Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-148-2018.pdf
PDF · 125.5 KB
Case nature
Subarea
5Co/148/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Ing. K. A., bytom G., Y. 8, zastúpeného Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Zvolen, Trhová 992/1, IČO: 50 492 934, proti žalovanému TRW Automotive (Slovakia), s.r.o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Trenčianska 2571/16, IČO: 35 829 761, zastúpenému Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Košice, Rázusova 28, IČO: 36 866 563, o zaplatenie 111.642,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7C/183/2011-649 zo dňa 12. decembra 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.), žalobcovi vrátil zaplatený súdny poplatok v sume 6.698,- eur cestou Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, po právoplatnosti uznesenia (výrok II.), žalovanému vrátil zaplatený súdny poplatok v sume 6.698,50 eur cestou Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, po právoplatnosti uznesenia (výrok III.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok IV.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 161 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, čl. 23 ods. 1, čl. 25 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, § 11 ods. 1, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 111.642,- eur spolu s úrokom z omeškania a trov konania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 30.09.2009 bola medzi všetkými spoločnosťami, ktoré v tom čase boli alebo v budúcnosti budú pridružené k produktovej línii TRW Engineered Fasteners and Components medzinárodnej skupiny spoločností TRW, spoločne pod názvom „TRW Automotive Engineered Fasteners and Components“ (ďalej aj „TRW EF & C“) a spoločnosťou FOPEX SLOVAKIA, s.r.o., Stakčín (dodávateľ), uzatvorená rámcová zmluva, na základe ktorej sa dodávateľ zaviazal dodávať TRW EF & C konkurencieschopné produkty. Táto zmluva platila od 01.08.2009 do 31.07.2011. Zmluvný vzťah sa podľa čl. 4.6 rámcovej zmluvy riadi príslušnými zákonmi Nemecka. Príslušný súd pre všetky spory vzniknuté na základe tejto zmluvy je v mieste sídla spoločnosti TRW EF & C. Uplatnenie dohody OSN o medzinárodnom predaji tovaru z 11. apríla 1980 (CIGS) neplatí. Táto zmluva zahrňovala aj Všeobecné nákupné podmienky TRW a tiež prevádzky TRW EF & C (Príloha I) a predbežnú zmluvu - zadanie projektu KIA ED Facelift spoločnosti TRW EF & C (Príloha č. II). Podľa prílohy č. I žalovaný patrí k spoločnostiam, ktoré sú pridružené k produktovej línii TRW EF & C. Predmetom sporu je nárok, ktorého sa žalobca domáha z titulu postúpených pohľadávok, ktoré vznikli z obchodného vzťahu existujúceho pôvodne medzi FOPEX SLOVAKIA, s.r.o., a žalovaným. Táto skutočnosť je zrejmá z dokladov predložených žalobcom
- konkrétne ide o Zmluvy o postúpení pohľadávok z FOPEX SLOVAKIA, s.r.o., na TRM service, s.r.o., a následne z TRM service, s.r.o., na žalobcu, jednotlivé faktúry, ktoré boli vystavené za činnosti, ktoré vykonávala spoločnosť FOPEX SLOVAKIA, s.r.o. Z Prílohy č. II rámcovej zmluvy jednoznačne vyplýva, aký tovar mal byť podľa zmluvy dodávaný a aký tovar dodávaný reálne zo strany FOPEX SLOVAKIA, s.r.o., bol. Z dokladov vyplýva tiež skutočnosť, že spoločnosť TRW Engineered Fasteners & Components - Selb GmbH dodávala súčiastky v neopracovanej podobe spoločnosti FOPEX SLOVAKIA, s.r.o., a táto ich následne dodávala opracované žalovanému. Ak právny predchodca žalobcu dodával na základe uvedenej rámcovej zmluvy právnemu predchodcovi žalovaného výrobky a prijímal za to peňažné plnenia, považoval seba i právneho predchodcu žalovaného za zaviazaných touto rámcovou zmluvou. Právneho predchodcu žalovaného pritom touto rámcovou zmluvou zaviazala TRW Automotive Electronics & Components GmbH, so sídlom v Enkenbach - Alsenborn. Táto spoločnosť konala za všetky spoločnosti, pridružené k produktovej línii TRW Engineered fasteners and Components, do ktorej patril aj žalovaný. Všetky spoločnosti pridružené k produktovej línii TRW Engineered fasteners and Components sa pritom cítili byť touto rámcovou zmluvou viazané a viazaný sa ňou cítil aj právny predchodca žalobcu. Žalobca je pritom osobou, na ktorú boli pohľadávky postúpené, teda v danom prípade došlo iba k zmene v osobe veriteľa, čo však nič nemení na skutočnosti, že práva a povinnosti strán vyplývajúce z rámcovej dohody zostali zachované. Postavenie dlžníka sa pritom žiadnym spôsobom nezmenilo. Tak, ako bol prorogačnou dohodou obsiahnutou v rámcovej zmluve viazaný právny predchodca žalobcu, tak je ňou viazaný aj žalobca. Právnym dôvodom plnenia, ktoré má poskytnúť žalovaný žalobcovi je práve rámcová zmluva, ktorá zaväzovala tak právneho predchodcu žalobcu ako aj právneho predchodcu žalovaného. Toto je zrejmé aj zo skutočnosti, že tovar uvedený v prílohe rámcovej zmluvy a tovar uvedený vo faktúrach vystavených spoločnosťou FOPEX SLOVAKIA, s.r.o., je zhodný. V rámci tejto rámcovej zmluvy bola pritom obsiahnutá klauzula, že tento zmluvný vzťah sa podľa čl. 4.6 rámcovej zmluvy riadi príslušnými zákonmi Nemecka. Príslušný súd pre všetky spory vzniknuté na základe tejto zmluvy je v mieste sídla spoločnosti TRW EF & C, ktorá bola riadne reprezentovaná nemeckou spoločnosťou TRW Engineered Fasteners & Components Selb, GmbH, ktorá mala v čase vzniku rámcovej dohody právnu subjektivitu so sídlom Ankenbach- Alsenborn. Touto dohodou boli viazaní aj právny predchodca žalobcu a aj právny predchodca žalovaného. Rámcová zmluva plne zodpovedá obchodným zvyklostiam v prípadoch, keď jeden zo subjektov celej veľkej obchodnej skupiny zastupuje všetkých ostatných členov skupiny a jej úkony sa vzťahujú na všetkých členov. Súd ustálil, že právnym dôvodom plnenia, ktoré má poskytnúť žalovaný žalobcovi je práve rámcová zmluva, a táto obsahuje tzv. prorogačnú doložku, podľa ktorej príslušným súdom pre všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy je súd v mieste sídla spoločnosti TRW EF & C, ktorá bola riadne reprezentovaná nemeckou spoločnosťou TRW Engineered Fasteners & Components Selb, GmbH, preto je možné konštatovať, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. výlučnej právomoci. Dohoda o voľbe právomoci je pritom písomná, rešpektuje pravidlá medzinárodného obchodu. Keďže došlo k dohode o výlučnej právomoci nemeckého súdu, súd nemá vo veci právomoc konať. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol o vrátení nekráteného zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 6698,- eur žalobcovi a o vrátení nekráteného súdneho poplatku za odvolanie v sume 6698,50 eur žalovanému. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
2. Proti tomuto uzneseniu, a to v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP odôvodnil tým, že súd v rámci kasačnej záväznosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuvádza akým spôsobom sa vyporiadal s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení Krajského súdu Trenčín zo dňa 28.04.2016, ktorým je viazaný. Nie je zmienka v napadnutom rozhodnutí súdu o tom, že vec už bola rozhodnutím súdu druhej inštancie rozhodovaná, a že existuje záväzný právny názor tohto súdu. Nie je zrejmé prečo súd dospel k tomu, že by právnym dôvodom uplatneného nároku mala byť rámcová zmluva zo dňa 03.09.2009 (viď ods. 7 a 12) a nie je zrejmé na základe ktorej právnej normy by mal byť rámcovou zmluvou viazaný aj keď nikdy nebol jej zmluvnou stranou (viď ods. 7). S otázkou právomoci v rámci skúmania procesných podmienok sa súd osobitne v konaní vyporiadal nielen vyjadrením súdu adresovaným stranám sporu zo dňa 28.08.2014, ale aj rozsudkom vo veci samej, ktorý bol odvolacím súdom zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie. V rozsudku súd prvej inštancie poukázal aj na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 20.07.2012 sp.zn. 19Cb/66/2011, ktorý celý spis pripojil k tomuto konaniu a v ktorom sa konajúci súd vyjadril aj k otázke právomoci všeobecných slovenských súdov. Nemožno hovoriť o zachovaní práva na prejednanie sporu v primeranej lehote, zachovaní zákazu prekvapivých rozhodnutí a ľubovôle, ak súd prvej inštancie na základe napadnutého rozhodnutia konanie po viac ako siedmych rokoch zastaví hoci aj neprávoplatne pre nedostatok právomoci. Za porušenie rovnosti zbraní a práva vyjadriť sa považuje skutočnosť, že nielen jemu ale ani jeho právnemu zástupcovi nebolo doručené vyjadrenie žalovaného k žiadosti súdu zo dňa 17.10.2017, ktoré mohlo a malo zásadný vplyv na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie. Predmetná výzva žalovanému zo strany súdu bola doručená zhodou okolností práve v deň, kedy bola predsedom súdu prvej inštancie prevzatá aj v poradí druhá sťažnosť na prieťahy v konaní, pričom súd prevzal celé dôvody vyjadrenia žalovaného do napadnutého rozhodnutia do ods. 8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP odôvodnil tým, že nie je zrejmé, na základe akých dôkazov súd prvej inštancie dospel k skutkovým zisteniam, že by právny predchodca žalobcu dodával na základe uvedenej rámcovej zmluvy právnemu predchodcovi žalovaného výrobky a prijímal za to peňažné plnenia a že by považoval seba i právneho predchodcu žalovaného za zaviazaného rámcovou zmluvou. Súčasne nie je zrejmé, na základe akých dôkazov súd prvej inštancie dospel k skutkovému zisteniu, že by právneho predchodcu žalovaného rámcovou zmluvou zaviazala TRW Automotive Electronics & Components GmbH, so sídlom Enkenbach - Alsenborn, ktorá mala konať za všetky spoločnosti, pridružené k produktovej línií TRW Engineered fasteners and Components, do ktorej patril aj žalovaný, pokiaľ v konaní nebolo preukázané oprávnenie TRW Automotive Electronics & Components GmbH, so sídlom Enkenbach - Alsenborn, konať a uzatvoriť rámcovú zmluvu za právneho predchodcu žalovaného ako samostatný subjekt práva. Nie je ani zrejmé, na základe akého dôkazu súd dospel k skutkovému zisteniu, že sa všetky spoločnosti pridružené k produktovej linií TRW Engineered fasteners and Components cítili byť rámcovou zmluvou viazané a že by sa ňou viazaný cítil byť aj právny predchodca žalobcu. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odôvodnil tým, že rozhodnutie trpí viacerými zásadnými právnymi vadami. V zmysle ods. 6 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorej právnej normy by mal byť žalobca viazaný prorogačnou doložkou a tým aj rámcovou zmluvou a na základe ktorej právnej normy by v prípade prevodu pohľadávky malo dôjsť aj k prevode dohody o voľbe právomoci. Cesiou voluntaria dochádza iba k postúpeniu pohľadávky t.j. práva na plnenie od dlžníka, nie však celého záväzkového vzťahu z ktorého pohľadávka vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu zmluvy a teda zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorá predpokladá dohodu zmluvných strán (Najvyšší súd SR, sp.z. 3 Obdo 7/2009). Na žalobcu prešlo konkrétne právo na plnenie (pohľadávka), jej príslušenstvo a práva s ňou spojené, neprešiel však právny vzťah ako celok a preto nemôže byť a nie je viazaný prorogačnou doložkou. Ak súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti uvedených v bode 6. odôvodnenia, tak potom nie je zrejmé, na základe ktorej právnej normy by spoločnosti TRW Automotive Electronics & Components GmbH vyplývalo oprávnenie uzatvoriť rámcovú zmluvu v mene právneho predchodcu žalovaného. V ods. 8 napadnutého rozhodnutia súd len v zásade zreprodukoval skutkové tvrdenie žalovaného z jeho posledného vyjadrenia (ktoré žalobcovi nebolo doručené súdom). Súd nesprávne právne posúdil aj čl. 23 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Brusel I. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol na základe ktorej konkrétnej zvyklosti (ktorá sa vždy preukazuje vo vzťahu k odvetviu v ktorom zmluvné strany pôsobia a to tým, že sa preukáže, že všeobecná zvyklosť t.j. postup pri uzatváraní zmluvy je všeobecne a pravidelne dodržiavaný členmi daného odvetvia), mala byť rámcová zmluva vrátane prorogačnej doložky uzavretá.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením v ktorom súd dospel k rozhodnutiu na základe správneho právneho posúdenia veci a vykonaných dôkazov. Daný obchodnoprávny vzťah sa spravoval Rámcovou zmluvou zo dňa 30.09.2009 pričom táto zmluva bola uzatvorená medzi spoločnosťou FOPEX SLOVAKIA, s.r.o., IČO 36 454 559, tzn. právnym predchodcom žalobcu, a všetkými spoločnosťami pridruženými k produktovej línii TRW Engineered Fasteners and Components (TRW EF & C) ku ktorej patril aj právny predchodca žalovaného, ktorý bol tiež jasne označený v prílohe danej zmluvy. V prílohe zmluvy bolo zároveň presne špecifikované o dodávanie akého tovaru sa jednalo, pričom práve tovar uvedený v tejto prílohe zodpovedal označeniu tovaru uvedeného vo faktúrach vystavených spoločnosťou FOPEX SLOVAKIA, s.r.o., ktoré žalobca priložil ešte k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Obchodná skupina TRW EF & C bola riadne reprezentovaná nemeckou spoločnosťou TRW Engineered Fasteners & Components Selb GmbH (TRW Selb) so sídlom v nemeckom Enkenbach - Alsenborn. Takáto obchodnoprávna dohoda zodpovedá obchodným zvyklostiam, ktoré sa uplatňujú v medzinárodnom obchode a ktoré boli účastníkom zmluvy nepochybne známe, nakoľko všetky strany uskutočňovali plnenie a realizovali úkony podľa tejto zmluvy. Faktické konanie strán, tzn. právneho predchodcu žalobcu a právneho predchodcu žalovaného, jasne potvrdzuje záväznosť zmluvy pre tieto strany. Uvedené vyplýva z predložených dôkazov založených v súdnom spise, ktoré boli žalobcovi kedykoľvek dostupné na nahliadnutie, a ktoré súd správne posudzoval vo svojej vzájomnej súvislosti. V danom prípade vzájomná obchodná spolupráca strán a jej právna úprava vo forme rámcovej zmluvy plne zodpovedá zvyklostiam medzinárodného obchodného práva, a teda sa nevyžaduje ďalšie osobitné písomné splnomocnenie, ani ďalšie osobitné písomné zmluvy s jednotlivými spoločnosťami patriacimi do danej obchodnej skupiny. Uvedené zodpovedá štandardnému postupu medzinárodných obchodných skupín, pričom na medzinárodné obchodné zvyklosti odkazuje aj zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Právna viazanosť rámcovou zmluvou právneho predchodcu žalobcu a právneho predchodcu žalovaného, vyplýva z predložených dôkazov a zo samotného faktického konania strán. Súd preto správne dospel k záveru, že právnym dôvodom žalobcom uplatňovaného nároku je práve predmetná zmluva, ktorej obsahom je aj prorogačná dohoda o voľbe právomoci, v zmysle ktorej sa tento záväzkovo-právny vzťah riadi nemeckým právom a akékoľvek spory sa majú rozhodovať pred nemeckým súdom, a teda nejde o spor, ktorý patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky. Predmetná dohoda spĺňa podmienky určené Nariadením Rady č. 44/2001 (Brusel I.) a preto súd správne aplikoval toto nariadenie, na základe ktorého priznal výlučnú právomoc nemeckého súdu a vyhlásil, že v danej veci nemá právomoc. Zmluvou o postúpení bez pochyby nedochádza k postúpenie celého záväzkového vzťahu, tzn. všetkých práv a povinností, napr. rôznych povinností na uskutočnenie plnenia (s výnimkou povinnosti poskytnúť peňažné plnenie). Argumentáciu žalobcu však nie je možné aplikovať na dohodu o voľbe právomoci, ktorá je imanentnou súčasťou zmluvy z ktorej postúpená pohľadávka vyplýva. V danom prípade je potrebné poukázať na základné ustanovenie § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. V danom prípade sa jedná o právo na zákonného sudcu, ktoré je nerozlučné spojené s danou pohľadávkou, a opačný právny výklad by znamenal odňatie tohto práva na strane žalovaného. Prorogačnou dohodou je preto rovnako viazaný žalobca, tak ako ňou bol viazaný aj jeho právny predchodca. Žalovaný sa teda od samého začiatku predmetného sporu domáhal svojho práva, tzn. aplikovania zmluvnej dohody o výlučnej právomoci nemeckého súdu na daný spor, neprichádza preto do úvahy argument žalobcu ohľadom nesprávnosti zastavenia konania po siedmych rokoch od jeho začatia, nakoľko v opačnom prípade by došlo k odopretiu práva na zákonného sudcu na strane žalovaného. Vedomosť žalobcu o právomoci nemeckého súdu preukazuje aj fakt, že žalobca podal rovnakú žalobu v tej istej veci aj na príslušnom nemeckom súde, pričom predmetné konanie je aktuálne prerušené z dôvodu konania pred Okresným súdom v Novom Meste nad Váhom. Žalovaný na záver navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný v konaní absolútne nepreukázal existenciu, ani obsah žiadnej obchodnej zvyklosti (nie to tej na základe ktorej mal podľa názoru žalovaného byť zmluvný-záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcu upravený rámcovou zmluvou obsahom ktorej je aj prorogačná doložka). Obchodná zvyklosť sa vždy preukazuje vo vzťahu k odvetviu v ktorom zmluvné strany pôsobia a to tým, že sa preukáže, že všeobecná zvyklosť t.j. postup pri uzatváraní zmluvy je všeobecne a pravidelne dodržiavaný členmi daného odvetvia. Žalovaný vo svojom vyjadrení navyše uviedol, že TRW Selb nemala žiadne písomné ani iné splnomocnenie na uzavretie predmetnej rámcovej zmluvy, je potom otázne na základe ktorej právnej normy mala právneho predchodcu žalovaného rámcovou zmluvou zaviazať TRW Selb. Preto nie je ani zrejmé i. na základe akých dôkazov mal súd prvej inštancie dospieť k skutkovému zisteniu, že by právny predchodca žalobcu mal na základe uvedenej rámcovej zmluvy právnemu predchodcovi žalovaného dodávať výrobky a prijímať za to peňažné plnenia a ii. na základe akého dôkazu mal súd prvej inštancie dospieť k skutkovému zisteniu, že sa všetky spoločnosti pridružené k produktovej linií TRW Engineered fasteners and Components cítili byť rámcovou zmluvou viazané a že by sa ňou viazaný cítil byť aj právny predchodca žalobcu. Postúpená pohľadávka, ktorú si v tomto konaní žalobca uplatňuje, prešla titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.08.2011. Má za to, že postúpením prešlo právo na plnenie od dlžníka (právneho predchodcu žalovaného), nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla. Na žalobcu teda prešlo konkrétne právo na plnenie (pohľadávka), jej príslušenstvo a práva s ňou spojené, neprešiel však právny vzťah ako celok, a preto nemôže byť a nie je viazaný prorogačnou doložkou. Preto nie je ani zrejmé, i. na základe ktorej právnej normy by mal byť viazaný prorogačnou doložkou a tým aj rámcovou zmluvou a ii. na základe ktorej právnej normy, by v prípade prevodu pohľadávky malo dôjsť aj k prevodu dohody o voľbe právomoci. Návrh vo veci samej v tej istej právnej veci podal z opatrnosti, až po začatí tohto konania a až následne potom, čo žalovaný namietal právomoc Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom predmetný spor prejednať a rozhodnúť. Vo zvyšku trvá na dôvodoch svojho odvolania.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správne.
6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 111.642,- eur s príslušným úrokom z omeškania, pričom z odôvodnenia žaloby vyplýva, že sa má jednať o pohľadávku, ktorá vznikla z obchodnoprávneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom FOPEX SLOVAKIA, s.r.o. a žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom TRW Automotive (Slovakia) s.r.o., so sídlom Bytča, Hlavná 1384, IČO 36 281 239 /ktorý zanikol v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou žalovaného/. Predmetná pohľadávka bola podľa výsledkov dokazovania súdu prvej inštancie postúpená veriteľom spoločnosťou FOPEX SLOVAKIA, s.r.o. na postupníka TRM service s.r.o., ktorý ju následne postúpil na žalobcu.
7. Žalovaný v konaní namietal právomoc súdov Slovenskej republiky, osobitne súdu prvej inštancie, konať a rozhodovať v predmetnej právnej veci, keď poukázal na to, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania má pôvod v obchodnozáväzkovom vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou FOPEX SLOVAKIA, s.r.o., ktorý bol založený rámcovou zmluvou uzatvorenou dňa 30.09.2010 a podľa ktorej /bod 4.6/ zmluvný vzťah sa riadi príslušnými zákonmi Nemecka; príslušný súd pre všetky spory vzniknuté na základe tejto zmluvy je v mieste sídla spoločnosti TRW EF&C. 8. Súd prvej inštancie sa otázkou právomoci slovenských súdov a osobitne svojou právomocou konať a rozhodovať v predmetnej právnej veci zaoberal pri rozhodovaní vo veci samej - rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7C/183/2011-592 zo dňa 7. novembra 2014 a dospel k záveru, že vec patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, miestne príslušným súdom je Okresný súd Nové Mesto nad Váhom a podanej žalobe, po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, je potrebné vyhovieť.
9. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 28. apríla 2016, č.k. 5Co/347/2015-627 zrušil toto rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby identifikoval právny dôvod žalobcom uplatňovaného plnenia a v prípade, že sa jedná o rámcovú zmluvu zo dňa 30.09.2009, opätovne posúdil aj právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci konať a rozhodnúť s ohľadom na prorogačnú dohodu v tejto zmluve dojednanú.
10. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozhodnutím /odvolaním napadnutým žalobcom/ dospel k záveru, že právnym dôvodom plnenia, ktoré má poskytnúť žalovaný žalobcovi je práve rámcová zmluva zo dňa 30.09.2009, ktorá obsahuje prorogačnú dohodu, podľa ktorej príslušným súdom pre všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy je súd v mieste sídla spoločnosti TRW Automotive Engineered Fasteners and Components (ďalej aj ako „TRW EF & C“), ktorá bola riadne reprezentovaná nemeckou spoločnosťou TRW Engineered Fasteners & Components Selb, GmbH a preto skonštatoval, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. výlučnej právomoci, teda si určili vopred súd, ktorý bude riešiť ich prípadné spory vyplývajúce z rámcovej zmluvy zo dňa 30.09.2009. Dohoda o voľbe právomoci je písomná, rešpektuje pravidlá medzinárodného obchodu. Rámcová zmluva zo dňa 30.09.2009 plne zodpovedá obchodným zvyklostiam v prípadoch, keď jeden zo subjektov celej veľkej obchodnej skupiny zastupuje všetkých ostatných členov skupiny a jej úkony sa vzťahujú na všetkých členov. Touto dohodou boli viazaní aj právny predchodca žalobcu a rovnako aj právny predchodca žalovaného.
11. K uvedenému záveru doviedlo súd prvej inštancie posúdenie výsledkov vykonaného dokazovania, kedy mal zhodne s odvolacím súdom za preukázané, že dňa 30.09.2009 bola medzi všetkými spoločnosťami, ktoré v tom čase boli alebo v budúcnosti budú pridružené k produktovej línii TRW Engineered Fasteners and Components medzinárodnej skupiny spoločností TRW, spoločne pod názvom „TRW Automotive Engineered Fasteners and Components“ a spoločnosťou FOPEX SLOVAKIA, s.r.o., Stakčín (dodávateľ), uzatvorená rámcová zmluva, na základe ktorej sa dodávateľ zaviazal dodávať TRW EF & C konkurencieschopné produkty svetovej úrovne, pokiaľ ide o cenu, kvalitu, dodávku, technológiu a zákaznícku podporu. Dodávateľ sa zaviazal dodržiavať program kvality TRW a používať a zachovávať údaje vo VIN. Táto zmluva platilo od 01.08.2009 do 31.07.2011. Uvedený zmluvný vzťah sa podľa čl. 4.6. Rámcovej zmluvy riadi príslušnými zákonmi Nemecka. Príslušný súd pre všetky spory vzniknuté na základe tejto zmluvy je v mieste sídla spoločnosti TRW EF & C. Uplatnenie dohody OSN o medzinárodnom predaji tovaru z 11. apríla 1980 (CIGS) neplatí. Zmluva zahrňovala aj Všeobecné nákupné podmienky TRW a tiež prevádzky TRW a tiež prevádzky TRW EF & C (Príloha č. I) a predbežnú zmluvu - zadanie projektu KIA ED Facelift spoločnosti TRW EF & C (Príloha č. II). Podľa Prílohy č. I žalovaný patrí k spoločnostiam, ktoré sú pridružené k produktovej línii TRW EF & C.
Podľa bodu 25 Prílohy č. I (Všeobecné nákupné podmienky) s názvom „Postúpenie a subdodávateľské vzťahy: Žiadna časť z tejto Zmluvy nemôže byť postúpená alebo zadaná inému subdodávateľovi bez predchádzajúceho písomného súhlasu kupujúceho.“
12. Predmetom sporu tak bol nárok z titulu postúpených pohľadávok, ktoré vznikli z obchodného vzťahu existujúceho pôvodne medzi FOPEX SLOVAKIA, s.r.o., a žalovaným. Táto skutočnosť vyplynula z dokladov predložených žalobcom - Zmluvy o postúpení pohľadávok z FOPEX SLOVAKIA, s.r.o., na TRM service, s.r.o., a následne z TRM service, s.r.o., na žalobcu, jednotlivé faktúry, ktoré boli vystavené za činnosti, ktoré vykonávala spoločnosť FOPEX SLOVAKIA, s.r.o. Z Prílohy č. II Rámcovej zmluvy vyplýva, aký tovar mal byť podľa zmluvy dodávaný a aký tovar dodávaný reálne zo strany FOPEX SLOVAKIA, s.r.o., bol. Z dokladov vyplýva tiež skutočnosť, že spoločnosť TRW Engineered Fasteners & Components- Selb GmbH dodávala súčiastky v neopracovanej podobe spoločnosti FOPEX SLOVAKIA, s.r.o., a táto ich následne dodávala opracované žalovanému.
13. Keďže došlo k dohode o výlučnej právomoci nemeckého súdu, súd prvej inštancie skonštatoval, že nemá vo veci právomoc konať a podľa prorogačnej doložky identifikoval ako príslušný nemecký súd pre mesto Ankenbach - Alsenborn, kde je sídlo spoločnosti TRW Engineered Fasteners & Components Selb, GmbH, ktorá reprezentovala spoločnosti pridružené k produktovej línii TRW Engineered Fasteners and Components. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku a náhrade trov konania.
14. Podľa § 161 ods. 1,2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
15. Podľa článku 23 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná alebo písomne potvrdená, alebo b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.
16. Podľa čl. 25 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ak má súd členského štátu konať o nároku, ktorého podstatou je vec patriaca do výlučnej právomoci súdov iného členského štátu podľa článku 22, aj bez návrhu tento súd vyhlási, že nemá právomoc.
17. Povinnosťou súdu počas celého konania je skúmať existenciu svojej právomoci, ktorej nedostatok spôsobuje tzv. neodstrániteľnú podmienku konania. K takejto vade ex officio prihliada každá inštancia súdnej sústavy Slovenskej republiky. Súd neskúma, či sú splnené ďalšie podmienky konania pred súdom, lebo toto skúmanie mu pre nedostatok právomocí už neprislúcha pričom právnym následok existencie takejto neodstrániteľnej podmienky konania je zastavenie konania /§161 ods. 2 CSP/.
18. Pri posudzovaní právomoci musia súdy zohľadniť prípadnú existenciu prorogačnej dohody, teda dohody o voľbe právomoci, ktorá môže tak založiť ale aj derogovať právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci konať a rozhodnúť.
19. Súd prvej inštancie sa prorogačnou dohodou z rámcovej zmluvy zo dňa 30.9.2009 zaoberal dôsledne v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28. apríla 2016, č.k. 5Co/347/2015-627 a teda správne sa zaoberal viazanosťou strany konania, resp. ich právnych predchodcov predmetnou prorogačnou dohodou z rámcovej zmluvy zo dňa 30.9.2009 s ohľadom na predmet konania.
20. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že ak právny predchodca žalobcu na základe uvedenej rámcovej zmluvy dodával právnemu predchodcovi žalovaného výrobky a prijímal za to od neho peňažné plnenie, je zrejmé, že tak seba ako aj právneho predchodcu žalovaného považoval za zaviazaných touto rámcovou zmluvou a bol si teda vedomý a akceptoval tú skutočnosť, že právneho predchodcu žalovaného touto rámcovou zmluvou zaviazala spoločnosť TRW Automotive Electronics & Components GmbH, Am Pulverhauschen 7, 67 677 Enkenbach - Alsenborn konajúca za všetky spoločnosti, ktoré sú v súčasnosti alebo v budúcnosti budú pridružené k produktovej línii TRW Engineered fasteners and Components medzinárodnej skupiny spoločnosti TRW, spoločne pod názvom TRW Automotive Engineered Fasteners and Components. Ak je teda predmetom konania plnenie, ktoré malo byť poskytnuté na základe uvedenej rámcovej zmluvy, je nepochybné, že strany konania, resp. ich právni predchodcovia sa vo svojom konaní cítili viazaní touto rámcovou zmluvou, rešpektovali ju a konali podľa nej a potom niet žiadneho právneho a logického dôvodu, aby neboli viazaní aj prorogačnou dohodou, ktorá je súčasťou rámcovej zmluvy.
21. Celkom bez významu je potom námietka žalobcu, že on ako osoba nebol stranou tejto rámcovej zmluvy. Žalobcovi boli uplatňované pohľadávky len postúpené. Zmluvou o postúpení pohľadávok tak došlo iba k zmene osoby veriteľa pohľadávky a postupník prebral pohľadávky v stave, v akom existovali v dobe postúpenia, pričom postavenie dlžníka nesmie byť postúpením pohľadávky dotknuté. Ak bol teda prorogačnou dohodou zaviazaný právny predchodca žalobcu ako pôvodný veriteľ uplatnených pohľadávok, tak sa táto viazanosť preniesla postúpením pohľadávok aj na žalobcu.
22. Podstatným pre posúdenie otázky právomoci bolo preto podľa odvolacieho súdu posúdenie právneho dôvodu uplatnených nárokov žalobcu, k čomu súd prvej inštancie tiež dôvodne pristúpil a tento identifikoval /rámcová zmluva zo dňa 30.09.2009/. Uvedené vyplýva najmä zo skutočnosti, že tovar uvedený v prílohe rámcovej zmluvy a tovar uvedený vo faktúrach vystavených spoločnosťou FOPEX SLOVAKIA, s.r.o. je totožný. Žalobca síce v konaní tvrdil, že ich právnym titulom je zmluva uzavretá medzi TRW Automotive (Slovakia) s.r.o. a FOPEX SLOVAKIA s.r.o. zo dňa 1.2.2009 /č.l. 227, resp. jej preklad do slovenského jazyka na č.l. 242 a nasl. spisu/, ale z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že jej predmetom bolo len poskytnutie 132 striekacích rámov na projekt KIA ED FL, bočné kryty pravé/ľavé zo strany zákazníka TRW Automotive (Slovakia) s.r.o., so sídlom Bytča, Hlavná 1384 jeho dodávateľovi FOPEX SLOVAKIA s.r.o., ktorý majetok zostáva vo vlastníctve zákazníka a dodávateľ ho má použiť na výrobu a dodávku výrobkov do TRW. Je teda zrejmé, že sa nemôže jednať o právny titul pre žalobcom v konaní uplatňované plnenie, keď predmetom tejto zmluvy bolo bezodplatné plnenie zo strany právneho predchodcu žalovaného právnemu predchodcovi žalobcu.
23. Pokiaľ teda ide o právne závery súdu prvej inštancie o tom, že rámcová zmluva zo dňa 30.09.2009 bola uzavretá medzi spoločnosťou FOPEX SLOVAKIA, s.r.o. a spoločnosťou TRW Automotive Electronics Components GmbH Nemecko, a teda aj spoločnosťou TRW Automotive (Slovakia) s.r.o. a táto zaväzuje strany konania, tento záver bol podľa odvolacieho súdu dôvodný z vyššie uvedených dôvodov.
24. Na základe uvedených záverov odvolací súd vyhodnotil právne závery súdu prvej inštancie o právomoci súdov Slovenskej republiky konať a rozhodovať v predmetnej právnej veci za vecne a právne správne, majúce oporu vo vykonanom dokazovaní.
25. Osobitne, pokiaľ ide o žalobcove námietky týkajúce sa absencie neuvedenia kasačného rozhodnutia odvolacieho súdu v odvolaní napadnutom rozhodnutí, resp. nevyhodnotenia skutočnosti v zmysle kasačného rozhodnutia súdom prvej inštancie, tieto nie sú významu, ktorý by mal vplyv na vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Je faktom, že súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia osobitne neoznačil, prípadne neuviedol zhrnutie zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28. apríla 2016, č.k. 5Co/347/2015-627, ktoré mu predchádzalo, avšak po obsahovej a teda vecnej stránke odvolaním napadnutého rozhodnutia a záväznosti súdu prvej inštancie v zmysle vtedy účinného § 226 O.s.p., podľa ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu /obdobne § 391 ods. 2 CSP/, je zrejmé, že súd prvej inštancie naplnil účel a podstatu ďalšieho konania, keď v tomto sa osobitne zaoberal otázkami podľa uvedeného zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a teda identifikoval právny dôvod žalobcom uplatňovaného plnenia a v prípade, že sa jedná o rámcovú zmluvu zo dňa 30.09.2009, opätovne posúdil aj právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci konať a rozhodnúť s ohľadom na prorogačnú dohodu v tejto zmluve dojednanú, pričom s týmto všetkým sa náležite vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutiu a tak naplnil zrušovacie rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle jeho požiadaviek.
26. Odvolací súd sa tiež nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorej za porušenie rovnosti zbraní a práva vyjadriť sa treba v danej veci považovať skutočnosť, že nielen jemu ale ani jeho právnemu zástupcovi nebolo doručené vyjadrenie žalovaného k žiadosti súdu zo dňa 17.10.2017, ktoré podľa žalobcu mohlo a malo zásadný vplyv na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie.
27. Predmetnou žiadosťou dal súd prvej inštancie v tomto smere po vyššie uvedenom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu priestor vyjadriť sa k právomoci súdu obom zúčastneným stranám, ktorým bola žiadosť aj doručená. Otázka právomoci súdu a jej zistenia bola v konaní nastolená od jeho začatia a v tejto súvislosti boli nielen produkované tvrdenia oboma stranami, tieto boli tiež podporované dôkazmi na ich preukázanie. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z už vykonaných dôkazov v konaní / kedy sa zároveň stotožnil s tvrdením žalovaného/ a konštatoval, že uzatvorená rámcová zmluva zo dňa 03.09.2009 plne zodpovedá obchodným zvyklostiam v prípadoch, keď jeden zo subjektov celej veľkej obchodnej skupiny zastupuje všetkých ostatných členov skupiny a jej úkony sa vzťahujú na všetkých členov. Ďalšiu možnosť vyjadriť sa k právomoci súdu na jeho žiadosť tak bolo preto možné považovať iba za úkon podpory práva na spravodlivý proces v danej veci, keď možnosť vyjadriť sa opätovne v konaní k právomoci súdu bola poskytnutá obom stranám rovnako a v nedoručení takéhoto vyjadrenia protistrane odvolací súd nevzhliadol takú vadu, ktorá by odôvodňovala porušenie rovnosti zbraní a práva vyjadriť sa.
28. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % z dôvodu plného úspechu žalovaného v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).