Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Cob-176-2018.pdf
PDF · 135.24 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/176/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Štefan Janíček - OUR-EPSaEZS-elektro, s miestom podnikania 023 41 Nesluša 13, IČO: 17 782 830, zastúpenému zástupcom: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, v konaní o zaplatenie 228,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/64/2016 - 147 zo dňa 26. januára 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/64/2016 - 199 zo dňa 8. augusta 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/64/2016 - 147 zo dňa 26. januára 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/64/2016 - 199 zo dňa 8. augusta 2018 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 205,20 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 22,80 € od 31.03.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 22,80 € od 04.05.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 22,80 € od 02.06.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 22,80 € od 29.06.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 22,80 € od 28.07.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 22,80 € od 01.09.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 22,80 € od 29.09.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 22,80 € od 03.11.2012 do zaplatenia a 8,75% ročne zo sumy 22,80 € od 01.12.2012 do zaplatenia, a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e .
Odvolanie žalovaného v podaní zo dňa 17.04.2018 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/64/2016 - 147 zo dňa 26. januára 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/64/2016 - 199 zo dňa 8. augusta 2018 v časti výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti o d m i e t a .
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 205,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 22,80 Eur od 31.03.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 22,80 Eur od 04.05.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 22,80 Eur od 02.06.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 22,80 Eur od 29.06.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 22,80 Eur od 28.07.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 22,80 Eur od 01.09.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 22,80 Eur od 29.09.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 22,80 Eur od 03.11.2012 do zaplatenia a 8,75% ročne zo sumy 22,80 Eur od 01.12.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 15,65%. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 228,- Eur spolu s úrokmi z omeškania a povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 18% ročne. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.05.2012 postupca MEDIATEL spol. s r.o., so sídlom v Bratislave (ďalej aj len „postupca“), postúpil na žalobcu žalovanú pohľadávku voči žalovanému na základe Zmluvy o uverejnení inzercie (ďalej aj len „zmluva“), uzavretej medzi postupcom a žalovaným. Na základe telefonickej objednávky, zachytenej na CD nosiči zo dňa 19.09.2011, zverejnil postupca inzerciu žalovaného. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za uverejnenie inzercie stanovenú odmenu. Za poskytnuté služby vystavil žalovanému faktúry, pričom žalovaný dlžnú sumu vo výške 228,- Eur neuhradil. Žalobca konštatoval, že medzi postupcom a žalovaným vznikol obchodný záväzkový vzťah podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej aj len „OBZ“), na základe ktorého sa postupca zaviazal uverejniť inzerciu žalovaného a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za uverejnenie inzercie dohodnutú odmenu. Z tohto vzťahu vznikla povinnosť postupcu vykonať pre žalovaného služby, čo aj urobil a žalovanému povinnosť uhradiť sumu uvedenú vo faktúrach. Pre prípad omeškania s úhradou ceny za uverejnenie inzercie dojednali postupca a žalovaný v Čl. 8 bod 7. obchodných podmienok zmluvnú pokutu vo výške 18% ročne z dlžnej sumy.
2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. V odpore žalovaný poprel existenciu pohľadávky a uviedol, že medzi postupcom a žalovaným nikdy nedošlo k uzatvoreniu zmluvy. Žalovaný s postupcom komunikoval o možnostiach jej uzatvorenia, avšak ku skutočnému uzatvoreniu zmluvy nikdy nepristúpil. Žalovaný voči žalobcom navrhovanému zneniu zmluvy prezentoval výhrady, a preto nemohla platne vzniknúť pohľadávka spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o. Žalovaný voči nároku vzniesol tiež námietku premlčania, keď najstaršie faktúry mali byť splatné 02.03.2012 a 30.03.2012, a preto medzi lehotou splatnosti faktúr a podaním žaloby uplynula doba dlhšia ako štyri roky. Vo väzbe na uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty poukázal na ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) s tým, že zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne. Žalobca sám uvádza, že zmluva bola dojednaná na základe telefonickej objednávky, čo zároveň žalovaný neakceptuje, a preto je zrejmé, že zmluvná pokuta nemohla byť dojednaná platne.
3. Okresný súd vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu zvýraznil, že na pojednávaní dňa 26.01.2018 bol vykonaný dôkaz prehratím zvukového záznamu predloženého žalobcom, ktorého prehratie považoval okresný súd za nevyhnutné pre posúdenie relevantnosti vyjadreného nesúhlasu právneho zástupcu žalovaného s tým, aby tento záznam bol v konaní vykonaný ako dôkaz. Podľa okresného súdu by nesúhlas právneho zástupcu žalovaného s vykonaním tohto dôkazu bol relevantný len v prípade, ak by išlo o dôkaz, ktorý by bol získaný v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 12 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa zvukové záznamy, ktoré sa týkajú fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy, smú vyhotoviť len s jej privolením. Okresný súd poukázal na ust. § 187 ods. 1 CSP, podľa ktorého môže za dôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, a na čl. 16 ods. 2 Základných princípov CSP, podľa ktorého pri prejednávaní a rozhodovaní veci súd nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1. Okresný súd uviedol, že z prehratého zvukového záznamu telefonického hovoru medzi osobou konajúcou za spoločnosť MEDIATEL spol. s r.o. a žalovaným jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol opakovane upozornený na to, že predmetný telefonický hovor je nahrávaný, voči čomu nevyjadril žiadne výhrady. Možno preto konštatovať, že predmetný záznam bol vyhotovený so súhlasom žalovaného, t.j. bol ako dôkazný prostriedok získaný v súlade so zákonom a nie je dôvod, aby súd na jeho obsah pri rozhodovaní veci neprihliadal, najmä za situácie, ak predstavuje primárny dôkaz o vzniku záväzkovoprávneho vzťahu medzi postupcom a žalovaným a jeho obsahu. Podľa okresného súdu by nesúhlas právneho zástupcu žalovaného s vykonaním tohto dôkazu bol relevantný len v prípade, ak by išlo o dôkaz, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom, čo v konaní nebolo zistené.
4. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že medzi postupcom MEDIATEL spol. s r.o. a žalovaným došlo k vzniku platného záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý bol posúdený ako obchodnoprávny podľa § 261 ods. 1 OBZ, konkrétne ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 OBZ, v ktorej postupca a žalovaný dostatočne určili predmet svojich záväzkov. K uzatvoreniu zmluvy došlo ústnou formou v obsahu telefonického rozhovoru medzi zamestnankyňou spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o., resp. osobou konajúcou v mene tejto spoločnosti, a žalovaným, ako to vyplýva zo zvukového záznamu telefonického rozhovoru zo dňa 19.09.2011. Z obsahu telefonického dohovoru vyplynulo, že tento nadväzoval na dotazník, ktorý osoba telefonujúca v mene spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o. skôr zasielala žalovanému. V priebehu telefonického rozhovoru opakovane dotazovala žalovaného, či sa môžu dohodnúť na jednostránkovej webovej stránke s pravidelným mesačným poplatkom 22,80 Eur, s čím žalovaný súhlasil. V závere prvej časti telefonického rozhovoru osoba konajúca v mene spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o. zopakovala obsah dohody po tom, čo ho ubezpečila, že všetko je tak ako sa dohodli, pričom uviedla, že sa dohodli na tom, že webová stránka bude na 12 mesiacov, za pravidelný mesačný poplatok 22,80 Eur s DPH. S takýmto dojednaním na jej výslovnú otázku žalovaný uviedol, že s tým súhlasí a v takomto rozsahu žalovaného dohoda s postupcom zaväzuje. Podľa okresného súdu z telefonického rozhovoru vyplýva dostatočne určité dojednanie o tom, že spoločnosť MEDIATEL spol. s r.o. vytvorí pre žalovaného jednostránkovú webovú stránku na 12 mesiacov za odplatu vo výške 22,80 Eur s DPH mesačne, s takýmto dojednaním žalovaný v obsahu telefonického rozhovoru súhlasil a týmto jeho súhlasom došlo k uzavretiu zmluvy medzi spoločnosťou MEDIATEL spol. s r.o. a žalovaným ústnou formou. Okresný súd sa tak nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že z obsahu telefonického rozhovoru nevyplýva súhlas žalovaného s uzavretím zmluvy, ani s tým, že dojednaním v obsahu telefonického dohovoru by mohla byť len zmluva o budúcej zmluve. Obsahom telefonického rozhovoru taktiež nie je jednostranné vyhlásenie osoby, konajúcej v mene spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o., že telefonický hovor nahrádza zmluvu, nakoľko v tomto prípade by išlo len o poskytnutú informáciu, že takouto (ústnou) formou došlo k uzavretiu zmluvy, čo nie je zákonom vylúčené. Osoba konajúca v mene spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o. výslovne žalovanému uviedla, že mu zašle elektronicky kompletnú písomnú dokumentáciu ohľadne ich dohody, ktorú žalovaný nemusí potvrdzovať a táto slúži len pre jeho potrebu.
5. Podľa okresného súdu ďalej z dokazovania vyplynulo, že na základe následnej elektronickej komunikácie medzi spoločnosťou MEDIATEL spol. s r.o. a žalovaným došlo k špecifikácii plnenia poskytovaného spoločnosťou MEDIATEL spol. s r.o. žalovanému, kedy dňa 12.10.2011 žalovaný zaslal spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o. jeho predstavu a následne dňa 24.11.2011 znak spolu s inštrukciami na jeho úpravu. Uvedené zodpovedá aj obsahu telefonického rozhovoru, v ktorom osoba konajúca v mene spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o. uviedla, že na poskytnutý telefonický kontakt budú žalovaného kontaktovať špecialisti, aby mal na webovej stránke všetko, čo si praje. Telefonujúca mu povedala, že si s nimi dohodne všetko ohľadne webovej stránky, ako bude vyzerať a čo tam chce mať, čo okresný súd považoval za dodatočnú špecifikáciu plnenia spočívajúceho vo vytvorení jednostránkovej webovej stránky, na poskytnutí ktorého sa zástupkyňa spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o. a žalovaný dohodli v telefonickom rozhovore, ktorý postup však nevylučuje platné uzavretie zmluvy medzi spoločnosťou MEDIATEL spol. s r.o. a žalovaným v rámci ich prejavenej vôle v uskutočnenom telefonickom rozhovore. Na základe nadväzujúcej komunikácie tak došlo k špecifikácii plnenia, na poskytnutie ktorého sa spoločnosť MEDIATEL spol. s r.o. v prospech žalovaného zaviazala, pričom z elektronickej komunikácie vyplýva, že žalovaný tejto spoločnosti zasielal svoju predstavu a následne predložil náhľad vytvorenej webovej stránky. Hoci žalovaný namietal, že žalobca nepredložil dokument jednoznačne preukazujúci súhlas žalovaného s konečným dizajnom webovej stránky, tak je podľa okresného súdu nevyhnutné konštatovať, že žalovaný sa v priebehu konania nevyjadroval v tom zmysle, že by náhľad webovej stránky predložený žalobcom nezodpovedal jeho predstave zasielanej elektronicky spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o. dňa 12.10.2011 (č.l. 82 spisu). Z predloženej elektronickej komunikácie ďalej vyplýva, že spoločnosť MEDIATEL spol. s r.o. elektronicky dňa 14.12.2011 žalovanému oznámila, že ním vybraná označená doména bola daného dňa zaregistrovaná a zaplatená na jeden rokprevádzky a že jeho webové stránky sú hotové a publikované na označenej adrese. Z elektronickej komunikácie ďalej vyplýva, že stránka bude vypnutá k 14.12.2012, pričom táto komunikácia nadväzovala na výhrady žalovaného voči mesačne doručovaným reportom návštevnosti jeho webovej stránky. Uvedené zároveň vyvracia argumentáciu žalovaného, že žalobca nepreukázal, že by žalovanému tvrdené zmluvné plnenie bolo poskytnuté. Okresný súd preto dospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o. cenu zmluvného plnenia vo výške 22,80 Eur mesačne, vyúčtovanú predloženými faktúrami. Žalobca aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k uplatnenému nároku preukázal predloženou Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi postupcom MEDIATEL spol. s r.o. a žalovaným (pozn. krajského súdu, správne malo byť zrejmé uvedené žalobcom) dňa 22.05.2015.
6. Ohľadom žalovaným vznesenej námietky premlčania konštatoval okresný súd jej dôvodnosť výlučne vo vzťahu k sume 22,80 Eur fakturovanej faktúrou č. 121204161 splatnou dňa 02.03.2012, v ktorom prípade uplynula premlčacia doba dňa 02.03.2016 a pokiaľ bola žaloba podaná dňa 03.03.2016, bolo to po uplynutí premlčacej doby. V ostatnej časti uplatneného nároku nebola námietka premlčania dôvodná, preto okresný súd žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 22,80 Eur, ktorá bola fakturovaná uvedenou faktúrou, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 03.03.2012 do zaplatenia zamietol a vo zvyšnej časti uplatneného nároku na cenu zmluvného plnenia vo výške 205,20 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti neuhradených faktúr do zaplatenia žalobe vyhovel.
7. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 18% ročne z dlžnej sumy sa okresný súd stotožnil s argumentáciou žalovaného s odkazom na ust. § 544 ods. 2 OZ, podľa ktorého možno zmluvnú pokutu dojednať výlučne v písomnej forme. Písomné dojednanie zmluvnej pokuty medzi spoločnosťou MEDIATEL spol. s r.o. a žalovaným v konaní nebolo preukázané. Žalobca tvrdil, že dojednanie o zmluvnej pokute vyplýva z obsahu obchodných podmienok spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o., na ktoré odkazuje v písomnej podobe predložená Zmluva o uverejnení inzercie. Predložená Zmluva o uverejnení inzercie ale nie je opatrená podpisom žalovaného, a teda nemožno konštatovať, že by na základe prejavenej vôle žalovaného v zákonom stanovenej písomnej forme došlo k uzavretiu zmluvy, súčasťou ktorej by bol aj obsah obchodných podmienok spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o. Ako vyplýva z obsahu telefonického rozhovoru, obsahom ktorého žalobca preukazoval uzatvorenie Zmluvy o uverejnení inzercie, došlo k uzatvoreniu zmluvy ústnou formou a pokiaľ bola žalovanému zasielaná písomná dokumentácia, tak v zmysle vyjadrenia zástupkyne spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o., jej obsah už žalovaný nemusel potvrdzovať a táto slúžila len pre jeho potrebu. Na základe telefonického rozhovoru tak obchodné podmienky spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o. nemôžu žalovaného zaväzovať. Preto okresný súd v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobu zamietol.
8. Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, keď pre potreby rozhodnutia o nároku na náhradu trov vyčíslil ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci dňa 26.01.2018 hodnotu uplatneného nároku žalobcu, zahrňujúcu istinu, úrok z omeškania a zmluvnú pokutu sumou 567,25 Eur. Ďalej okresný súd vyčíslil hodnotu nároku ku dňu vyhlásenia rozsudku v časti, v ktorej bol žalobca úspešný, sumou 328,01 Eur. Žaloba žalobcu tak bola zamietnutá v sume 239,24 Eur a čistý úspech žalobcu predstavuje 88,77 Eur, čo vo vzťahu k hodnote predmetu konania, ktorého sa žalobca domáhal, zodpovedá 15,65 %. Okresný súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný cestou právneho zástupcu, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého medzi postupcom MEDIATEL spol. s r.o. a žalovaným došlo k vzniku platného záväzkovoprávneho vzťahu a že z obsahu telefonického rozhovoru vyplývalo dostatočne určité dojednanie o tom, že spoločnosť MEDIATEL spol. s r.o. vytvorí pre žalovaného webovú stránku na 12 mesiacov za odplatu 22,80 Eur s DPH mesačne. Podľa žalovaného tento záver vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vzniku povinnosti žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný existenciu dohody o obsahu zmluvy popiera, keďže z rozhovoru žalovaného a zástupkyne spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o. nevyplýva jednoznačne, čo má byť predmetom poskytovanej služby. Dojednanie nemožno považovať za určité, nakoľko neposkytuje odpoveď na základné otázky, najmä, čo má byť obsahom webovej stránky, aký bude jej dizajn a aká bude jej funkcionalita, čo sú základné definičné znaky každej webovej stránky. Bez odpovede na tieto otázky nie je možné považovať dohodu o tvorbe webovej stránky za dostatočne určitú. Analogicky by nebolo možné považovať za určité ústne dojednanie osôb, predmetom ktorého by bola dohoda, že jedna zo strán predá druhej strane päťmiestne auto za cenu 3.000,- Eur, a to z dôvodu, že nie je zrejmé, aké auto má byť predmetom prevodu, jeho značka, typ, vybavenie a účel využitia. Tejto skutočnosti si bol vedomý aj právny predchodca žalobcu MEDIATEL spol. s r.o., ktorý sám inicioval postup, že podrobnosti o obsahu webovej stránky budú určené písomne. Z emailovej komunikácie však vyplýva, že k dohode na obsahu webovej stránky nikdy nedošlo. Žalovaný poukázal na to, že poslednou správou odoslanou spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o. dňa 24.11.2011 si vyhradil právo schváliť konečný návrh webovej stránky a k schváleniu návrhu spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o. zo strany žalovaného nikdy nedošlo. Neobstojí preto konštatovanie súdu prvej inštancie, že na základe nadväzujúcej elektronickej komunikácie došlo k špecifikácii plnenia, ani tvrdenie, že z elektronickej komunikácie vyplýva, že žalovaný zasielal spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o. svoju predstavu. Žalobca následne predložil náhľad vytvorenej webovej stránky s konštatovaním, že žalovaný sa v priebehu konania nevyjadroval v tom zmysle, že by náhľad webovej stránky nezodpovedal jeho predstave. Podľa žalovaného by nesúlad konečného dizajnu s dohodnutým dizajnom predstavoval vadu poskytnutého plnenia, avšak žalovaný sa v konaní nedomáhal nárokov z vád poskytnutého plnenia, ale uvádzal, že so spoločnosťou MEDIATEL spol. s r.o. sa nikdy nedohodol na vytvorení webovej stránky. Žalovaný nemal dôvod namietať vady dodanej webovej stránky, keďže si nikdy platne dodanie webovej stránky neobjednal. Povinnosť preukázať platný vznik záväzkového vzťahu znáša ten, kto si z tohto vzťahu uplatňuje práva, teda žalobca, a preto žalovaný nerozumie konštatovaniu okresného súdu, že žalovaný sa v konaní nevyjadroval v tom zmysle, že by náhľad webovej stránky predložený žalobcom nezodpovedal jeho predstave. Od počiatku žalovaný trval na tom, že k dohode nedošlo a v tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 24.11.2011 „predtým mi to pošlite na schválenie“. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný návrh spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o. o obsahu a dizajne webovej stránky schválil. K prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy preto nedošlo a nedošlo ani k platnému dojednaniu o vzniku akéhokoľvek záväzkového vzťahu. Okresný súd mal preto žalobu zamietnuť.
10. Žalovaný tiež trval v odvolaní na tom, že okresný súd nebol oprávnený vykonať dôkaz - zvukový záznam rozhovoru medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný neuvádzal, že by zvukový záznam bol vyhotovený protiprávne, keďže si bol vedomý toho, že hovor je nahrávaný. S poukazom na ust. § 12 OZ a rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 191/05 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 4172/2007 však žalovaný uvádzal, že nedal a ani nedáva súhlas s použitím telefonického rozhovoru ako prejavu jeho osobnej povahy na účel vedeného občianskoprávneho konania. Podľa § 12 OZ je potrebné rozlišovať súhlas s vyhotovením záznamu a súhlas s jeho použitím. Žalovaný s vyhotovením záznamu jeho osobnej povahy súhlasil, avšak nesúhlasil s jeho použitím na účely súdneho konania. Okresný súd tak zasiahol do práva na rovnosť zbraní, keď vykonal dôkaz, ktorý v zmysle platnej právnej úpravy vykonať nemal, čím zasiahol do práva žalovaného na spravodlivý proces. Okresný súd mal rozhodovať tak, ako keby dôkaz - zvukový záznam nebol vykonaný. Žalovaný preto žiadal vydať rozsudok, ktorým krajský súd rozsudok okresného súdu zmení a žalobu v celom rozsahu zamietne.
11. Žalobca cestou právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným sa uskutočnil neverejný telefonický rozhovor a žalobca si od žalovaného vyžiadal súhlas na jeho nahratie. Je neprípustné, aby zvukový záznam nahratý v súlade so zákonom nemohol byť následne použitý pre účely súdneho konania. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 30Cdo 64/2004 uviedol, že hovory fyzických osôb, ku ktorým dochádza pri výkone povolania, pri obchodnej, či inej verejnej činnosti spravidla nemajú charakter prejavov osobnej povahy a že zvukový záznam takéhoto hovoru použitý ako dôkaz nie je v občianskom súdnom konaní neprípustný. Je nespochybniteľné, že žalovaný súhlasil s dodaním danej služby, čo preukazuje aj spolupráca medzi žalovaným a spoločnosťou MEDIATEL spol. s r.o. Ak by žalovaný nemal záujem o poskytnutie služby, neposkytol by postupcovi informácie o požadovanom dizajne webovej stránky. Podľa žalobcu boli všetky podstatné náležitosti zmluvy medzi zmluvnými stranami platne dojednané a ak žalovaný nemal záujem o dodanie dohodnutého tovaru, mal postupcovi doručiť odstúpenie od zmluvy. Žalobca v tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. 5Obdo 40/2008. S rozsudkom okresného súdu sa žalobca v celom rozsahu stotožnil a navrhol toto rozhodnutie potvrdiť.
12. Na doručené vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu žalovaný písomne nereagoval.
13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/176/2018 - 209 zo dňa 19.03.2019 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
15. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
16. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
17. Vo vzťahu k svojmu druhému výroku, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania žalobcu proti výroku rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, krajský súd poukazuje na ust. § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a analogicky aj na judikované rozhodnutie Rc 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.07.1992 sp. zn. 1Cdo/28/1992, podľa ktorého právnej vety ...„právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach“. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu, teda vrátane výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá. Za analogického použitia citovaného judikovaného rozhodnutia tento napadnutý výrok rozsudku okresného súdu nevyznel v neprospech žalovaného, a teda týmto výrokom žalovaný nebol dotknutý na svojich právach. Z uvedeného žalovaný v tejto časti podaného odvolania nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania a v tejto časti bolo preto jeho odvolanie odmietnuté podľa ust. § 386 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
18. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
19. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní žalovaný vymedzil ako nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a ako porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Krajský súd k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.
22. Žalovaný v podanom odvolaní predovšetkým namietal záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou MEDIATEL spol. s r.o. a žalovaným došlo ku vzniku platného záväzkovoprávneho vzťahu. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru o nedôvodnosti tejto odvolacej námietky. V zhode so súdom prvej inštancie konštatuje krajský súd, že z vykonaných dôkazov, po ich vyhodnotení jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach, možno v kontexte obsahu telefonického rozhovoru medzi zamestnankyňou spoločnosti MEDIATEL spol. s r.o. a žalovaným v spojení s ďalšími listinnými dôkazmi, konštatovať uzatvorenie ústnej zmluvy. Z telefonického rozhovoru vyplýva dohoda medzi spoločnosťou MEDIATEL spol. s r.o. a žalovaným o zriadení webovej stránky pre žalovaného s dohodnutým mesačným poplatkom 22,80 Eur, s ktorou dohodou žalovaný výslovne opakovane súhlasil. Podrobnosti ohľadom webovej stránky boli následne medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dojednávané elektronickou komunikáciou (č.l. 80 - 87 spisu). Z tejto komunikácie vyplýva, že právny predchodca žalobcu zasielal žalovanému formulár na poskytnutie informácií, ktoré si žalovaný želal zverejniť na webovej stránke, a zároveň mu predložil odkazy na vzory webových stránok, ktorými sa žalovaný môže inšpirovať. Na túto výzvu žalovaný reagoval odpoveďou, kedy právnemu predchodcovi žalovaného zaslal svoju predstavu a žiadal o vyhotovenie na zelenom podklade a následne zasielal znak, ktorý žiadal upraviť na zeleno-žlto s tým, že to ešte žiada zaslať na schválenie.
23. Z uvedeného tak nemôže obstáť ako dôvodná odvolacia námietka žalovaného, že dojednanie o webovej stránke nie je možné považovať za dostatočne určité. Okresný súd vecne správne konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe nadväzujúcej elektronickej komunikácie došlo k špecifikácii plnenia, na poskytnutie ktorého sa spoločnosť MEDIATEL spol. s r.o. v prospech žalovaného zaviazala. Existencii záväzkovoprávneho vzťahu nepochybne svedčí skutočnosť, že žalovaný aktívne s právnym predchodcom žalobcu spolupracoval a zasielal mu svoje predstavy o vyhotovení webovej stránky (farba pozadia, znak) a výsledné vyhotovenie webovej stránky bolo právnym predchodcom žalobcu žalovanému zaslané (č.l. 93, 94 spisu). Žalovanému bolo zároveň právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou MEDIATEL spol. s r.o. dňa 14.12.2011 oznámené, že označená doména bola zaregistrovaná a zaplatená na jeden rok prevádzky s tým, že webové stránky sú hotové a na označenej stránke publikované (č.l. 83, 87 spisu). Je teda zrejmé, že dojednané plnenie bolo právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté a o tejto skutočnosti bol žalovaný riadne upovedomený. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by po oznámení o poskytnutí plnenia zriadením webovej stránky boli zo strany žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu uplatnené akékoľvek námietky týkajúce sa vyhotovenia tejto stránky. Žalovaný ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nenamietal, že by vyhotovená webová stránka nezodpovedala jeho predstavám. Ak žalovaný po oznámení o zverejnení stránky a zaslaní odkazu na jej vyhotovenie a ani následne v priebehu 12-tich mesiacov poskytovania služby nevzniesol žiadnu námietku voči konečnému vyhotoveniu tejto webovej stránky, nie je možné akceptovať jeho výhradu, že konečné vyhotovenie stránky neschválil. Ak plnenie poskytnuté právnym predchodcom žalobcu žalovanému nezodpovedalo predstavám žalovaného, mohol žalovaný voči takto poskytnutému plneniu namietať, či takéto plnenie reklamovať. Žiadna takáto skutočnosť však v priebehu konania zo strany žalovaného nebola preukázaná, ani tvrdená.
24. Krajský súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalovaného o porušení zásad spravodlivého procesu súdom prvej inštancie. V zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP možno za porušenie práva na spravodlivý proces označiť taký procesný postup súdu, ktorý znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania je aj princíp rovnosti zbraní, ktorý vyžaduje, aby každá sporová strana mala primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňujúc svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje protistrana. Zásada rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach súd rozhoduje (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavnoprávnych princípov súdneho konania spočíva v tom, že všetky strany sporu majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní“ pre všetky strany súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu aplikovať vo vzťahu ku všetkým stranám, tzn. bez ohľadu, aké majú procesné postavenie, a to nielen proti sporovej strane, v danom prípade žalovanému, ktorý podal odvolanie, ale aj vo vzťahu k žalobcovi, a zároveň postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
25. Žalovaný námietku zásahu do jeho práva na spravodlivý proces odôvodnil tým, že okresný súd vykonal dôkaz, ktorý v zmysle platnej právnej úpravy vykonať nemal. Žalovaný túto námietku vzniesol vo vzťahu k zvukovému záznamu rozhovoru medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Vo vzťahu k tomuto zvukovému záznamu žalovaný nenamietal, že by tento bol vyhotovený protiprávne, keďže si bol vedomý, že rozhovor je nahrávaný, ale namietal, že nesúhlasil s použitím tohto záznamu na účely súdneho konania. Krajský súd k tejto námietke v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na čl. 16 ods. 2 Základných princípov CSP, v zmysle ktorého nie je možné pri prejednávaní a rozhodovaní veci zohľadniť skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. V civilnom sporovom konaní preto platí, že také dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, sa považujú za právne neúčinné a pri ich predložení na takýto dôkaz súd konajúci vo veci nemôže prihliadať. Za situácie, kedy z predmetného zvukového záznamu vyplýva, že žalovaný bol opakovane upozornený na to, že tento rozhovor je nahrávaný, čo žalovaný potvrdil aj v podanom odvolaní, nie je možné dospieť k záveru, že by táto nahrávka bola vyhotovená v rozpore so zákonom. Nakoniec ani samotný žalovaný v podanom odvolaní neuvádza, že by sa tento záznam vyhotovil protiprávne. Pre možnosť použitia takto získaného zvukového záznamu v rámci civilného sporového konania považuje krajský súd v podmienkach tejto prejednávanej sporovej právnej veci za rozhodujúcu práve úpravu čl. 16 ods. 2 Základných princípov CSP so záverom, že dôkaz v podobe zvukovej nahrávky, ktorý nebol získaný v rozpore s ust. § 12 ods. 1 OZ, je dôkazom, ktorý je možné v prebiehajúcom súdnom konaní zohľadniť. Vo vzťahu k rozhodnutiam Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR, na ktoré poukázal žalovaný v podanom odvolaní, zvýrazňuje krajský súd, že s ohľadom na výslovnú úpravu slovenského právneho poriadku, obsiahnutú v uvedenom čl. 16 ods. 2 Základných princípov CSP, nie je možné v tomto smere vychádzať z judikatúry českých súdov. Nevyhnutnosť vysloveného súhlasu žalovaného na použitie takto vyhotoveného zvukového záznamu v zmysle § 12 ods. 1 OZ je podľa názoru krajského súdu spochybnená aj tým, že predmetom tohto telefonického rozhovoru bola obchodná komunikácia medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, čo spochybňuje záver, že by sa v prípade tohto rozhovoru malo jednať o prejav osobnej povahy žalovaného.
26. Krajský súd vo vzťahu k hodnoteniu prípustnosti vykonania dôkazu predmetnou zvukovou nahrávkou telefonického rozhovoru zároveň zdôrazňuje, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), a preto odvolací súd nevyhodnotil námietku žalobcu ohľadom vykonania tohto dôkazu ako relevantnú (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/40/2017). Je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že záver o existencii záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, nebol konštatovaný výlučne vo vzťahu k skutočnostiam vyplývajúcim z predmetnej nahrávky telefonického rozhovoru, ale tento záver vyplýva aj z ďalších dôkazov, predovšetkým z elektronickej komunikácie právneho predchodcu žalobcu a žalovaného vo vzťahu k špecifikácii poskytovaného plnenia, ktorý záver je tak výsledkom hodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo a zároveň všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 2 CSP).
27. Krajský súd preto uzaviera, že ak okresný súd prihliadol aj na skutočnosti zistené vykonaním dokazovania oboznámením záznamu telefonického rozhovoru pracovníčky právneho predchodcu žalobcu so žalovaným, tak vykonaním tohto dôkazu nebol narušený princíp rovnosti zbraní pre strany súdneho konania tak, ako to žalovaný namietal. Okresný súd svojim procesným postupom sporovým stranám vytvoril rovnaký priestor a možnosti na realizáciu ich procesných práv a na plnenie ich procesných povinností, a preto námietka žalovaného o porušení práva žalovaného na spravodlivý proces nemôže obstáť. Zároveň poukazuje krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.
28. Krajský súd potom odvolacie dôvody žalovaného nevyhodnotil ako dôvodné a dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd preto pristúpil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 205,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vyhovel. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol preto rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.