Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/84/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. P. XXX/X, T., proti žalovanému H. B. J., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. I. B., s.r.o., so sídlom P. XX, T., IČO: XX XXX XXX, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Z. súdu H. T. zo dňa 19. decembra 2017, č.k. 3Csp/147/2017-69, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku (I.) o určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov mení tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku (III.) o určení, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, potvrdzuje

III. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že úver poskytnutý žalobcovi zo strany žalovaného na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.12.2011 je bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. XXX/XXXX Z.z. Údaj o počte splátok 42 a dni splatnosti splátky 24. bol podľa súdu nedostatočným vyjadrením uvedenej náležitosti. Popri uvedenom prijal súd prvej inštancie tiež záver, že úverová zmluva je v časti úrokov neplatná podľa § 39 pre rozpor ich výšky (70,01 % ročne, resp 76,21 % ročne) s dobrými mravmi. Ďalším napadnutým výrokom (III.) určil súd ako neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy pre neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky podľa § 54 ods. 4 OZ. Spôsobom, ako bola dohoda o zrážkach zo mzdy naformulovaná, umožňuje obchádzanie súdnej kontroly. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to do výroku o určení bezodplatnosti a bezúročnosti úveru ako aj do výroku o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Rozsudok žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal nesprávnosť záveru o úvere ako bezúročnom a bez poplatkov, pretože konečná splatnosť úveru určená počtom mesačných splátok a dňom splatnosti splátky v mesiaci je podľa žalovaného dostatočne určitým vyjadrením tejto náležitosti.

3. Žalovaný nepovažoval za správny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti úveru ako celku pre prípadný rozpor úroku s dobrými mravmi. V takomto prípade je namieste aplikácia § 41 a ponechanie v platnosti časti úverovej zmluvy, kde úroky nedosahujú výšku rozpornú s dobrými mravmi. Súd prvej

inštancie bol preto povinný určiť, výšku úroku, do ktorej sa o rozpor s dobrými mravmi nejedná. V tejto časti bola úverová platná a nárok žalovaného na úrok bol daný. Žalovaný poukázal na to, že ustanovenie § 502 ods. 1 Obch. zák výslovne pre tento prípad počíta s platením úrokov v najvyššej prípustnej výške. Na podporu svojho názoru žalovaný citoval aj rozhodnutia NS ČR. Napokon žalovaný nesúhlasil ani so záverom o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pretože táto dohoda bola uzavretá v súlade s právnym predpisom a svojimi náležitosťami spĺňala aj podmienky stanovené neskoršou právnou úpravou (zák. č. 102/2014 Z.z.) pre platné uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskom vzťahu.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a žiadnej zo strán nepriznať náhradu trov konania.

5. Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku I. o určení úveru ako bezúročného a bez poplatkov zmeniť podľa § 388 a vo výroku III. o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy potvrdiť podľa § 387 CSP. Vo výroku II. o určení neplatnosti dohody o poskytnutí služby nebol rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý.

6. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

7. Nebol správny záver súdu prvej inštancie, že úverová zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti. Ako vyplýva zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, bol tento termín v zmluve vyjadrený počtom mesačných splátok 42 so splatnosťou v 24. deň v mesiaci. Z uvedeného je úplne zrejmé, kedy nastane konečná splatnosť aj bez toho, aby bol tento okamih vyjadrený presným dátumom. Prípustnosť takto vyjadrenej konečnej splatnosti výslovne vyplývala aj zo skoršej právnej úpravy, a to z vyhlášky MF SR č. 620/2007 Z.z. (Príloha bod 2C) o ustanovení vzoru formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá výslovne konečnú splatnosť vyjadrenú počtom mesiacov uvádza ako jednu z možných alternatív jej vyjadrenia.

8. Záver o úvere ako bezúročnom a bez poplatkov súčasne neobstojí ani popri závere súdu prvej inštancie o neplatnosti úverovej zmluvy. Bezúročný a bez poplatkov môže byť len platne poskytnutý úver. Pokiaľ tu úverovej zmluvy niet pre jej neplatnosť, nemožno uvažovať o žiadnom úvere, a teda ani o úvere bezúročnom a bez poplatkov. Vzhľadom na dôvody uvedené v odsekoch 6., 7. a 8. bolo odvolanie žalobcu proti výroku I. dôvodné a odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku o určení úveru ako bezodplatného a bezúročného zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.

9. Nedôvodne však žalovaný namieta záver súdu prvej inštancie o neplatnosti úverovej zmluvy ako celku pre rozpor výšky úroku s dobrými mravmi. Žalovaný vidí nesprávne právne posúdenie veci v mylnej aplikácii ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

10. Vychádzajúc z princípu právnej istoty a preferujúc zmluvnú slobodu účastníkov právnych vzťahov a ich vôľu, uprednostňuje ustanovenie § 41 platnosť aspoň časti právneho úkonu pred neplatnosťou úkonu ako celku. Možno sa teda stotožniť so žalovaným, že udržanie platnosti právneho úkonu aspoň v časti má jednoznačnú prednosť pred jeho úplnou neplatnosťou. Podmienkou zachovania platnosti časti právneho úkonu je možnosť jej oddelenia od časti, ktorá je neplatnosťou dotknutá. Takáto možnosť bude daná iba vtedy, pokiaľ právny úkon v zachovanej platnej časti bude naďalej zodpovedať vôli účastníkov, ktorá tu bola v čase jeho uzatvárania, a to najmä s prihliadnutím k účelu, ktorý účastníci právnym úkonom sledovali. Z povahy úveru je zrejmé, že dlžník chce na základe úverovej zmluvy získať finančné prostriedky a tieto v stanovenom čase vrátiť spolu s odmenou za ich poskytnutie, a že veriteľ má záujem na zisku za takéto dočasné poskytnutie peňazí. Oddeliť platnú časť úverovej zmluvy od neplatnej v zmysle ust. § 41 možno len za predpokladu, že dôvodom neplatnosti netrpí uvedený samotný základný vzťah.

11. Z ustanovenia § 502 Obchodného zákonníka je zrejmé, že dohoda o výške odplaty (o úrokoch) nie je pri úvere jediným spôsobom určenia odplaty a v prípade, že v tejto otázke dohoda chýba, použije sa dispozitívne ustanovenie uvedenej normy. Výška odplaty potom zodpovedá najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, či na jeho základe, prípadne obvyklým bankovým úrokom. Vyvstáva teda otázka, či aj v prípade neplatnosti dohody o výške odplaty za úver, nemožno úverový vzťah udržať v platnosti na základe ustanovenia § 41 tak, že sa neplatná dohoda o výške odplaty nahradí uvedeným dispozitívnym ustanovením zákona. Tento postup by za istých okolností prichádzal do úvahy, no vždy treba prihliadať na individuálne okolnosti prípadu. V danom prípade bola neplatnosť dohody o výške odplaty za úver spôsobená tým, že žalovaný ako veriteľ poskytol úver za odplatu, ktorej výška je v rozpore s dobrými mravmi. Záver súdu prvej inštancie o rozpore výšky odplaty za úver (úroku) s dobrými mravmi žalovaný v odvolaní nenapadol. Tento záver nebol preto ani predmetom odvolacieho prieskumu.

12. Bez ohľadu na možný motív poskytovania úveru za úrok rozporný s dobrými mravmi, je u profesionála poskytujúceho finančné služby takýto postup krajne nežiaduci. Preto je v takomto prípade namieste, aby následky takéhoto konania veriteľa neboli vo výsledku v prospech veriteľa ako poskytovateľa finančných služieb zhojené tým, že sa mu na odplate dostanú prinajmenšom inak obvyklé bankové úroky, alebo úroky zákonom najvyššie dovolené. Je totiž žiaduce, a je účelom práva, aby sa adresáti právnych noriem správali v súlade s nimi a práve uvedená eliminácia nepriaznivých následkov poskytovania úverov za nemravný úrok, teda priznanie maximálneho možného úroku, znižuje motiváciu adresáta právnej normy správať sa v súlade s ňou. Pokiaľ sa totiž veriteľovi požadujúcemu úrok v nemravnej výške dostane zákonné maximum, či to, čo sa dostáva obvykle iným podnikateľom poskytujúcim úvery poctivo, sotva možno hovoriť o dostatočnej motivácii či tlaku na upustenie od účtovania nemravných úrokov do budúcna. Istota zákonného maxima, či obvyklého bankového úroku by predstavovala v takýchto prípadoch morálny hazard. Teda situáciu, kedy dochádza k nežiaducemu konaniu preto, že u konajúceho je dané vedomie istoty, že ho následky jeho nežiaduceho konania nepostihnú. Z tohto dôvodu v spotrebiteľskom vzťahu nemožno neplatnosť dohody o výške odplaty za úver spôsobenú rozporom s dobrými mravmi oddeliť od ostatného obsahu zmluvy ani s použitím dispozitívnych ustanovení zákona a čiastočná platnosť na základe § 41 neprichádzala do úvahy. Z rovnakého dôvodu, teda pre riziko morálneho hazardu neprichádzal do úvahy ani postup podľa poslednej vety § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda zníženie dohodnutých úrokov vyšších než prípustných na najvyššiu prípustnú výšku.

13. Uvedený dôvod o neplatnosti úverovej zmluvy ako celku má priamy dopad na správnosť napadnutého výroku (III.) o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Bez ohľadu na dôvody neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy konštatované súdom prvej inštancie je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút a ako taký má z povahy veci akcesorickú povahu k hlavnému záväzku, teda zdieľa jeho osud. Dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže v zásade existovať sama o sebe bez hlavného záväzku. Ako bolo uvedené, bola úverová zmluva absolútne neplatná ako celok pre nemravnosť odplaty za poskytnutý úver. Záväzok žalobcu na základe neplatnej úverovej zmluvy nevznikol, a preto nemohol byť platne zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy. Z tohto samotného dôvodu bola preto dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná a rozsudok súdu prvej inštancie bolo potrebné potvrdiť ako vecne správny vo výroku o jej neplatnosti.

14. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozhodnutia rozhodol odvolací súd nanovo o trovách konania podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní pomerne úspešnejší, preto by mu patril v pomernej časti nárok na náhradu trov konania. Náhradu trov konania však nežiadal, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .