Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/169/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: P. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, F., o zaplatenie 3.080,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Csp/235/2017-74 zo dňa 22.06.2018 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.655,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.735 Eur od 06.12.2014 do 21.03.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.695,- Eur od 22.03.2018 do 30.04.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.655,- Eur od 01.05.2018 do zaplatenia, a to všetko mu povolil splácať v mesačných splátkach po 40,- Eur, počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, pod následkom straty výhody splátok.

2. Konanie o zaplatenie istiny vo výške 80,- Eur zastavil.

3. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

4. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 2 % s tým, že o výške trov konania rozhodne osobitným uznesením.

5. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 144; 145; 146 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, §§ 261 ods. 6 písm. d); 497 Obchodného zákonníka, §§ 1 ods. 2; 2 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z., §§ 39; 52 ods. 1 až 4; 53 ods. 1 až 3; 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a podľa ust. §§ 3 a 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

6. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 07.05.2014 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 3.080 Eur, ktoré žalovaný mal splatiť v pravidelných 120 splátkach vo výške 69 Eur mesačne. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 05.12.2014. V prospech žalobcu žalovaný uhradil sumu 425 Eur, z toho sumu 345 Eur do podania žaloby a sumu 80 Eur po podaní žaloby. Zároveň mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávok platne postúpil pohľadávku na žalobcu, čím je preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní.

7. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu, pričom zistil, že prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny v sume 3.080 Eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 3.080 Eur a žalovaný uhradil celkom sumu 425 Eur, pričom súd žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle citovaného ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny v sume 2.655 Eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

8. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom je nárok na vyčíslený úrok z úveru uplatnený v rámci sumy 2.674,49 Eur, ktorá suma predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 10.10.2017, ako aj nárok na úrok vo výške 23,90 % ročne zo sumy 3.080 Eur od 16.10.2017 do zaplatenia. Súd prvej inštancie sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 23,90 % ročne, v súvislosti s čím zistil, že úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( máj 2014) činila úrok 10,40 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 13,50 % vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

9. Tak súd prvej inštancie konštatoval, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 2-násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd prvej inštancie považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú a uzavrel, že pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu bezúročný.

11. Žalobca si tiež uplatnil nárok na vyčíslený úrok z omeškania v rámci sumy 2.674,49 Eur, v ktorých je okrem vyčísleného úroku z úveru vyčíslený aj úrok z omeškania. Žalobcovi však nie je možné priznať nárok na vyčíslený úrok z omeškania, nakoľko ten bol vyčíslený aj zo súm, na ktoré žalobcovi nevznikol nárok ( úroky, poplatky). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu preto aj v tejto časti zamietol.

12. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru t.j. po dni 05.12.2014 dostal do omeškania, preto ho súd prvej inštancie zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády tak, ako to uviedol vo výroku rozsudku zohľadňujúc platby žalovaného po podaní žaloby. V čase omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 06.12.2014 vo výške 0,05 % a ku dňu 22.03.2018 a 01.05.2018 vo výške 0,00 % p.a. a úrok z omeškania tak predstavuje výšku 5,05 % a 5 % ročne.

13. Súd prvej inštancie podľa ust. § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil žalovanému dlžnú pohľadávku splácať po 40 Eur mesačne vzhľadom na majetkovú situáciu žalovaného a to pod následkom straty výhody splátok.

14. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že nárok žalobcu neposudzoval na základe predloženého uznania dlhu zo dňa 02.02.2015, nakoľko tento nepovažoval za platne uzavretý a to z dôvodu, že takéto uznanie dlhu zaslané právnym predchodcom žalobcu žalovanému je typickým formulárovým riešením stavu, keď právny predchodca žalobcu predkladá spotrebiteľovi na podpis zdanlivo výhodný formulár, ktorý má pôsobiť ako ústupok zo strany právneho predchodcu žalobcu vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho skutočným cieľom je dosiahnuť formou uznania dlhu predĺženie premlčacej doby na uplatnenie svojho nároku. Rovnako týmto spôsobom žalobca dosahuje, že si v dlžných splátkach z uznaného dlhu uplatňuje aj plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Možno však predpokladať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj dlh, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu, čo v danom prípade potvrdil aj žalovaný vo svojej výpovedi. Takéto konanie právneho predchodcu žalobcu odporuje bežnej praxi a zvyklostiam a preto takúto dohodu považoval za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi.

15. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. §§ 251, 255 ods. 2 a 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

16. Vyhodnotil, že z uplatnenej sumy 6.367,32 Eur ( istina vo výške 3.080 Eur + úroky vo výške 2.674,49 Eur + úroky vo výške 23,90 % ročne zo sumy 3.080 Eur od 16.10.2017 do zaplatenia kapitalizovaných ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 504,19 Eur + úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.080 Eur od 16.10.2017 do zaplatenia kapitalizovaných ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 108,64 Eur) bolo žalobcovi priznaných 3.143,87 Eur ( istina vo výške 2.655 Eur + úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.735 Eur od 06.12.2014 do 21.03.2018 vo výške 454,84 Eur + úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.695 Eur od 22.03.2018 do 30.04.2018 vo výške 14,76 Eur + úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.655 Eur od 01.05.2018 do zaplatenia kapitalizovaných ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 19,27 Eur). Žalobca mal tak v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, a teda v časti o zaplatenie 3.143,87 Eur, v časti späťvzatia žaloby v sume 80 Eur sa takisto jedná o úspech žalobcu, nakoľko dôvodom späťvzatia žaloby bolo plnenie žalovaného po podaní žaloby, teda celkom mal žalobca úspech v časti o zaplatenie 3.223,87 Eur čo predstavuje úspech 51 % a neúspech 49 %, čo predstavuje úspech žalovaného, a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Žalobcovi tak po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 2 %, o výške ktorých rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Výška úrokovej sadzby bola dojednaná v bežnej výške pre rok 2012 a pre obdobné produkty, pričom žiadnym spôsobom neodporuje dobrým mravom, a teda bola dohodnutá platne. Najvyššia prípustná výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa vypočítava zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ktoré je možné nájsť na webovom sídle MF SR: <http://vv\v\v.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6783>'. Pre 2. štvrťrok roku 2014 bola zistená hodnota váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov za obdobné typy spotrebiteľských úverov s rovnakou dobou splatnosti 12,08 %. Dvojnásobok tejto hodnoty predstavuje až 24,16 %. Žalobca pri určení výšky úrokov z úveru postupoval v intenciách zákona, a teda i v intenciách dobrých mravov. Výška úrokov ročne 23,90 % je v zákonnom limite. Žalobca žalovaného nijak nenútil, aby uzatvoril Zmluvu o úvere práve u neho, o výške ročnej úrokovej miery žalovaného informoval pred uzatvorením Zmluvy o úvere, pričom zo Zmluvy o úvere žalovaný videl, že náklady budú vyššie, ako priemer na trhu. Predpokladať, že spotrebiteľ si berie úver za okolností, že je v zlej finančnej situácii, je prehnané. Spotrebitelia si spravidla berú úvery na zakúpenie nových zariadení či elektroniky, ktoré následne ak nevedia splácať, riešia novými úvermi. Nejde však o nepriaznivú situáciu spotrebiteľov, ale o ich snahu zabezpečiť si vyšší štandard než ten, na ktorý im postačuje ich mesačný príjem. Za tieto skutočnosti ale nezodpovedá banka, ktorá ma nastavené vo všetkých častiach Slovenska rovnaké pravidlá a rovnaké možnosti pre všetkých. Banka nezodpovedá za zlú finančnú situáciu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní splácať svoje úvery, ktoré použili na úhradu novej televízie či lepšieho mobilného telefónu. Samozrejme v ojedinelých prípadoch využívajú spotrebitelia úvery skutočne na riešenie životných situácií. Tu však banka nijak nevyužíva ich zlé sociálne postavenie, pretože spotrebiteľov žiadnym spôsobom nenúti uzatvoriť Zmluvu o úvere priamo s ňou a nenastavuje úrokovú sadzbu v dôsledku núdze spotrebiteľa a spotrebitelia v zložitých situáciách spravidla hľadajú pre nich dostupnejšie riešenia. Ak boli v ponuke úvery s nižšími úrokovými sadzbami, žalovaný mala možnosť uzatvoriť Zmluvu o úvere pre neho v tomto výhodnejšiu u inej banky či finančnej spoločnosti. Žalobca pri určovaní výšky úveru a ročných nákladov na úver postupoval v intenciách platnej právnej úpravy. Nemožno a priori označiť za v rozpore s dobrými mravmi to, čo ukladá samo právo. Právny poriadok by tak ad absurdum šiel sám proti sebe. Úroková sadzba bola v Zmluve o úvere dohodnutá riadne a platne a jej výška neodporuje dobrým mravom. Pojem priemerného spotrebiteľa sa vyskytuje často v judikatúre Súdneho dvora ES ako aj v judikatúre slovenských súdov, ktoré pojem priemerného spotrebiteľa vykladajú eurokonformne. Priemerný spotrebiteľ pri uzatvorení zmluvy neskúma jednotlivé splátky čo do započítania na istinu, úroky a prípadné poplatky, avšak zaujíma ho, koľko zaplatí za celý úver na záver. Zmluva o úvere sa uzatvára za princípu dobrej viery veriteľa, ako i spotrebiteľa, že bude úver splatený riadne a včas. Absencia rozdelenia splátky nemá vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku.

18. Pokiaľ ide o uznanie dlhu, súd vôbec neskúmal konanie žalovaného a jednostranne hodnotil kroky žalobcu. Žalovaný neplnil z uzatvorenej Zmluvy o úvere. Žalobca musel žalovaného opakovane a niekoľkokrát vyzývať, aby si tento splnil svoju zákonnú povinnosť. Bola to práve pozícia žalobcu, ktorá z dôvodu neplnenia si povinností podľa Zmluvy o úvere žalovaným bola neistou. Uznaním dlhu sa pozícia žalovaného na jeho úkor nijak nezhoršila a ani zhoršiť nemohla. Žalovaný uznal dlh, ktorý mu vyplýval zo Zmluvy o úvere a v súlade so Zmluvou o úvere, nakoľko nebolo možné dosiahnuť splnenie záväzku iným zabezpečovacím prostriedkom, čoho si bol žalovaný plne vedomý. Zmluvu o úvere uzatvoril žalovaný na základe svojej slobodnej a vážnej vôle. Keďže sa strany ocitli pred súdom, je evidentné, že ani poskytnutá možnosť splácania dlhu v mesačných splátkach nepomohla a žalovaný svoje povinnosti, ku ktorým sa slobodne a dobrovoľne zaviazal, ani následne neplnil. Z uvedeného tak vyplýva, že uznanie dlhu nepredstavuje nekalú obchodnú praktiku. Postavenie žalobcu sa v danej situácii nezlepšilo, úhradu dlžných súm od žalovaného mu nezabezpečilo a bolo použité ako ďalší prostriedok, keď predchádzajúce snahy žalobcu o dosiahnutie plnenia zo strany žalovaného boli neúspešné v snahe o vyrovnanie v tom čase nevyrovnaného postavenia zmluvných strán, kde žalobca splnil riadne a včas svoje záväzky, ale žalovaný plniť opakovane a dlhodobo odmietal. Uznanie dlhu nie je spôsobilé narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, nakoľko neovplyvňovalo jeho rozhodovanie. Uznanie dlhu nie je klamlivým konaním ani klamlivým opomenutím či agresívnou obchodnou praktikou, ani z tohto dôvodu nie je možné ho tak klasifikovať ako nekalú obchodnú praktiku.

19. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zrušil a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie, alebo aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

21. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 21.03.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie čo do zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti, na čo odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP, preto konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia v uvedenej časti a iba na zvýraznenie správnosti rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

22. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

24. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ .

25. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

26. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov).

27. Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (§ 2 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch).

28. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( 39 Občianskeho zákonníka).

29. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka).

30. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

31. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka).

32. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

33. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (§ 517 ods.1 Občianskeho zákonníka).

34. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

35. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi právnym predchodcom žalobcu Poštová banka, a.s., Bratislava a žalovaným založeným dňa 07.05.2014 Zmluvou o úvere dobrá pôžička.

36. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal vydania platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.080,- Eur, dlžné úroky z istiny vo výške 2.674,49 Eur, zmluvný úrok vo výške 23,90 % ročne zo sumy 3.080,- Eur od 16.10.2017 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.080,- Eur od 16.10.2017 do zaplatenia, súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

37. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy, ktoré súd prvej inštancie náležite vyhodnotil.

38. Žalovaný sa k žalobe na výzvu súdu nevyjadril.

39. Tak ako vyplýva z napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti prevyšujúcej priznanú sumu z dôvodu, že považoval dojednanú výšku úrokov za rozpornú s dobrými mravmi, pričom Dohodu o uznaní dlhu zo dňa 02.02.2015 považoval za neplatne uzavretú.

40. Z internetovej stránky NBS o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) vyplýva, že súd prvej inštancie správne preveroval a správne zistil, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol vo výške 23,90 %, čo je o 13,50 % vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami (10,40 % so splatnosťou nad 5 rokov v máji 2014) Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

41. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Zákon dohodu o výške úrokov v rozpore so zákonom spája s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

42. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

43. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že v danom prípade výška úrokovej sadzby bola dojednaná v bežnej výške pre rok 2012 a neodporuje dobrým mravom. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že pojem odplata zahŕňa v sebe okrem úroku aj iné zložky, napr. poplatky a iné plnenia a ako také spravidla predstavuje vyššiu hodnotu, než úroky. Inak povedané, je potrebné rozlišovať medzi inštitútom úrokovej sadzby (úroky za úver) a inštitútom RPMN (ročná percentuálna miera nákladov). Administratívny strop zákonodarca stanovil nie na úroky, ale na RPMN, ktorá ročná percentuálna miera nákladov zahŕňa aj poplatky a obdobie splácania. Ide o celkové náklady na úver. Nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z. a ani žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, ale nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Tak ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, v prejednávanej veci sadzba úrokov vo výške 23,90 % ročne viac ako dvojnásobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

44. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie k odvolacím námietkam žalobcu uvádza, že v súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa dlžník nachádza, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.

45. Na základe vyššie uvedeného je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

46. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa listiny Návratka - Uznanie dlhu zo dňa 02.02.2015 odvolací súd konštatuje:

47. Listina Návratka - Uznanie dlhu zo dňa 02.02.2015 vychádzala z úverovej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorá vzhľadom na charakter zmluvných strán je spotrebiteľskou zmluvou a pri jej posudzovaní sa uplatňujú zásady v ustanoveniach Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa.

48. Súdna kontrola neprimeranosti zmluvných podmienok v zmysle článku 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách dopadá na štandardné produkty (typové zmluvy), a to tak na pôvodnú zmluvu, ako aj všetky ďalšie formulárové zmeny a doplnky. Pri dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach ide o rovnaký formulár vo viacerých prípadoch a je evidentné, že spotrebiteľ nemôže na tomto tlačive nič meniť. Text dohody bol vopred pripravený a žalovaný nemal možnosť jeho obsah (najmä vo vzťahu k uznaniu dlhu) vopred ovplyvniť. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že takúto dohodu je potrebné považovať za neplatnú, pretože je v rozpore s dobrými mravmi a nepochybne výrazne zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa vo vzťahu k právnemu predchodcovi, ako žalobcovi, jej uzavretie je výlučne v jeho záujme, ktorej uzavretie dosiahol v rozpore s ustanoveniami o ochrane žalovaného ako spotrebiteľa. Len ťažko možno predpokladať, že žalovaný mal záujem aj o uznanie svojho záväzku a bol si vedomý jeho právnych následkov. Uznanie dlhu predložil právny predchodca žalobcu žalovanému ako ním vopred pripravený formulár. Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že predložením tejto listiny on nič nezískal, pretože žalovaný podpísaním dohody skutočne nič nezískal, ale naopak, naoko „vlastným“ úkonom si z vôle právneho predchodcu žalobcu svoje postavenie podstatne zhoršil, keďže v dôsledku uznania záväzku dochádza k predĺženiu premlčacej doby (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

49. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca neuviedol vo svojom odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zrušenie alebo zmenu rozsudku v jeho napadnutej časti.

50. Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

51. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca, ktorý si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania úspešný nebol a úspešný žalovaný si ich náhradu neuplatnil, ani žiadne trovy odvolacieho konania mu zo spisu nevyplývajú. Odvolací súd preto rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 .