Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Csp/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Majerníkova 3/A, proti žalovanému: U. F., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: Ž. E. G., o zaplatenie 398,33 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 398,33 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % p. a. zo sumy 398,33 od 19. 8. 2003 do zaplatenia.

II. Žalobkyňa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, postúpenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 17. 1. 2019 z Okresného súdu Banská Bystrica, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 398,33 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % p. a. z dlžnej sumy od 19. 8. 2003 a trovy konania.

2. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje od zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, ktorú uzavrela so žalovaným 16. 7. 2003 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 398,33 € (12 000 Sk) v hotovosti ku dňu podpísania zmluvy. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť 13. dvojtýždňovými splátkami vo výške 47,47 €, v ktorej bol zarátaný aj poplatok. Žalovaný neuhradil dlžnú sumu ani sčasti, žalobkyňa si preto v tomto konaní uplatňuje nezaplatenú časť istiny úveru vo výške 398,33 € a zákonný úrok z omeškania.

3. K žalobe bola pripojená zmluva, všeobecné podmienky poskytnutie úveru, výzva na úhradu z 24. 10. 2018 a výpis žalobkyne z obchodného registra.

4. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom z 29. 11. 2018, sp. zn. 2Up/922/2018 o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 398,33 € a úrok z omeškania tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku. Pretože nebolo možné doručiť žalovanému platobný rozkaz do vlastných rúk, v súlade s § 10 z. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“) postúpil Okresný súd Banská Bystrica dňa 14. 1. 2019 vec miestne príslušnému okresnému súdu na základe návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní a tým došlo aj k zrušeniu platobného rozkazu.

5. Žalovanému bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou okresného súdu, aby sa vyjadril k podanej žalobe v stanovenej lehote, avšak do dnešného dňa okresnému súdu nebolo doručené žiadne vyjadrenie zo strany žalovaného.

6. Podľa § 219 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Okresný súd vo veci rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 1 dňa 28. 3. 2019 bez nariadenia pojednávania podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP, za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 297 písm. b) CSP.

8. Pri posúdení skutkových okolností prípadu a jeho následného právneho posúdenia okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listinných dôkazov uvedených v bode 3. odôvodnenia, z ktorých zistil nasledujúce skutočnosti.

9. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 398,33 €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s poplatkom vo výške 218,75 € (6590 Sk) v 13. dvojtýždňových splátkach vo výške 47,47 €. Žalovaný neplnil svoj záväzok riadne a včas, dostal sa do omeškania hneď s prvými dvoma splátkami, a podľa bodu 4. všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa stal predmetný úver okamžite splatným. Žalovaný neuhradil ani časť svojho záväzku, preto sa žalobkyňa v žalobnom návrhu domáha vrátenia istiny úveru. Žalobkyňa výzvou z 24. 10. 2018 vyzvala žalovaného na vrátenie poskytnutého úveru spolu s úrokom z omeškania. Žalovaný na výzvu nereagoval a poskytnutý úver nevrátil.

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa § 879e ods. 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 1. 4. 2004 (ďalej len „OZ“), Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

13. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSU“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

15. Okresný súd mal za preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi dodávateľom, ktorý konal v rámci svojho predmetu podnikania a žalovaným ako spotrebiteľom. Zároveň sa na predmetné zmluvy vzťahujú aj ustanovenia ZSU, pretože predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom.

16. V danom prípade okresný súd neskúmal, či zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, ani nepodrobil zmluvu kontrole, či obsahuje všetky náležitosti podľa príslušných ustanovení ZSU, pretože žalobkyňa si uplatňuje v predmetnom konaní iba istinu úveru. Nárok žalobkyne teda spočíva v uhradení hlavného predmetu zmluvy, ktorý je zo zákona vylúčený z kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok (§ 53 ods. 1 a 2 . Žalobkyňa okrem toho požaduje iba zákonný úrok z omeškania. Aj za predpokladu, že by okresný súd zistil, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky alebo v nej absentujú zákonné náležitosti, žalobkyňa by mala nárok na vrátenie poskytnutej istiny úveru. Vzhľadom na to, že si žalobkyňa uplatňuje neuhradenú časť istiny, nebol dôvod posudzovať dôvodnosť ostatných, žalobkyňou neuplatnených nárokov vyplývajúcich zo zmluvy. Súd nemal preukázané, že by žalovaný uhradil čo i len časť z istiny úveru, preto priznal nárok žalobkyni, ktorý považuje za preukázaný a zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej istiny úveru.

17. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 10a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 87/1995 Z. z.“) v znení neskorších predpisov, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

19. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Diskontná sadzba Národnej banky Slovenska platná k prvému dňu omeškania s plnením záväzku (platná od 18. 11. 2002 do 25. 9. 2003, údaje zverejnené na webovej stránke www.nbs.sk) bola 6,50 %. Úrok z omeškania preto predstavuje výšku 13 % p. a., a v tejto výške si ho uplatňuje žalobkyňa z dlžnej sumy.

21. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu omeškaním prvých dvoch splátok, čím sa stal okamžite splatným celý záväzok. V dôsledku omeškania so zaplatením záväzku mu okrem povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vznikla aj žalobkyňou uplatnená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 13 % p. a. zo sumy 398,33 €. Súd žalobkyni priznal úroky z omeškania od 19. 8. 2003 tak, ako to navrhla vo svojom žalobnom návrhu.

22. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému vo výške 100 %.

25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú chybu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má chybu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto chyba mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k chybám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.