Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Tos-30-2019.pdf
PDF · 73.71 KB
Case nature
Subarea
3Tos/30/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha, na neverejnom zasadnutí konanom 28. marca 2019 o sťažnosti odsúdenej X. O. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/58/2016 z 10.1.2019 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdenej X. O. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Námestovo napadnutým uznesením, sp.zn. 4T/58/2016 z 10.1.2019 podľa § 419 ods. 1 Tr. por., s poukazom na § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdená X. O. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uloženej jej trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/58/2016 z 2.9.2016, právoplatným 13.1.2017, neosvedčila a nariadil výkon trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Podľa 419 ods. 4 Tr. por., § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., okresný súd zaradil odsúdenú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podala riadne a včas sťažnosť odsúdená X. O.. V písomných dôvodoch sťažnosti prostredníctvom svojho obhajcu uviedla, že podľa jej názoru trest uložený jej vo veci Okresného súdu Námestovo sp.zn. 6T/144/2017 vo výmere 5 mesiacov, považuje za dostatočný na nápravu a tento trest splnil u nej výchovnú funkciu. Žiadala, aby krajský súd ponechal podmienečné odsúdenie v platnosti a primerane u nej predĺžil skúšobnú dobu. Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc pritom i na prípadné chyby, ktoré neboli sťažnosťou vytýkané, a zistil, že sťažnosť odsúdenej X. O. nie je dôvodná.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj vo vykonávacom konaní. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a či vyhovel uloženým podmienkam. Z týchto zistení treba vychádzať pri rozhodovaní.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil, inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.
Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že X. O. sa v skúšobnej dobe odsúdenia na trest odňatia slobody, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený, neosvedčila.
V súhrne potom krajský súd konštatuje, že sudkyňa okresného súdu postupovala pri vydaní napadnutého uznesenia v súlade so zákonom.
Treba stručne pripomenúť, že trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/58/2016 z 2.9.2016 bola X. O. odsúdená za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák na trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Predmetný trestný rozkaz vo vzťahu k odsúdenej nadobudol právoplatnosť 13.1.2017. Základná skúšobná doba plynula odsúdenej od 14.1.2017 do 13.1.2018.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odsúdená v čase základnej skúšobnej doby sa dňa 4.10.2017 dopustila prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák, za ktorý bola trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/144/2017 z 15.1.2018, právoplatný 6.2.2018, uznaná vinnou a právoplatne odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, na výkon ktorého bola zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Nadriadený súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, je relevantné to, či viedol riadny život a či vyhovel uloženým podmienkam, pričom treba skúmať správanie odsúdeného počas celej skúšobnej doby a hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.
Krajský súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a že podmienečne odložený trest treba vykonať (R 19/1976).
Skutočnosť, že odsúdený bol v skúšobnej dobe uznaný za vinného zo spáchania trestného činu, resp. priestupku, nemožno v každom prípade automaticky posudzovať ako dôvod na nariadenie výkonu trestu. Tu treba rozlišovať závažnosť trestného činu, priestupku spáchaného v skúšobnej dobe a treba zisťovať, či odsúdený má snahu napraviť sa a viesť riadny život.
Je nesporné, že odsúdená bola opätovne právoplatne uznaná vinnou a odsúdená za úmyselný trestný čin, ktorého sa dopustila 4.10.2017, t.j. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Pri vyhodnotení najmä osobnostného postoja odsúdenej k rešpektovaniu zákonov platných v Slovenskej republike nemožno prehliadnuť, že má výrazné sklony k páchaniu protispoločenského konania a zákony nie je schopná rešpektovať ani po uložení príslušných sankcií.
Za takejto situácie nemožno vysloviť iné, len že odsúdená neviedla v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia riadny život. Na zabezpečenie účelu trestu u odsúdenej, najmä za účelom zabezpečenia funkcie individuálnej, ale aj generálnej prevencie, je potrebné odsúdenej nariadiť výkon trestu odňatia slobody.
Na výkon trestu odňatia slobody okresný súd správne odsúdenú zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože pre takéto rozhodnutie boli splnené všetky tam predpokladané podmienky, a teda že nebola v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Podľa § 50 ods. 4, veta druhá Tr. zák. výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, alebo
c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods.3, a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.
K sťažnostnej námietke odsúdenej, ktorou sa domáhala ponechania podmienečného odsúdenia v platnosti, treba uviesť, že v zmysle citovaného § 50 ods. 4 , veta druhá Tr. zák. rozhodnutie podľa tohto ustanovenia môže súd urobiť len počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, o ktoré ide. V tomto prípade základná skúšobná doba uplynula dňa 13.1.2018, a teda táto podmienka splnená nie je.
Krajský súd ďalej zdôrazňuje, že aplikácia tohto citovaného zákonného ustanovenia fakultatívnej povahy má byť výnimočná a prichádza do úvahy len vtedy, ak konajúci súd vzhľadom na okolnosti prípadu, posúdenie a vyhodnotenie ktorých patrí do jeho výlučnej kompetencie, nepovažuje konanie odsúdeného spáchané v skúšobnej dobe, ktoré by inak viedlo k záveru, že podmienečné odsúdenie neplní (nesplnilo) svoj účel, za dostatočné k tomu, aby rozhodol o premene podmienečného odsúdenia na odsúdenie nepodmienečné. Konajúci súd teda i napriek existencii dôvodu na nariadenie výkonu trestu odsúdenému nepovažuje takýto postup za nevyhnutný a týmto odsúdenému dáva ďalšiu šancu preukázať, že v novourčenej predĺženej skúšobnej dobe dokáže viesť riadny život.
Z dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí krajský súd nadobudol dojem, že odsúdená nepreukazuje účinnú snahu po náprave. Odsúdená, hoci dostala od súdu vo forme „podmienečného odsúdenia“ (vec Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/58/2016) možnosť preukázať, že dokáže viesť riadny život, že dokáže rešpektovať morálne pravidlá i predpisy tejto spoločnosti, túto možnosť ignorovala a dopustila sa ďalšieho úmyselného trestného činu, dokonca rovnakého majetkového charakteru, ako je trestný čin, za ktorý jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, čím možno hovoriť aj o „špeciálnej recidíve“, a v prípade, že by ešte neuplynula skúšobná doba, v prípade odsúdenej by ani neprichádzalo do úvahy rozhodnúť o primeranom predĺžení skúšobnej doby.
S ohľadom na uvedené okolnosti krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdenej X. O. zamietol, pretože nebola dôvodná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.