aby mohol komisionár vymáhať pohľadávku komitenta, musí mu ju tento zákonom predpísaným spôsobom postúpiť. Vo vzťahu k dlžníkovi potom komisionár vystupuje ako vlastník pohľadávky. Plnenie dlžníka komisionárovi má účinky splnenia záväzku dlžníka len u pohľadávky, ktorá patrí komisionárovi, lebo plnenie tretej osoby komisionárovi nemá voči komitentovi žiadne účinky. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. decembra 2011, sp. zn. 1M Obdo V 6/2009)

9. Charakteristickým znakom nepriameho zastúpenia je, že zástupca koná vo vlastnom mene. Komisionár, ako nepriamy zástupca komitenta, koná síce na účet komitenta, ale vo vlastnom mene. Práva a povinnosti z jeho úkonov nevznikajú komitentovi, ale komisionárovi, ktorý je povinný ich previesť na komitenta. Konanie na účet zastúpeného pri nepriamom zastúpení nespočíva v tom, že už v konaní zástupcu alebo vo výsledku jeho konania je vyjadrené, že práva alebo povinnosti konaním nadobudnuté patria zastúpenému. Uvedené slovné spojenie vyjadruje len povinnosť vzájomného vysporiadania účastníkov tohto vzťahu (najmä povinnosť previesť úžitky z konania na zastúpeného a predložiť mu vyúčtovanie). To, že zástupca koná na cudzí účet, sa vo vzťahu k tretím osobám nijako neprejavuje a navonok sa jeho konanie nelíši od konania vo vlastnom mene a na vlastný účet. Z komisionárskej zmluvy vyplývajú práva a povinnosti len pre jej účastníkov a v ničom sa nedotýkajú práv a povinností tretích osôb. Tretie osoby, voči ktorým komisionár koná, ani nemusia vedieť, že koná ako komisionár. Keďže nepriamy zástupca koná vo vlastnom mene, z jeho konania voči tretím osobám nevznikajú priamo žiadne práva a povinnosti zastúpenému, čo je priamo vyjadrené v § 581 Obchodného zákonníka. Uvedené špecifiká nepriameho zastúpenia prakticky spravidla vylučujú, aby bez ďalšieho bolo predmetom zariadenia obchodnej záležitosti na základe komisionárskej zmluvy aj vymoženie pohľadávky komitenta. Keďže komisionár koná vo vlastnom mene, môže vymáhať pohľadávky, ktoré mu patria. Na to, aby mohol vymáhať pohľadávku komitenta, musí mu ju tento zákonom predpísaným spôsobom postúpiť. Vo vzťahu k dlžníkovi potom vystupuje ako vlastník pohľadávky. Plnenie komisionárovi má účinky splnenia záväzku dlžníka len u pohľadávky, ktorá svedčí (patrí) komisionárovi. Pohľadávka, ktorá patrí komitentovi, nie je splnená plnením komisionárovi.

10. Keďže v danom prípade predložená komisionárska zmluva neobsahuje ustanovenie, ktoré by bolo možné považovať za postúpenie pohľadávok navrhovateľa v 1. rade na navrhovateľa v 2. rade, zmluva nemá žiadne účinky na vzťah navrhovateľa v 2. rade ako veriteľa k odporcovi ako dlžníkovi. Z obsahu posudzovanej komisionárskej zmluvy vyplýva, že komisionár (navrhovateľ v 2. rade) je odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy oprávnený vo vlastnom mene a na účet Komitenta (navrhovateľa v 1. rade) spravovať, súdne vymáhať a likvidovať pohľadávky Komitenta zverené Komisionárovi do správy podľa Zoznamu zverených pohľadávok (čl. I bod 3 zmluvy), a zmluvné strany sa dohodli, že predmetom tejto zmluvy je výlučne súdne vymáhanie pohľadávok zverených Komisionárovi do správy (čl. I bod 4 zmluvy).

11. Žalovaná pohľadávka teda aj v zmysle komisionárskej zmluvy naďalej patrí navrhovateľovi v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade ju má len súdne vymáhať, za čo mu patrí dohodnutá odmena. Z toho možno vyvodiť záver, že navrhovateľ v 2. rade nedisponuje hmotnoprávnym nárokom, na základe ktorého by sa mohol domáhať žalobou (návrhom) plnenia zo strany odporcu. V prípade navrhovateľa v 2. rade ide o nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie, preto súd žalobný návrh vo vzťahu k navrhovateľovi v 2. rade zamietol. Zamietnutím návrhu týkajúceho sa navrhovateľa v 2. rade súd zároveň nepripustil ani druhú alternatívu žalobného petitu, na základe ktorého sa navrhovatelia domáhajú uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť nárokovanú pohľadávku navrhovateľovi v 2. rade, a to nielen z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v 2. rade, ale tiež preto, že návrhom sa navrhovateľ v 1. rade nemôže domáhať plnenia v prospech tretej osoby (v tomto prípade v prospech navrhovateľa v 2. rade, keďže tento stranou sporu nie je pre nedostatok vecnej legitimácie).

12. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a to so Zmluvou o združenej dodávke elektriny zo dňa 01.04.2014, „Obchodnými podmienkami spoločnosti ZSE Energia, a.s. pre odberateľov elektriny mimo domácností“, s faktúrou č. XXXXXXXXXX, s faktúrou č. XXXXXXXXXX, Pokusom o zmier zo dňa 30.04.2015, Pokusom o zmier zo dňa 22.05.2015, Rámcovou komisionárskou zmluvu zo dňa 13.09.2016, Prílohou č. 2 k rámcovej komisionárskej zmluvy a zistil tento skutkový a právny stav:

15. Navrhovateľ v 1. rade poskytol odporcovi dodávku elektriny do odberného miesta odporcu, zabezpečil distribúciu elektriny pre odberné miesto odporcu. Navrhovateľ v 1. rade vystavil odporcovi za poskytnutie uvedených služieb faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 110,20 eur (splatnú dňa 14.01.2015) a č. XXXXXXXXXX na sumu 227,56 eur (splatnú dňa 13.05.2015). Navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade uzavreli dňa 13.09.2016 Rámcovú komisionársku zmluvu, v zmysle ktorej je navrhovateľ v 2. rade oprávnený vo vlastnom mene a na účet navrhovateľa v 1. rade spravovať a vymáhať pohľadávky navrhovateľa v 1. rade, ktoré mu navrhovateľ v 1. rade za týmto účelom zveril, a to vrátane pohľadávky navrhovateľa v 1. rade voči odporcovi. Odporca svoj záväzok voči navrhovateľovi v 1. rade nesplnil a vyfakturované pohľadávky neuhradil.

16. Základom rozsudku je navrhovateľom v 1. rade tvrdený skutkový stav, ktorý súd považuje za nesporný, vzhľadom na to, že odporca skutkové tvrdenia navrhovateľa v 1. rade nerozporoval, keďže sa v zmysle čl. 5 ods. 3 Nariadenia nevyjadril v stanovenej lehote k návrhu na uplatnenie pohľadávky, napriek tomu, že mu vzorové tlačivo C na odpoveď bolo doručené dňa 21.12.2016 (č.l. 35 spisu). Súd považoval nárok navrhovateľa v 1. rade v priznanej časti za dostatočne osvedčený obsahom žalobného návrhu a doloženými listinnými dôkazmi, a to aj s poukazom na čl. 7 ods. 3 Nariadenia.

17. Súčasne súd však poukazuje na to, že z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade vyfakturoval odporcovi sumu 110,20 eur pozostávajúcu z dodávky a distribúciu elektriny vo výške 430,22 eur (od ktorej boli odpočítané preddavkové platby vo výške 350 eur), poplatky za vystavenie upomienok vo výške 26 eur a úroky z omeškania vo výške 3,98 eur.

18. Občiansky zákonník ani neumožňujú veriteľovi žiadať od dlžníka príslušenstvo (úrok z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22. júla 2010, sp. zn. 33 Cdo 2041/2008) Úroky z omeškania sú následkom nesplnenia peňažného záväzku a vznikajú vtedy, ak si dlžník nesplnil včas a riadne svoju povinnosť, spočívajúcu v zaplatení peňažného záväzku. Úroky z omeškania nahradzujú škodu, ktorú veriteľ utrpel tým, že nemohol včas disponovať dlžnou sumou. Zámerom úpravy § 369 Obchodného zákonníka bolo zamedziť dlžníkovi, aby mohol nezaplatenú sumu využiť na podnikanie, a preto toto zákonné ustanovenie dáva možnosť dohodnúť výšku úrokov. Úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, ale len jej príslušenstvom. Oneskoreným zaplatením úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka). (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 1995, sp. zn. 6 Obdo 4/94)

19. Úroky z omeškania sú sankciou a teda príslušenstvom pohľadávky, a preto za omeškanie so zaplatením úrokov z omeškania vo výške 3,98 eur (na základe faktúry č. XXXXXXXXXX) nevzniklo navrhovateľovi v 1. rade právo na ďalšie úroky z omeškania podľa ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka, pretože v tomto prípade ide o omeškanie so zaplatením príslušenstva pohľadávky. Na základe uvedeného súd návrh v časti úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 3,98 eur od 15.01.2015 do zaplatenia zamietol.

20. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

21. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

22. V rámci čl. X. bod 10.11 Obchodných podmienok spoločnosti ZSE Energia, a.s., si zmluvné strany (navrhovateľ v 1. rade a odporca) dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania od dátumu splatnosti faktúry až do jej úhrady.

23. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany odporcu nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím navrhovateľovi v 1. rade vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania v dohodnutej výške (0,05 % denne) a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúr, preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 106,22 eur od 15.01.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 227,56 eur od 14.05.2015 do zaplatenia.

24. Podľa čl. 16 Nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.

25. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa čl. 16 Nariadenia a § 255 ods. 1 a navrhovateľovi v 1. rade ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania). Odporcovi súd nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v 2. rade nepriznal, pretože napriek tomu, že bol v tejto časti konania úspešný, žiadne trovy mu preukázateľne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).