Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-4-2019.pdf
PDF · 95.51 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcu H. L., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom V., M. C. XXXX/XX, zast. Pisár & partners - advokáti, s.r.o., so sídlom Lučenec, P. Rádayho 8, IČO: 50 440 446 proti žalovanému K. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, v konaní o zaplatenie sumy 12 000,--Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12 000,--Eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12 000,--Eur od 26.07.2013 do zaplatenia, spolu so zmluvnou pokutou 0,1 % denne zo sumy 12 000,--Eur od 26.07.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi s a p r i z n á v a od žalovaného náhrada trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 12 000,--Eur spolu s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke.
2. Uviedol, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 25.04.2013 Dohodu o pôžičke a uznanie dlhu podľa ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Dohoda"). Žalobca na základe Dohody riadne a včas poskytol žalovanému peňažné prostriedky v hotovosti vo výške 12 000,-- Eur, ktoré žalovaný v deň podpisu Dohody prevzal.
3. Žalovaný sa v bode 4. Dohody zaviazal požičanú sumu 12 000,--Eur vrátiť žalobcovi najneskôr do 25.07.2013, pričom v bode 7. Dohody súčasne uznal výšku dlžnej sumy z titulu pôžičky v sume 12 000,--Eur a zaviazal sa ju zaplatiť do 25.07.2013. Žalovaný svoj peňažný záväzok vyplývajúci z Dohody neuhradil riadne a včas, a to ani len čiastočne. Na základe uvedených skutočností, predstavuje záväzok žalovaného vyplývajúci z Dohody ku dňu podania žaloby čo do istiny sumu 12 000,--Eur spolu s príslušenstvom.
4. Žalobca a žalovaný sa nedohodli na výške úrokov z omeškania pre prípad neuhradenia peňažného záväzku riadne a včas. V súlade s Nariadením vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 12 000,--Eur od 26.07.2013 do zaplatenia.
5. V bode 6. Dohody sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak žalovaný nezaplatí celú dlžnú sumu riadne a včas podľa bodu 4. alebo 5. Dohody, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. Žalobca si tak popri istine spolu s príslušenstvom uplatňuje žalobou voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 12 000,--Eur od 26.07.2013 do dňa riadneho splnenia záväzku v sume 12 000,--Eur.
6. Žalobca k podanému odporu zo strany žalovaného uviedol, že čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba je 10 rokov a plynie od 26.07.2013 a uplynutie až 26.07.2023. Z dôvodu právnej istoty je potrebné zdôrazniť, že Občiansky zákonník inštitút uznania upravuje jednak v ustanovení § 110 a jednak v ustanovení § 558. Rozdiel medzi jednotlivými uznaniami spočíva v tom, že uznanie podľa § 110 ods. 1 OZ pojednávaná o uznaní práva veriteľa dlžníkom a spája s ním predĺženie premlčacej doby na 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu tohto práva došlo, resp. ak bola dohodnutá lehota na plnenie na 10 rokov od uplynutia tejto lehoty. Uznanie podľa § 558 OZ výslovne pojednáva o uznaní dlhu dlžníka, t. j. nejakého splatného záväzku voči veriteľovi, pričom jeho následkom je zvýhodnenie pozície veriteľa v prípadnom spore. V prípadnom spore je to totiž dlžník, ktorého v prípade takéhoto uznania zaťažuje dôkazné bremeno spočívajú v povinnosti preukázať skutočnosti o neexistencii dlhu alebo jeho výšky. Na rozdiel od toho, ak pôjde o uznanie práva podľa § 110 OZ, bude to mať účinky čo do dĺžky premlčacej doby a veriteľa bude zaťažovať dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať existenciu i výšku dlhu. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, pri ktorej podmienkou vzniku zmluvy okrem dohody zmluvných strán je aj reálne poskytnutie predmetu zmluvy dlžníkovi. Na základe Dohody o pôžičke a uznaní dlhu zo dňa 25.04.2013 žalovaný prevzal od žalobcu sumu 12 000,--Eur v hotovosti, čo potvrdil svojim podpisom, v dôsledku čoho zmluva o pôžičke bezpochyby vznikla. Túto skutočnosť žalovaný nikdy nerozporoval.
7. V zmysle bodu 7 Dohody žalovaný uznal, že z titulu pôžičky dlhuje žalobcovi sumu 12 000,--Eur, čím uznal jednak právo žalobcu a zároveň aj svoj dlh voči žalobcovi. Konaním žalovaného došlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov. Pokiaľ sa súd stotožní s argumentáciou žalovaného, že v čase uznania neexistoval dlh, má za to, že právo žalobcu na vrátenie predmetu pôžičky vzniklo a existuje už od momentu uzatvorenia zmluvy o pôžičke, a toto právo žalovaný uznal v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 OZ. Skutočnosť, že k uznaniu došlo v rovnaký deň ako k poskytnutiu pôžičky, nemôže byť vykladaná v neprospech žalobcu. Má za to, že v čase uznania už totiž právo žalobcu vzniklo, a teda aj existovalo, v dôsledku čoho žalovanému nič nebránilo právo žalobcu uznať. Vo vzťahu k namietaným chýbajúcim podstatným náležitostiam uznania uviedol, že toto bezpochyby obsahuje dve podstatné náležitosti predpokladané ustanovením § 110 ako aj § 558 OZ, nakoľko je v ňom výslovne uvedený právny dôvod (pôžička) a aj jeho výška (12 000,--Eur).
8. Argumentáciu žalovaného odvolávajúcu sa na údajnú neplatnosť dohody, ktorou sa niekto vopred vzdáva svojich práv, považuje za účelovú a nepochopenú, pretože žalovaný svojim podpisom uznal jednak právo žalobcu na vrátenie predmetu pôžičky podľa § 110 ods. 1 OZ a zároveň aj dlh žalovaného voči žalobcovi podľa § 558 OZ. Vzhľadom na skutočnosť, že právo žalobcu v čase uznania bezpochyby existovalo, žalovaný sa nevzdal vopred žiadneho práva, ktoré by mu mohlo vzniknúť v budúcnosti.
9. Žalobca taktiež poukázal na to, že uznanie, či už podľa ustanovenia § 110 ods. 1 OZ alebo ustanovenia § 558 OZ je jednostranný právny úkon. Vychádzajúc z obsahu ustanovenia § 574 OZ je však neplatná len dohoda, teda konsenzus minimálne dvoch zmluvných strán, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti. Vzhľadom na znenie bodu 7 Dohody je zjavné, že sa nejedná o dohodu, ktorou sa niekto vopred vzdáva svojich práv, ale o jednostranný právny úkon, ktorého si musel byť žalovaný vedomý.
10. Žalovaný v písomnom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že neuznáva nárok uplatňovaný žalobcom, nakoľko je už premlčaný. Trojročná premlčacia doba začala plynúť 26.07.2013 a uplynula 26.07.2016.
11. Zastáva názor, že z jeho strany nešlo o uznanie dlhu, nakoľko uznanie dlhu v zmysle Dohody o pôžičke a uznaní dlhu zo dňa 25.04.2017 v bode 7, nemá náležitosti predpokladané Občianskym zákonníkom, a preto ide o neplatný právny úkon. Zároveň nemožno uznať dlh, ktorý v čase údajného uznania neexistoval. Dohoda o pôžičke bola spísaná v rovnaký deň ako aj údajné uznanie dlhu, ktorý však v tom čase neexistoval a vznikol až dňa 26.07.2013, a teda až po tomto dátume bolo možné uznať dlh, k čomu však z jeho strany nedošlo. Rovnako aj z Občianskeho zákonníka vyplýva, že Dohoda, ktorou sa niekto vopred vzdáva svojich práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je absolútne neplatná.
12. Žalovaný na pojednávaní súdu dňa 28.03.2019 uviedol, že si rozmysel to čo uviedol v odpore, nakoľko žalobca mu je aj do rodiny, mal zdravotné problémy a so žalobným návrhom súhlasí.
13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, prečítaním Dohody o pôžičke a uznaní dlhu a zistil nasledovný skutkový stav:
14. Medzi stranami sporu, žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 25.04.2013 bola uzatvorená písomná Zmluva o pôžičke a uznaní dlhu, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 12 000,--Eur, ktorú mal vyplatiť žalovanému ako dlžníkovi v hotovosti, naraz, oproti podpisu uvedenej zmluvy. Žalovaný ako dlžník svojim podpisom potvrdil prevzatie pôžičky vo výške 12 000,--Eur, v hotovosti, pri uzavretí zmluvy. V bode 4 predmetnej zmluvy sa žalovaný zaviazal uvedenú pôžičku vrátiť žalobcovi naraz alebo vo viacerých splátkach, najneskôr do 25.07.2013. V bode 6 predmetnej zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta v prípade, ak dlžník nezaplatí celú dlžnú sumu riadne a včas podľa bodu 4, alebo 5 zmluvy, vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania s jej zaplatením. V bode 7 predmetnej zmluvy žalovaný uznal, že veriteľovi - žalobcovi z titulu pôžičky dlhuje sumu 12 000,--Eur, ktorú sa mu zaväzuje zaplatiť do 25.07.2013.
15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), účinný k 25.04.2013, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 OZ, účinný k 25.04.2013, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
17. Podľa § 558 OZ, účinný k 25.04.2013, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
18. Podľa § 559 ods. 1, ods. 2 OZ, účinný k 25.04.2013, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
19. Podľa § 100 ods. 1 OZ, účinný k 25.04.2013, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
20. Podľa § 101 OZ, účinný k 25.04.2013, pkiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Podľa § 110 ods. 1 OZ, účinný k 25.04.2013, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
22. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti mal súd za to, že žaloba je dôvodná.
23. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že z titulu písomnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.04.2013 (č. l. 11 spisu) žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 12 000,-Eur, a že žalovaný túto pôžičku v hotovosti prevzal. Sporné medzi stranami bolo posúdenie platnosti uznania dlhu zakotvené v bode 7 Dohody o pôžičke, v čom spočívala obrana žalovaného v písomne podanom odpore, avšak na pojednávaní súdu dňa 28.03.2019 uviedol, že so žalobou súhlasí.
24. S poukazom na ustanovenie § 558 OZ, uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon zo strany žalovaného ako dlžníka nemožno považovať za neplatný právny úkon, nakoľko v zmysle § 558 OZ bolo písomné, bol z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky - pôžička, a taktiež v ňom bola uvedená aj výška pohľadávky (12 000,--Eur) a prísľub žalovaného ako dlžníka, že tento dlh zaplatí. Uznaním dlhu nevznikol nový záväzok, ale mal vplyv na plynutie premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 OZ, ktorá v tomto prípade je 10-ročná a začala plynúť počnúc od 26.07.2013, kedy uplynula žalovanému lehota na vrátenie pôžičky, a uplynula by 26.07.2023. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 17.09.2018 (viď č. l. 14 spisu), bola podaná počas plynutia premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu preto právo žalobcu premlčané nie je, a námietka žalovaného, že v danom prípade je potrebné použiť trojročnú premlčaciu lehotu, je vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, nedôvodná. Obdobný právny názor ohľadne plynutia premlčacej doby z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke a uznaní dlhu o pôžičke v samotnej zmluve o pôžičke už vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 14Co/486/22016.
25. Súd podotýka, že prevzatím sumy 12 000,--Eur z titulu pôžičky už žalobcovi dlh vznikol, takže podpisom Dohody o pôžičke a zároveň uznaním dlhu je zrejmé, že dlh v čase uznania už trval.
26. Súd žalobcovi priznal aj dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z priznanej sumy, ktorá bola dohodnutá pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti v bode 6 Dohody o pôžičke a uznaní dlhu, t. j. počnúc od 26.07.2013 do zaplatenia, vzhľadom na to, že právo uplatnené žalobou nie je premlčané, žalovaný nerozporoval dojednanie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola dojednaná v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka.
27. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Z dôvodu, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením pôžičky, počnúc od 26.07.2013, keďže splatnosť pôžičky bola dňa 25.07.2013, súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/1995, ktoré je 5,5 % ročne z priznanej sumy 12 000,--Eur.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Z dôvodu, že žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd mu priznal trovy v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.