Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7To-18-2019.pdf
PDF · 83.72 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava Tomčovčíka a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. marca 2019, v trestnej veci proti obžalovanému P.. P. Š., pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm.d/, ods.3 písm.a/ Tr.zák., o odvolaní prokurátora a poškodenej strany proti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp.zn. 5T/124/2018 zo dňa 13.12.2018 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm.d/, ods.2 Tr.por. zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods.3 Tr.por. a podľa § 188 ods.3, § 38 ods.3, § 36 pím. j/, písm.l/, § 117 ods.1 Tr.zák. ukladá obžalovanému P.. P. Š., A.. X.X.XXXX Q. O., trvale bytom Q., X. XXX/XX, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice, Floriánska 18, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods.4, s použitím § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 319 Tr.por. zamieta odvolanie poškodenej strany Q. N. F. Č. H. X. X. Q. F. X, E. X/XXXX, G.: XX XXX XXX, XXX XX F. X, Č. H..
Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.zn. 5T/124/2018 zo dňa 13.12.2018 bol obžalovaný P.. P. Š. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm.d/, ods.3 písm.a/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.e/ Tr.zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 12.11.2013 v čase od 12.55 h do 13.05 na chodníku medzi domami Č.. XXX, Č.. XXX Y. Č.. XXX, pri vstupe do Q. F. tzv. „O. T. v meste F. Q., Č. H., pristúpil v úmysle zmocniť sa cudzej veci zozadu k poškodenej U. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v tom čase prechádzala okolo, chytil je kabelku, ktorú silným trhnutím strhol z pravého ramena poškodenej takou intenzitou, že došlo k prudkému pádu poškodenej na asfaltový povrch, na pravý bok, čím podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo poškodená utrpela zranenia, a to krvný výron pod tvrdou plenou mozgu nad pravou mozgovou pologuľou v oblasti čelovo-temennej-záhlavnej s opuchom a tlakom na mozog, drobné ložisko pomliaždenia mozgového tkaniva s krvným výronom pod mäkkou plenou mozgu v oblasti ľavého záhlavného laloku mozgu, dve tržnozmliaždené rany na čele vpravo v oblasti obočia a čela dĺžky asi 2-2,5 cm zasahujúce ku kosti, opuchom a krvným výronom v okolí rán vo viečkach pravého oka a v časti pravej tváre pod okom, podkožný krvný výrov v oblasti pravého bedra s dobou liečby od 12.11.2013 najmenej do 31.01.2014 a
odcudzením dámskej kabelky zn. S. I. v hodnote 300,- Kč, v ktorej sa nachádzali veci, a to 1 ks telefón zn. A. I. s vloženou SIM kartou operátora O2 v hodnote 400,- Kč, 1 ks igelitovej tašky v hodnote 1,- Kč, 1 ks balenia papierových obrúskov zn. I. v hodnote 1,- Kč, 1 ks plastového puzdra na okuliare v hodnote 30,- Kč, 1 ks dioptrických okuliarov v hodnote 400,- Kč, 1 ks balenia cukríkov Tic Tac v hodnote 2,- Kč, 1 ks pero v hodnote 5,- Kč, zväzok 5 ks kľúčov s čiernym koženkovým puzdrom v hodnote 120,- Kč, občiansky preukaz, zdravotný preukaz, 1 ks dámskej koženkovej peňaženky v hodnote 200,- Kč, v ktorej bola hotovosť vo výške 850,- Kč, bola poškodenej spôsobená škoda vo výške 2.309,- Kč (85,48 €), a poškodením 1 ks dioptrických okuliarov, ktoré mala poškodená v čase útoku na sebe, jej vznikla škoda vo výške 1.800,- Kč (66,64 €) a pre Q. N. F. Č. H. vznikla nákladmi na liečbu poškodenej U. A., nar. XX.XX.XXXX škoda vo výške 612.254,- € (22.385,88 €).
Za to bol obžalovanému P.. P. Š. podľa § 188 ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 3, § 117 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. pre výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods.1 Tr.zák. súd uložil obžalovanému ochranný dohľad.
Podľa § 288 ods.1 Tr.por. súd poškodených Q. Č. H., F. X, E. X/XXXX Y. U. A., F. X, N., T. XXX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku na hlavnom pojednávaní prokurátor zahlásil odvolanie čo do výroku o treste.
V zákonom stanovenej lehote proti výroku o náhrade škody podala odvolanie poškodená strana Q. N. F. Č.B. H..
V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že s výškou uloženého trestu vo výmere dvoch rokov sa stotožnil, avšak nesúhlasí so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný P.. P. Š. mal byť pre výkon uloženého nepodmienečného trestu zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia tak, ako to ukladá ustanovenie § 48 ods.3 písm.b/ Tr.zák., pretože páchateľa obzvlášť závažného zločinu je potrebné zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. V závere prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok čo do výroku o treste a tomuto uložil vo veci znovu rozhodnúť.
V písomných dôvodoch odvolania poškodenej strany splnomocnená a poverená pracovníčka uviedla, že okresný súd nesprávne rozhodol, pokiaľ poškodené strany odkázal so svojimi nárokmi na civilný proces. Zároveň tento výrok v napadnutom rozsudku absolútne neodôvodnil vo vzťahu k obom poškodeným, t.j. F. a poškodenej U. A..
Obsahom vyšetrovacieho spisu je kompletná dokumentácia týkajúca sa vyúčtovania zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poškodenej U. A.E. poskytnutá. Tieto listinné dôkazy bez akýchkoľvek pochybností sú dôkazom výšky spôsobenej škody konaním obžalovaného. Q. N. F. Č. H. nielenže preukázala existenciu vzniku škody, jej výšku, taktiež aj príčinnú súvislosť s konaním obžalovaného a jeho zavinenia, ale sa aj riadne a v súlade s Trestným poriadkom pripojila so svojím nárokom k trestnému konaniu.
V závere preto poškodená strana navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody zrušil a rozhodol podľa § 287 ods.1 Tr.por. tak, že obžalovaný ml. P. Š. je povinný zaplatiť Q.B. N. F. Č. H. náhradu škody vo výške 612.254,- Kč.
Obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne v písomnom vyjadrení navrhol potvrdiť rozhodnutie okresného súdu, pričom poukázal aj na stanovisko Najvyššieho súdu v jeho rozhodnutí č. 23/1967.
Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora a poškodenej strany je nedôvodné, avšak napadnutý rozsudok zrušil, nakoľko došlo pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody k porušeniu Trestného zákona.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku a následne vykonal dokazovanie odpisom registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Zo správy o povesti obce Veľaty na obžalovaného vyplynulo, že celá rodina sa v mieste trvalého pobytu už dlhšiu dobu nezdržiava a správanie menovaného nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.
Z aktuálnej správy ÚVV a ÚVTOS Košice okresný súd zistil, že obžalovanému nebol uložený disciplinárny trest a jeho správanie bolo na požadovanej úrovni.
Po preskúmaním odvolaním napadnutého výroku o treste krajský súd zistil, že zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je správne, avšak okresný súd opomenul použiť aj ustanovenie § 48 ods.4 Tr.zák., a preto krajský súd uvedené pochybenie napravil.
Podľa § 48 ods.4 Tr.zák. súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
Toto ustanovenie pripúšťa možnosť zaradenia odsúdeného do iného ústavu, ako by mal byť zaradený s výnimkou prípadov, keď je odsúdenému uložený trest odňatia slobody na doživotie alebo mu je ukladaný za obzvlášť závažný zločin a jeho výmera prevyšuje 15 rokov.
Pri rozhodovaní o zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia, než do ktorého by mal byť páchateľ podľa ods.2 zaradený, súd musí brať na zreteľ závažnosť trestného činu, ako aj mieru narušenia páchateľa a na základe ich posúdenia musí mať za to, že náprava páchateľa bude aj v tomto ústave zaručená.
Zákon dokonca pripúšťa, aby po náležitom posúdení uvedených okolností súd zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia páchateľa aj v prípade, ak bol páchateľ v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný prečin.
Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob života a správanie obžalovaného pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu.
Pod pojmom stupeň a povaha narušenia páchateľa sa rozumejú okolnosti, ktoré charakterizujú osobnosť páchateľa z hľadiska jeho občiansko-morálneho narušenia. K týmto okolnostiam nepatrí telesný alebo zdravotný stav páchateľa.
Krajský súd zdôrazňuje, že pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa, musia byť kumulatívne splnené podmienky, a to závažnosť trestného činu a miera narušenia páchateľa, čo v danom prípade splnené nebolo. Obžalovaný síce spáchal obzvlášť závažný zločin, avšak doposiaľ nebol súdne trestaný, ani priestupkovo postihnutý a jeho správanie vo väzbe od 2.2.2018 do času rozhodovania krajským súdom, je na požadovanej úrovni, z toho dôvodu je krajský súd toho názoru, že náprava obžalovaného v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom bude dostatočne zaručená. Takýto trest spĺňa aj princíp individualizácie trestu, a taktiež aj je dostatočný vo vzťahu individuálnej a generálnej prevencie uvedenej v § 34 Tr.zák.
Čo sa týka dôvodov odvolania poškodenej strany, krajský súd uvádza, že postup podľa § 287 ods.1 Tr.por. by bol v rozpore s princípom adhézneho konania.
Q. N. F. Č. H. na č.l. 146 - 180 vyšetrovacieho spisu sa riadne a včas pripojila so svojím nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu a výšku tohto nároku podrobne zdokumentovala.
Na druhej strane krajský súd udáva, že rozsudkom Okresného súdu v Příbrami sp.zn. 10C/216/2016 zo dňa 5.9.2017 bolo rozhodnuté, že žalovaný P. Š., A.. X.X.XXXX, štátny príslušník Slovenskej republiky, trvale bytom X. XXX/XX, Q., X. H. je povinný zaplatiť žalobcovi, t.j. Q. N. F. Č. sumu 612.254,- Kč so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne, a to štvrtým dňom od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň mu bola určená povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 31.513,- Kč do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2017 a je vykonateľné dňom 30.10.2017. Tento rozsudok Českej republiky predstavuje res iudicata, a teda okresný súd nemohol opätovne rozhodnúť o povinnosti obžalovaného nahradiť spôsobenú škodu Q. N. F. Č..
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.