Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cpr/21/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobkyni: D. T., F.. XX.XX.XXXX, T. J. U. XXX/X, C. J. zastúpenej advokátkou Mgr. Zuzanou Sedmákovou Szabovou so sídlom Matúškovská cesta 884, Galanta proti žalovanému: LAGOS MOBIL, s.r.o. so sídlom Palmová č. 22, Bratislava IČO: 44 085 591, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, náhradu mzdy a a iné takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.06.2017, doručené žalobkyni zo strany žalovaného dňa 07.07.2017, je neplatné.

II. Súd v časti určenia, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá žalobu zamieta.

III. Súd určuje, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil k 15.04.2019.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy z titulu neplatne skončeného pracovného pomeru za dobu od 15.08.2017 do 15.04.2019 v sume 11.163,20 euro, a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobkyni súd priznáva v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania, vo výške o ktorej súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 05.09.2017, sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru listom zo dňa 30.06.2017, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 07.07.2017, ďalej určenia, že pracovný pomer žalobkyni už žalovaného naďalej trvá a zároveň sa domáhala náhrady mzdy s nepadne skončeného pracovného pomeru vo výške priemerného mesačného zárobku v sume 558,16 euro mesačne, od 15.08.2017 až do dňa, kedy žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci, alebo do právoplatnosti rozhodnutia súdu, žalobkyňa žiadala priznať náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

2. Skutkovým základom žaloby bolo, že žalobkyňa pracovala u žalovaného odo dňa 01.02.2010 na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.01.2010 na dobu určitú, jeden kalendárny rok. Žalobkyňa nastúpil do pracovného pomeru na pracovnú pozíciu „obchodný poradca predajne“. Nakoľko po uplynutí dohodnutej doby, žalobkyňa s vedomím žalovaného ako zamestnávateľa pokračovala ďalej vo výkone práce, jej pracovný pomer sa zmenil podľa § 71 ods. 2 Zákonníka práce, na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas. Dňa 14.05.2012 žalobkyňa nastúpila na materskú dovolenku a dňa 05.06.2012 sa jej narodili dvojičky. Zo zdravotných dôvodov bola žalobkyňa na predĺženej materskej a následne rodičovskej dovolenke, ktorá sa mala skončiť dňa 05.06.2017. Žalobkyňa mala preto nastúpiť naspäť do práce po skončení rodičovskej dovolenky dňa 06.06.2017. Žalobkyňa oznámila dátum skončenia rodičovskej dovolenky žalovanému telefonicky a emailom dňa 18.05.2017. Dňa 22.05.2017 žalovaný zaslal žalobkyňa emailom návrh Dohody o ukončení pracovného pomeru ku dňu 05.06.2017 s inštrukciou, aby ju žalobkyňa predmetnú dohodu vytlačila, podpísala a zaslala žalovanému poštou bez toho, že by predtým obsah dohody so žalobkyňou prerokoval. Následne žalobkyňa telefonicky žalovaného kontaktovala, aby jej návrh dohody bližšie zdôvodnil, načo žalovaný uviedol, že zrušil prevádzku v Dunajskej strede, kde mala žalobkyňa miesto výkonu práce a preto s ňou chce ukončiť pracovný pomer dohodou. Žalobkyňa žalovanému oznámila, že na predloženú dohodu pristúpi, len ak jej žalovaný zohľadní nárok na odstupné, s poukazom na § 76 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, nakoľko v prípade dohody, z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, by žalobkyni patrilo odstupné vo výške trojnásobku jej priemerného mesačného zárobku. Žalobkyňa navrhla doplniť do dohody dôvod jej uzavretia a to, ustanovenie § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce a ustanovenie o odstupnom. Žalovaný takýto zmenený návrh dohody neakceptoval a nebol ochotný pristúpiť k jej uzatvoreniu. Následne žalovaný emailom zo dňa 29.05.2017 vyzval žalobkyňou na nástup do pracovného pomeru dňa 06.06.2017, avšak nie na miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, ktorým bola Galantská cesta č. 20, Dunajská streda, O2 Predajňa OCZ Max, ale na nové miesto výkonu práce, ktoré určil na adrese Palmová č. 22, Bratislava, ktoré je zároveň sídlom žalovaného. Túto zmena miesta výkonu práce žalovaný odôvodnil ustanovením § 55 ods. 4 Zákonníka práce a tým, že zrušil prevádzku v OCZ Max v Dunajskej Strede. Žalovaná na uvedený email žalovaného reagovala následným emailom zo dňa 30.05.2017, ktorým oznámila žalovanému, že nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce. Ďalším emailom žalovaný žiadal, aby sa žalobkyňa dostavila do práce na nové miesto výkonu práce, na adrese Palmová 22 v Bratislave. Tento krát zmenu miesta výkonu práce odvodnil ustanovením § 157 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Dňa 08.06.2017 žalovaný zaslal žalobkyni ďalší email, v ktorom žiadal oznámenie dôvodu jej neprítomnosti na pracovisku, na ktorý odpovedala žalobkyňa v ten istý deň a to, že s novým miestom výkonu práce nesúhlasí, ako to už uviedla v emaily zo dňa 30.05.2017. Žalovaný vyzval žalobkyňu k nástupu na nové miesto výkonu práce aj ďalšími emailami, a to zo dňa 14.06.2017 a zo dňa 27.06.2017, na ktoré žalobkyňa odpovedala emailom z 28.06.2017, kde opätovne vysvetlila, že sa nedostaví na nové pracovisko z dôvodu, že nesúhlasí so zmenou jej miesta výkonu práce. Žalovaný dňa 07.07.2017 doručil žalobkyni Okamžité skončenie pracovného pomeru, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mala žalobkyňa ako zamestnanec dopustiť tým, že nenastúpila do práce a s odvolaním sa na ustanovenie § 157 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Žalobkyňa emailom zo dňa 15.08.2017 žalovanému oznámila, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával a zároveň žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, zaslala dňa 15.08.2017 žalovanému aj písomnú predžalobnú výzvu na mimosúdnu dohodu, v ktorej apelovala na žalovaného vo veci mimosúdneho vysporiadania sporných vzťahov a ohľadom neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu, listom doručeným žalobkyňa dňa 31.08.2017 oznámil, že nemá záujem vec riešiť mimosúdne.

3. Právne žalobu odvodnila ustanoveniami § 77, § 43 ods. 1 písm. b), § 63 ods.1 písm. a) bod 2., § 76 ods. 1 a 2, § 55 ods. 2 a 4, § 157 ods. 1 a 2, § 79 ods. 1 a § 134 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), a odkazom na príslušnú odbornú právnu literatúru a judikatúru súdov.

4. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu nasledovné listiny : email zo dňa 18.05.2017, návrh Dohody o ukončení pracovného pomeru zo dňa 22.05.2017, návrh Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.05.2017, emailovú komunikáciu medzi stranami zo dňa 31.08.2017, zo dňa 17.07.2017, zo dňa 27.06.2017, zo dňa 14.06.2017, zo dňa 08.06.2017, zo dňa 04.06.2017, zo dňa 29.05.2017 a zo dňa 25.05.2017, Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.06.2017 s potvrdením o doručení dňa 07.07.2017, Pracovnú zmluvu zo dňa 28.01.2010, predžalobnú výzvu advokátky žalobkyne zo dňa 15.08.2017, odpoveď na predžalobnú výzvu advokáta žalovaného zo dňa 25.08.2017, potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda o nemocenských dávkach vyplatených žalobkyni od apríla 2011 do júla 2012, Potvrdenie ČSOB a.s. z 31.08.2017, email- oznámenie z 15.08.2017.

5. Súd v rámci postupu po začatí konania podľa § 167 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), doručil žalobu spolu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach strany sporu a výzvou na vyjadrenie sa žalovanému do vlastných rúk dňa 16.11.2017, ktorý sa k žalobe a jej prílohám v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

6. Súd nariadil na deň 28.03.2019 pojednávanie, na ktoré mali strany sporu predvolania riadne a včas doručené; advokát žalobkyne dňa 24.11.2018 a žalovaný dňa 23.11.2018 za dodržania postupu podľa § 111 ods. 3 v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) (fikcia doručenia) a preto spornú vec prejednal a po vykonanom dokazovaní rozhodol v neprítomnosti žalovaného (§ 180 .

7. Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinami (odsek 4. rozsudku), vypočul advokáta žalobkyne a z takto zisteného skutkového stavu, vychádzal pri posúdení spornej veci.

8. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 28.01.2010, mal súd za preukázaný vznik pracovný pomeru medzi stranami od 01.02.2010 na dobu určitú jedného kalendárneho roku, s dojednaným druhom práce: obchodný predajca predajne, miestom výkonu práce : priestory zamestnávateľa na Galantská cesta 5692/20, 929 01 Dunajská Streda, O2 Predajňa, OZC MAX a mzdovými podmienkami : hrubá mzda 300 euro mesačne, mesačná prémia podľa prémiového listu, tvoriaceho prílohu č. 1 k tejto pracovnej zmluve.

9. Z emailovej komunikácie zo dňa 18.05.2017 a 22.05.2017 a návrhu Dohody o ukončení pracovného pomeru zo dňa 22.05.2017, mal súd za preukázané, že žalovaný na základe predchádzajúcej telefonickej dohody, zaslal žalobkyni v prílohe emailu návrh Dohody o ukončení pracovného pomeru, založeného pracovnou zmluvou z 28.01.2010 a to ku dňu 05.06.2017, ktorý je posledným dňom rodičovskej dovolenky a pokynom, aby žalobkyňa dohodu vytlačila, podpísala a zaslala žalovanému poštou podpísanú späť. Nakoľko žalobkyňa neakceptovala uvedený návrh dohody, nepodpísala ju.

10. Z návrhu Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.05.2017, mal súd za preukázané, že žalobkyňa predložila žalovanému uvedený návrh dohody podľa ktorého, by jej pracovný pomer u žalovaného mal skončiť dohodou podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu 05.06.2017, z dôvodu podľa § 63 os. 1 písm. a) Zákonníka práce a s nárokom na vyplatenie odstupného vo výške trojnásobku jej priemerného mesačného zárobku, dohodnutej v zmysle § 76 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce. Žalovaný uvedený návrh dohody žalobkyne neakceptoval a nepodpísal ju.

11. Z ďalšej emailovej komunikácie medzi stranami sporu (email zo dňa 25.05.2017, zo dňa 29.05.2017, zo dňa 04.06.2017, zo dňa 08.06.2017, zo dňa 14.06.2017 a zo dňa 27.06.2017), vyplývalo, že sa strany nedohodli na podmienkach uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného podľa § 60 Zákonníka práce, pričom žalovaný opakovane vyzýval žalobkyňu, aby po skončení rodičovskej dovolenky (05.06.2017) nastúpila do práce, a to na pracovisko v sídle žalovaného na adrese: Palmová č. 22, Bratislava. Žalovaný odôvodil zmenu miesta výkonu práce žalobkyne zrušením pracoviska: O2 Predajňa OCZ Max, Galantská cesta č. 20, Dunajská streda, s upozornením na vykazovanie absencie po dobu neprítomnosti v práci. Oznámil žalobkyni, že ku dňu 14.06.2017 má žalobkyňa absenciu vykázanú v rozsahu 8 pracovných dní, pokiaľ žalovaná dňa 15.06.2017 nenastúpi do práce. V opakovanej výzve z 27.06.2017 žalovaný zamestnávateľ opätovne vyzval žalobkyňu na nástup do práce v sídle spoločnosti žalovaného zamestnávateľa, na oznámenie dôvodov neprítomnosti žalobkyne v práci a s upozornením na možnosť „okamžitej výpovede“. Žalovaný svoj postup v emaily z 29.05.2017 najskôr odôvodňoval ustanovením § 55 ods. 4 Zákonníka práce a neskôr v emaily z 04.06.2017 citovaním ustanovenia § 157 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Žalobkyňa odpovedala na všetky uvedené výzvy žalovaného tak, že opakovane odmietala nastúpiť do práce, nakoľko nesúhlasila so zmenou miesta výkonu práce (pracoviska), ktoré mala dohodnuté v pracovnej zmluve.

12. Z písomnosti žalovaného - Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.06.2017, s potvrdením o jeho doručení žalobkyni dňa 07.07.2017 mal súd za preukázané, že ním žalovaný jednostranne so žalobkyňou skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, z dôvodu dlhodobej neospravedlnenej absencie. Zároveň uvedený dôvod skutkovo špecifikoval keď uviedol, že žalobkyňa bola výzvou zo dňa 29.05.2017 žalovaným vyzvaná na nástup do práce a informovaná o tom, že z dôvodu ukončenia spolupráce zamestnávateľa s operátorom O2, neprevádzkuje predajňu v nákupnom centre MAX v Dunajskej Strede, kde pôvodne žalobkyňa pracovala a preto nie je možné žalobkyňu zaradiť do pôvodnej prevádzky, ktorá bola zrušená. Ďalej v tomto zrušujúcom prejave žalovaný uviedol, že sa nejedná o jednostrannú zmenu miesta výkonu práce, ale o postup podľa § 157 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ktoré žalovanému zamestnávateľovi ukladajú povinnosť žalobkyňu zaradiť na inú prácu. Nakoľko žalovaná dňa 30.05.2017 oznámila žalovanému, že so zmenou miesta výkonu práce nesúhlasí, žalovaný ju následne vyzval opäť na nástup do práce výzvou zo dňa 06.06.2017 aj s upozornením, že neodôvodnenú neprítomnosť žalobkyne v práci bude žalovaný považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny a dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, a výzvu zopakoval neskôr aj dňa 08.06.2017, 14.06.2017 a 27.06.2017, so žiadosťou o oznámenie dôvodu neprítomnosti žalobkyne na pracovisku. Napriek tomu žalobkyňa do dňa okamžitého skončenia pracovného pomeru do práce nenastúpila, preto žalovaný evidoval u nej neospravedlnenú absenciu v trvaní 18 pracovných dní, čo je konanie, ktoré predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny a pre ktoré nemal inú možnosť, ako so žalobkyňou okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

13. Z emailu, ktorý žalobkyňa zaslala žalovanému dňa 15.08.2017 mal súd za preukázané, že žalobkyňa ním oznámila žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na to, aby ju žalovaný aj naďalej zamestnával.

14. Z predžalobnej výzvy advokátky žalobkyne zo dňa 15.08.2017 doručenej žalovanému, vyplývalo, že žalobkyňa považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné z dôvodu, že žalobkyňa so zmenou miesta výkonu práce nesúhlasila a preto ju žalovaný ju nemohol zaradiť na inú prácu a iné pracovisko v zmysle § 157 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, nakoľko zmeny pracovných podmienok povoľuje citované ustanovenie zamestnávateľovi zmeniť iba v rozsahu, ktorý povoľuje pracovná zmluva. Nakoľko z pracovnej zmluvy žalobkyne takáto možnosť nevyplývala, advokátka žalobkyne poukazujúc aj na judikatúru NS SR, podľa ktorej nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ak zamestnávateľ neprideľuje prácu zamestnancovi v dojednanom mieste výkonu práce a zamestnanec sa preto na pracovisko nedostavuje a po dobu trvania tejto prekážky na strane zamestnávateľa sa na pracovisku nezdržiava, žalovaný nemohol z tohto dôvodu dať žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru. Preto vyzvala žalovaného na mimosúdne vyriešenie sporného vzťahu a s upozornením, na uplatnenie svojho práva súdnou cestou.

15. Z odpovede advokáta žalovaného na predžalobnú výzvu zo dňa 25.08.2017 vyplývalo, že zotrváva na názore, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil platne a to predmetným listom zo dňa 30.06.2017 po tom, čo žalovaný zamestnávateľ žalobkyňu opakovane vyzýval na nástup do práce (6 výziev) a čakal jeden kalendárny mesiac, aby nastúpila, avšak neúspešne a preto za tejto situácie nemohol postupovať inak, len s ňou pracovný pomer okamžite skončiť. Vzhľadom k tomu považoval mimosúdnu dohodu za bezpredmetnú.

16. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda o nemocenských dávkach vyplatených žalobkyni od apríla 2011 do júla 2012 vyplývalo, že žalobkyni bolo od 14.04.2011 do 01.04. 2012 vyplácané nemocenské a od 14.05. 2012 do 31.12.2012 vyplácané materské. Žalovaný bol SP a s. evidovaný ako odvádzateľ nemocenského poistenia žalobkyni, tzn. zamestnávateľ, pre účely odvodov na nemocenské poistenie, v období od 01.02.2010 do 10.03.2013.

17. Z Potvrdenia ČSOB a.s. zo dňa 31.08.2017 vyplývalo, že žalobkyni bola dňa 14.01.2011 vyplatená na účet v banke od žalovaného mzda vo výške 564,39 euro za mesiac 12/2010; dňa 15.02.2011 mzda vo výške 607,58 euro za 01/2011; dňa 15.03.2011 mzda vo výške 543,58 euro za 02/2011; dňa 15.04.2011 mzda vo výške 523,32 euro za 03/2011.

18. Žalobkyňa vo výpovedi pred súdom uviedla, že po okamžitom skončení pracovného pomeru u žalovaného ku dňu 07.07.2017, ktorého neplatnosti sa domáha, zostala na ďalšej rodičovskej dovolenke až do 6 rokov detí. Túto prerušila v súvislosti so zamestnaním sa v mesiacoch 10,11/2017, keď krátko pracovala počas zastupovania inej zamestnankyne ako výpomoc v kuchyni. Po ukončení ďalšej rodičovskej dovolenky, sa žalobkyňa zamestnala ako brigádnička od 07 až 09/2018 na základe dohody (reštaurácia Maestro v Galante) a o tejto doby žalobkyňa nepracuje a nie je ani evidovaná na Úrade práce. Uviedla, že u žalovaného naposledy dosahovala čistý príjem 558,16 euro mesačne.

19. Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnom vyjadrení uviedla, že v danom prípade mala žalobkyňa podľa pracovnej zmluvy miesto výkonu práce dohodnuté v Dunajskej strede v obchodnom centre MAX, Predajňa O2, pričom žalovaný v napadnutom okamžitom skončení pracovného pomeru listom zo dňa 30.6.2017 konštatoval ,že žalobkyňa sa nedostavovala na miesto výkonu práce, ktoré jej po návrate z rodičovskej dovolenky jednostranne zmenil, čo je v zmysle ustanovení Zákonníka práce, neprípustné. Poukazovala na to, že pokiaľ počas doby kedy bola žalobkyňa na materskej a rodičovskej dovolenke, zamestnávateľ zrušil pracovné miesto, kde vykonávala prácu, bol daný výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 2. Zákonníka práce, kedy vzniká nárok na odstupné. Žalovaný mal zrejme snahu vyhnúť sa tomuto postupu, aby nemusel žalobkyni vyplatiť odstupné a preto nepristúpil k výpovedi, ale jednostranne jej určil iné miesto výkonu práce, ako bolo dohodnuté podľa pracovnej zmluvy. Právna zástupkyňa žalobkyne ďalej namietala, že v danom prípade neboli splnené predpoklady na takýto postup ani podľa § 55 ods. 2 a 4 Zákonníka práce, a nebolo možné postupovať ani podľa § 157 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, na ktorý sa žalovaný okamžitom skončení pracovného pomeru odvolával. Žalobkyňa so zmenou miesta výkonu práce z O2 Predajne v OC Max v Dunajskej Strede do sídla žalovaného v Bratislave nesúhlasila a preto aj s poukazom na judikované závery Najvyššieho súdu v obdobných prípadoch a vyjadrenie uvedené v žalobe, nebola žalobkyňa povinná vykonávať prácu na tomto zmenenom mieste výkonu práce. Z toho dôvodu je aj skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru neprípustný a postup žalovaného zamestnávateľa nezákonný. Zároveň z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného si žalobkyňa uplatnila náhradu mzdy podľa § 77 Zákonníka práce, za obdobie od 15.08.2017 až do dňa, kedy žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci, alebo do právoplatného rozhodnutia súdu, vo výške 558,16 euro mesačne, ktorú žalobkyňa určila z iného, ako rozhodného obdobia a podľa dokladov o výplate mzdy od žalovaného za mesiace od 12/2010 do 03/2011, nakoľko žalobkyňa nedisponuje výplatnými listinami.

20. Podľa § 54 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení, platnom a účinnom ku dňu napadnutého okamžitého skončenia pracovného pomeru (ďalej len ), dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

21. Podľa § 55 ods. 1 Zákonníka práce, vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v odsekoch 2 a 4.

22. Podľa § 55 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak a) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku

dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, b) tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena vykonáva prácu, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materské poslanie, c) je to nevyhnutné podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami (ďalej len "karanténne opatrenie"), d) je to nevyhnutné podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo iného príslušného orgánu, e) zamestnanec pracujúci v noci na základe lekárskeho posudku je uznaný za nespôsobilého na nočnú prácu, f) tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena pracujúca v noci požiada o preradenie na dennú prácu.

23. Podľa § 55 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemožno dosiahnuť účel preradenia podľa odseku 2 preradením zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca v týchto prípadoch po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve. 24. Podľa § 55 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže preradiť zamestnanca aj bez jeho súhlasu na čas nevyhnutnej potreby na inú prácu, ako bola dohodnutá, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov.

25. Podľa § 55 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so zamestnancom dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať. Ak preradením zamestnanca dochádza k zmene pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný vydať mu písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a o jeho trvaní okrem prípadov uvedených v odseku 4.

26. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

27. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

28. Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).

29. Podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.

30. Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

31. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

32. Podľa § 76 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.

33. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

34. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

35. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

36. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

37. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

39. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

40. Podľa § 134 ods. 10 Zákonníka práce ustanovenia odsekov 1 až 9 platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.

41. Podľa § 157 ods. 2 Zákonníka práce, ak sa zamestnankyňa alebo zamestnanec vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky podľa§ 166 ods. 2, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnankyňa a zamestnanec majú právo po skončení rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 na zachovanie všetkých práv, ktoré mali alebo ktoré im vznikali v čase nástupu na túto rodičovskú dovolenku v pôvodnom rozsahu; tieto práva sa uplatnia vrátane zmien, ktoré vyplývajú z právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo z obvyklých postupov u zamestnávateľa.

42. Súd pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu, ktorý mal súd pri absencii popretia skutkových tvrdení žalobkyne žalovaným za nesporný, vychádzal z citovaných ustanovení Zákonníka práce. v citovanom ustanovení § 59 kogentným spôsobom upravuje spôsoby skončenia pracovného pomeru, pri uplatnení ktorých je potrebné dodržať náležitosti v zmysle ďalších ustanovení Zákonníka práce, upravujúcich jednotlivé formy skončenia pracovného pomeru.

43. Uzavretie platnej dohody o skončení pracovného pomeru, ako dvojstranného právneho úkonu vyjadruje slobodnú vôľu oboch strán a nie je možné ju jednostranne vynucovať, a to ani v prípade, že zamestnávateľ pri svojej činnosti zrušil prevádzku alebo inú svoju organizačnú súčasť, kde mala zamestnankyňa podľa pracovnej zmluvy pred nástupom na materskú a rodičovskú dovolenku dohodnuté konkrétne miesto výkonu práce (pracovisko), ako to bolo v danom prípade. Pokiaľ k takejto dohode medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu nepríde, môže zamestnávateľ zamestnanca bez jeho súhlasu preradiť na inú prácu, ako bola dohodnutá, len na čas nevyhnutnej potreby a len v prípade, že je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov (§ 55 ods. 4 . Vo všetkých ostatných prípadoch, tzn. v prípadoch, že zamestnávateľovi ukladá povinnosť preradenia zamestnanca, z dôvodov výslovne vymedzených v ustanovení § 55 ods. 2 ZP, musí zamestnávateľ o tom zamestnanca vopred informovať, resp. preradenie vopred prerokovať (§ 55 os. 6 veta prvá) a musí isť o preradenie na inú prácu len v rámci pracovnej zmluvy. Ide o prípady, keď v pracovnej zmluve je druh práce a miesto výkonu práce dohodnuté všeobecnejšie (napr. „administratívny pracovník“, alebo napr. „predajňa Dráčik v meste Bratislava“, „...v obvode/ okrese...“ a pod.). A len v tých prípadoch, ak splnenie povinnosti preradenia na inú prácu z dôvodov podľa § 55 ods. 2 ZP, nevie zamestnávateľ dosiahnuť preradením v rámci pracovnej zmluvy, môže (ale nemusí) zamestnanca preradiť v na inú vhodnú prácu (iného duhu), za súčasného dodržania podmienok preradenia v zmysle § 55 ods. 5 a až po dohode so zamestnancom, ktorému je zároveň povinný o dôvode preradenia a jeho trvaní vydať písomné potvrdenie (§ 55 ods. 3 a ods. 6 veta druhá . Z toho možno uzatvoriť, že bez dohody o zmene pracovných podmienok (§ 54 , nemôže zamestnávateľ, okrem výnimočného a časovo obmedzeného dôvodu (odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov), jednostranne zamestnanca preradiť na inú prácu, tzn. prácu iného druhu alebo na inom mieste, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve.

44. Obdobne to platí aj v prípade zákonnej úpravy ohľadom zamestnávania po návrate zamestnankyne do práce po skončení materskej dovolenky alebo zamestnanca po skončení rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 ZP, kedy zamestnávateľ postupuje podľa § 157 ods. 1 ZP; resp. ohľadom zamestnávania zamestnankyne alebo zamestnanca po návrate do práce po skončení rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 ZP, kedy zamestnávateľ postupuje podľa § 157 ods. 2 ZP. V oboch prípadoch zákon ukladá zamestnávateľovi povinnosť zaradiť zamestnankyňu alebo zamestnanca na pôvodnú prácu a pracovisko a v prípade, že to nie je možné, má zamestnávateľ povinnosť (nie možnosť) zaradiť zamestnanca na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve, so zachovaním všetkých práv, ktoré mali alebo im vznikali pred nástupom na rodičovskú dovolenku v pôvodnom rozsahu. To znamená, že zaradenie zamestnanca/-kyne na inú prácu alebo iné miesto jej výkonu, je možné len v tom rámci, ktorý zodpovedá dojednaniam pracovnej zmluvy, ako to bolo uvedené v predchádzajúcom odseku a zamestnávateľ nemôže jednostranne, už priznané práva zamestnanca, napr. na výkon práce v mieste, ktoré bolo dohodnuté pred nástupom na rodičovskú dovolenku, obmedziť. Ustanovenie § 157 Zákonníka práce, predovšetkým slúži na ochranu a zachovanie práv zamestnancov v tom rozsahu, ako ich mali dohodnuté pri vzniku pracovnoprávneho vzťahu v pracovnej zmluve, v rámci uplatňovania sociálnej politiky zamestnávateľa, upravenej v Siedmej časti zákonníka práce. Uvedené ustanovenie preto v žiadnom prípade nemôže byť nástrojom na jednostranné „vynútenie“ iných podmienok pre zaradenie zamestnanca/-kyne po návrate do práce po skončení materskej/rodičovskej dovolenky, ako boli pôvodne dojednané pred nástupom na túto materskú/rodičovskú dovolenku.

45. Ak však k takej dohode o zmene dohodnutých pracovných podmienok nedôjde a zamestnanec nesúhlasí so zmenou pracovnej zmluvy, ohľadom konkrétne dojednaného miesta výkonu práce, zamestnávateľ nemôže jednostranne zmeniť miesto výkonu práce zamestnanca pôvodne dohodnuté v pracovnej zmluve (okrem prípadov podľa § 55 ods. 4 , a to ani v prípade, že toto miesto výkonu práce (pracovisko) zrušil. V takom prípade, ak zamestnávateľ a zamestnanec nedospejú k dohode o skončení pracovného pomeru podľa § 60 ZP, vzniká na strane zamestnávateľa iná prekážka, v zmysle § 142 ods. 3 a zamestnancovi nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. V takom prípade je zákonným postupom zo strany zamestnávateľa výpoveď daná zamestnancovi z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 2. (príp. ak k zrušeniu došlo pri organizačnej zmene podľa písm. b) cit. ust.), tzn. jednostranné ukončenie pracovného pomeru zamestnanca zamestnávateľom z dôvodu, že zamestnávateľ nedokáže zabezpečiť tie pracovné podmienky, na ktoré sa zaviazal v pracovnej zmluve a zamestnanec, nie je ochotný pristúpiť na nové, zmenené podmienky pracovnoprávneho vzťahu.

46. Okamžité skončenie pracovného pomeru, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca, je jednostranný prejav vôle a to i proti vôli druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu a preto právna úprava obsiahnutá v Zákonníku práce viaže platnosť okamžitého skončenia na splnenie stanovených podmienok (§ 68, § 70). Zákon vyžaduje, aby takýto prejav bol urobený v písomnej forme, doručený kvalifikovaným spôsobom (§ 38 Zák. práce) a s dôvodom skutkovo vymedzeným tak, aby bolo zrejmé aká konkrétna skutočnosť (príp. aké konkrétne konanie zamestnanca) je dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnanca a kedy táto skutočnosť nastala, čo je významné z hľadiska posúdenia plynutia zákonných lehôt, pre uplatnenie takéhoto dôvodu na rozviazanie pracovného pomeru (§ 68 ods. 2). Skutkové vymedzenie musí byť nezameniteľné s iným dôvodom, aby ho nebolo možné dodatočne meniť, tzn. že skutkové okolnosti dôvodu musia vo svojom súhrne tvoriť skutok nezameniteľný s inými skutkami a ako celok ho možno subsumovať pod niektorú zo skutkových podstát ustanovenia § 68 ods. 1 Zákonníka práce. V prípade pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa (zriadenej podľa osobitného predpisu), resp. pôsobenia zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka (§ 233), je zamestnávateľ povinný okamžité skončenie pracovného pomeru (alebo výpoveď) pod sankciou jej neplatnosti vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (§ 74), v opačnom prípade táto povinnosť zamestnávateľovi nevzniká a zamestnávateľ koná samostatne (§ 12).

47. Pokiaľ sú splnené uvedené formálne náležitosti, je potrebné skúmať ďalšie zákonné predpoklady platného ukončenia pracovného pomeru zamestnanca a to, preukázanie existencie a odôvodnenosti použitia, skutkovo vymedzeného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, nezameniteľným a dostatočne určitým spôsobom, pričom je neprípustné dodatočne tento dôvod v rámci konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru konkretizovať, resp. ho upresňovať alebo meniť. Napokon predpokladom pre preskúmanie okamžitého skončenia pracovného pomeru z hľadiska naplnenia uvedených zákonných podmienok súdom, je potreba včasného podania určovacej žaloby v lehote dvoch mesiacov v zmysle § 77 v nadväznosti na § 36 ods.1 Zák. práce.

48. Dôkazným bremeno (tzn. dôkazná povinnosť strany sporu), rozumieme povinnosť strany v sporovom civilnom konaní predložiť resp. označiť všetky dôkazy, ktorými preukáže svoje tvrdenia, resp. sporné skutočnosti, o ktoré opiera uplatnený nárok. Ak strana sporu dôkaznú povinnosť splní iba tak, že svoje tvrdenia nepreukáže, vyjmúc tie, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorom dôkazné bremeno spočívalo a ktorý sa tak dostal do tzv. dôkaznej núdze, nakoľko súdu nepredložil alebo nemohol predložiť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa ním tvrdené a zároveň medzi stranami sporné skutočnosti, rozhodujúce pre výsledok sporu, preukázali. V sporovom súdnom konaní dôkazné bremeno spočíva takmer vždy na žalobcovi, avšak práve v prípade, kedy sa zamestnanec voči zamestnávateľovi domáha žalobou na súde neplatnosti skončenia pracovného pomeru (relatívnej) podľa § 77 Zákonníka práce, je v takomto súdnom konaní dôkazné bremeno na zamestnávateľovi, ktorý musí preukázať splnenie všetkých zákonných požiadaviek pre sporné skončenie pracovného pomeru. Tým, však nie je dotknutá povinnosť každej zo strán sporu procesným postupom preukázať svoje tvrdenia, ktoré sú v konaní sporné.

49. V danom prípade, žalobkyňa napadla platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru ku dňu 07.07.2017 žalobou zo dňa 05.09.2017, tzn. v zákonnej lehote dvoch mesiacov, v zmysle § 77 v nadväznosti na § 36 ods.1 Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané žalobkyni v písomnej forme a doručené bolo kvalifikovaným spôsobom dňa 07.07.2017, bez povinnosti predchádzajúceho prerokovania so zástupcami zamestnancov, keď z ničoho nevyplývalo, že by zástupcovia zamestnancov u žalovaného pôsobili. Žalobkyňa dňa 15.08.2017 oznámila žalovanému, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával podľa pracovnej zmluvy. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa sa nedostavila na pracovisko v sídle žalovaného v Bratislave, na ktoré ju žalovaný preradil po jej návrate z rodičovskej dovolenky, z dôvodu zrušenia pôvodného, konkrétne dojednaného miesta výkonu práce v OC Max Predajňa O2 v Dunajskej Strede, podľa pracovnej zmluvy zo dňa 28.01.2010.

50. Pri právnom posúdení predmetu žaloby podľa citovaných ustanovení zákona, vychádzajúc z uvedených skutkových zistení (odsek 8. až 18. a odsek 49.) vykonaným dokazovaním, ktoré pri absencii ich popretia žalovaným mal súd za nesporné, dospel súd k záveru, že v danom prípade dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzený žalovaným, nebol v konaní preukázaný, resp. vymedzené konanie žalobkyne, nemožno podradiť pod hypotézu právnej normy, obsiahnutej v ustanovení § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Skutkovo vymedzené konanie žalobkyne, a to že „neprítomnosť (absencia) žalobkyne v trvaní 18 pracovných dní“ bola „neodôvodnená“, nebolo preukázané. Za zistených okolností, keď žalovaný zrušil pracovisko, pôvodne dohodnuté v pracovnej zmluve (v Dunajskej Strede) a bez predchádzajúcej dohody, určil žalobkyni po návrate z rodičovskej dovolenky nové miesto výkonu práce (v Bratislave), si žalovaný nesplnil svoju povinnosť podľa § 157 ods. 2 Zákonníka práce, zaradiť žalobkyňu na inú prácu zodpovedajúcej pracovnej zmluve, keďže miesto výkonu práce v sídle žalovaného na Palmovej ulici č. 22 v Bratislave, nezodpovedá dojednaniu miesta výkonu práce podľa pracovnej zmluvy. Ako bolo na inom mieste rozsudku objasnené (odsek. 43. a 44. rozsudku), v takomto prípade, zrušením pôvodne dohodnutého miesta výkonu práce, vznikla na strane žalovaného zamestnávateľa iná prekážka, pre ktorú nemohol vyžadovať od žalobkyne ako zamestnanca, aby sa dostavovala na iné, jednostranne a proti jej vôli určené miesto výkonu práce, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve. Takéto „preradenie“ nebolo možné označiť za „inú prácu“ (z hľadiska druhu práce a miesta výkonu práce) zodpovedajúcu pracovnej zmluve v zmysle § 157 ods. 2 ZP, pretože išlo o inú prácu, konkrétne iné miesto jej výkonu, ktoré však nezodpovedalo pracovnej zmluve. Takéto „preradenie“ § 157 ods. 2 ZP, tzn. zaradenie na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve, by žalovaný mohol urobiť len vtedy, ak by miesto výkonu práce mala žalobkyňa v pracovnej zmluve dohodnuté napr. predajňa žalovaného v rámci SR alebo v rámci niektorého z krajov a pod. V danom prípade však žalobkyňa mala v pracovnej zmluve uvedené konkrétnu predajňu v obchodnom centre v Dunajskej Strede a preto iné miesto výkonu práce, nezodpovedalo pracovnej zmluve a žalobkyňu žalovaný nemohol bez predchádzajúcej dohody na takéto miesto jednostranne zaradiť. Potom neprítomnosť žalobkyne v práci nie je neodôvodnená, ale naopak je dôvodná, a to pre prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 3 a túto neprítomnosť žalobkyne na pracovisku v sídle žalovaného, v trvaní 18 pracovných dní, nemožno považovať za neospravedlnenú absenciu, nakoľko žalovaný pre zrušenie pracoviska v OC Max Dunajská Streda, žalobkyni neprideľoval prácu v mieste výkonu práce podľa pracovnej zmluvy. Nakoľko súd uzavrel, že v danom prípade neboli naplnené predpoklady pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného listom zo dňa 30.06.2017, ku dňu jeho doručenia dňa 07.07.2017, z dôvodu podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP, je toto okamžité skončenie pracovného pomeru, podľa § 70 neplatné.

51. Uvedené závery napokon vyplývajú aj z rozhodovacej praxe súdov, ako správne poukázala aj advokátka žalobkyne, a to, že „nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ak sa zamestnanec, ktorému zamestnávateľ neprideľoval prácu na mieste na mieste výkonu práce v zmysle pracovnej zmluvy, do zamestnania nedostavoval a po dobu trvania tejto prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa na pracovisku nezdržiaval.“ (rozsudok NS SR, sp. zn. 5Cdo 81/2010).

52. Pokiaľ súd zistí, že žaloba vo veci určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru je dôvodná, patrí žalobcovi z tohto titulu náhrada mzdy podľa § 79 ZP, pričom súd rozhodne o tomto nároku podľa zisteného skutkového stavu, ktorý je v čase vyhlásenia rozsudku (§ 215, § 217 ods. 1 .

53. Žalobkyňa sa okrem nároku na náhradu mzdy podľa § 79 ZP, domáhala zároveň aj určenia, že jej pracovný pomer už žalovaného naďalej trvá.

54. O tomto nároku, rozhodol súd v zmysle právnej úpravy podľa § 79 ods. 1 veta prvá ZP. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení, a to najmä tej skutočnosti, že žalobkyňa nesúhlasila so zmenou miesta výkonu práce a trvala na ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy, pričom miesto výkonu práce, ktoré mala pôvodne dohodnuté v pracovnej zmluve žalovaný zrušil, pre túto prekážku na strane zamestnávateľa, nemožno od žalovaného zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu aj naďalej zamestnával. Preto súd rozhodol o skončení pracovného pomeru medzi stranami sporu ku dňu 15.04.2019, ktorý deň stanovil aj s ohľadom na výpočet náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce a na základe čoho, žalobu v časti určenia, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá, zamietol.

55. Pri posudzovaní rozsahu náhrady mzdy, súd skúma, či sú dané predpoklady pre priznanie náhrady mzdy podľa § 79 ods.1, 2 alebo ods. 3 Zákonníka práce. Náhrada mzdy ako ju upravuje § 79 ods.1,2 Zák. práce je dôsledkom nesplnenia povinnosti zamestnávateľa prideľovať prácu zamestnancovi trvajúcemu na ďalšom zamestnávaní a má vo vzťahu k zamestnávateľovi charakter sankcie, ktorý v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce jednostranne zrušil pracovný pomer so zamestnancom a súčasne satisfakcie vo vzťahu k zamestnancovi a nie je ekvivalentom mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať dohodnutú prácu podľa pracovnej zmluvy. V takom prípade náhrada mzdy patrí odo dňa oznámenia, že zamestnanec trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru, avšak najviac za čas 36 mesiacov. Pokiaľ táto doba presiahne dvanásť mesiacov, výška náhrady mzdy za toto ďalšie obdobie závisí tiež od posúdenia ďalších rozhodujúcich skutočností konkrétneho prípadu (§ 79 ods. 2 za bodkočiarkou , zase len pri splnení zákonnej podmienky pre zníženie, resp. nepriznanie náhrady mzdy nad rámec 12 mesiacov, ktorou je žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne zamestnancovi vôbec nepriznať.

56. Žalobkyňa si v konaní uplatnila náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru za obdobie od 15.08.2017 až do dňa, kedy žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci, alebo do právoplatnosti rozhodnutia súdu, vo výške priemerného mesačného zárobku v sume 558,16 euro mesačne.

57. Nakoľko bola žalobkyňa v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce úspešná a oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, patrí jej náhrada mzdy odo dňa kedy bolo toto oznámenie doručené žalovanému (15.08.2017), až do času keď jej zamestnávateľ umožnil pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru (§ 79 odst.1 veta tretia . S ohľadom nato, že súd rozhodol o skončení pracovného pomeru žalobkyne tak, že tento u žalovaného skončil dňa 15.04.2019, žalobkyni za obdobie od 15.08.2017 do 15.04.2019 vznikol nárok na náhradu mzdy vo výške jej priemerného zárobku, vypočítaného podľa § 134 ZP.

58. Súd nemal dôvod nepriznať žalobkyni náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru za čas presahujúci 12 mesiacov, nakoľko v konaní nebola splnená podmienka žiadosti žalovaného zamestnávateľa o zníženie alebo nepriznanie požadovanej náhrady na tento rámec.

59. Preto súd priznal žalobkyni náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 a 2 za obdobie od 15.08.2017 do 15.04.2019, spolu vo výške 11.163,20 euro (558,16 € x 20 mesiacov), a vo zvyšku uplatňovanej náhrady mzdy, tzn. od 16.04.2019 do právoplatnosti rozhodnutia súdu (resp. max do 15.08.2020), súd žalobu zamietol. Pri výpočte náhrady mzdy súd vychádzal z pravdepodobného zárobku žalobkyne, zisteného podľa § 134 ZP, uplatneného žalobkyňou v sume 558,16 euro mesačne, a ktorý v konaní nebolo sporným a súd ho mal preukázaný aj na základe predložených listín.

60. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 tak, že úspešnej žalobkyni (ktorí bola neúspešná len v nepatrnej časti) priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov konania voči v konaní neúspešnému žalovanému, pričom o výške trov súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.