Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-257-2017.pdf
PDF · 94.89 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/257/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 247 85 199, zastúpený zvoleným zástupcom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. U. XXX/XX, W., o zaplatenie 636,73 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 133,68 eur zastavuje.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalovanej proti žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 27.12.2017, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 636,73 eur a nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 30.01.2013 spol. Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej len „spoločnosť“) uzatvorila so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 568410846 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytla žalovanej bezúčelový úver vo výške 1.000,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných týždenných splátkach po dobu 100 týždňov, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy, t. j. 02.06.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 31.12.2014. Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazala uhradiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok, celkovo vo výške 503,05 eur. Administratívny poplatok zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu spoločnosti. Súčasne so zmluvou žalovaná uzatvorila dňa 30.01.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá je dobrovoľnou doplnkovou službou, ktorou sa spoločnosť zaviazala poskytovať za poplatok klientovi službu, spočívajúcu najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta, a to prostredníctvom obchodného zástupcu spoločnosti. Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu vo výške 595,- eur, a to v 100 splátkach, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy, t. j. 02.06.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 31.12.2014, čo je aj termín konečnej splatnosti. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť, tak činila 2.098,05 eur (istina vo výške 1.000,- eur, úrok a administratívny poplatok, vyjadrený fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru vo výške 503,05 eur a čiastka za zabezpečenie splátok úveru 595,- eur), ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 100 splátok, a to vo výške 20,99 eur. Žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila v danom prípade celkovo 1.461,32 eur, a teda uhradila riadne len 69 splátok, pričom na 70. splátku uhradila len 13,01 eur. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom z priloženej platobnej histórie. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpeniu pohľadávok zo zmluvy o úvere a zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru celkovo vo výške 636,73 eur zo spoločnosti na žalobcu. Žalovanej bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016. Žalovaná súčasnému veriteľovi doposiaľ neuhradila svoj záväzok ani len sčasti. Žalobca si tak napokon uplatnil nárok na zaplatenie neuhradenej sumy zo zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 133,68 eur a nákladov, spojených s úverom zo zmluvy vo výške 503,05 eur.
2. Žalovaná sa k žalobe v priebehu konania v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila a zostala procesne nečinná.
3. Podaním, doručeným súdu dňa 23.03.2018, žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy vo výške 133,68 eur.
4. Podľa § 144 a § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
5. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu čiastočne späť, rozhodol súd, pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení, o zastavení konania v časti uplatneného nároku vo výške 133,68 eur. Súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie. Predmetom konania tak zostala suma 503,05 eur.
6. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. a § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 28.03.2019, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 11.03.2019.
7. Súd tak, na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
8. Dňa 30.01.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu, ako veriteľ, a žalovaná, ako dlžník, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 568410846, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový úver vo výške 1.000,- eur v hotovosti pri podpise zmluvy a žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 100 pravidelných týždenných splátkach vo výške 15,04 eur (pričom posledná splátka bude vo výške 14,09 eur) s dátumom splatnosti prvej splátky 7. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy, splatnosťou ďalších splátok v 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a splatnosťou poslednej splátky v 7. deň 100 týždňa po dni uzatvorenia zmluvy. Úver bol ďalej poskytnutý pri uvedenej ročnej úrokovej sadzbe 21,50 %, RPMN vo výške 57,17 %, priemernej hodnote RPMN 46,35 % a celkovej čiastky, splatnej spotrebiteľom vo výške 1.503,05 eur.
9. Súčasne dňa 30.01.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že žalovanej bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 568410846, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Prevzatie peňažnej sumy sa v zmysle zmluvy uskutoční v mieste trvalého pobytu žalovanej alebo na inom, vzájomnou dohodou určenom, mieste. Žalovaná sa za poskytnutie uvedenej služby zaviazala právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť celkovú odmenu vo výške 595,- eur, a to v 100 pravidelných týždenných splátkach, kde výška 1 až 99 splátky bola dohodnutá vo výške 5,95 eur a výška poslednej 100. splátky vo výške 5,95 eur.
10. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.12.2016 oznámil žalovanej postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016.
11. Listom zo dňa 05.10.2017 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 656,27 eur najneskôr do 16.10.2017.
12. Súd napokon považoval za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaná doposiaľ na daný úverový prípad uhradila sumu 1.461,32 eur.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení, účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
16. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanej nároky, vzniknuté mu z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 568410846 zo dňa 30.01.2013 a zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 30.01.2013. Žalovaná zmluvy uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej dňa 30.01.2013 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetné zmluvy sa hľadí ako na typové spotrebiteľské zmluvy.
18. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.01.2013 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 1.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 100 týždenných splátkach, a to splátky č. 1 až 99 vo výške 15,04 eur a 100. splátku vo výške 14,09 eur.
19. Ešte skôr, ako súd vyhodnotil nárok žalobcu z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musel sa vysporiadať aj so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 30.01.2013. Predmetom tejto zmluvy bola „služba“, poskytovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu, spočívajúca v hotovostnom prevzatí - inkasovaní splátok úveru zo zmluvy zo dňa 30.01.2013 od žalovanej, a to za odmenu vo výške 595,- eur, ktorú sa následne žalovaná zaviazala splácať tiež v 100 týždenných splátkach.
20. Uvedená zmluva svojím režimom podlieha ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. So zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, ktorá je predmetom sporu, bola teda uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, pričom ide o samostatnú zmluvu, ktorej vznik je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená v ten istý deň, ako zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, súd považoval za doplnkovú službu, súvisiacu so spotrebiteľským úverom, a preto odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru, mala byť podľa § 2 písm. g) ZoSÚ zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. V prípade, ak táto odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru by bola zahrnutá do nákladov úveru, a teda aj do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN, uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a preto možno konštatovať, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ by sa úver aj z dôvodu nesprávne určenej RPMN považoval za bezúročný a bez poplatkov.
21. V danom prípade je celkom nelogické, aby spotrebiteľ z vlastnej vôle a dobrovoľne pristupoval a požadoval uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splátok úveru, čím sa jeho úver predraží, nakoľko musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude u neho vyberať splátky úveru, ktorá navyše predstavuje v uvedenom prípade uzatvorenej zmluvy viac než 50 % poskytnutého úveru. Týmto postupom, keď súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu so spotrebiteľom uzatvára aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru, realizovaným podľa názoru súdu úplne cielene, právny predchodca žalobcu dosahuje to, že sa odplata za službu inkasovania splátok úveru nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za doplnkový servis, službu, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve táto služba má výrazne navyšovať celkový zisk právneho predchodcu žalobcu z poskytovania úverov. Právnemu predchodcovi žalobcu teda nestačí dojednaná výška odplaty za úver, uvádzaná v úverových zmluvách, spôsobujúca už aj tak výrazne vyššiu RPMN oproti priemernej RPMN (pre porovnanie: zo zmluvy zo dňa 30.01.2013: RPMN 57,17 % a priemerná RPMN: 46,35 %), ale túto opäť výrazne navyšuje cez službu zabezpečenia splátok úveru. Podľa názoru súdu, týmto spôsobom (nezahrnutím odmeny obchodného zástupcu za inkasovanie splátok ako doplnkovej služby do celkových nákladov a RPMN) dochádza k obchádzaniu ZoSÚ. Naviac, podľa názoru súdu sa za odmenou obchodného zástupcu za uvedenú službu vo výške viac než 50 % z poskytnutého úveru skrývajú aj skryté úroky, keďže sa tým nepriamo navyšuje preplatenie poskytnutej úverovej istiny zo strany dlžníka. Súd preto zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, posúdil ako absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Súd má za to, že určením neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru automaticky nevzniká neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu, že uvedená zmluva bola síce uzatvorená pri tom istom rokovaní, avšak zmluva o spotrebiteľskom úvere sa podľa názoru súdu dá oddeliť od zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Iný prípad by nastal, keby súd určil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy by automaticky bola absolútne neplatná aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá závisí od uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
23. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je teda neplatná a spotrebiteľský úver je na základe vyššie uvedeného bezúročný a bez poplatkov. Na základe neplatnej zmluvy o zabezpečení splátok úveru nie je žalovaná povinná platiť žiadnu zmluvnú odmenu tam uvedenú, a preto súd prípadné úhrady žalovanej, realizované z titulu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, započítal na úhradu istiny úveru a nakoniec vyhodnotil nárok žalobcu nasledovne:
24. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v celkovej sume žalovanou čerpanej istiny 1.000,- eur. Žalovaná doposiaľ uhradila sumu celkom vo výške 1.461,32 eur. Vzhľadom na to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny, bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov, po odpočítaní žalovanou realizovaných platieb. Žalovaná však v tomto prípade uhradila viac, než na istine úveru vôbec obdržala, a keďže neexistuje nesplatená istina úveru, a teda niet istiny, ktorú by žalovaná mala žalobcovi zaplatiť, súd žalobu vo zvyšku požadovanej istiny zamietol.
25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, C.s.p., v spojitosti s § 256 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti nedôvodne uplatneného nároku vo výške 133,68 eur a vo zvyšnej časti bola jeho žaloba zamietnutá, súd konštatuje, že žalovaná bola vo veci v plnom rozsahu úspešná, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania voči neúspešnej strane, t. j. žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.