Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-34-2023.pdf
PDF · 111.52 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/34/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpený Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 913 984 o vypratanie nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.4.2023 domáhal voči žalovanému vypratania X- XXXXXXXX bytu č. X nachádzajúceho sa na F. NP bytového domu označenom súp. č. XXXX, vchod č. XX na ulici C. D. v Prešove evidovaný Správou katastra E. na LV č. XXXX, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril s nájomcami: B. A. (XX.XX.XXXX) a B. G. (XX.XX.XXXX) Zmluvu o nájme predmetného bytu č. XXX/XXXX (ďalej len „nájomná zmluva“). Nájomný vzťah bol uzavretý na dobu určitú od 01.01.2012 do 30.06.2012. Spolu s nájomcami bývali v byte aj ich deti: žalovaný A., H., I., J., K., I.. Napriek tomu, že nájomná zmluva zanikla uplynutím doby dohodnutej v nájomnej zmluve dňa 30.06.2012, nájomcovia užívali byt neoprávnene od 1.7.2012. Dňa XX.XX.XXXX zomrel užívateľ bytu: G. B. a dňa XX.XX.XXXX zomrel užívateľ bytu: B. A. (XX.XX.XXXX). Byt naďalej neoprávnene užíva žalovaný so súrodencami a do dnešného dňa byt neodovzdali. Vzhľadom na skutočnosť, že nájomná zmluva zanikla počas života nájomcov a tí obývali predmetný byt bez právneho titulu o čom boli upovedomený Výzvou na vypratanie zo dňa 23.5.2022, ktorú prevzali dňa 01.06.2022, po ich smrti nemohlo dôjsť k prechodu nájmu na žalovaného. Žalovanému bola zaslaná výzva na vypratanie zo dňa 10.02.2023, ktorú si žalovaný prevzal dňa 15.02.2023. Na základe tohto listu sa žalovaný ústne dohodol so zamestnancami správcu spoločnosti PREŠOV REAL, s.r.o., že byt dobrovoľne odovzdá dňa 28.02.2023. Dňa 24.02.2022 žalovaný prišiel opätovne do sídla správcu s otázkou, či je možné, aby byt odovzdal do 31.03.2023, keďže si nestihol vybaviť nájom. Správca súhlasil, pričom upovedomil žalovaného, že termín 31.03.2023 je konečný a v prípade nesplnenia povinnosti, správca podá žalobu o vypratanie bytu. Následne po osobných stretnutiach bol správcovi doručený dňa 27.02.2023 List žalovaného zo dňa 24.02.2023, v ktorom uvádza, že nesúhlasí s vyprataním bytu. Na tento list bola žalovanému zaslaná odpoveď s vysvetlením prečo nemohlo dôjsť k prechodu nájmu bytu na žalovaného. Navrhol preto žalobe vyhovieť, byt vypratať a nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku.
2. K žalobe sa písomným podaním z 30.6.2023 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu. Uviedol, že byt užívali už jeho rodičia, ktorí mali so žalovaným uzatvorenú
písomnú nájomnú zmluvu od 1.1.2012 do 30.6.2012, pričom aj po ukončení nájmu pokračovali spoločne v užívaní bytu na základe ústnej nájomnej zmluvy so žalobcom. Žalobca nepodal návrh na vypratanie bytu niekoľko rokov. Konštatoval, že v byte býva on – žalovaný s bratom H., ktorý je onkologický pacient a osoba s ŤZP, bratom A. a sestrami K., I. a J... Zdôraznil, že dlh na nájomnom úplne uhradil a v súčasnosti riadne platí nájom, v čom plánuje aj pokračovať do budúcna. Do bytu investoval nemalé finančné prostriedky. Navrhol žalobu zamietnuť.
3. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním zo 17.7.2023 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že k prechodu nájmu nemohlo dôjsť z titulu, že rodičia žalovaného v čase smrti mali neplatnú nájomnú zmluvu a predmetný byt neoprávnene užívali už oni. Skutočnosť, že žaloba bola podaná až po niekoľkých rokoch nemožno hodnotiť ako prejav vôle žalobcu zavrieť so žalovaným zmluvu o nájme bytu konkludentne. Medzi žalobcom a žalovaným teda neexistuje žiaden právny titul, na základe ktorého by bol žalovaný oprávnený užívať predmetný byt. Navrhol žalobe vyhovieť.
4. Napokon k vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním z 11.8.2023 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že rodičia mali so žalobcom uzatvorenú platnú ústnu zmluvu o nájme bytu, čo je postačujúce pre prechod nájmu bytu. Dôvodil, že byt nerušene užívali od 1.1.2012 do smrti rodičov žalovaného. Žalobca vyzýval rodičov žalovaného na úhradu nájomného aj po 30.6.2012 a viac ako 9 rokov nevykonal žiadne právne ani faktické úkony k ukončeniu nájmu, resp. k vyprataniu bytu.
5. Žalobca v písomnom podaní z 26.10.2023 uviedol, že na vznik platnej nájomnej zmluvy sa vyžaduje písomná forma, prípadne zápisnica, pričom od 1.7.2012 medzi žalobcom a rodičmi žalovaného tomu tak nebolo. Žalobca uviedol, že medzi rodičmi žalovaného a žalobcom boli uzavreté nájomné zmluvy a to od 1.12.2008 do 30.9.2009, od 1.12.2009 do 30.11.2010, od 1.4.2011 do 30.9.2011, a napokon od 1.1.2012 do 30.6.2012. Predmetný byt preto neoprávnene podľa žalobcu užívali už rodičia žalovaného.
6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 10 a nasl. je zmluva o nájme bytu č. XXX z roku 2011, na č. l. 13 je posledná výzva na vypratanie bytu zo dňa 23.5.2022, na č. l. 14 je výzva na vypratanie odovzdanie bytu z 10.2.2023, na č. l. 15 je písomnosť označená ako odpoveď na výzvu na vypratanie odovzdanie bytu zo strany žalovaného smerom k žalobcovi, na č. l. 16 je odpoveď na tento list adresovaný žalovanou stranou žalobcovi, na č. l. 29 sa nachádza vyjadrenie žalovaného k žalobe, na č. l. 32 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, na č. l. 37 sa nachádza vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu, na č. l. 42 sa nachádza vyjadrenie žalobcu k ostatnému vyjadreniu žalovaného, na č. l. 43 a nasl. sú fotokópie zmlúv o nájme bytu vo vzťahu k právnym predchodcom žalovaného, na č. l. 60 a nasl. sa nachádza klientsky spis týkajúci sa predmetného bytu a na č. l. 101 a nasl. je zápisnica o pojednávaní o dňa 11.4.2024, pričom zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca je vlastníkom X-XXXXXXXX bytu č. X nachádzajúceho sa na F. NP bytového domu označenom súp. č. XXXX, vchod č. XX na ulici C. D. v E. evidovaný Správou katastra E. na LV č. XXXX.
8. Žalobca uzatvoril s nájomcami: B. A. (XX.XX.XXXX) a B. G. (XX.XX.XXXX) Zmluvu o nájme predmetného bytu č. XXX/XXXX (ďalej len „nájomná zmluva“). Nájomný vzťah bol uzavretý na dobu určitú od 01.01.2012 do 30.06.2012. Spolu s nájomcami bývali v byte aj ich deti: žalovaný A., H., I., J., K., I..
9. Dňa 23.5.2022 bola otcovi žalovaného zaslaná „Posledná výzva na vypratanie bytu“ z dôvodu neuhradenia nájomného a služieb spojených s nájmom s prísl. vo výške 2.504,53 eur.
10. Dňa 10.2.2023 žalobca zaslal žalovanému výzvu na vypratanie a odovzdanie bytu v lehote 10 dní.
11. Písomným podaním z 24.2.2023 žalovaný odpovedal žalobcovi, že podľa jeho názoru nájom bytu medzi ním, jeho súrodencami a žalobcom trvá doposiaľ a nie je dôvod na vypratanie bytu. Dôvodil, že dlh na nájomnom uhradil a v súčasnosti riadne spláca nájom za byt. Mal záujem o mimosúdne riešenia sporu formou uzatvorenia dohody o urovnaní a vyhlásil, že bude riadne hradiť nájomné aj do budúcna.
12. Žalobca v odpovedi na vyššie uvedený list žalovaného uviedol, že nájomná zmluva musí mať podľa § 686 OZ písomnú formu, pričom rodičia žalovaného si ani do roku 2019 nevybavili opakovaný nájom bytu, preto nemohlo dôjsť k prechodu nájmu na žalovaného a jeho súrodencov.
13. Na pojednávaní konanom 11.4.2024 v zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe tak ako bola doručená súdu. Konštatovala, že rodičia žalovaného boli od 1.7.2012 neoprávnenými nájomcami a po ich smrti v tomto predmetnom byte bývajú ich deti neoprávnene, nakoľko nemohlo dôjsť k prechodu nájmu. Dôvodila, že mesto E. ako žalobca pomáhalo žalovanému v rôznych ohľadoch avšak žalovaný nereagoval na možnosť uzatvorenia novej nájomnej zmluvy, následne bola zaslaná výzva na vypratanie nehnuteľnosti, kde žalovaný mal sľúbiť, že predmetnú nehnuteľnosť vypratá avšak takto sa nestalo.
14. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že žaloba v podstate obchádza zákon nakoľko ide o určité reťazenie nájomných zmlúv. Konštatoval, že žalobca uzatváral nájomné zmluvy s právnymi predchodcami žalovaného na obdobie pol roka, avšak boli aj obdobia kedy bol byt bez nájomnej zmluvy s tým, že žalobca vedel o tom, že ho užíva práve žalovaný resp. ešte predtým jeho rodičia. Právny zástupca žalovaného ešte konštatoval, že podľa jeho názoru snahou žalobcu obísť tzv. chránený nájom čo je v rozpore s ustanoveniami OZ. Konštatoval tiež, že medzi rodičmi žalovaného a žalobcom bola uzatvorená ústna nájomná zmluva konkludentne, o čom svedčí aj správanie žalobcu vo vzťahu k nájomnému. Poukázal na to, že verí, že sa na pojednávaní podarí preukázať minimálne takéto konkludentné uzatvorenie nájomnej zmluvy vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.
15. Svedok B. L. (zamestnanec žalobcu) na tomto pojednávaní vypovedal, že právnička H. G., ho informovala, že žalovaný v tomto konaní neoprávnene užíva byt na ul. C. D.. Na návšteve tohto bytu koncom februára 2023 navštívil tento byt, kde mu mal žalovaný uviesť, že do týždňa si nájde nové bývanie, keďže si žalovaný nestihol nájsť nové bývanie navštívil bytový podnik a uviedol, že byt vypratá do konca marca 2023. Svedok ešte uviedol, že v minulosti nekomunikoval s v súčasnosti nebohými rodičmi žalovaného, pričom správcom je od 3.8.2001.
16. Svedkyňa H. K. G. (zamestnankyňa žalobcu) na tomto pojednávaní uviedla, že v januári 2023 žalovaný prišiel na bytový podnik sa informovať ohľadom dlhu na byte rodičov. Uviedol, že tento dlh uhradí, avšak následne bolo zistené, že sa jedná o neplatnú nájomnú zmluvu, keďže nedošlo k prechodu nájmu medzi už nebohými rodičmi žalovaného a žalovaným, keďže už rodičia mali uzavretú neplatnú nájomnú zmluvu. Následne bola realizovaná výzva na vypratanie predmetného bytu koncom februára 2023, keďže žalovaný to nestíhal požiadal bytový podnik, a by tak mohol učiniť do konca marca 2023. K vyprataniu bytu však nedošlo a následne v apríli 2023 bola podaná žaloba na súd. Vo vzťahu k uzatváraniu zmlúv uviedla, že celý proces funguje tak, že je podaná žiadosť žiadateľom, ktorý ma záujem o predmetnú nehnuteľnosť, následne mesto posudzuje v zmysle všeobecne záväzného nariadenia podmienky, ak žiadateľ spĺňa tieto podmienky je vydaný súhlas, ktorý je vydávaný dvojmo to pre Prešov Real ako správcovskú spoločnosť a pre žiadateľa. Následne žiadateľ ma prísť do Prešov Real podpísať túto nájomnú zmluvu. Dôvodila, že už rodičia žalovaného naakumulovali na tomto byte nejaký dlh, pričom sľubovali, že tento dlh uhradia avšak následne ani nepodali žiadosť o opakovaný nájom bytu. Vo vzťahu k možnosti predmetný byt prenajímať v danej lokalite na výnimku uviedla, že to je možné vzhľadom na platné VZN. Tiež svedkyňa doplnila, že na výnimku je možné takého nájomné zmluvy v danej lokalite vzhľadom na bytovú politiku mesta uzatvárať od roku 2019.
17. Svedok H. G. (zamestnanec žalobcu) na tomto pojednávaní vypovedal, že koncom februára 2023 im p. G. z právneho oddelenia uviedla, že majú navštíviť byt žalovaného za účelom jeho vypratania. Keď sa tam s kolegom dostavili, žalovaný súhlasil s vyprataním predmetného bytu do týždňa, na čom sa dohodli. Následne v neskoršom čase p. G. uviedla, že ju žalovaný navštívil s tým, že byt nestihne vypratať, k čomu napokon ani nedošlo.
18. Na pojednávaní konanom 28.5.2024 zástupkyňa žalobcu opätovne uviedla, že byt neoprávnene užíva žalovaný so súrodencami a do dnešného dňa ho neodovzdali. Poukázala na to, že už 23.5.2022 bola zaslaná výzva na vypratanie predmetného bytu, avšak žalovaní na túto výzvu nereagovali, následne 10.2.2023 bola zaslaná ďalšia výzva na vypratanie, pričom žalovaný požiadal o možnosť zotrvať v byte do 31.3.2023, čo mal byť konečný termín, avšak aj po tomto dátume zostal spolu so súrodencami v byte bývať. Následne po osobných stretnutiach bol správcovi žalobcu doručený 27.2.2023 list, v ktorom
uviedol, že nesúhlasí s vyprataním bytu. Uviedla, že písomná nájomná zmluva zanikla a teda nemohlo dôjsť k prechode nájmu v zmysle § 706 OZ. Poukázala na to, že žalovaný komunikoval síce so správcom, alebo so zamestnancami správnu, avšak následne nedodržal dohodu o tom, že byt vypratá. Poukázala tiež na to, že v danom konaní bola preukázaná absencia písomnej nájomnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené mala za to, že žalobca je dôvodná, navrhla jej v celom rozsahu vyhovieť a v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania, nemala návrhy na doplnenie dokazovania.
19. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že žalovaný s rodinou dlhodobo užívajú predmetný byt a to s konkludentným, teda nevýslovným súhlasom mesta a teda vznikla aj teda konkludentná nájomná zmluva. Uviedol, že potom, čo došlo k úmrtiu rodičov u žalovaného v zmysle § 706 OZ došlo zároveň aj k prechodu nájmu na deti, otca žalovaného, pričom v čase smrti otca nemali zabezpečené vlastné bývanie. Poukázal na to, že rozhodnutie mesta, že byt bol pridelený do užívania bol ešte za života otca žalovaného. Poukázal tiež na to, že aj keď sa v minulosti neuhrádzalo úplne všetko nájomné riadne a včas, konkludentne vznikla nájomná zmluva, čo napokon nevylučuje ani samotný Občiansky zákonník, keďže nájomná zmluva nemusí byť v zásade vždy v písomnej forme. Poukázal tiež na to, že aj dnes vypočutý žalovaný vypovedal, že to bol jeho nebohý otec, ktorý počas svojho života dohodoval nájomné, aby tam rodina mohla zostať bývať. Konštatoval tiež to, že dlh, ktorý na tomto byte v minulosti bol a je v súčasnosti je úplne uhradený. Nájomné sa platí a bude sa platiť aj do budúcna. Poukázal tiež na to, že čisto terminologicky je v listinách predložený samotným žalobcom uvedené, že neplatila sa nejaká neidentifikovateľná platba, ale bolo to nájomné, rovnako mesto vystupovalo na viacerých dokumentoch ako prenajímateľ aj zo zvukového záznamu z ostatného pojednávania vyplýva, že svedkyňa G. tiež použila slovo nájom vo vzťahu k predmetnému bytu. Teda mal za to, že nájomná zmluva konkludentne vznikla a po smrti rodičov žalovaného, resp. otca žalovaného prešla na žalovaného a jeho súrodencov. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania a nemal návrhy na doplnenie dokazovania.
20. Samotný žalovaný na tomto pojednávaní vypovedal, že v tomto byte vyrastal spolu aj so súrodencami. Pôvodne v tom byte bývali ešte počas života babky, avšak po jej úmrtí bol tento byt pridelený otcovi, ktorý je už toho času tiež nebohý. Následne sa v tom čase stalo to, že ešte za života rodičov ochorel jeho brat, ktorý mal nádor na mozgu a teda začali problémy s platením nájomného. Uviedol, že otec chodil na mesto a ústne sa dohodol, že bude platiť, pričom z mesta mu prisľúbili, že ich nevyhodia, že tam môžu zostať bývať. Zdôraznil, že keď bol brat chorý, tak nájom sa úplne pravidelne neplatil nakoľko nemali dostatok finančných prostriedkov. Poukázal na to, že z mesta k nim nechodili fyzicky ľudia, avšak bol to jeho otec, ktorý chodil na mesto sa dohodnúť ohľadom nájomného, alebo zotrvania v tomto byte. Poukázal na to, že na minulom pojednávaní vypočutí svedkovia L. a G. sa žalovanému mali vyhrážať s tým, že príde mestská polícia a za 2 hodiny bude z bytu vyprataný. Poukázal ešte na to, že neskôr brat chodil na ožarovanie vo vzťahu k svojmu onkologickému ochoreniu, následne v súčasnosti je stav taký, že porodila jeho sestra, ktorá má malé dieťa a nemajú kam ísť. Uviedol, že už je z celej situácie psychicky na dne. Zdôraznil, že v súčasnosti nie sú na byte žiadne dlhy, pretože ich komplet vyplatil, pričom v predmetnom byte býva žalovaný brat H., ktorý je onkologickým pacientom a ďalej tam bývajú sestry I., J. a sestra K., ktorá má aktuálne malé dieťa. Ešte poukázal na to, že ďalší jeho brat I. je toho času tiež nebohý. Vypovedal, že poberá opatrovateľský príspevok na svojho chorého brata, ktorý poberá invalidný dôchodok, ďalej v byte býva ešte sestra K. s maloletým dieťaťom, ktorá je aktuálne na materskej dovolenke a ďalšie dve sestry I. a J. sú v súčasnosti evidované na úrade práce. Nemajú kam ísť, jedine na ulicu. Žiadal žalobu zamietnuť.
21. Z rodného listu predloženého žalovaným vyplýva, že dňa 24.3.2024 sa pani K. B., nar. XX.X.XXXX (sestra žalovaného) narodil syn D. L..
22. Z preukazu držiteľa H. B., nar. XX.X.XXXX ( brat žalovaného) vyplýva, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, pričom podľa vyjadrenia žalovaného ide o onkologického pacienta.
23. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
24. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
25. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
26. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
27. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
28. Podľa § 126 ods. 2 OZ obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
29. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
30. Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
31. Podľa § 664 OZ prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
32. Podľa § 676 OZ nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
33. Podľa § 685 ods. 1 OZ nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
34. Podľa § 686 ods. 1 OZ nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
35. Podľa § 706 ods. 1 OZ ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.
36. Podľa § 706 ods. 2 OZ ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo.
37. Súd prvej inštancie na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych ustanovení konštatuje, že predmetnou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáha vypratania nehnuteľnosti – bytu, nakoľko doba nájmu sa končila a žalovaný nemá platne uzavretú nájomnú zmluvu.
38. Súd prvej inštancie mal za nespochybniteľne preukázané vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti (mestský byt) žalobcom a rovnako bolo preukázané aj užívanie predmetného bytu žalovaným a jeho súrodencami.
39. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že nájomný vzťah medzi žalobcom a právnymi predchodcami žalovaného bol uzavretý vždy na obdobia v trvaní sotva presahujúce jeden kalendárny rok (konkrétne podľa vyjadrenia samotného žalobcu od 1.12.2008 do 30.9.2009, od 1.12.2009 do 30.11.2010, od 1.4.2011 do 30.9.2011, a napokon od 1.1.2012 do 30.6.2012), teda na dobu určitú. Žalobca po uplynutí
dohodnutej doby nájmu spočiatku ponechal právnych predchodcov žalovaného užívať predmetný byt, pričom od nich poberal aj platby spojené s užívaním bytu – nájomné (viď č. l. 75 a nasl. spisu).
40. Súd prvej inštancie zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť venoval okolnosti, že nehnuteľnosť je určená na bývanie. Právo na obydlie totiž v práve Únie predstavuje základné právo zaručené Chartou základných práv, ktoré vnútroštátny súd musí zohľadniť.
41. Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú výživu, šatstvo, byt, a na neustále zlepšovanie životných podmienok. Oba tieto pakty boli publikované ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. a pre bývalú Československú republiku nadobudli platnosť 23. marca 1976.
42. Napokon je právo na ochranu domova zaručené aj článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 18. marca 1992 (pre Slovenskú republiku záväzný od 1. januára 1993) a bol uverejnený v Oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. V zmysle tohto článku každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie.
43. Súd prvej inštancie aj s ohľadom na vyššie uvedené konštatuje, že žalobe nie je možné vyhovieť.
44. Je nevyhnutné zaoberať sa tiež nosnou námietkou žalobcu, že žalovaný nemá k predmetnému nájomnému bytu platne uzavretú nájomnú zmluvu. Na tom mieste súd prvej inštancie uvádza, že nájomná zmluva/zmluvy boli uzatvárané s právnymi predchodcami žalovaného, pričom tieto boli uzatvárané vždy na obdobie cca pol roka, preto možno súhlasiť s názorom právneho zástupcu žalovaného, že ide o reťazenie nájomných zmlúv s cieľom obísť ustanovenia Občianskeho zákonníka o tzv. chránenom nájme. To, že žalobca vnímal, či už právnych predchodcov žalovaného alebo samotného žalovaného, ako nájomcov, indikuje aj tá skutočnosť, že počas viac ako 10 rokov vyzýval tieto osoby na platenie nájomného, teda konkludentne aproboval existenciu nájomného vzťahu v súlade s predpokladmi uvedenými vo vyššie citovaných ustanoveniach Občianskeho zákonníka.
45. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkové stavu ako aj citovaných právnych predpisov súd prvej inštancie konštatuje, že predmetný spor je potrebné podrobiť nielen z pohľadu pozitívnoprávneho, ale aj z pohľadu jusnaturalistického, najmä cez prizmu dobrých mravov. Len na margo súd prvej inštancie poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako k stáročia sa vyvíjajúcemu inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné výnimky plynúce z celkového spoločenského vývoja nemenný.
46. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
47. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem bonos mores, teda dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008.
48. Vypratanie bytu v kontexte vyššie uvedených odsekov tohto rozhodnutia súd prvej inštancie považuje za hrubo v rozpore s dobrými mravmi, všetko pri zohľadnení špecifík konkrétnej prejednávanej veci.
49. Súd nespochybňuje právo kohokoľvek na obydlie, pričom uvedené je tiež nevyhnutné vnímať v kontexte bytovej politiky tej – ktorej samosprávy, pričom v zmysle uvedeného VZN mesta Prešov je explicitne daná podmienka väčšinového nevlastnenia nehnuteľnosti určenej na bývanie, v prípade žiadosti o pridelenie sociálneho bytu, pričom žalovaný túto podmienku spĺňa, čo v konaní sporné nebolo.
50. Je nutné tiež konštatovať, že na území mesta Prešove je bezpochyby množstvo obyvateľov (žiadateľov o sociálny byt) v zložitej osobnej, finančnej či zdravotnej situácii, ktorá by odôvodňovala priznanie sociálneho bytu, pričom takéto osoby nevlastnia žiadne nehnuteľnosti.
51. Ani v prípade žalovaného nebolo preukázané, že by väčšinovo ani inak, vlastnil nejakú nehnuteľnosť, teda ide o nájomný byt, ktorý je obývaný žalovaným a jeho príbuznými, dokonca vo vzťahu k dieťaťu sestry žalovaného už štvrtou generáciou obyvateľov - nájomcov.
52. Do úvahy je tiež potrebné vziať najmä sociálny kontext žalovaného a jeho rodiny. Žalovaný sa stará opatrovateľskou formou o brata – onkologického pacienta, sestra žalovaného je matkou maloletého dieťaťa mladšieho ako pol roka a ďalšia dve sestry žalovaného sú evidované na úrade práce. Už tieto okolnosti odôvodňujú sami osebe zvýšenú citlivosť prístupu k riešeniu predmetnej sporovej veci.
53. Za zmienku stojí aj tá skutočnosť, že na byte neviaznu v súčasnosti žiadne dlhy, ktoré žalovaný vyplatil a vyslovil sa, že nájomné bude uhrádzať aj do budúcna. Vyhovením žalobe by za takto ustáleného skutkového stavu vznikol potenciál doslova na vytváranie potenciálneho bezdomovstva vo vzťahu k obyvateľom bytu, čo je jav bezpochyby nežiadúci. Uvedené je potrebné vnímať aj v tom kontexte, že žalobca pri neplatení nájomného má vždy možnosť opätovne sa domáhať či už jeho úhrady alebo aj samotného vypratania tejto nehnuteľnosti, čo nijako do budúcna neoslabuje jeho pozíciu ako vlastníka nehnuteľnosti.
54. S ohľadom na vyššie zistený skutkový stav ako aj citované právne ustanovenia súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
55. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
57. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto má úspešný žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.