Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-184-2018.pdf
PDF · 83.82 KB
Case nature
Subarea
6CoE/184/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: neb. B. E., N.. XX.XX.XXXX, N. A. Š. XX/X, B. W., D.. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom, Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2, pod sp. zn. EX 1477/2016, o vymoženie 1.352,40 EUR s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.02.2018, č.k. 7Er/753/2016-12
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a konanie z a s t a v u j e . Nepriznáva oprávnenému náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu a povinného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,73 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Proti tomuto uzneseniu, a to voči II. výroku o náhrade trov exekúcie podal odvolanie súdny exekútor. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že zaviaže oprávneného na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že výkonom exekučného konania bolo zistené, že povinný dňa 26.05.1986 zomrel, ktorá skutočnosť bola obratom oznámená oprávnenému a ten následne podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Namietal, že vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že oprávnený nemal podať návrh na vykonanie exekúcie na povinného a výkaz nedoplatkov zo dňa 04.02.2016, ktorý je exekučným titulom konania, je nesprávny. Oprávnený svojim konaním spôsobil náklady súdnemu exekútorovi, preto súd mal postupovať v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený je povinný nahradiť trovy exekúcie vtedy, ak zavinil zastavenie exekúcie. V danom prípade je nepochybné, že dôvodom zastavenia exekúcie bolo zrušenie exekučného titulu orgánom, ktorý tento titul vydal, a ktorý bol zároveň aj oprávneným z tohto exekučného titulu. Navyše, oprávnený sám podal návrh na zastavenie exekúcie, jeho konanie tak viedlo k zastaveniu exekúcie, a teda z procesného hľadiska zavinil zastavenie exekúcie oprávnený.
3. K odvolaniu exekútora sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 16.03.2018. Uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie podal v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu, že v priebehu exekučného konania bolo inicializačnou dávkou Registra fyzických SR dňa 16.11.2016 oznámené úmrtie povinného dňa 26.05.1986. Vzhľadom na úmrtie povinného oprávnený vyžiadal od matričného úradu mesta Levoča úmrtný list povinného, ktorý úmrtie potvrdil. Do 16.11.2016 informácia o úmrtí povinného oprávnenému známa nebola. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený preveroval cez Register obyvateľov trvalý pobyt povinného, ktorý ho opakovane potvrdzoval na adrese Š. XX/X, B. W.. Oprávnený teda v čase podania návrhu na výkon exekúcie nemal vedomosť o tom, že nastali dôvody na zánik verejného zdravotného poistenia.
4. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zisťoval, či sú splnené procesné podmienky konania (§ 161 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a konanie zastaviť v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 391 ods. 1,§ 161 ods. 2 a § 62 CSP s použitím čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
8. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa ust. § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
10. Podľa ust. § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
11. Podľa ust. § 7 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
12. Podľa ust. § 7 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne.
13. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby súd mohol konať a rozhodnúť. Citované ust. § 161 CSP ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť tak, aby súdne konanie mohlo prebehnúť v súlade so zákonom a aby súd v súlade so zákonom mohol tiež rozhodnúť. Medzi základné procesné podmienky, na ktorých splnenie má súd povinnosť prihliadať aj bez návrhu počas celého konania, patrí podmienka procesnej subjektivity, t. j. spôsobilosti účastníka byť stranou sporu (účastníkom mimosporového konania). Spôsobilosť byť stranou sporu (účastníkom mimosporového konania) znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré jej zákon priznáva, respektíve ukladá. Predpokladom procesnej subjektivity je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením, prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtvu (§ 7 Občianskeho zákonníka).
14. Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére hmotného práva disponuje spôsobilosť na práva a povinnosti. V procesnom zmysle predstavuje procesná subjektivita tzv. procesnú podmienku. Procesnou podmienkou sa rozumie určitá danosť, ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku strán sporu, ktorej neexistencia predstavuje závažnú vadu konania. V prípade, ak strana (účastník konania) nedisponovala procesnou subjektivitou od začiatku sporu, ide o neodstrániteľnú vadu konania s obligatórnym následkom zastavenia konania. Ak stranou sporu (účastníkom) je fyzická osoba, strata jej procesnej subjektivity je zároveň stratou spôsobilosti na práva a povinnosti (právnej subjektivity). Pokiaľ strata procesnej subjektivity nastala pred začatím konania, vedie táto skutočnosť vždy k zastaveniu konania.
15. Povinnosť vyplývajúca z ust. § 161 ods. 1 CSP je uložená aj odvolaciemu súdu, a to aj vtedy, keď nedostatok procesných podmienok nebol výslovne ako odvolací dôvod uplatnený. Ide zároveň o jediný prípad, kedy odvolací súd nie je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 2 CSP). V prípade nedostatku procesnej subjektivity niektorej zo sporových strán alebo niektorého účastníka exekučného konania v čase začatia konania, odvolací súd zruší rozhodnutie a konanie zastaví (§ 389 ods. 1 písm. a), § 391 ods. 1, § 161 ods. 2 CSP, § 62 CSP).
16. V posudzovanom prípade odvolací súd zistil, že povinný zomrel dňa 26.5.1986, teda pred začatím exekučného konania (dňa 14.9.2016).
17. Napriek tejto skutočnosti oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči už nebohému povinnému a exekučný súd konal s povinným napriek tomu, že ešte pred začatím exekučného konania zomrel, a teda stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a vo veci aj rozhodol uznesením zo dňa 26. februára 2018 sp. zn. 7Er/753/2016-12 (napadnuté uznesenie - poznámka odvolacieho súdu), ktorým okrem toho, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, zaviazal nebohého povinného uhradiť súdnemu exekútorovi aj trovy exekúcie. Išlo pritom o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, pre ktorý súd mal exekučné konanie zastaviť, teda nesprávne postupoval, ak vydal poverenie a následne ďalej konal a aj rozhodol proti nebohému povinnému.
18. Keďže súd prvej inštancie konal s niekým, kto nemal byť spôsobilosť byť účastníkom konania, zaťažil napadnuté uznesenie závažnou procesnou vadou, ktorá vždy zakladá dôvod pre zrušenie takéhoto uznesenia a zastavenie konania.
19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, lebo neboli splnené procesné podmienky (ten, kto v konaní vystupoval ako účastník - povinný, nemal spôsobilosť byť účastníkom) a konanie zastavil podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 161 ods. 2 a § 62 CSP.
20. Postupoval tak napriek tomu, že odvolanie proti tomuto uzneseniu nebolo podané, respektíve bolo podané proti výroku o trovách exekúcie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a to s poukazom na čl. 4 Základných princípov CSP, v zmysle ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
21. Keďže Civilný sporový poriadok výslovne neupravuje postup súdu v prípade, že konal s účastníkom bez procesnej subjektivity, vydal rozhodnutie a uložil takémuto neexistujúcemu subjektu povinnosti, pričom odvolanie proti takému (nulitnému) rozhodnutiu nie je podané, respektíve je podané neoprávnenou osobou alebo dokonca nie je prípustné (ako je tomu aj v prejednávanej veci, kde odvolanie podal len súdny exekútor proti výroku o trovách exekúcie, ktoré prípustné nie je), odvolací súd v zmysle citovaného čl. 4 Základných princípov CSP rozhodol vec obdobne, ako by to bolo v prípade podania odvolania oprávnenou osobou vzhľadom na závažnosť procesnej vady, k akej v uvedenej veci došlo a vzhľadom na neexistenciu iných právnych prostriedkov nápravy takéhoto nulitného rozhodnutia.
22. Odvolací súd zvážil tú skutočnosť, že ak by k zrušeniu uvedeného rozhodnutia nedošlo, toto by formálne existovalo naďalej napriek tomu, že nikdy nemôže nadobudnúť právoplatnosť (záväznosť a nezmeniteľnosť) ani vykonateľnosť (možnosť jeho vynútiteľnosti), a napriek tomu, že ide o nulitné rozhodnutie, keďže ním boli uložené povinnosti neexistujúcemu subjektu.
23. Zrušením uvedeného uznesenia a zastavením celého (exekučného) konania dôjde k náprave vyššie uvedenej procesnej vady, ktorá sa vyskytla v konaní pred súdom prvej inštancie.
24. O trovách (celého) konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP. Oprávnený procesne zavinil zastavenie konania tým, že podal návrh na začatie exekučného konania proti povinnému, ktorý v tom čase už nemal procesnú subjektivitu, preto nemá právo na náhradu trov konania a iné subjekty neboli účastníkmi konania (označený povinný nemal procesnú spôsobilosť), preto nebolo možné rozhodnúť o ich neexistujúcich trovách.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).