Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-187-2018.pdf
PDF · 173.81 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/187/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: ČISTÁ KLÍMA s.r.o., so sídlom Bystrická 44, 966 81 Žarnovica, IČO: 47 455 691, zastúpeného zástupcom: Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, proti žalovanému: AFG s.r.o., so sídlom Dĺžiny 122/40, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 36 383 422, zastúpenému advokátom JUDr. Vladimírom Menichom, so sídlom R. M. XX, XXX XX V., v konaní o zaplatenie 298.052,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/192/2016 - 224 zo dňa 12. apríla 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/192/2016 - 224 zo dňa 12. apríla 2018 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 283.214,40 Eur spolu s
- 8 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 43.310,98 Eur od 22.11.2016 do zaplatenia,
- 8,05 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 65.959,45 Eur od 28.11.2015 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 104.174,53 Eur od 10.11.2015 do 23.12.2015,
- úrok z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 96.174,53 Eur od 23.12.2015 do 3.6.2016,
- úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 45.478,31 Eur od 4.6.2016 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.417,75 Eur od 24.11.2015 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.801,92 Eur od 24.11.2015 do 5.12.2016,
- 8 %-ný úrok z omeškania zo sumy 2.900,- Eur od 6.12.2016 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7.648,39 Eur od 9.12.2015 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 139.799,42 Eur od 12.12.2015 do 20.5.2016,
- úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 116.499,52 Eur od 21.5.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému právo na 100% - nú náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 298.052,99 Eur, ktorú žalobu následne podaním doručeným okresnému súdu dňa 15.12.2016 zobral späť v časti istiny 6.095,11 Eur. Ďalším podaním zobral žalobca žalobu späť v časti istiny 5.901,92 Eur a keďže tieto procesné návrhy boli doručené pred doručením žaloby žalovanému, okresný súd podľa § 145 ods. 2 CSP o týchto návrhoch nerozhodoval a v ďalšom konaní rozhodoval len o zostávajúcej časti istiny v sume 283.214,40 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť JG - STAVING, s.r.o., Banská Bystrica ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli dňa 26.8.2015 Zmluvu o dielo č. 5/2015, kde bola celková cena diela dohodnutá na 588.562,812 Eur vrátane DPH. Dohodnuté dielo predstavuje rekonštrukciu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, ktoré boli poškodené prírodnými živlami. Tieto boli poistené v Allianz - Slovenskej poisťovni a.s., ktorá žalovanému poskytla čiastočné plnenie. Medzi žalovaným a poisťovňou prebiehali rokovania o výške nároku žalovaného na poistné plnenie, pričom poisťovňa uznáva svoj záväzok vo výške podstatne nižšej, ako je dohodnutá cena diela. Právny predchodca žalobcu svoj záväzok zhotoviť dielo splnil a žalovaný rozsah, kvalitu a čas zhotovenia diela nenamietal. Na základe vykonaných prác právny predchodca žalobcu fakturoval dielo siedmimi faktúrami vo výške 420.941,1 Eur vrátane DPH nasledovne:
- faktúra č. 2015056 vo výške 78.406,09 € splatná 23.10.2015, čiastočne uhradená 12.1.2016 vo výške 29.000,- €, neuhradená časť vo výške 49.406,09 €,
- faktúra č. 2015058 na sumu 79.151,34 € splatná 27.11.2015, čiastočne uhradená 18.11.2015 vo výške 13.191,89 €, neuhradená časť vo výške 65.959,45 €,
- faktúra č. 2015064 na sumu 104.174,53 € splatná 9.11.2015, čiastočne uhradená 22.12.2015 v sume 8.000,- € a 3.6.2016 v sume 50.696,22 €, neuhradená časť faktúry vo výške 45.478,31 €,
- faktúra č. 2015073 na sumu 1.701,30 € splatná 23.11.2015, čiastočne uhradená 16.11.2015 v sume 283,55 €, neuhradená časť faktúry vo výške 1.417,75 €,
- faktúra č. 2015074 na sumu 10.060,12 € splatná 23.11.2015, čiastočne uhradená 16.11.2015 v sume 1.258,20 €, neuhradená časť faktúry vo výške 8.801,92 €,
- faktúra č. 2015081 na sumu 7.648,39 €, splatná 23.11.2015 a splatná dňa 8.12.2015,
- faktúra č. 2015082 na sumu 139.799,42 € splatná 11.12.2015, čiastočne uhradená 20.5.2016 vo výške 23.299,90 € s tým, že neuhradená časť faktúry zostala vo výške 116.499,52 €.
3. Zhotoviteľ ako postupca uzatvoril so žalobcom ako postupníkom dňa 29.12.2015 Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalobcovi postúpil pohľadávku voči žalovanému zo Zmluvy o dielo vo výške 398.207,55 Eur. Po postúpení pohľadávky žalovaný zaplatil žalobcovi celkom 80.696,12 Eur. Po začatí konania žalovaný dňa 21.11.2016 uhradil žalobcovi sumu 10.906,37 Eur, ku ktorej platbe priradil variabilný symbol 1561104711 a do informácie pre príjemcu uviedol „doplatok poistného plnenia“. Nakoľko tento variabilný symbol nezodpovedal žiadnej z vystavených faktúr, žalobca podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj len „OBZ“) zaúčtoval prijatú platbu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % z faktúry č. 2015056, úrok z omeškania zo sumy 78.406,09 Eur od 24.10.2015 do 12.1.2016 vyčíslený sumou 1.400,68 Eur, na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % z faktúry č. 2015056 zo sumy 78.406,09 Eur od 13.1.2016 do 21.11.2016, ktorý úrok predstavuje sumu 3.410,58 Eur, a na úhradu neuhradenej časti faktúry č. 2015056, čiastočná úhrada vo výške 6.095,11 Eur, pričom práve v tejto časti 6.095,11 Eur berie žalobca žalobu späť. Po začatí konania žalovaný uhradil žalobcovi sumu 5.901,92 Eur a variabilný symbol pri tejto platbe zodpovedal symbolu faktúry č. 2015074. Žalobca preto túto prijatú platbu zaúčtoval na čiastočnú úhradu faktúry č. 2015074 a o túto sumu uskutočnil čiastočné späťvzatie s tým, že neuhradená časť tejto faktúry zostala vo výške 2.900,- Eur.
4. Žalovaný sa v odpore proti vydanému platobnému rozkazu bránil tým, že právny predchodca žalobcu mal na základe zmluvy o dielo vykonať práce na nehnuteľnostiach, ktoré boli poškodené živelnou pohromou. Žalovaný mal pre prípad takejto poistnej udalosti uzavreté poistenie majetku v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., ktorá pri likvidácii poistnej udalosti zistila, že cena diela je nadhodnotená a poistné plnenie krátila. Žalovaný zmluvu o dielo uzavrel za tiesnivých pomerov vyvolaných predchádzajúcou prírodnou kalamitou, kedy hrozilo ďalšie poškodenie majetku a ohrozenie jeho činnosti. V danej dobe sa realizovalo množstvo veľkých investícií, kapacity stavebných spoločností boli úplne obsadené a spoločnosť JG - STAVING, s.r.o. bola jedinou, ktorá vedela promptne reagovať a vykonať stavebné práce a bola ochotná na dohodu, že za dielo bude zaplatené tou formou, že dôjde k úhrade poistného plnenia. Žalovaný tiež namietal zostatok záväzku voči žalobcovi, keď podľa neho záväzok predstavuje 243.755,54 Eur. Spoločnosť JG - STAVING, s.r.o. dva dni potom, ako uzavrela so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok, bola bez likvidácie zrušená a zlúčená so spoločnosťou INNOUI, s.r.o., Bratislava, ktorá je len schránkovou firmou bez reálneho majetku. Jediný spoločník a konateľ firmy JG - STAVING, s.r.o. pán Jozef Goral a jediná spoločníčka a konateľka žalobcu majú nielen rovnaké priezviská, ale bývajú aj na tej istej adrese, a preto je dôvod sa domnievať, že ide o osoby navzájom blízke. Z tohto dôvodu bolo podané trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa. Žalovaný vyzval poisťovňu Allianz, aby vstúpila do konania, avšak poisťovňa do konania nevstúpila.
5. Okresný súd po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na úpravu § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, 3 a § 546 ods. 1 OBZ konštatoval preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu bez akýchkoľvek pochybností. Okresný súd poukázal na Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 29.12.2015 medzi postupcom JG - STAVING, s.r.o. a postupníkom ČISTÁ KLÍMA s.r.o. (žalobca), z ktorej vyplýva postúpenie pohľadávok, ktoré sú špecifikované v jej článku I. bod 1 a ktoré sú aj predmetom tohto konania. Aktívnu legitimáciu mal ďalej preukázanú výpoveďou svedka X. a tiež riadnou individuálnou účtovnou závierkou žalobcu k 31.12.2015, z ktorej vyplýva, že v účtovnej dokumentácii mal žalobca zahrnuté pohľadávky, ktoré sú predmetom sporu.
6. Okresný súd mal ďalej preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 26.08.2015 k uzavretiu Zmluvy o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie opráv a rekonštrukcie stavebných objektov, pričom cena bola dohodnutá na 580.562,18 Eur. Objednávateľ podpisom zmluvy prehlásil, že má zabezpečené financovanie realizácie diela v celom jeho rozsahu. Medzi stranami nebolo sporné, že dielo bolo vykonané v súlade so zmluvou a cena bola vyfakturovaná v súlade s cenou diela dohodnutou v zmluve. Samotný žalovaný na pojednávaní a tiež pred vyšetrovateľom uviedol, že dielo bolo vykonané v súlade so zmluvou, v požadovanom rozsahu a kvalite a bolo vyfakturované v súlade s dohodnutou cenou diela v zmysle zmluvy. Stranami nebolo rozporované, že žalovaný sumu, ktorá po procesných návrhoch zo strany žalobcu predstavovala 283.214,40 Eur, nezaplatil. Okresný súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto ceny za dielo, a to z dôvodu, že bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu ako zhotoviteľ dielo vykonal v rozsahu a požadovanej kvalite, čo nepochybne vyplýva aj z faktúr, kde žalovaný svojim podpisom potvrdil jednak prevzatie faktúr a jednak prevzatie súpisov vykonaných prác, preto nastúpila u žalovaného povinnosť podľa § 546 OBZ zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú cenu diela.
7. K obrane žalovaného, podľa ktorej poisťovňa, s ktorou mal žalovaný uzatvorenú poistnú zmluvu, krátila poistné plnenie z dôvodu neprimeranej ceny stavebných prác, okresný súd uviedol, že zo Zmluvy o dielo vyplýva, že žalovaný má zabezpečené financovanie diela v celom rozsahu. Ak žalovaný viazal splnenie svojej povinnosti na poskytnutie poistného plnenia zo strany poisťovne, činil tak v rozpore so zákonom a v rozpore so zmluvou o dielo, ktorá postrádala akúkoľvek odkladaciu podmienku v zmysle § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka, od splnenia ktorej by záviselo plnenie žalovaného. Absentuje teda dojednanie o tom, že žalovaný je povinný zaplatiť cenu diela až vtedy, ak bude splnená podmienka poskytnutia poistného plnenia od poisťovne v plnom rozsahu. Argumentáciu a obranu žalovaného preto okresný súd považoval za irelevantnú. Ak žalovaný argumentoval, že zmluva o dielo bola uzavretá v tiesni, zdôrazňuje okresný súd, že podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka neplatia vo vzťahoch upravených týmto zákonom ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka a naviac ani nebolo tvrdené odstúpenie od zmluvy.
8. Okresný súd mal tiež preukázané, že žalovaný sa s plnením svojho záväzku dostal do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni určenom ako deň splatnosti jednotlivých faktúr, pričom z hľadiska omeškania boli zohľadnené aj jednotlivé čiastkové úhrady, uskutočnené pred a po podaní žaloby. Žalobcovi tak prislúchali úroky z omeškania v zákonnej výške, keďže ich výška nebola zmluvne dojednaná. Žalobca úroky z omeškania uplatnil v súlade s ustanovením § 369 ods. 2 OBZ a ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013. Okresný súd preto žalobcovi z jednotlivých dlžných súm priznal aj úroky z omeškania. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, voči žalovanému právo na 100 %-nú náhradu trov konania.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote cestou právneho zástupcu odvolanie žalovaný z dôvodu, že okresný súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným, v konaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný má vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávok za to, že vzhľadom k časovým súvislostiam došlo k podpisu tejto zmluvy až po zániku postupcu zlúčením. Dňa 28.10.2015 bola spísaná notárska zápisnica č. N 727/2015 o zlúčení spoločnosti JG - STAVING, s.r.o. so spoločnosťou INNOUI, s.r.o., Bratislava. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 29.12.2015 bola podpísaná konateľmi - Jozefom Goralom, konateľ postupcu a jeho manželkou Annou Goralovou - konateľka postupníka. Pravosť podpisov na tejto zmluve bola notársky overená dňa 11.04.2016. Prílohou uvedenej notárskej zápisnice je preberací protokol medzi nástupníckou a zanikajúcou spoločnosťou, ktorého predloženie žalovaný na pojednávaní žiadal. Žalobca tak do skončenia konania pred prvoinštančným súdom neurobil. Žalovanému sa podarilo získať kópiu tohto preberacieho protokolu zo dňa 28.10.2015, kde je uvedené, že preberajúci preberá všetky záväzky od vzniku spoločnosti do podpisu protokolu. Preberajúca spoločnosť tak prebrala všetky záväzky JG - STAVING, s.r.o. k 28.10.2015 a ak JG - STAVING, s.r.o. po tomto dátume robil ďalšie právne úkony - prevod pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky, nemal právo tak urobiť bez písomnej dohody s nástupníckou spoločnosťou. Takúto dohodu, prípadne dodatok žalobca nepredložil. Žalovaný spolu s protokolom získal aj inú kópiu Zmluvy o postúpení pohľadávky, podpísanú dňa 31.12.2015, s overením podpisov dňa 15.01.2016. Sú tak dve kópie Zmluvy o postúpení pohľadávky s rovnakým obsahom, jedna z 29.12.2015 a druhá z 31.12.2015. Tieto skutočnosti vyvolávajú predpoklad, že pri podpise zmluvy došlo k účelovej manipulácii medzi blízkymi osobami v rozpore s dojednaniami podľa notárskej zápisnice o zlúčení spoločností, bez súhlasu nástupnickej organizácie, v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, ktoré spôsobujú neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok a tým nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Žalovaný upozornil okresný súd aj na obchodné praktiky konateľa spoločnosti JG - STAVING, s.r.o. pána Gorala, keď podľa verejne dostupných informácií niekoľko spoločností, v ktorých bol spoločníkom, v minulosti rôznou formou zaniklo. Pred Okresným riaditeľstvom PZ v Žiari nad Hronom je vznesené obvinenie a začaté trestné stíhanie proti pánovi Goralovi ako konateľovi spoločnosti JG - STAVING, s.r.o., pre podozrenie z trestného činu poškodzovania veriteľa. Táto spoločnosť do zlúčenia so spoločnosťou INNOUI, s.r.o. neuhradila všetky svoje záväzky, a to aj vo vzťahu k subdodávateľom zo Zmluvy o dielo zo dňa 26.08.2015. Žalovaný nepovažuje za relevantný dôkaz Zoznam pohľadávok z Riadnej účtovnej uzávierky žalobcu k 31.12.2015, nakoľko je samozrejmé, že pokiaľ žalobca takýmto spôsobom nadobudol pohľadávku, tak si ju dal zapísať do účtovníctva. Rozhodujúcim dôkazom by bola výpoveď konateľa spoločnosti INNOUI, s.r.o., predloženie dokladov podľa notárskej zápisnice, vyjadrenie súhlasu nástupníckej spoločnosti s postúpením pohľadávky, prípadne predloženie riadnej účtovnej závierky spoločnosti INNOUI, s.r.o.
10. Ku Zmluve o dielo č. 5/2015 zo dňa 26.08.2015 žalovaný uviedol, že v roku 2015 bol v dôsledku živelnej pohromy postihnutý na svojom majetku. Poškodené boli objekty, v ktorých mal uskladnené stroje, zariadenia a seno. V rámci poistnej zmluvy medzi žalobcom a poisťovňou Allianz bola táto udalosť kvalifikovaná ako poistná udalosť. Na likvidáciu škody sa dobrovoľne ponúkla pani Z. B., externá účtovníčka žalovaného, ktorá bola v úzkom priateľskom vzťahu s Q. X.. Pán X. sa za prítomnosti zástupcu poisťovne zúčastnil obhliadky miesta škody a rokovaní s poisťovňou, kde bolo konštatované, že náhrada škody bude vykonaná na základe správy likvidátora poisťovne. Po obhliadke pani B. a pán X. naliehali na žalovaného, že je potrebné urýchlené podpísanie zmluvy o dielo, že hrozia pred jeseňou a zimou ďalšie škody a že pán X. prevezme na seba administratívne povinnosti voči poisťovni, zabezpečí schválenie rozpočtu a garantuje vykonanie diela v krátkom období. Žalovaný pod týmto nátlakom v tiesni a s uvedením do omylu podpísal so spoločnosťou JG - STAVING, s.r.o. zmluvu o dielo, a to za nápadne nevýhodných podmienok a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný na preukázanie týchto skutočností navrhoval vypočutie svedkov a poukázal na skutočnosť, že pani B. sa voči žalovanému preukázateľne dopustila trestného činu sprenevery. Žalovaný preto žiadal vyhodnotiť zmluvu o dielo ako absolútne neplatný právny úkon. Okresný súd námietky žalovaného nezobral do úvahy, dokazovanie k okolnostiam a podmienkam, za ktorých bola zmluva podpísaná odmietol a považoval za postačujúce, že rozsah a kvalita vykonaných prác zodpovedala zmluve. Predmetom sporu však nebolo, či dielo bolo vykonané v náležitom rozsahu a kvalite, ale sporné boli podmienky, za ktorých došlo k podpisu zmluvy o dielo, a spornou bola výška ceny diela. Zúčastnené strany si boli vedomé toho, že v prípade škody sa jedná o poistnú udalosť, čo bolo potvrdené v čl. IV. bod 2 Zmluvy o dielo, kde sa strany dohodli, že úhrada za vykonané dielo podľa predmetu tejto zmluvy zhotoviteľovi bude zo strany objednávateľa vykonaná poisťovňou Allianz, a to z poistnej udalosti č. 1561104711, s čím zhotoviteľ súhlasil. Plnenie zo zmluvy o dielo tak malo byť vykonané plnením poisťovne, s čím žalobca súhlasil. Po ukončení diela poisťovňa odmietla preplatiť žalovanému cenu diela z dôvodu, že ceny jednotlivých položiek boli nadhodnotené a poisťovňa nedostala od zhotoviteľa diela všetky potrebné podklady k ukončeniu likvidácie poistnej udalosti. Zhotoviteľ diela sa slovami svojho konateľa pána Gorala zaviazal žalovanému predložiť predpokladaný rozpočet ceny diela na schválenie poisťovni a voči poisťovni sa zaviazal predložiť kópie všetkých subdodávateľských faktúr na preukázanie oprávnenosti nákladov a tým aj výšky ceny diela. Pán Goral rozpočet na schválenie poisťovni nepredložil a nepredložil ani kópie subdodávateľských faktúr. Žalobca sa preto nemôže domáhať plnenia od žalovaného, keď jeho právny predchodca nesplnil povinnosti, ku ktorým sa zaviazal, a neposkytol žalovanému a poisťovni súčinnosť. Okresný súd na tieto námietky žalovaného neprihliadal a dokazovanie výsluchom svedka Ing. W., makléra poisťovne, odmietol. Okresný súd tak nesprávne vyhodnotil nielen skutkový, ale aj právny stav, keď nebolo potrebné, aby ustanovenie čl. IV. bod 2 Zmluvy o dielo bolo duplicitne potvrdené odkladacou podmienkou, ako to uviedol prvostupňový súd.
11. Žalovaný k cene diela uviedol, že poisťovňa odmietla cenu preplatiť z dôvodu nadhodnotenia jednotlivých položiek. Poisťovňa si dala vypracovať znalecký posudok, ktorý potvrdil, že cena diela bola neúmerne nadhodnotená v rozpore s porovnateľnými cenami za rovnaké položky v danom období. Žalovaný preto navrhol dokazovanie vyhotovením nového znaleckého posudku, vypracovaného znalcom určeným súdom na určenie primeranej ceny diela, čo okresný súd zamietol. Okresný súd prehliadol aj námietku žalovaného, že žalobca uplatňuje v konaní nárok o 39.458,86 Eur vyšší, ako je aktuálny účtovný stav. Okresný súd tak neúplne zistil skutkový stav, jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným, čo založilo dôvody pre podanie odvolania. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť alebo tento rozsudok zrušiť.
12. Žalobca cestou právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný spochybňuje platnosť zmluvy o postúpení v snahe oddialiť okamih, kedy bude musieť splniť záväzok zo zmluvy o dielo. Zmluva o postúpení bola podpísaná dňa 29.12.2015 a bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu. Je logické, že táto zmluva nie je uvedená v preberacom protokole zo dňa 28.10.2015, keďže sa jedná o zmluvu zo dňa 29.12.2015. Ak by zmluva o postúpení bola v rozpore s podmienkami zlúčenia spoločnosti JG - STAVING so spoločnosťou INNOUI, čo žalobca popiera, nemala by táto skutočnosť vplyv na jej platnosť, keďže prípadný rozpor zmluvy o postúpení s dohodnutými podmienkami zlúčenia by mohol vyvolať len právne následky medzi účastníkmi zmluvy o zlúčení a nie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Tvrdenia žalovaného o rozpore zmluvy o postúpení s dobrými mravmi vyznievajú paradoxne v kontexte skutočnosti, že žalovaný odmieta zaplatiť písomne dohodnutú cenu diela, pričom nespochybňuje rozsah a kvalitu vykonaného diela. Ak by žalovaný splnil svoje záväzky zo zmluvy o dielo, rovnako ako ich splnila spoločnosť JG - STAVING, tak by všetci subdodávatelia tejto spoločnosti mali dávno svoje pohľadávky uhradené. Časť sumy vo výške 180.000,- Eur, ktorá bola vyplatená subdodávateľom spoločnosti JG - STAVING, s.r.o., bola vyplatená z osobných prostriedkov Q. X. a spoločnosť JG - STAVING nemala v čase zlúčenia okrem záväzkov voči dvom subdodávateľom vo výške cca 20.000,- Eur žiadne iné záväzky. Oprávnenie vymáhať pohľadávku začal žalovaný spochybňovať až v priebehu súdneho konania a pri mimosúdnych rokovaniach toto oprávnenie žalobcu ani raz nespochybnil.
13. Žalobca ďalej poukázal na zmenu interpretácie skutočnosti, ktorú v odvolaní predviedol žalovaný, ktorý v doterajších podaniach vždy uvádzal, že po veternej kalamite, ktorá poškodila jeho nehnuteľnosť, oslovil viaceré spoločnosti, ktoré však nemali dostatočné kapacity, a uviedol, že z ponúk, ktoré mu boli predložené, bola ponuka žalobcu cenovo aj časovo najvýhodnejšia. Žalovaný v odvolaní v rozpore s predošlými vyjadreniami uviedol, že pán X. na žalovaného vytváral tlak, že je potrebné urýchlené uzavretie zmluvy, čím žalovaný v jednom konaní aplikuje diametrálne odlišné opisy udalostí predchádzajúcich uzavretiu zmluvy o dielo. Žalobca uviedol, že to bol žalovaný a nie spoločnosť JG - STAVING, kto mal postŕhané strechy na hospodárskych budovách a komu hrozil vznik následnej škody a spoločnosť JG - STAVING bola tým subjektom, ktorý bol schopný a ochotný požadované práce v určenom termíne vykonať.
14. K otázke plnenia poisťovne Allianz žalobca uviedol, že žalovaný sa opakovane snaží zatiahnuť žalobcu do jeho dvojstranného právneho vzťahu s poisťovňou Allianz, ktorá žalovanému odmietla poskytnúť poistné plnenie vo výške, ktorú si žalovaný predstavuje. Je samozrejmé, že cena diela dohodnutá medzi objednávateľom a zhotoviteľom nemusí byť identická s výškou poistného plnenia. Takýmito dôvodmi môže byť napr. obsah poistnej zmluvy obsahujúcej výpočet poistného plnenia, ktorý nemusí byť identický s oceňovaním prác a materiálov pri uzatváraní zmluvy o dielo, prípadná prirážka k cene za rýchlosť zhotovenia diela, jeho náročnosť a podobne. Je preto na objednávateľovi, aby vyhodnotil pre neho vyplývajúce riziko z možných rozdielností metodiky určovania ceny diela aplikovaných dvomi samostatnými zmluvnými partnermi, a to poisťovňou a zhotoviteľom diela. Zo zmluvy o dielo, ani z rokovaní predchádzajúcich jej uzavretiu nevyplýva, že by žalovaný bol napriek písomnej dohode povinný plniť žalobcovi len v takej výške, ako žalovanému plnila poisťovňa. S takouto dohodou by žalobca nikdy nesúhlasil, nakoľko by bola v rozpore s jeho ekonomickými záujmami. Vo všeobecnosti majú poisťovne pri každej poistnej udalosti záujem, aby výška nimi poskytovaného plnenia bola čo najnižšia. Aj v tomto prípade poisťovňa postupne zvyšovala výšku poistného plnenia z minimálnej sumy na sumu, ktorá bola do dnešného dňa poskytnutá. Žalobca v rozpore s tvrdeniami žalovaného nemal a ani nemá žiadnu zmluvnú či zákonnú povinnosť predkladať poisťovni ani žalovanému faktúry vystavené jeho subdodávateľmi. Pre určenie ceny diela je rozhodujúci len rozsah a cena žalobcom skutočne vykonaných prác. Subdodávateľské faktúry uvádzané žalovaným však boli opakovane poskytnuté orgánom činným v trestnom konaní a z ich obsahu je zrejmé, že hodnota prác a materiálov poskytnutých žalobcovi jeho subdodávateľmi predstavovala sumu vo výške cca 180.000,- Eur až 200.000,- Eur, z čoho k dnešnému dňu zostala neuhradená len časť vo výške 20.000,- Eur. Ostatné práce na zhotovovaní diela boli realizované priamo právnym predchodcom žalobcu. Cena prác vykonaných subdodávateľmi žalobcu ale nemôže žiadnym spôsobom byť rozhodujúca pre určenie výšky poistného plnenia.
15. Vo vzťahu k cene diela žalobca uviedol, že žalovaný sa neustále snaží argumentovať skutočnosťami, ktoré nemajú oporu v obsahu zmluvy, ani v ustanoveniach OBZ a snaží sa vytvoriť dojem, že plnenie záväzku žalovaného voči žalobcovi je podmienené poskytnutím poistného plnenia poisťovňou. Žalobca k údajnej nevýhodnosti zmluvy o dielo poukazuje na § 267 ods. 2 OBZ, podľa ktorého vo vzťahoch upravených obchodným zákonníkom neplatí ust. § 49 Občianskeho zákonníka o možnosti účastníka, ktorý uzatvoril zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, od zmluvy odstúpiť. V zmluve o dielo, ktorá vyčerpávajúcim spôsobom upravuje vzájomné práva a povinnosti objednávateľa aj zhotoviteľa diela, bola dohodnutá cena diela, ktorú žalovaný, konajúci konateľkou pani Fidríkovou, akceptoval. Zmena, či doplnenie zmluvy o dielo mohli byť podľa § 272 ods. 2 OBZ vykonané v písomnej forme a údajné ústne dohody sú tak pre posúdenie vzájomných práv a povinností sporových strán bez akéhokoľvek významu. Žalobca odmieta, že by sa zaviazal predkladať poisťovni akékoľvek predbežné návrhy rozpočtu diela. Poisťovňa nebola zmluvným partnerom žalobcu, a preto žalobca k tejto spoločnosti nemal žiadne priame záväzky. Zo zmluvy o dielo je možné tvrdiť, že žalobca nemal žiadnu povinnosť predkladať poisťovni predbežný rozpočet diela a takáto povinnosť mu nevyplýva ani z ustanovení OBZ. Ak mali k preukázaniu tejto údajnej povinnosti žalobcu prispieť žalovaným navrhované svedecké výpovede, žalobca opakovane poukazuje na ust. § 272 ods. 2 OBZ. Súčasne žalovaný namietal, že okresný súd odmietol nariadiť znalecké dokazovanie na určenie ceny diela. Žalovaný sa však nevyporiadal s tým, že samotná konateľka žalovaného v prvoinštančnom konaní uviedla, že na prvotnej obhliadke staveniska zástupkyňa poisťovne odhadla cenu nevyhnutných prác na cca 400.000,- Eur bez DPH, ktorý odhad v podstate zodpovedal cene diela, ktoré žalobca vykonal. Žalovaný v odvolaní nevysvetlil, prečo konateľka žalovaného podpísala zmluvu o dielo, o ktorej následne tvrdí, že bola pre žalovaného nevýhodná, a nevysvetľuje, prečo pred podpisom zmluvy nežiadal poisťovňu o schválenie ceny diela. Ak žalovaný tvrdí, že existuje znalecký posudok, ktorý určuje hodnotu prác na podstatne nižšiu sumu, tak tento posudok nebol prvoinštančnému súdu žalovaným predložený, ani bližšie špecifikovaný, pričom tento posudok nemá žiadny vplyv na dohodu účastníkov konania o cene diela, ktorá jediná je pre nich záväzná. Pri zhotovovaní diela žalovaný žiadnym spôsobom cenu diela nerozporoval a výhrady voči cene nemal ani počas mimosúdnych rokovaní. Tieto výhrady začal uplatňovať až počas súdneho konania. Ak mal žalovaný záujem preukázať neopodstatnenosť výšky dohodnutej ceny, mohol využiť inštitút súkromného znaleckého posudku podľa § 209 CSP a rovnako mohol predložiť znalecký posudok, ktorý má údajne k dispozícii poisťovňa. Tieto svoje možnosti však žalovaný nevyužil. Čo sa týka tvrdenia, že aktuálna výška záväzku žalovaného je o 39.458,86 Eur nižšia ako bola suma priznaná rozsudkom, uvádza žalobca, že presne špecifikoval všetky platby poskytnuté či už žalovaným alebo poisťovňou. S poukazom na ust. § 330 ods. 1 OBZ presne vypočítal, aká časť jednotlivých uhradených súm bola započítaná na úhradu úrokov z omeškania a aká časť bola započítavaná na úhradu istiny. Žalovaný okrem vypracovanej tabuľky o prehľade vykonaných úhrad nepredložil žiadny relevantný dôkaz spochybňujúci správnosť výpočtu neuhradenej pohľadávky žalobcom. Žalobca mal za nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný sa písomne dohodli na diele a cene za jeho zhotovenie a žalovaným bolo opakovane potvrdené, že dielo bolo zhotovené riadne a včas. Okresný súd mal súčasne preukázané, že žalobca pohľadávku platne nadobudol na základe zmluvy o postúpení. Žalobca preto navrhol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť.
16. Na doručené vyjadrenie žalobcu žalovaný písomne nereagoval.
17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/187/2018 - 295 zo dňa 19.03.2019 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
19. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
20. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
22. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov žalovaného, ktorý namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke žalovaného krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.
23. Žalovaný v podanom odvolaní predovšetkým namietal záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu. Okresný súd k tejto otázke konštatoval preukázanie aktívnej vecnej legitimácie Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.12.2015 uzatvorenou medzi postupcom JG - STAVING, s.r.o. a postupníkom ČISTÁ KLÍMA s.r.o. - žalobcom a tiež výpoveďou svedka X. a listinou Riadna účtovná závierka žalobcu k 31.12.2015. Žalovaný v podanom odvolaní argumentoval tým, že prílohou notárskej zápisnice č. N 727/2015 o zlúčení spoločnosti JG - STAVING, s.r.o. so spoločnosťou INNOUI, s.r.o. je preberací protokol, ktorý sa žalovanému podarilo predložiť až spolu s podaným odvolaním. Zároveň s úkonom odvolania žalovaný predložil aj inú kópiu Zmluvy o postúpení pohľadávky, podpísanú dňa 31.12.2015. Krajský súd vo vzťahu k týmto listinám, ktoré boli žalovaným predložené až v rámci ním vyvolaného odvolacieho konania uvádza, že z prostriedkov procesnej obrany žalovaného môžu byť v odvolacom konaní vzaté do úvahy len tie, ktoré nemali charakter skutočností nepredložených v konaní pred súdom prvej inštancie. Preberací protokol zo dňa 28. októbra 2015 a Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 31.12.2015 neboli žalobcom predložené do vyhlásenia uznesenia okresného súdu o skončení dokazovania (§ 154 CSP), ktoré uznesenie bolo okresným súdom vyhlásené na pojednávaní dňa 12.04.2018 (zápisnica o pojednávaní založená na č.l. 204 spisu). Rozsudok okresného súdu mohol byť preto posudzovaný na základe podaného odvolania len v medziach tých odvolacích dôkazov, ktoré nemali charakter skutočností neuplatnených pred súdom prvej inštancie. V prejednávanom prípade zo strany žalovaného nebola v podanom odvolaní tvrdená existencia žiadneho z dôvodov v zmysle ust. § 366 CSP, za naplnenia ktorých by takéto prostriedky procesnej obrany bolo možné v odvolacom konaní použiť. Odvolací súd bol preto v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
24. Napriek uvedeným záverom krajský súd vo vzťahu k dodatočne predloženým listinám zo strany žalovaného považuje za potrebné uviesť, že podľa Preberacieho protokolu zo dňa 28. októbra 2015 preberá preberajúci všetky záväzky od vzniknutia spoločnosti do dňa podpisu tohto preberacieho protokolu. Z protokolu tak vyplýva dohoda medzi odovzdávajúcou a preberajúcou spoločnosťou vo vzťahu k prevzatiu záväzkov do dňa podpisu tohto preberacieho protokolu. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok však nebol prevod záväzkov odovzdávajúcej spoločnosti JG - STAVING, s.r.o. na žalobcu, ale prevod pohľadávky, pričom prevody pohľadávok uvedeným preberacím protokolom riešené neboli. Obdobne vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávok, vo vzťahu ku ktorej žalovaný namietal existenciu jej ďalšieho vyhotovenia zo dňa 31.12.2015, považuje za potrebné krajský súd uviesť, že z tejto zmluvy rovnako vyplýva, že došlo k prevodu - postúpeniu pohľadávok, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania, zo spoločnosti JG - STAVING, s.r.o. na žalobcu, a teda ani ďalšie vyhotovenie tejto zmluvy s odlišným dátumom jej uzavretia nemá vplyv na vecne správny záver súdu prvej inštancie o nadobudnutí týchto pohľadávok žalobcom. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že zmluva o postúpení pohľadávok, vzhľadom k časovým súvislostiam jej podpisu, bola uzatvorená až po zániku postupcu zlúčením, keďže postupca JG-STAVING, s.r.o. podľa výpisu z obchodného registra (č.l. 153 spisu) zanikol výmazom až ku dňu 28.01.2016.
25. Rovnako nemôžu byť dôvodné ani námietky žalovaného vo vzťahu k uhradeniu či neuhradeniu záväzkov spoločnosti JG - STAVING, s.r.o. voči jej subdodávateľom zo Zmluvy o dielo zo dňa 26.08.2015. V prípade, ak by takouto zmluvou o postúpení malo dôjsť k ukráteniu veriteľov dotknutej spoločnosti, mohli by tieto okolnosti prípadne viesť k záveru o možnej odporovateľnosti dotknutého právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávok, nie však k záveru o jej neplatnosti. Krajský súd vo vzťahu k žalovanému ako dlžníkovi postúpenej pohľadávky zvýrazňuje, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nedochádza k žiadnej zmene právneho postavenia žalovaného ako dlžníka. Námietky týkajúce sa vplyvu postúpenia pohľadávky na práva a povinnosti subdodávateľov spoločnosti JG - STAVING, s.r.o. bezpochyby žalovanému ako dlžníkovi zo zmluvy o dielo nepatria. Z povahy postúpenia ako singulárnej sukcesie vyplýva, že pri postúpenej pohľadávke zostáva bezo zmeny čas a miesto plnenia, predmet plnenia a nemenia sa ani ďalšie práva a povinnosti spojené s postúpenou pohľadávkou. Z ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že veriteľ môže svoju pohľadávku postúpiť aj bez súhlasu dlžníka. Pri takejto zmene v osobe veriteľa však nedochádza k žiadnej zmene obsahu záväzkového vzťahu a dlžník je aj po postúpení povinný plniť ten istý dlh. Potom za situácie, kedy zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa všetky náležitosti vyžadované na vznik platného právneho úkonu, teda identifikáciu pôvodného a nového veriteľa a dostatočnú identifikáciu postupovanej pohľadávky, neboli krajským súdom zistené okolnosti, ktoré by umožňovali posúdenie tejto zmluvy ako neplatného právneho úkonu. Na tento záver nemôžu mať relevantný vplyv ani všeobecné tvrdenia žalovaného o tom, že konateľ spoločnosti JG - STAVING, s.r.o. bol v minulosti spoločníkom viacerých spoločností, ktoré rôznou formou zanikli, či skutočnosť, že voči jeho osobe je vedené trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu poškodzovania veriteľa.
26. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal okolnosti uzavretia Zmluvy o dielo č. 5/2015 zo dňa 26.08.2015 medzi žalovaným a spoločnosťou JG - STAVING, s.r.o., pričom argumentoval tým, že zmluvu podpisoval pod nátlakom zo strany pani Z. B. a pána Q. X. a v tiesni vyvolanej živelnou pohromou. Krajský súd vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného považuje za potrebné uviesť, že ust. § 49 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od tejto zmluvy odstúpiť, neplatí vo vzťahu medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti (§ 267 ods. 2 OBZ). Okrem toho v konaní nebolo preukázané ani tvrdené, že by zo strany žalovaného malo dôjsť k odstúpeniu zmluvy o dielo z dôvodu, že by táto mala byť uzatvorená v tiesni. Ak žalovaný v podanom odvolaní namietal uzatvorenie zmluvy za zjavne nevýhodných podmienok a argumentoval jej neplatnosťou podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka, teda z dôvodu, že sa jedná o úkon urobený v omyle, tak rovnako z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nevyplýva dôvodnosť tejto obrany žalovaného. Ust. § 49a Občianskeho zákonníka stanovuje viaceré podmienky nevyhnutné na to, aby sa jednalo o omyl právne významný. Podľa tohto ustanovenia je právne významným taký omyl, keď konajúca osoba právny úkon urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre právny úkon rozhodujúca (podstatný omyl) a bez nej by k právnemu úkonu nedošlo, pričom súčasne osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v dobe právneho úkonu aspoň vedieť. V prejednávanom prípade z podaného odvolania nevyplýva bližšia špecifikácia omylu, ktorý má byť dôvodom pre neplatnosť zmluvy o dielo. Vo všeobecnosti omyl v predmete právneho úkonu znamená, že konajúca osoba by so zreteľom na povahu právneho úkonu takýto právny úkon neurobila, keby o omyle vedela. Takýto omyl môže mať za následok neplatnosť právneho úkonu len v prípade, ak ide o tzv. omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným omylom je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca (mýliaca sa osoba) postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, to znamená, že vyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať, aby sa takému omylu vyhol. Odvolací súd má za to, že ust. § 49a Občianskeho zákonníka nie je možné vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti podľa okolností konkrétneho prípadu sama si zabezpečiť zodpovedajúcu mieru objektívnych informácií o okolnostiach, resp. skutočnostiach, ktoré má za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. V prejednávanom prípade sa to týka predovšetkým zabezpečenia si zodpovedajúcej miery objektívnych informácii o rozsahu a cene diela. Zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby zabezpečiť si zodpovedajúce objektívne informácie potrebné pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré sú pre ňu z hľadiska uvažovaného právneho úkonu významné, resp. rozhodné, je spôsobilé spochybniť možnosť účinne sa v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka dovolať týmto konaním ovplyvneného omylu. O ospravedlniteľný omyl vo všeobecnosti nemôže ísť v prípade, ak sa jedná o omyl konajúcej osoby, ktorý bol zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. O ospravedlniteľnom omyle tak nie je možné hovoriť vtedy, ak konajúca osoba (neskôr sa dovolávajúca omylu) mala možnosť sa takému omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodujúcimi pre uskutočnenie právneho úkonu. Nie je možné dovolávať sa neplatnosti pre omyl, ak dovolávajúca sa osoba nevyužila objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o skutočnom stave veci a nechala sa prípadne mylne ovplyvniť inými úvahami o predmete zamýšľaného právneho úkonu. O ospravedlniteľný omyl môže ísť výlučne v prípade, ak mýliaca sa konajúca osoba nemohla rozpoznať skutočný stav veci, teda zistiť existenciu omylu ani po tom, čo by vyvinula obvyklú mieru starostlivosti, ktorú možno od nej požadovať. Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka nezbavuje osobu, ktorá sa omylu dovoláva, povinnosti zabezpečiť si objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce, a to dokonca aj v prípadoch, ak by sa jednalo o skutočnosti odborného charakteru, ohľadom ktorých konajúca osoba nemá potrebné odborné znalosti. Krajský súd sa stotožňuje s rozsudkom Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo/1251/2002, v zmysle ktorého o ospravedlniteľný omyl ...„nepochybne nejde, ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. O ospravedlniteľný omyl nejde, ak mýliaca sa osoba z nedbanlivosti nevyužila možnosť overiť skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, teda ak mala možnosť sa takémuto omylu vyhnúť“. O ospravedlniteľný omyl sa nebude jednať ani vtedy, ak osoba dovolávajúca sa omylu mala možnosť vyhnúť sa omylu vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa s rozhodujúcimi skutočnosťami.
27. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nevyplýva dôvodnosť obrany žalovaného, že by dotknutá zmluva o dielo mala byť úkonom, ktorý bol žalovaným urobený v omyle. Z výpovede konateľky žalovaného na pojednávaní pred okresným súdom dňa 12.04.2018 vyplýva, že na základe posudku pracovníčky poisťovne sa odhadná cena prác pohybovala okolo 400.000,- Eur, a preto výšku nákladov uvedených v zmluve nenamietala. Je zrejmé, že zo strany žalovaného neboli vykonané žiadne ďalšie úkony za účelom posúdenia rozsahu a ceny prác, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo. Z vyjadrenia konateľky žalovaného tiež výslovne vyplynulo, že rozsah ani kvalitu vykonaných prác nespochybňuje. V konaní je tak zo strany žalovaného spochybňovaná predovšetkým v zmluve dojednaná cena diela. Krajský súd v tomto smere zdôrazňuje zásadu záväznosti zmlúv (pacta sunt servanda), v zmysle ktorej je platná zmluva rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť môže stratiť len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona. Dotknutá zásada je jednou z hlavných zásad vyplývajúcich z čl. II. ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a je považovaná na najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej je odvodzované všetko právo. Krajský súd tiež považuje za potrebné zvýrazniť, že ingerencia všeobecného súdu do zmluvnej voľnosti účastníkov je na mieste len vo výnimočných, odôvodnených prípadoch tak, aby nedošlo k narušeniu základných právnych princípov, predovšetkým princípu právnej istoty a zásady dodržiavania zmluvných záväzkov. Potom zo situácie, kedy z vyjadrenia konateľky žalovaného a ďalších listinných dôkazov vyplýva, že bol dodržaný rozsah zmluvne dojednaného diela, vznikla žalovanému ako objednávateľovi tohto diela povinnosť zaplatiť cenu diela v súlade so zmluvou. Nemôže v tomto smere obstáť argumentácia žalovaného odkazom na znalecký posudok, ktorý mal byť vypracovaný poisťovňou vo vzťahu k rozsahu jej plnenia z poistnej udalosti. Ak samotný žalovaný potvrdil splnenie diela vykonaním dojednaného rozsahu prác, tak nebol daný priestor posudzovať cenu týchto prác na základe znaleckého posudku vypracovaného treťou osobou za situácie, kedy cena prác medzi zmluvnými stranami bola v zmluve o dielo dojednaná ako cena pevná, čo vyplýva priamo zo zmluvy, kde v čl. III. je uvedené, že navrhovaná cena je cenou maximálnou a pevnou. Žalovanému nič nebránilo, aby v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci svojej dôkaznej povinnosti predložil dôkazy, ktoré dôvodnosť fakturovanej ceny spochybňujú. Žiadne takéto dôkazy, napríklad v podobe súkromného znaleckého posudku v zmysle ust. § 209 CSP, však zo strany žalovaného predložené neboli. Skutočnosť, že tretia osoba - poisťovňa odmietla žalovanému po ukončení diela preplatiť cenu diela vo výške ako táto bola stanovená v zmluve o dielo, nemá žiaden vplyv na povinnosť žalovaného túto cenu diela zaplatiť. Zo zmluvy o dielo nie je možné vyvodiť, že by žalovaný ako objednávateľ mal povinnosť cenu diela zaplatiť len v rozsahu, v akom mu bude poisťovňou poskytnuté poistné plnenie. Z čl. II. bod 5 uzatvorenej Zmluvy o dielo jednoznačne plynie, že objednávateľ sa zaväzuje dokončené dielo od zhotoviteľa prevziať a zaplatiť zaň zmluvne dohodnutú cenu. Predmetom záväzku žalovaného ako objednávateľa z tejto zmluvy o dielo tak bola povinnosť zaplatiť zmluvne dojednanú cenu a nie cenu, ktorá by zodpovedala výške poistného plnenia poskytnutého poisťovňou. Ak bola v zmluve vyslovená väzba na právny vzťah žalovaného s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., tak takáto väzba nemá žiaden vplyv na povinnosť objednávateľa cenu diela zaplatiť. V čl. III. bod 6 Zmluvy o dielo je vzťah s poisťovňou uvedený v kontexte povinnosti objednávateľa požiadať poisťovňu o poskytnutie zálohy vo výške do 50% z celkovej ceny diela a v čl. IV. bod 2, kde je dohoda o úhrade ceny diela prostredníctvom poisťovne. Dohodu v čl. IV. bod 2 však nie je možné hodnotiť ako odkladaciu podmienku plnenia záväzku žalovaného zo zmluvy o dielo, keď z ostatných zmluvných dojednaní jednoznačne plynie povinnosť žalovaného cenu diela zaplatiť. Priamo v uvedenom čl. IV. bod 2 je obsiahnuté prehlásenie objednávateľa, že má zabezpečené financovanie realizácie diela v celom jeho rozsahu. Väzba na poisťovňu Allianz uvedená v tomto zmluvnom ustanovení tak predstavuje dohodu sporových strán vo vzťahu k spôsobu platenia ceny diela odkazom na poisťovňu. Zo žiadneho zmluvného ustanovenia však nevyplýva, že by prípadné odmietnutie plnenia poisťovňou malo žalovaného zbaviť jeho povinnosti zaplatiť zhotoviteľovi dojednanú cenu diela. Ak potom zo zmluvy nevyplýva podmienenosť vzniku záväzku žalovaného zaplatiť cenu diela plnením poisťovne, tak žalovanému, ktorý sa v čl. II. bod 5 zaviazal zaplatiť zmluvne dohodnutú cenu, vznikla táto povinnosť v súlade s čl. III. bod 7 v zmysle fakturácie zhotoviteľa podľa súpisu vykonaných prác potvrdených objednávateľom.
28. V kontexte uvedeného tak nemôžu obstáť námietky žalovaného v podanom odvolaní, že po ukončení diela poisťovňa odmietla poskytnúť poistné plnenie. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov neplynie, že by zhotoviteľ spoločnosť JG - STAVING, s.r.o. bola povinná predkladať poisťovni, ktorá bola v zmluvnom vzťahu výlučne so žalovaným ako objednávateľom, doklady týkajúce sa rozsahu a ceny vykonaných prác. Je otázkou výlučne zmluvného vzťahu žalovaného s poisťovňou, v akom rozsahu bude poistné plnenie žalovanému ako poistenému vyplatené a keďže zo zmluvy o dielo nevyplýva, že by žalovaný bol povinný cenu diela zaplatiť len v rozsahu, v akom mu bude poskytnuté plnenie od poisťovne, tak námietky žalovaného ohľadne neplnenia poisťovne v rozsahu zodpovedajúcom dohodnutej cene diela, nemôžu mať žiaden vplyv na povinnosť žalovaného túto cenu diela, ktorého vykonanie žalovaný potvrdil, zaplatiť.
29. Vo vzťahu k cene diela, resp. výške žalobcom požadovaného plnenia žalovaný namietal aj skutočnosť, že súd prvej inštancie prehliadol jeho námietku, že žalobca žalobou uplatňuje nárok o 39.458,86 Eur vyšší ako je skutočný aktuálny účtovný stav danej veci. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaného krajský súd uvádza, že ak žalovaný namieta, že jeho povinnosť zaplatiť cenu diela podľa zmluvy o dielo zanikla vykonanými úhradami vo vyššom rozsahu než je rozsah uvádzaný žalobcom, tak je žalovaný ohľadom tohto svojho tvrdenia v celom rozsahu nositeľom dôkazného bremena. Z dokladov predložených žalobcom v rámci jeho vyjadrení vyplýva, že po odpočítaní čiastočných plnení, aj s prihliadnutím na započítanie niektorých platieb najprv na úroky a potom na istinu (§ 330 OBZ), zodpovedá neuhradená časť postúpenej pohľadávky žalobcom uplatnenej istine 283.214,40 EUR. Žalovaný v konaní nepredložil doklady, ktoré by preukazovali skutočnosť, že cena diela bola uhradená vo vyššom rozsahu, než je rozsah aktuálne evidovaný žalobcom. Ak žalovaný nepredložil ani neoznačil dôkazy, ktoré by preukazovali vyšší rozsah úhrady ceny diela, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle že ho súd nepovažuje za pravdivé), ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Žalovaný svoje dôkazné bremeno v konaní neuniesol a nepreukázal, že by z jeho strany nárok uplatnený žalobcom bol uhradený v rozsahu o 39.458,86 Eur vyššom. Okresný súd preto rozhodol vecne správne, ak žalovaného zaviazal k doplateniu zostávajúcej časti ceny diela.
30. K námietke žalovaného, že okresný súd sa nevysporiadal s ním navrhnutými dôkazmi, tieto nevykonal a tým zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, krajský súd poukazuje na R č. 37/1993, podľa ktorého judikátu „nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“. Tiež podľa R č. 125/1999, „ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení“. Podľa R č. 164/2003-I. „Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie“. Odvolacím súdom bolo konštatované, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil okolnosti nevyhnutné pre posúdenie danej sporovej veci. Vo vzťahu k dôkazným návrhom žalovaného poukazuje krajský súd na Zápisnicu o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 12.04.2018 (č.l. 204 spisu), z ktorej vyplýva, že okresný súd sa s dôkaznými návrhmi žalovaného vyporiadal a tieto uzneseniami vyhlásenými na pojednávaní zamietol. Zároveň okresný súd uviedol skutočnosti, pre ktoré dôkazy navrhované žalovaným nevykonal. Krajský súd vo vzťahu k dôkaznému návrhu žalovaného predložením dokladov v zmysle notárskej zápisnice o zlúčení spoločnosti JG - STAVING, s.r.o. so spoločnosťou INNOUI, s.r.o. a k návrhu na vypočutie konateľa spoločnosti INNOUI, s.r.o. uvádza, že z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, tak ako to už bolo krajským súdom konštatované, plynie, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania od spoločnosti JG - STAVING, s.r.o. na žalobcu. Na tieto závery nemôže mať žiaden vplyv prípadné doplnenie dokazovania vypočutím konateľa spoločnosti, s ktorou sa spoločnosť pôvodného zhotoviteľa JG - STAVING, s.r.o. zlúčila, keďže táto spoločnosť účastníkom zmluvy o postúpení pohľadávky nie je. Rovnako nebolo dôvodné vypočúvať svedkov Ing. W. a Ing. V., keďže z vykonaných dôkazov vyplynulo, že dielo bolo vykonané v zmluvou dohodnutom rozsahu a samotná konateľka žalovaného rozsah ani kvalitu vykonaných prác nespochybnila. Rovnako nebolo na mieste vykonávať dokazovanie znaleckým posudkom vypracovaným poisťovňou Allianz, zamietnutie ktorého dôkazu okresný súd vecne správne odôvodnil tým, že rozsah plnenia poskytovaného poisťovňou nemá žiaden vplyv na cenu diela dojednanú v zmluve. Okresný súd sa tak riadne vyporiadal s dôkaznými návrhmi žalovaného a pri konštatovaní, že vykonanie týchto dôkazov nie je potrebné, návrhy na vykonanie tohto dokazovania procesne prípustným spôsobom zamietol. Nevykonanie týchto dôkazov nemohlo mať žiaden vplyv na záver o dostatočne zistenom skutkovom stave. Podľa ustálenej judikatúry pritom platí, že postup súdu, ktorým nebol vykonaný dôkaz navrhnutý stranou sporu, nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Strany sporu sú totiž povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, však rozhoduje súd. Z uvedeného je zrejmé, že strana sporu má právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie žalovaný v danej veci aj využil, nebolo mu odňaté. Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu.
31. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ okresný súd a ani následne krajský súd ako súd odvolací nevykonali dôkazy navrhnuté žalovaným a takýto návrh žalovaného bol okresným súdom zamietnutý, týmto postupom nebol žalovaný vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva. Je potrebné opakovane uviesť, že okresný súd svoj procesný postup, kedy uznesením dôkazné návrhy žalobcu zamietol, priamo na pojednávaní zdôvodnil, ktorému postupu preto nebolo možné vytknúť žiadnu vadu.
32. Po vykonaní odvolacieho prieskumu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného tak krajský súd uvádza, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol pre krajský súd priestor na iný záver, ktorý bol limitovaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, ako záver o vecnej správnosti tohto rozhodnutia. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).
33. Krajský súd preto odvolacie dôvody žalovaného nevyhodnotil ako dôvodné a pristúpil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobe žalobcu vyhovel. Výrok II. rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobcovi voči žalovanému priznané právo na náhradu 100 % trov konania, nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý, a preto tento výrok ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej, bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správny.
34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.