Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/326/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému B. C., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. XXX, XXX XX E., o zaplatenie 345,32 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 8Csp/272/2017-76 z 15. júna 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Revúca p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Revúca, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 15. 06. 2018 žalobu zamietol (I. výrok). O náhrade trov konania okresný súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II. výrok). 2. Z úvodnej časti odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 345,32 Eur s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalovanému vo výške 900,- Eur na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13. 11. 2014, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 28,46 Eur, pričom bol v omeškaní so zaplatením splátky č. 2 viac ako 3 mesiace, preto žalobca zosplatnil úver dňom 23. 04. 2015. Žalovaná suma 345,32 Eur predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku, pretože žalovaný do podania žaloby celkovo uhradil len sumu 850,- Eur.

3. Po uvedení zákonných ustanovení § 497 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“), § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 písm. a) až k), r), y), § 9 ods. 6, 7, 9, 11, § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. „zák. č. 129/2010 Z. z.“) okresný súd uviedol, že: „Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v rovnaký deň 13. 11. 2014 uzavreli žalobca a žalovaný zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach, ako aj dohodu, na základe ktorej mal žalobca žalovanému poskytovať služby a to za odmenu, ktorú sa tiež žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach. Uvedené zmluvy posúdil súd ako spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník), keďže ich žalobca uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný mal postavenie spotrebiteľa (fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Na základe tohto záveru podliehajú obe zmluvy režimu ochrany spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, predovšetkým nesmú obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň zmluva, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky, bola posúdená ako Zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a ako zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda zmluva musí mať náležitosti podľa tohto zákona a podlieha režimu ochrany spotrebiteľa podľa tohto zákona. Žalovaný sa zaviazal úver vrátane úrokov, celkovo sumu 1.285,32 Eur, splatiť v mesačných splátkach po 28,46 Eur a tiež uhradiť odmenu vo výške 871,08 Eur za služby dohodnutú v osobitnej zmluve v mesačných splátkach po 20,74 Eur. Celkovo mal mesačne platiť 42 mesiacov sumu 49,20 Eur. Zmluvy boli uzavreté tým spôsobom, že po telefonickej dohode boli žalovanému zaslané na podpis dokumenty, ktoré on podpísal a zaslal späť žalobcovi. Žalovaný uhradil celkovo sumu 1.175,- Eur (850,- Eur + 325,- Eur). V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že obe zmluvy boli uzavreté v jeden deň a navzájom súvisia, keďže dohodnutá odmena je za poskytovanie služieb v súvislosti s poskytnutým úverom. Dohoda o poskytovaní služieb je teda naviazaná na Zmluvu o úvere. Preto má súd za to, že tieto zmluvy je nutné posudzovať vo vzájomnej súvislosti. Odmenu za poskytovanie služieb súvisiacich s úverom je nutné posudzovať ako odmenu (resp. poplatok) dohodnutú v súvislosti s poskytnutým úverom, aj keď bola dohoda o tejto odmene zahrnutá do osobitnej zmluvy. Je zrejmé, že úver bol poskytnutý vo výške 900,- Eur s tým, že si zmluvné strany dohodli úrok a zároveň ďalšie služby za odmenu. Dojednanie o tejto odmene je dojednaním priamo súvisiacim s poskytnutým úverom, nemožno ho oddeľovať, je jednou zo zmluvných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý, aj keď veriteľ vyhotovil osobitnú zmluvu obsahujúcu dohodu o službách a odmene za ne, ktorú dlžník tiež podpísal. Aj táto odmena preto musí byť považovaná za plnenie na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a i táto odmena je peňažnou čiastkou, ktorú spotrebiteľ musí uhradiť v súvislosti s poskytnutým spotrebiteľským úverom. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že dojednania uvedené v dohode o poskytovaní služieb nie sú podmienkou alebo predpokladom pre získanie spotrebiteľského úveru a že odplata podľa dohody nepredstavuje úrok alebo odplatu za úver. To, že dohoda obsahuje ustanovenie, že dohoda nie je podmienkou získania úveru, nie je postačujúcim na preukázanie tejto skutočnosti, keďže obsah zmluvy je vopred pripravený žalobcom, ide o jedno z mnohých ustanovení dohody, ktoré nemal žalovaný možnosť ovplyvniť a pokiaľ mu na základe telefonátu boli zaslané dokumenty ohľadne úveru na podpis bez toho, aby mu bolo vysvetlené, že mu budú na základe dobrovoľnosti (len ak to skutočne požaduje) poskytované osobitné služby za odmenu takmer sa rovnajúcu poskytnutým prostriedkom úveru, je logické, že spotrebiteľ mal za to, že všetky dokumenty zaslané na podpis sú dokumentmi pre získanie úveru. Vyplýva to i z výpovede žalobcu (správne má byť žalovaného - poznámka odvolacieho súdu), ktorý vychádzal z toho, že má podpísať všetky zaslané dokumenty a že za poskytnutie úveru vo výške 900,- Eur musí uhradiť 42 mesačných splátok po 49,20 Eur. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že podmienky uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere boli uvedené nesprávne, pričom nesprávnosť uvedených podmienok úveru mohla ovplyvniť vôľu spotrebiteľa Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrieť. Predovšetkým mala byť dohodnutá odmena, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť dodávateľovi v súvislosti s poskytovanými službami, zahrnutá do celkových nákladov, ktoré má spotrebiteľ uhradiť. Je zrejmé, že žalovanému bol ponúknutý úver za tých podmienok, že žalovaný uhradí spolu sumu 2.156,40 Eur (1.285,32 Eur + 871,08 Eur), pričom mu budú poskytované služby pozostávajúce z poskytovaní informácií o zostávajúcich záväzkoch, o prijatí platby, informácií pred splatnosťou splátky, umožnenie odkladu splatnosti splátok, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta mimo základných podmienok úveru, prepárovanie platieb, druhá upomienka zdarma a podpora call centra. Preto ak bola ako celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, uvedená suma 1.285,32 Eur, tento údaj je nesprávny. To má vplyv i na výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom tento údaj je rozhodujúci pre posúdenie výhodnosti úveru, keďže výšku RPMN poskytovaného úveru si môže spotrebiteľ porovnať s priemernou výškou RPMN, za ktorú sa úvery poskytovali, pričom aj tento údaj musí vyplývať zo zmluvy. Tým, že veriteľ odmenu za služby nebral ako plnenie v súvislosti s poskytnutým úverom, výška RPMN bola v zmluve uvedená 26,07 %, čo je pri priemernej výške RPMN 44,06 % ani nie dvojnásobok. Súd má za to, že i odmena za vyššie uvedené služby je plnením v súvislosti s poskytnutým úverom, preto výška RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne a správna výška RPMN poskytnutého úveru je 87,31 %, čo je dvakrát viac ako priemerná výška RPMN 44,06 %. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ pri poskytovaní úveru postupoval v rozpore so záujmom a na škodu spotrebiteľa, keď služby súvisiace s poskytnutým úverom upravil v samostatnej dohode, čím vyčlenil odmenu za tieto služby zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a tým navodil dojem, že úver je výhodnejší, keďže výška RPMN v dôsledku takéhoto postupu pri poskytovaní úveru bola v Zmluve o spotrebiteľskom úvere niekoľkonásobne nižšia. Povinnou náležitosťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia alebo nesprávne uvedenie ktorej spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, je údaj o RPMN. Ako je uvedené vyššie, súd dospel k záveru, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, preto je úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodu uvedených v bodoch 21 až 25 nepatria žalobcovi úroky ani poplatky, nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov, ale len istina úveru. Žalobca si uplatnil náhradu nezaplatených splátok, ktoré zahŕňajú istinu a úrok, pričom úhrady žalovaného žalobca započítaval i na úroky a poplatok za poskytnutie úveru, čo nebolo správne. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, mohli byť úhrady žalovaného započítané len na istinu. Úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 900,- Eur, žalovaný uhradil spolu sumu 1.175,- Eur (850,- Eur + 325,- Eur), istina úveru bola žalovaným splatená. Žalovaný teda nie je povinný uhradiť na úver žiadnu ďalšiu sumu. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol“.

4. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu a žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa žalobcu bola Dohoda o poskytovaní služieb (ďalej aj ,,Dohoda“) uzatvorená so žalovaným ako samostatný právny úkon, ktorého predmetom je poskytovanie dohodnutého balíka služieb, v rámci ktorého sú služby poskytované buď z iniciatívy dlžníka alebo automaticky. Predmetná Dohoda bola zároveň predložená vo forme samostatného dokumentu s osobitným označením a pri zachovaní priemernej obozretnosti spotrebiteľa je vylúčené, aby si žalovaný neuvedomil, že ide o samostatný zmluvný dokument, ktorý navyše, ako to vyplýva zo samotného obsahu listiny, nepredstavoval podmienku pre poskytnutie úveru na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V odvolaní poukázal na obsah článku I. bod 2 Dohody, z ktorého vyplýva: „Dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzatvorenie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi Poskytovateľom a zákazníkom, napríklad pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok“. Konštatoval možnosť výpovede predmetnej Dohody a jej ukončenie podľa časti III., ktoré možnosti žalovaný nevyužil. Podľa jeho názoru vopred pripravené znenie spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových produktov a všeobecne všetkých spotrebiteľských vzťahov. Dal do pozornosti nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 3725/13, zo dňa 10. 04. 2014 ohľadne tzv. kauzy bankových produktov. Podľa neho mal žalovaný vedomosť o predmetnej Dohode, ktorá bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, preto odplata za poskytnutie balíka služieb sa nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Uvedené závery vyplývajú z § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z. S poukazom na predmetné ustanovenie sa do výpočtu celkových nákladov nezapočítavajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Konštatoval voliteľnosť uzatvorenia Dohody o poskytovaní služieb. Podľa jeho názoru ak by odplata za poskytované služby bola zahrnutá do celkových nákladov, taký postup by bol v rozpore so zákonom.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario s použitím § 219 ods. 3 a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 sa stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, je zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektami, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

11. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 2 konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere dňa 13. 11. 2014 (ďalej aj ,,Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 900,- Eur so splatnosťou v 42 splátkach po 28,46 Eur, s úrokovou sadzbou 18,08 %, RPMN 26,07 % s priemernou hodnotou RPMN 44,06 %. V rovnaký deň strany sporu uzavreli aj Dohodu s rovnakým číslom ako Zmluva, ktoré sú definované v článku II. predmetnej dohody ako „služba informácia o zostávajúcich záväzkoch spočívajúca v poskytovaní informácie o stave záväzkov (článok II. bod 1 Dohody) a služba „odklad splatnosti splátok“ spočívajúca v možnosti zákazníka odložiť si splatnosť troch akýchkoľvek splátok podľa Zmluvy. Podľa článku I. bod 7.1 sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť mesačne odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Odplatu sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach uvedených spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

13. V posudzovanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácií, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá uzatvárala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že nesplnenie čo len z jednej náležitosti zmluvy o úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru, a preto ani vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu. RPMN predstavuje dôležitý údaj o celkových nákladoch na úver. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch, keď posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov pre nesprávne uvedenú výšku RPMN.

15. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na nesprávne uvedenú výšku RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. ako aj s jeho konštatovaním, že Dohoda je formulárovou dohodou, vopred pripravenou žalobcom (dodávateľom), ktorej obsah žalovaný (spotrebiteľ) nemohol ovplyvniť. Dohoda nie je formulovaná tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce konkrétnu službu využiť (odklad splátok, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom), môže si ju aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať za súhlas s jej využívaním za poplatok), ale je formulovaná tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí už vopred odmenu. Dohoda bola uzavretá v ten istý deň a pod tým istým číslom ako Zmluva a hoci bola uzavretá na samostatnej listine, ako samostatný právny úkon, to ešte neodôvodňuje záver, že táto Dohoda bola individuálne dohodnutá v tom slova zmysle, že svedčí o slobodnej vôli žalovaného pristúpiť na takéto osobitné zmluvné podmienky, ako tvrdí žalobca. Dohoda má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu, pričom žalovanému bola predložená na podpis spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere. Okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvného vzťahu nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní - že žalovaný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na uzavretie aj tejto Dohody. Tvrdenie žalobcu, že „ak by žalovaný nemal záujem o podpis akéhokoľvek dokumentu, potom ho podpísať nemusel, príp. ho mohol vypovedať“, je arbitrárne.

16. Vo svetle uvedeného je potom argumentácia žalobcu v odvolaní neakceptovateľná a právne neprijateľná.

17. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 .

18. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vecne správne odôvodnil výrok o trovách konania (II. výrok), pričom okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

19. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, zásadne by teda mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanému v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .