Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/17/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté deti: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov; matky: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., I. F. XXX/XXX, právne zastúpená JUDr. Andreou Vladárovou, advokátkou, so sídlom Z. U. XX, J. a otca: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. - P., V. XXX/XX, právne zastúpený spoločnosťou Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa, IČO: 46 255 010, za účasti Úradu komisára pre deti, Odborárske námestie 3, Bratislava, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/76/2017-325 zo dňa 28. mája 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Q. výživným vo výške 250,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od 01.12.2016 a na maloletého Q. vo výške 240,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od 01.06.2018. Nedoplatok na výživnom na maloletú Q. za obdobie od 01.12.2016 do 31.05.2018 vo výške 900,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/23/2015-45 zo dňa 19.05.2015 v časti výživného na maloleté deti Q. a Q.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 3 Zákona o rodine, § 52 CMP.

3. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti Q. a Q. je čiastočne dôvodný. Naposledy rozhodoval súd o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 27P/23/2015-45 zo dňa 19.05.2015, ktorým manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol, schválil rodičovskú dohodu v tom znení, že maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaväzuje prispievať na výživu detí, na každé dieťa výživným vo výške 200,- eur mesačne a rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletými deťmi. Matka v tom čase pracovala na dohodu na skrátený pracovný úväzok od 01.05.2015 so mzdou 25,- eur na hodinu brutto. Otec pracoval ako mechanik lietadiel vo Švajčiarsku a jeho príjem predstavoval 3 000 - 3 500,- eur netto. Obidve maloleté deti navštevovali predškolské zariadenie, obidve nosili okuliare, Q. mal vrodenú srdcovú vadu, ktorú treba sledovať. Matka s deťmi bývala u svojej matky v rodinnom dome a na bývanie platila 120,- eur mesačne. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Súd skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov. Súd zistil, že matka býva v rodinnom dome u svojej mamy, ktorý je vo vlastníctve jej mamy. Platí náklady spojené s bývaním, keďže nemusí platiť nájom v rodinnom dome a výdavky predstavujú za vodu 30,- eur mesačne, plyn 100,- eur, elektrika 26,- eur, internet 15,98 eur, Orange, satelitný príjem 4,60 eur a Skylink v celkovej výške 176,58 eur. Pracuje na skrátený pracovný úväzok na 6 hodín. Jej priemerný mesačný čistý príjem predstavuje okolo 426,- eur. Platí si životné poistenie 33,- eur mesačne, spláca vysávač mesačne 26,96 eur a za telefón poplatok 10,- eur mesačne. Q. je žiačkou 3. ročníka základnej školy. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, so školou, teda školské poplatky, nákup školských pomôcok, poplatok za stravu v jedálni je okolo 20,- eur mesačne a za školský klub 7,- eur mesačne. Q. navštevuje predškolské zariadenie. Od septembra 2018 začne navštevovať základnú školu. Má výdavky so stravou a ošatením. Obidve deti nosia okuliare, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Q. má vrodenú srdcovú vadu, navštevuje kardiocentrum v Bratislave, v októbri 2015, v októbri 2016 a za naftu platila matka 46,40 eur. Mesačný kurz plávania pre jedno dieťa stojí 88,- eur. Poplatok na základnej umeleckej škole na celý školský rok je 95,- eur na jedno dieťa, poplatok za letný tábor pre každé dieťa platila matka vo výške 115,- eur. Otec býva v 4-izbovom byte, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Spláca hypotekárny úver mesačne 357,- eur. Za bývanie sa platí, za elektriku 30,- eur mesačne, plyn 30,- eur mesačne, údržbový fond 146,- eur mesačne a platí si úrazové poistenie mesačne vo výške 93,- eur. Na bývaní sa podieľa aj otcova priateľka, ktorá platí polovicu nákladov. Otec je spoločníkom a konateľom spoločnosti CM Aviation, s.r.o., jeho podiel predstavuje 25 %, v ktorej je zároveň zamestnaný a jeho priemerný mesačný čistý príjem predstavuje 446,- eur plus diéty okolo 600 až 700,- eur, keďže vykonáva prácu v Rakúsku. Je vlastníkom bytu, garáže, pozemkov (LV na č. l. 139 - 143) - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 355/3 o výmere 64 m2 v 1, zastavané plochy a nádvoria parcela č. 355/1 o výmere 272 m2, ktorej je výlučným vlastníkom. Pozemky -orná pôda parcela č. 204/17 o výmere 738 m2, ostatné plochy parcela č. 204/29 o výmere 224 m2 otec odpredal za kúpnu cenu 25.000,- eur. Súd dospel k záveru, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom zo dňa 19.05.2015 došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí. Maloletá Q. od septembra 2015 nastúpila do 1. ročníka základnej školy, zvýšili sa výdavky v súvislosti s návštevou školy, školské poplatky, nákup školských pomôcok, začala navštevovať záujmové krúžky, z toho dôvodu súd zvýšil výživné od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na zvýšenie výživného, od 01.12.2016, keďže výživné sa platí mesiac dopredu, na sumu 250,- eur a na maloletého Q. súd zvýšil výživné na sumu 240,- eur mesačne od 01.06.2018, od času ako navrhovala matka, pričom návrh na zvýšenie bežného výživného na Q. podala dňa 28.05.2018, keďže od posledného rozhodnutia o výživnom uplynuli tri roky, maloletý Q. podrástol, zvýšili sa jeho výdavky so stravou, ošatením. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Súd vychádzal pri určení výživného z potencionality príjmov otca, z príjmu, ktorý naposledy dosahoval, teda 3 000 - 3 500,- eur mesačne a podľa názoru súdu otec naďalej takýto príjem mohol dosahovať, keďže v súčasnej dobe naďalej pracuje ako letecký mechanik, podniká však prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktorej je zároveň zamestnancom a jeho príjem je 446,- eur plus diéty 600,- až 700,- eur, pričom obchodný podiel 75 % previedol na spoločníčku, svoju priateľku (od 15.01.2016), ktorá má ukončené štúdium v odbore letecká doprava, ktorá má otcovi pomáhať pri rozbehu firmy, ktorá v roku 2016 a 2017 vykazuje stratu a z týchto dôvodov súd prihliadal na dosahovaný príjem otca v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom. Naposledy, vychádzajúc z príjmu otca, ako je vyššie uvedené, bola určená výška výživného na základe dohody rodičov, na každé dieťa 200,- eur mesačne a otec je povinný využívať svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v čo najväčšom rozsahu. Podľa názoru súdu otec sa nezbavuje zásadným spôsobom svojho majetku tak, ako uvádzala matka. Je naďalej vlastníkom majetku ako v čase posledného rozhodovania súdu, okrem pozemku, ktorý odpredal, ako už súd vyššie konštatoval. Keďže došlo medzi rodičmi k vyporiadaniu BSM, otec sa síce stal výlučným vlastníkom bytu a garáže, avšak matke vyplatil sumu pri vyporiadaní vo výške 19.000,- eur a zaviazal sa, že bude splácať hypotekárny úver, ktorý bol braný na kúpu predmetného bytu, ktorého sa stal vlastníkom. Predal jeden pozemok, ktorého bol vlastníkom, z čoho uhradil rekonštrukčné práce v byte, zariadil izby pre maloletého deti, časť prostriedkov použil na rozbeh firmy a finančné prostriedky chce použiť aj na splácanie úveru, ktorého zostatok je 76.000,- eur. Naposledy bolo určené výživné 200,- eur na každé dieťa, pričom matka chcela zvýšiť výživné na sumu 550,- eur na každé dieťa a podľa názoru súdu nenastala taká zmena pomerov, aby pristúpil k navýšeniu výživného na takú sumu, ako navrhovala matka. Určené výživné pokryje potreby maloletých detí, aj čo sa týka ich mimoriadnych výdavkov. Súd prihliadol aj na to, že otec platí poistené maloletým deťom, Q. vo výške 23,09 eur a Q. vo výške 24,- eur. Súd prihliadol tiež na tú skutočnosť, že otec bude cestovať pre maloleté deti na stretnutie, s čím sú spojené výdavky s cestovným a na túto skutočnosť sa prihliadalo aj v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom, ako uviedla matka. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti, uspokojovaním bytových potrieb detí. Časť odôvodnených potrieb detí matka uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je maloletým deťom vyplácaný, na každé dieťa vo výške 23,68 eur mesačne. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Nedoplatok na výživnom na maloletého Q. za obdobie od 01.12.2016 do 31.05.2018 vo výške 900,- eur (18 mesiacov x 50,- eur - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným) povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku podľa ustanovenia § 232 ods. 3 CSP. Pri nezaplatení jednej splátky sa stane splatným celý nedoplatok. Vo zvyšnej časti súd návrh matky, v ktorom žiadala zvýšiť výživné na Q. 550,- eur mesačne od 01.12.2016 a na Q. 550,- eur mesačne od 01.06.2018, súd zamietol. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 52 CMP. Súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/23/2015-45 zo dňa 19.05.2015 v časti výživného na maloletého deti Q. a Q..

4. Voči citovanému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie otec aj matka.

5. Otec sa s napadnutým rozhodnutím súdu nestotožňuje a svoje odvolanie odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, teda súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V konaní nebolo preukázané, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na maloleté deti. Maloleté deti sú síce o 3 roky staršie oproti času, kedy bolo o výške výživného rozhodované, ale vtedy určené výživné zohľadňovalo viac vyššie príjmy otca ako odôvodnené potreby maloletých detí. Preto vzhľadom k tomu, že na strane otca došlo k zníženiu jeho príjmov, pričom výživné vo výške 400,- eur je postačujúce na pokrývanie aj aktuálnych životných a odôvodnených potrieb maloletých detí, nebol dôvod na jeho zvýšenie. Zároveň je potrebné zohľadniť skutočnosť, že od tejto doby došlo k zmene na strane matky, ktorá si finančne polepšila a v súčasnosti dosahuje vyšší príjem, ktorú skutočnosť však súd len konštatoval, ale pri rozhodovaní nezohľadnil. Taktiež sa otec nestotožňuje, že súd pri určovaní výživného vychádzal z potencionality príjmov otca, teda z príjmu, ktorý naposledy dosahoval a ktorý by podľa názoru súdu mohol dosahovať aj v súčasnosti. Pokiaľ by tomu tak bolo, otec by tieto príjmy dosahoval, ale je zrejmé, že v minulosti pracoval vo Švajčiarsku, kde sú príjmy podstatne vyššie ako na Slovensku, resp. v Rakúsku, pričom túto možnosť už v súčasnosti aj vzhľadom na svoj zdravotný stav nemá. Otec sa nevzdal bez dôležitého dôvodu svojho príjmu, a preto treba vychádzať z reálnych a nie potencionálnych príjmov otca. Na druhej strane, keď už súd použil takúto úvahu, mohol vziať do úvahy aj potencionálne možnosti matky nájsť si zamestnanie s lepším finančným ohodnotením, príp. zamestnaním na plný úväzok, čo však neučinil. Napriek tomu, že otec oproti minulosti si finančne pohoršil, nepožadoval zníženie výživného. Určeným výživným sú kompletne pokryté potreby maloletých detí, a to nielen pravidelné, ale aj mimoriadne. Matka maloletých detí v konaní nepreukázala, že by výživné bolo v celej výške spotrebované na úhradu potrieb a už vôbec nepreukázala, ktoré konkrétne potreby detí nie je schopná z výživného hradiť, a teda nepreukázala dôvodnosť zvyšovať výživné. Súd pritom paradoxne uvádza, že pri zvýšení výživného dokonca zohľadňoval skutočnosť, že otec uhrádza pre maloleté deti poistky a prihliadol aj na cestovné výdavky otca, ktoré musí vynaložiť pre uskutočnenie styku s deťmi. S poukazom na uvádzané skutočnosti otec má za to, že na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v konaní nebola preukázaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamieta.

6. Matka v odvolaní poukazuje na to, že prvostupňový súd napriek správnej špecifikácii zákonných ustanovení, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní veci, vec nesprávne právne posúdil, z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam, čo vyústilo v nesprávne rozhodnutie a jeho závery v časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, rozhodnutie je nepresvedčivé, nakoľko si vzájomne odporuje, v niektorých častiach je nepreskúmateľné. Poukazuje na to, že na pojednávaní konanom dňa 28.05.2018 predložila prostredníctvom právnej zástupkyne písomné podanie „Úprava rozsudočného návrhu, pripustenie zmeny návrhu podľa § 28 ods. 1, ods. 2 CMP“ spolu s dôkazmi prednesené aj osobne, v ktorom dopodrobna popísala zmenu pomerov na strane maloletých detí, oboch rodičov a zároveň predniesla skutkovú i právnu argumentáciu spolu s dôkazmi. Matka má za to, že okolnosťami ňou uvedenými sa súd v rozsudku dostatočne nezaoberal. Prvostupňový súd sa stotožnil s návrhom matky na zvýšenie výživného v časti bežného výživného, dôvodiac, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí. Bežné výživné na maloletú Q. zvýšil na 250,- eur mesačne, nakoľko nastúpila na základnú školu, čím sa zvýšili jej výdavky. Taktiež sa stotožnil s návrhom matky na zvýšenie výživného v časti bežného výživného na maloletého Q., dôvodiac, že od posledného rozhodovania uplynula doba 3 rokov, maloletý podrástol, zvýšili sa jeho výdavky so stravou a ošatením. Výživné zvýšil na sumu 240,- eur mesačne. Matka navrhovala zvýšiť výživné na sumu 250,- eur mesačne nielen pre obdobie uplynutia doby 3 rokov a zvýšenie výdavkov na stravu a ošatenie v dôsledku veku dieťaťa, ale aj v dôsledku vynakladania ďalších výdavkov. Nie je podľa názoru matky dôvodné, aby takáto suma nebola určená aj pre maloletého Q. na čas navrhovaný matkou, t. j. od 01.06.2018. Matka totiž súdu preukázala, že maloletý je prijatý do 1. ročníka základnej školy a už v tomto štádiu matka vynakladá zvýšené výdavky na zakupovanie pomôcok, čo preukázala pripojenými dôkazmi. Nastala situácia, keď aj maloletý Q. má porovnateľné výdavky ako maloletá Q.. Bolo preto potrebné zohľadniť výdavky aj súvisiace s nástupom maloletého na základnú školu, ako aj záujmovú činnosť. I keď je pre súd podstatný stav v čase vynesenia rozsudku a maloletý v čase vynesenia Okresného súdu Žilina ešte nebol v 1. ročníku základnej školy, ale výdavky matka v súvislosti s jeho nástupom do školy už vynaložila, robí tak preto, aby nemala jednorazový finančný nápor na zakúpenie a ich vynakladanie. Pokiaľ by sa odvolací súd nestotožnil s touto argumentáciou s tým, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti preskúmava rozhodnutie prvostupňového súdu ku dňu vynesenia rozsudku, matka z dôvodu nástupu maloletého do základnej školy dňa 01.09.2018 navrhuje, aby odvolací súd túto skutočnosť zohľadnil buď v rámci zmeny rozhodnutia alebo zrušenia rozhodnutia. Nie je v záujme maloletého z hľadiska časového a ekonomického, ale hlavne ani hospodárne, aby musela byť vec posudzovaná opätovne. Prvostupňový súd nezaviazal otca k tvorbe úspor s odôvodnením, že podľa jeho názoru sa nezbavuje svojho majetku zásadným spôsobom tak, ako to uvádzala matka. S argumentáciou súdu sa nestotožňuje. Pokiaľ ide o prevod obchodného podielu, rozsudok je z hľadiska dôvodov uvádzaných súdom v bode 17. rozsudku rozporuplný. Už vykonané dokazovanie a závery súdu týkajúce sa časti obchodného podielu v spoločnosti, v ktorej bol otec spoločníkom, napovedajú o opaku vo vzťahu k záverom súdu, že nie je preukázané zbavovanie sa majetku. Otec deklaruje totiž, že z dôvodu prevodu má príjem len 446,- eur a príjem z diét, pričom v konaní bolo preukázané, že prevod 75 % vykonal bezodplatne na svoju priateľku, čo nasvedčuje len fiktívnemu prevodu. Naďalej pritom pracuje na rovnakej pozícii ako v predchádzajúcom období, t. j. letecký mechanik. Na druhej strane súd obranu otca nezobral do úvahy a vychádzal z potencionality jeho príjmu 3.000,- - 3.500,- eur. Pokiaľ ide o prevod pozemku, matka preukázala, že otec odpredal ďalší svoj majetok, a to pozemok za sumu 25.000,- eur, pričom obdobné pozemky sa predávajú od 38.480,- do 43.290,- eur. Takýto postup otca je neprijateľný z hľadiska rozhodnutia o výživnom, nakoľko otec sa zbavuje svojho majetku za cenu omnoho nižšiu, než je obvyklá a je taktiež dôvodné zaviazať ho k tvorbe úspor pre maloleté deti. Poukázal na zákonné ustanovenie o tvorbe úspor, keď zákonodarca práve z dôvodu ekonomickej možnosti rodiča pamätať na budúcnosť maloletých detí do zákona zakotvil ochranu a zabezpečenie výživného v čase, keď to pomery rodiča umožňujú. Závery súdu ohľadne použitia získaných prostriedkov za predaj pozemku na prerábanie bytu, rozbeh firmy, vyplatenie úveru a zariadenie izby maloletým deťom sú nesprávne. Súd sa v tomto smere nijako nevysporiadal s neprimerane nízkou cenou získanou z predaja. Otec na preukázanie vynaložených výdavkov nepredložil žiaden dôkaz. Z hľadiska rozhodovacej praxe súdov takéto výdavky nie sú opodstatnené a nemôžu mať prednosť pred potrebami maloletých detí. Pokiaľ súd poukazuje na zistenia ohľadne vyporiadania BSM s tým, že matke bolo vyplatených 19.000,- eur na vzájomné vyporiadanie a otcovi ostal úver, ani tieto okolnosti podľa názoru matky nemôžu mať vplyv na posudzovanie schopností a možností otca. Treba posudzovať skutočnosť, či byt, v ktorom otec býva, je adekvátny z hľadiska zabezpečovania jeho potrieb aj za predpokladu, že má 2 deti. Z finančných prostriedkov, ktoré matka získala, si nezabezpečila žiadne bývanie. Používa ich na výživu a výchovu detí, úhradu nákladov súvisiacich so službami za bývanie a svoje potreby, nakoľko príjem, ktorý dosahuje, na iné nepostačuje. Súd nedáva dostatočnú odpoveď v odôvodnení rozsudku na tieto zásadné otázky vo vzťahu k tvorbe úspor a jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Vychádzajúc z potencionálneho príjmu otca, s ktorým sa súd stotožnil vo výške 3.000,- - 3.500,- eur mesačne, pri 2 vyživovaných osobách by mal byť rozsah vyživovacej povinnosti na úrovni 30 % - 40 %. Z takéhoto výpočtu vychádzala matka aj pri návrhu. Súd opomenul vyhodnotiť tiež tvrdenie matky, že k pôvodnej dohode o výživnom, ktorá nezahŕňala tvorbu úspor, matka pristúpila na základe prísľubu otca, že sa bude dobrovoľne podieľať na úhrade nákladov na maloleté deti nad rámec bežného výživného. Od pôvodného rozhodnutia však otec nijakým spôsobom neprispieva nad rámec bežného výživného. Deťom nekupuje veci, a pokiaľ od neho niečo dostanú, tieto veci nemôžu používať inde, v rámci každodenného života a majú ich len u otca. Pokiaľ súd zohľadnil poistné maloletým deťom zo strany otca 23,09 a 24,- eur, toto poistné uhrádza otec výlučne na základe zmluvy s poisťovňou, túto zmluvu môže kedykoľvek vypovedať, zrušiť, len on určuje, komu budú finančné prostriedky vyplatené. Takéto finančné prostriedky sa preto nemusia nikdy dostať do dispozície maloletých detí a byť použité na ich potreby, hoc aj v budúcnosti. Konštalácia súdu o cestovaní otca za maloletými deťmi na stretnutie otca nemôže byť argumentom pre meritórne rozhodnutie, nakoľko tak, ako sám súd uvádza, na tieto skutočnosti sa prihliadalo už aj v čase posledného rozhodnutia súdu. Pokiaľ ide o povolenie splátok otcovi, v tejto časti súd nezdôvodnil, prečo súd pristúpil k tak nízkym splátkam, resp. otcovi neposkytol lehotu zaplatiť dlžné výživné jednorazovo, hoc aj s dlhším časovým intervalom. Úhrada splátok 30,- eur mesačne sa javí neprimerane nízka. Naviac otec disponuje aj ďalším majetkom ako sú nehnuteľnosti, pozemky, motorky, automobily, ktoré má vo firme. Nielen jeho zárobkové pomery, ale aj majetkové pomery dovoľujú hradiť nedoplatok inak, ako ho zaviazal súd. Súd určil povinnosť otca uhrádzať výživné k 15. dňu. Nie je zrejmé, prečo tak urobil, keď ešte v pôvodnom rozhodnutí bol stanovený deň úhrady k 10. dňu. Takto navrhovala matka stanoviť povinnosť otca uhrádzať výživné a otec výhrady voči uvedenému dňu nemal. Súd ani v tejto časti svoje rozhodnutie neodôvodnil. Na základe uvedeného žiada matka napadnutý rozsudok zmeniť tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletej Q. sumou 550,- eur mesačne od 01.12.2016, z toho sumu 250,- eur k rukám matky a sumu 300,- eur na osobitný účet maloletej zriadený matkou na účel úspor, uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú Q. za obdobie od 01.12.2016 do vynesenia rozsudku v súdom vyčíslenej sume do 60 dní od právoplatnosti rozsudku v časti určenia výživného, z toho sumu bežného výživného k rukám matky a sumu úspor na účet maloletej zriadený matkou na tento účel, zaviazať otca prispievať na výživu maloletého Q. sumou 550,- eur mesačne od 01.06.2018, z toho sumou 250,- eur k rukám matky a sumou 300,- eur na osobitný účet maloletého zriadený matkou na účel úspor, na nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.12.2016 do vynesenia rozsudku v súdom vyčíslenej sume do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, z toho sumu bežného výživného k rukám matky a sumu úspor na účet maloletého zriadený matkou na tento účel. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/23/2015-45 zo dňa 19.05.2015 alebo alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca udáva, že nemožno súhlasiť s názorom otca, že v prejednávanej veci nebola preukázaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Už samotná konštalácia, že deti sú o 3 roky staršie, preukazuje opak. Argument, že pôvodne určené výživné viac zohľadňovalo vyššie príjmy otca ako odôvodnené potreby maloletých detí, neobstojí. V tomto konaní súd nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. Čo sa týka deklarovaných príjmov otca v ním tvrdenej výške, matka takúto výšku rozporovala a v samotnom odvolaní poukázala na príjmové možnosti a majetkové pomery otca. Vykonal prevod 75 % podielu v spoločnosti bezodplatne na svoju vtedajšiu priateľku, naďalej pracuje na rovnakej pozícii ako v predchádzajúcom období, t. j. letecký mechanik, kde sa príjmy pohybujú od 3.000,- do 3.500,- eur, čo je možné zistiť z verejne prístupných zdrojov. Čo sa týka zlého zdravotného stavu otca, ktorým dôvodí, táto skutočnosť zostala len v rovine tvrdení. Naviac matka opakuje, že otec naďalej pracuje ako letecký mechanik. Námietka ohľadne príjmu matky a jej potencionality tiež nie je dôvodná, nakoľko matke sú deti zverené do osobnej starostlivosti, riadne zabezpečuje starostlivosť o deti každodenne. Matka s deťmi býva takmer 20 km od mesta Žilina, čo vyžaduje každodenné dochádzanie a časovú náročnosť. Z hľadiska starostlivosti o deti za daného stavu a veku nie je možné z jej strany pracovať na plný úväzok. V mieste bydliska a v okolí sú pracovné pozície, ktoré by mohla matka vykonávať, minimálne. Pokiaľ otec poukazuje, že bolo povinnosťou matky preukázať, že výživné, ktoré deťom doposiaľ platil, bolo v celej výške spotrebované, táto jeho požiadavka nevychádza zo žiadnych zákonných kritérií, nakoľko otec platil bežné výživné a nie časť určenú na úspory. K otcovmu tvrdenému nepreukázaniu konkrétnych potrieb detí a neschopnosti platiť výživné matka poukazuje na obsah odvolania a svojho podania z 28.05.2018. Do pozornosti odvolacieho súdu dáva novú skutočnosť, ktorá nastala oproti dňu, keď bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom a ktorá podľa jej názoru potvrdzuje účelovosť prevodu obchodného podielu z otca maloletých detí na jeho priateľku, ako aj ňou tvrdenú skutočnosť, že táto býva s otcom nepretržite po rozvode v spoločnej domácnosti, čím je daná jej povinnosť podieľať sa na nákladoch súvisiacich s bývaním, čím sú výdavky otca v tomto smere znížené, resp. treba zohľadniť len 1 týchto výdavkov, a to, že 18.08.2018 vstúpi s uvedenou osobou do manželského zväzku. Zotrváva na svojom odvolanom návrhu.

8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky a k úprave rozsudočného návrhu udáva, že s tvrdeniami matky obsiahnutými v odvolaní, ako aj v úprave rozsudočného návrhu sa nestotožňuje a návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 550,- eur na každé dieťa považuje za nedôvodný. Z rozpisu výdavkov na deti, ktoré matka preukázala, je zrejmé, že na pokrývanie všetkých týchto výdavkov je postačujúce aj v súčasnom období určené výživné. Matka by sa mala finančne podieľať na výžive svojich detí, čo však nemusí, nakoľko všetky výdavky sú plne pokrývané výživným od otca, a teda jej príjem slúži na pokrývanie jej potrieb. Neexistuje preto dôvod na zvyšovanie výživného, pričom toto výživné zároveň aj korešponduje so životnou úrovňou rodičov. Otec nesúhlasí so zvýšením výživného ani v rozsahu určenom Okresným súdom Žilina. Takže nemôže súhlasiť ani s dôvodmi matky uvedenými v odvolaní, keď žiada ešte vyššiu sumu. Naďalej zotrváva na dôvodoch uvádzaných v odvolaní. Je zrejmé, že otec už nemá v súčasnosti možnosť dosahovať pôvodný príjem, pričom prevod obchodného podielu s uvedeným nemá nič spoločné. Je zrejmé, že príjem vo výške v sume okolo 3.000,- eur otec dosahoval v čase, keď pracoval vo Švajčiarsku, pričom sa jednalo o časovo limitovanú prácu, po ktorej ukončení už takúto ďalšiu ponuku nedostal. Vzhľadom na úraz, ktorý otec maloletých detí utrpel, by ani v budúcnosti nemohol na prípadnú obdobnú ponuku reflektovať. Je teda zrejmé, že otec sa nedôvodne nevzdal výhodnejšieho zamestnania, resp. príjmu. Finančné ohodnotenie pri obdobnej práci na Slovensku či v Rakúsku je značne nižšie ako vo Švajčiarsku. Prevod časti obchodného podielu v obchodnej spoločnosti nemal a ani nemá žiaden vplyv na zníženie, resp. zvýšenie príjmov otca, keďže do doby, kým A. M. nebude aktívne pre túto spoločnosť pracovať, so všetkými príjmami spoločnosti disponuje výlučne otec. Čo sa týka prevodu pozemku, taktiež nesúhlasí s tvrdeniami matky, že sa zbavuje majetku. Matka mala zrejme na mysli ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v komentári Becková edícia sa k predmetnému ustanoveniu uvádza, že pokiaľ ide o majetok povinného, potom sa prihliada zväčša len na výnosy, ktoré tento majetok povinnému prináša, resp. by mohol prinášať. V tomto prípade, keď otec previedol vlastnícke právo riadnou kúpnou zmluvou na tretiu osobu, nemožno hovoriť o vzdaní sa nejakého majetkového prospechu. Je zrejmé, že uvedená nehnuteľnosť bola stavebným pozemkom, z ktorého otec nedosahoval žiadny majetkový prospech, nakoľko prenajať len stavebný pozemok v podstate nie je možné. Otec pritom uvedený pozemok nepreviedol bezodplatne, resp. za veľmi nízku cenu, ale predal za cenu najvyššiu, akú mu boli záujemcovia ochotní zaplatiť, pričom nešlo ani o bezúčelový prevod. Uvedený príjem slúžil čiastočne na rekonštrukciu bytu a zariadenie izieb pre deti, zostatok na zníženie otcovho úverového zaťaženia, keďže na základe dohody o vyporiadaní BSM prebral na seba úver, ktorého zostatok činí cca 76.000,- eur s tým, že matka má byť z tohto úveru ako ručiteľ vyňatá. Prevod uvedeného pozemku nemá žiadny vplyv na platenie výživného a zabezpečovanie potrieb detí, nakoľko túto povinnosť si otec plní. Navrhuje, aby odvolací súd návrh matky zamietol. Nesúhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

9. Kolízny opatrovník a Úrad komisára pre deti sa k odvolaniam nevyjadrili.

10. Matka a otec sa k vzájomným vyjadreniam nevyjadrili.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolaní otca a matky v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 65, § 66 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Odvolací súd považuje odvolania účastníkov za dôvodné. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodený právny záver preto možno považovať za predčasný, a teda nesprávny.

13. V zmysle čl. 4 Civilného mimosporového poriadku je súd povinný konať v najlepšom záujme maloletého. Na rozdiel od civilného sporového konania, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku je súd povinný zistiť skutočný stav veci (§ 35 a súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhnú účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 . Hoci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z obsahu spisu a z toho, čo vyšlo v konaní najavo, takéto dokazovanie nemožno považovať za dostatočné pre rozhodnutie veci. V konaní vyšli najavo viaceré skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o zvýšení výživného, pre ktorých objasnenie sa vyžadovalo zisťovanie skutkového stavu veci aj z úradnej povinnosti.

14. Zo strany matky bol podaný návrh na zvýšenie výživného. Dôvodom zvýšenia výživného môže byť zmena pomerov zásadnejšieho charakteru, ktorá nastala na strane účastníkov konania, či už osôb výživou oprávnených - maloletých detí alebo osôb výživou povinných - matka a otec.Komplex týchto pomerov musí byť vyhodnotený vo vzájomných súvislostiach.

15. Pokiaľ ide o maloleté deti, možno dať za pravdu súdu, ako aj matke, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 3 rokov a súd je povinný z úradnej povinnosti prihliadnuť na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Už samotná táto skutočnosť odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného.

16. Na strane maloletých detí taktiež došlo k zásadnej zmene odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Táto zásadná zmena spočíva v nástupe detí na školskú dochádzku, ktorá skutočnosť nastala u maloletej Q. od 01.09.2016 so zohľadnením skutočnosti, že výživné možno zvýšiť až od podania návrhu (ak neexistujú mimoriadne dôvody), u maloletého Q. od 01.09.2018 s tým, že nástup dieťaťa na školskú dochádzku možno zohľadniť podľa ustálenej súdnej praxe aj v krátkom časovom období (obdobie letných prázdnin pred nástupom do školy) predchádzajúcom tomuto nástupu s prihliadnutím na to, že je potrebné zabezpečiť celý komplex školských potrieb.

17. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí, od ktorých je tiež závislé zvýšenie výživného, možno konštatovať, že v konaní preukázané boli.

18. Výška výživného sa však odvíja od schopností a možností povinnej osoby, teda rodiča, pričom aj pri určovaní výživného rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, je potrebné zohľadniť vyživovaciu povinnosť druhého rodiča, v tomto prípade matky. Tu však je potrebné konštatovať, že matka ako osamelá osoba zabezpečuje osobnú starostlivosť o 2 maloleté deti, s čím sú spojené obmedzenia čo do pracovného uplatnenia a samotnou osobnou starostlivosťou pokrýva časť výživného, pričom táto starostlivosť je postavená na roveň finančných plnení. Zároveň tiež deťom zabezpečuje bytovú potrebu, ktoré skutočnosti musia byť pri rozhodovaní zohľadnené.

19. Pre rozhodnutie veci je dôležité zistiť v danom prípade majetkové a osobné pomery otca, tieto zistenia boli podľa názoru odvolacieho súdu nedostačujúce a neboli zistené v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu matky, v ktorom smere možno dať za pravdu odvolacím námietkam obidvoch rodičov.

20. Možno súhlasiť s konštatovaním súdu prvej inštancie, že pokiaľ ide o príjmové pomery otca, pokiaľ reálne príjmové pomery povinného rodiča nezodpovedajú jeho potencionálnym možnostiam a schopnostiam, je potrebné zohľadniť potencionálny príjem povinného rodiča v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Rovnako treba zohľadniť aj majetok, ktorého sa povinný rodič vzdal bez dôležitého dôvodu, pretože maloleté deti sa majú právo podieľať na celkovej životnej úrovni otca.

21. V konaní vyšla najavo významná skutočnosť, a to prevod obchodného podielu otca na svoju priateľku. Súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou bližšie nezaoberal, majúc za to, že táto skutočnosť nie je významná, s tým ale súhlasiť nemožno. Majetková účasť povinného rodiča v obchodnej spoločnosti je totiž majetkovým právom, ktoré významne ovplyvňuje jeho celkový majetkový status a možnosť dosahovať príjem. Je slobodným rozhodnutím povinného rodiča tento majetok previesť na inú osobu. Ak sa však tak nestalo z dôležitého dôvodu, maloleté deti sa napriek tejto skutočnosti majú právo podieľať na majetku, ktorého sa povinný rodič zbavil. Je preto potrebné zaoberať sa v konaní skutočnosťou ohľadne hodnoty majetkového podielu otca, ktorý previedol na svoju priateľku, pokiaľ otec nepreukáže, že tak urobil z dôležitého dôvodu. Objasniť je potrebné aj ostatné majetkové toky v obchodnej spoločnosti, v ktorej je otec spoločníkom a pre ktorú spoločnosť vykonáva aj prácu konateľa, za ktorú dostáva jediný preukázaný reálny príjem a vo vzťahu ku ktorej má tiež právo na podiel zo zisku. Samotné daňové priznania sú podľa názoru súdu za tejto situácie nedostatočné pre posúdenie celkového majetkového statusu spoločnosti, ktorá ovplyvňuje zároveň aj majetkový status otca.

22. Už na prvý pohľad je zrejmé, že príjem, ktorý otec zo spoločnosti „papierovo“ dostáva za svoju prácu leteckého mechanika, prakticky vo výške minimálnej mzdy, nie je príjmom, ktorý by zodpovedal obvyklému príjmu v tak špecializovanom a vysokovzdelanostnom odbore, ako je letecký mechanik. Súd však musí ustáliť výšku potencionálneho príjmu otca, ktorý by mohol oproti predchádzajúcej úprave dosahovať na základe exaktných dôkazov. Predovšetkým je potrebné sa zaoberať skutočnosťou, či otec nemohol naďalej dosahovať príjem od švajčiarskeho partnera, ktorý dosahoval v čase pôvodnej úpravy, či sa tohto príjmu vzdal dobrovoľne alebo naozaj, ako tvrdí, bol to príjem iba na určité časové obdobie a naďalej už dopyt po jeho práci nebol. Aj v prípade negatívneho zistenia je však potrebné skúmať, ako sú na trhu Slovenskej republiky, ako aj v Rakúsku, kde otec pracuje, platení ľudia v rovnakom odbore a či by takúto prácu otec mohol reálne získať. Až následne možno zistiť výšku potencionálneho príjmu otca, z ktorej možno vychádzať pri určení výživného.

23. Ako odvolací súd už uviedol, skutočnosti ohľadne reálnych majetkových pomerov a potencionálneho príjmu otca súvisia s celkovým majetkovým statusom spoločnosti CM Aviation, s. r. o., v ktorej je otec aj spoločníkom a konateľom a v ktorej bol pred sporným prevodom obchodného podielu jediným spoločníkom. Preto je rozhodné zistiť hodnotu obchodného podielu otca pred jeho prevodom, ale aj celkové majetkové vzťahy spoločnosti, keďže výška príjmu, ktorý je reálne vyplácaný otcovi, závisí od rozhodnutia len samotného otca a jemu blízkej osoby - priateľky, resp. podľa tvrdenia matky jeho manželky.

24. Nepodstatnou nie je ani odvolacia námietka matky, že súd sa nezaoberal predajom pozemku otca „pod hodnotu“. Je právom maloletých detí podieľať sa na takomto majetku povinného rodiča podieľaním sa na jeho celkovej životnej úrovni. Pokiaľ by otec predal takýto pozemok pod hodnotu, zbavil by sa tým majetkového prospechu, na ktorý treba prihliadnuť. Za týmto účelom je potrebné zistiť trhovú hodnotu, za ktorú sa obdobné nehnuteľnosti na realitnom trhu predávali.

25. Samozrejme na strane otca je potrebné zohľadniť aj jeho úverové zaťaženie a riešenie svojho bývania stanovením priority výdavkov, ktoré majú prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti.

26. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s návrhom matky na tvorbu úspor pre maloleté deti, ktorá možnosť vyplýva z ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Pokiaľ matka takýto návrh podala, záver súdu o priznaní alebo nepriznaní plnenia na tvorbu úspor musí byť zo strany súdu odôvodnený. Súd prvej inštancie sa návrhom matky v tomto smere dôsledne nezaoberal, pričom však možno konštatovať, že vzhľadom na nedostatočné zistenie majetkových pomerov otca nemožno v tomto smere ustáliť žiadny právny záver, či je alebo nie je tento návrh dôvodný.

27. Z dôvodu vyššie uvedených pochybení zo strany súdu prvej inštancie spočívajúcich v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci, na ktorého zistenie je súd povinný z úradnej povinnosti prihliadať, keď potreba jeho zistenia si vyžiada rozsiahle dokazovanie, pristúpil odvolací súd k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie a jeho vráteniu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preskúmať predovšetkým majetkové pomery otca, a to, či sa otec zbavil bez zbytočného dôvodu majetku - obchodného podielu,časti finančných prostriedkov za prevod pozemku, ak áno, aká je výška majetku, ktorá z majetkovej sféry týmto odišla. Zároveň bude potrebné ustáliť na základe vykonaných dôkazov, aký je potencionálny príjem otca. Po zistení majetkových pomerov otca bude potrebné dôsledne vyhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí s prihliadnutím samozrejme na vyživovaciu povinnosť zo strany matky (s prihliadnutím na skutočnosť, že zabezpečuje deťom osobnú starostlivosť a potrebu bývania). Zároveň súd posúdi možnosti tvorby úspor pre maloleté deti.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430