Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-234-2014.pdf
PDF · 115.84 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/234/2014
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda vo veci exekúcie oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 358 31 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48,81107 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: U. W., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX Q. F. Č.. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Dušan Čerešňa, ul. Andreja Hlinku 3858/34A, 917 01 Trnava, pod č. EX 287/14, o vymoženie 343,39 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 343,39 eur s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V, Zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm/393/2013-12 zo dňa 11.09.2013, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 27.02.2014.
2. Okresný súd Dunajská Streda poverením č.k. 14Er/234/2014-07 zo dňa 13.03.2014 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora, ktorý vec vedie pod sp. zn. Ex 287/2014.
3. Dňa 21.01.2016 súdny exekútor predložil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f Exekučného poriadku. Pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní, je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému pôvodným veriteľom pohľadávky, na základe Úverovej zmluvy pod č.: 80587621. Povinný svoj dlh z nesplateného úveru uznal čo do právneho dôvodu a výšky v písomnom uznaní dlhu a dohode o splácaní dlhu v splátkach. Zaplatenie pohľadávky z nesplateného úveru bolo zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou povinným na rad spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Z dôvodu porušenia platobných povinností povinného a nezaplatenia dohodnutých splátok v zmysle uznania dlhu a dohody o splácaní dlhu v splátkach riadne a včas, povinný stratil poskytnuté platobne výhody a dlh z nesplateného úveru sa stal splatným v celosti. Preto oprávnený navrhol, aby súd vydal rozhodnutie o pokračovaní predmetnej exekúcie.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
7. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
8. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
9. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
10. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
13. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
15. Súd sa oboznámil so spisovým materiálom a zistil, že oprávnený bol povinný v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona t.j. do 22.01.2016 doplniť návrh na vykonanie exekúcie.
16. Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak zákon v nasledujúcej vete neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
17. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov zrušený zákonom č. 129/2010 Z. z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
18. Podľa čl. 2 písm. b) Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.
19. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
22. Oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah, ktorou je úverová zmluva č. 80587621 zmenkou vystavenou dňa 14.04.2012. Úverovú zmluvu však oprávnený nepredložil a táto sa nenachádza ani v spise 3Zm/393/2013.
23. Zo spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/393/2013 vyplýva, že Okresný súd Bratislava V vydal zmenkový platobný rozkaz len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Z exekučného titulu ani zo spisu sp. zn. 3Zm/393/2013 nevyplýva, že súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky.
24. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
25. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
26. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom do 30.4.2014 (od 1.1.2011) v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
27. V priebehu exekučného konania nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 5 a § 243f.
28. Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do Exekučného poriadku s účinnosťou od 23.12.2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkové a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods. 4 EP). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučné konanie sa začalo pred 23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1 EP), t. j. do 22.1.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP doplnil v zákonom stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP), alebo rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený návrh podľa § 39 ods. 4 EP v zákonom stanovenej lehote (do 22.1.2016) nedoplnil.
29. Povinným je fyzická osoba a oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe zmenkového platobného rozkazu, t. j. rozhodnutia, ktorým mu bol priznaný nárok zo zmenky, preto bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f EP a § 39 ods. 4 EP.
30. Zo zmenky vyplýva, že sa ňou povinný (vystaviteľ) zaviazal dňa 14.04.2012 zaplatiť bez protestu oprávnenému sumu 463,39 eur.
31. Z uznania dlhu vyplýva, že povinný ako dlžník uznal čo do dôvodu aj výšky celý svoj splatný peňažný dlh voči oprávnenému ako veriteľovi, pričom záväzok dlžníka ku dňu spísania uznania dlhu pozostáva zo sumy 1355,75 eur, ktorú tvorí istina (rukou dopísaná suma 595,68), úroky z omeškania (bez uvedenia sumy) a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (bez uvedenia sumy). Titul vzniku dlhu z uznania dlhu nevyplýva. V uznaní dlhu je uvedený ako pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a. s., ktorá predmetnú pohľadávku postúpila oprávnenému zmluvou o postúpení pohľadávok. Uznanie dlhu obsahuje aj dohodu o zaplatení dlžnej sumy v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur s tým, že prvá splátka bola splatná v posledný deň v mesiaci, v ktorom bola dohoda podpísaná, ďalšie splátky boli splatné vždy najneskôr v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca a to až do úplného splatenia záväzku. Splnenie záväzku uznaného povinným v dohode a tiež vzniknutého v dôsledku porušenia dohody alebo jej ukončenia bolo v uznaní dlhu (článok IV.) zabezpečené blankozmenkou, v prospech oprávneného s doložkou „bez protestu“ na rad oprávneného neobsahujúcou splatnosť, zmenkovú sumu a menu. V poslednom článku uznania dlhu (VII, druhá veta) je obsiahnuté prehlásenie dlžníka, že dlh môže byť v čase jeho uznania premlčaný. Pri podpisoch tejto dohody nie je uvedený dátum podpisu.
32. Z doplnenia návrhu a predložených písomností má súd za nepochybné, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. OZ), pretože jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 52 ods. 3 OZ - banka, ktorá poskytla povinnému peňažné prostriedky vo forme úveru, je podnikateľ a medzi predmety jej činnosti patrí a aj v čase uzavretia zmluvy patrilo poskytovanie úverov) spotrebiteľovi (§ 52 ods. 4 OZ - povinný je fyzickou osobou a nebolo preukázané, že konal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti).
33. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi v predpísanej písomnej forme.
34. Uznanie dlhu podľa § 558 OZ zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. K tomu, aby uznanie dlhu malo účinky, je potrebné, aby a) dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, b) v písomnom uznaní bol dlh určený (uznaný) čo do dôvodu a výšky. Uznanie dlhu nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania. Uznať podľa § 558 OZ je možné aj premlčaný dlh. Takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo právny omyl, napr. pretože nepoznal ustanovenia o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté právne následky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku, preto sa dlžník môže brániť námietkami, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Uznanie dlhu spôsobuje okrem vzniku právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, aj prerušenie premlčania a začiatok novej 10 ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 110 ods. 1 OZ. Pod premlčaním sa rozumie oslabenie práva - súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré sa neuplatnilo v stanovenej lehote (premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku premlčania. Uznanie dlhu predstavuje cieľ sledovaný veriteľom a nie dlžníkom, pričom súd nemá pochybnosti, že ak dlžník podpisuje dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom neurobí to z dôvodu, aby uznal svoj dlh a tým si zhoršil svoje postavenie, ale aby dosiahol splatenie dlhu formou splátok.
35. Vychádzajúc zo znenia dohody o uznaní dlhu súd konštatuje, že ide o formulárový, oprávneným vopred pripravený dokument, ktorý mal zdanlivo pôsobiť ako ústupok povinnému vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom však bolo dosiahnutie uznania dlhu, a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku a súčasne prenesenie dôkazného bremena ohľadom preukazovania existencie dlhu na povinného. Z textu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý oprávnený používal vo viacerých prípadoch so spotrebiteľmi (sú v ňom vopred vypísané jeho údaje) vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov (údaje o dlžníkoch a záväzkoch sú následne dopisované do formulára rukou). Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté, keďže uznanie dlhu sa nachádza v úvode (na prvej strane dohody), no prehlásenie dlžníka o možnosti, že dlh je premlčaný, sa nachádza až v závere dohody (posledný článok dohody). Uzatvorenie takejto dohody, keď neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, je v rozpore s dobrými mravmi. Samotné umiestnenie prehlásenia povinného o tom, že dlh môže byť v čase jeho uznania premlčaný, svedčí tomu, že zo strany oprávneného došlo vo vzťahu k povinnému k porušeniu odbornej starostlivosti. Je nelogické, aby povinný ako spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o premlčaní (jednak, že dlh je premlčaný ale tiež, čo premlčanie znamená), mal záujem podpísať uznanie dlhu vrátane dohody o zabezpečení záväzkov z uznania dlhu blankozmenkou a v konečnom dôsledku si tak zhoršiť svoje postavenie.
36. Súd má zato, že pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, pričom v prípade, že oprávnený uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).
37. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobu a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa).
38. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).
39. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zákona o ochrane spotrebiteľa). Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r/ zákona o ochrane spotrebiteľa).
40. Zámer oprávneného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní dlhu povinným súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane oprávneného ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Takýto záver podporuje skutočnosť, že oprávnený predložil povinnému vopred pripravenú formulárovú dohodu, pričom má súd za nesporné, že povinný sa ocitol v nerovnom postavení s oprávneným, u ktorého je lepšia znalosť práva a dostupnosť právnych služieb a tak mal možnosť (ktorú aj využil) vopred pripraviť jednostranne formulárovo napísanú dohodu, ktorú povinnému následne predložila na to určená osoba, ktorej úlohou bolo dosiahnuť podpis povinného na dohode. Oprávnený, ktorý sám umiestnil text vedomosti o premlčaní dlhu mimo textu samotného uznania dlhu, a to až do záverečných ustanovení dohody (posledný odsek dohody), porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k povinnému ako spotrebiteľovi, v dôsledku ktorej mohlo dôjsť k narušeniu ekonomického správania spotrebiteľa. Súd má zato, že v dôsledku konania oprávneného mohol byť povinný ako spotrebiteľ konfrontovaný, či už momentom prekvapenia, neskúsenosti a aj neznalosti práva, čo mohlo ovplyvniť jeho správanie, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára, vrátane dohody o zabezpečení záväzkov z uznania dlhu blankozmenkou.
41. Dohodu u uznaní dlhu bolo na základe uvedeného potrebné posúdiť za neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom. Súd nepochybuje o tom, že povinnosť riadne plniť záväzky patrí medzi základné povinnosti v záväzkových vzťahoch. Rovnako súd považuje za logické a pochopiteľné, že spotrebitelia vítajú možnosť splácať dlh v splátkach, no je nečestné, ak sa kontraktačná situácia zneužije s cieľom zabezpečiť si splnenie premlčaného záväzku spotrebiteľom tým, že mu je predložená dohoda o možnosti dlh splácať, ktorej hlavným zámerom však je uznať dlh. Takéto praktiky sú zakázané (§ 7 zákon o ochrane spotrebiteľa). Právny úkon, ktorý je v rozpore s ustanovením zákona, je neplatný (§ 39 OZ). Súd nevidí žiadny dôvod nevzťahovať tento záver aj na rozpor právneho úkonu so zákonným ustanovením § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa.
42. Právny úkon porušujúci ustanovenie § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa je neplatný pre rozpor so zákonom.
43. Uznanie dlhu podpísané povinným s neuvedeným dátumom podpisu súd považuje za absolútne neplatný právny úkon aj podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, pretože nie je určité a zrozumiteľné, nakoľko vznikajú pochybnosti o obsahu prejavu vôle dlžníka. Povinný mal uznať dlh voči veriteľovi (oprávnenému), ktorý sa stal nadobúdateľom pohľadávky voči povinnému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej s bankou. Z akého titulu mal vzniknúť dlh, ktorý povinný uznal čo do dôvodu a výšky, z uznania dlhu nevyplýva. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podmienkou uznania dlhu je, že musí ísť o dlh určitý, teda dlh musí byť jednoznačne identifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným dlhom (záväzkom). Z dohody o uznaní dlhu podpísanej povinným nemožno jednoznačne a bez pochybností určiť, aký dlh mal povinný vlastne uznať, keďže dôvod dlhu (titul jeho vzniku) v uznaní dlhu uvedený nie je. Z uznania dlhu nemožno ani zistiť, aký konkrétny nárok predstavuje uznaná dlžná istina v sume 595,68 eur, ani aké úroky z omeškania povinný uznal (ich výšku, z akej sumy a za aké obdobie boli vypočítané) a rovnako ani aké konkrétne náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Určitosť prejavu vôle uznať právo čo do dôvodu a výšky, musí byť daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný, nestačí, že dlžníkovi, ktorý jednostranný právny úkon urobil, prípadne veriteľovi, ktorému bol právny úkon adresovaný, boli dôvod a výška uznaného práva jasné, ak nie sú poznateľné z obsahu listiny.
44. Uznanie dlhu (záväzku) povinným v predloženej dohode považuje súd aj za právne neúčinné. Uznať možno aj premlčaný dlh, takéto uznanie má však s poukazom na ustanovenie § 558 OZ právne účinky, len pokiaľ ten, kto dlh uznal, o premlčaní vedel. Z listín predložených oprávneným nemožno vyvodiť, že povinný bol pred podpisom dohody oboznámený s tým, že dlh je premlčaný a čo premlčanie dlhu znamená, a túto vedomosť nepreukazuje ani prehlásenie nachádzajúce sa mimo textu samotného uznania dlhu v závere dohody, že dlh môže byť premlčaný. Práve naopak takéto prehlásenie o možnosti premlčania dlhu vyvoláva odôvodnený predpoklad, že povinný vedomosť o premlčaní dlhu nemal. Keďže o vedomosti povinného o premlčaní dlhu sú pochybnosti, platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 OZ), t. j. že povinný o premlčaní dlhu v čase podpisu dohody nevedel.
45. Skutočnosť, že dlh bol ku dňu podpisu uznania dlhu premlčaný je vysoko pravdepodobné. Premlčanie znamená, že právo, ktoré sa neuplatnilo v stanovenej lehote, nemožnosť súdne vymáhať. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu na súde. Podľa doplnenia návrhu bola pohľadávka oprávnenému postúpená po lehote jej splatnosti pôvodným veriteľom (bankou) - zmluvou zo dňa 08.12.2006. Z toho jednoznačne vyplýva, že dňa 08.12.2006 bola pohľadávka už splatná, uplatniť právo na zaplatenie dlhu na súde žalobou mal tak oprávnený (resp. jeho právny predchodca) možnosť prvýkrát minimálne dňa 09.12.2006. Najneskôr dňom 09.12.2006 začala plynúť trojročná premlčania lehota (§ 101 OZ), ktorá uplynula dňa 09.12.2009 a dohodu o uznaní dlhu povinný podpísal neuviedol však dátum podpisu, ale zmenku už datoval 14.04.2012. Už z tejto skutočnosti vyplýva, že oprávnený pri predložení uznania dlhu povinnému na podpis konal v rozpore s dobrými mravmi, pretože napriek tomu, že musel mať vedomosť o tom, že dlh je premlčaný, v uznaní dlhu predformuloval prehlásenie povinného, že dlh iba môže byť premlčaný.
46. Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal preukázať, že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.
47. Oprávnený doplnením návrhu skutočnosť, že by vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou nepreukázal, naopak preskúmaním doplnenia návrhu a k nemu predložených listín bolo zistené, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
48. Zmenkový súd vydal zmenkový platobný rozkaz na základe zmenky, ktorá mu bola predložená oprávneným, pričom táto bola vyplnená na základe dohody vyplývajúcej z uznania dlhu. Keďže bolo zistené, že uznanie dlhu je neplatným právnym úkonom, že je voči povinnému právne neúčinné a že oprávnený konal pri jeho zabezpečení, t. j. predložení povinnému na podpis, v rozpore s dobrými mravmi, súd dospel k záveru, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, nebolo prihliadané na rozpor s dobrými mravmi a so zákonom (o ochrane spotrebiteľa). Zmenkový súd rozhodol na základe zmenky, pričom neskúmal spotrebiteľskú zmluvu a uznanie dlhu, z ktorých plnenie bolo zmenkou zabezpečené (inú dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke okrem tej, ktorá vyplýva z uznania dlhu oprávnený nepredložil).
49. Zmenkový súd tiež neprihliadal ani na neprípustnosť použitia zmenky. Uznanie dlhu vrátane dohody o vyplňovacom zmenkovom práve podpísal povinný bez dátumu (zmenku vystavil už dňa 14.04.2012), kedy zákon č. 129/2010 Z. z. (§ 17 ods. 3) použitie zmenky na splnenie alebo zabezpečenie splnenia dlhu v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nepripúšťal.
50. Oprávnený v tejto veci skutočnosť, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nepreukázal, naopak preskúmaním doplnenia návrhu a predložených písomností boli dôvody na zastavenie exekúcie podľa uvedeného zákonného ustanovenia zistené.
51. V danej veci teda súd dospel k záveru, že oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015, preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015 zastavil.
52. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
53. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
54. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
55. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
56. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie.
57. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017). Oprávnený platí trovy exekúcie iba vtedy, keď zaviní zastavenie exekúcie (§ 203 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017), vtedy, keď je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 prvá veta EP účinného do 31.03.2017) a ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. K zastaveniu exekúcie (exekučného konania) v tejto veci došlo z dôvodu že oprávnený si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015 a nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017 znáša oprávnený. Vzhľadom na to súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
58. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi sumu 33,19 eur ako minimálnu paušálnu odmenu.
59. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 33,19 eur a 20 % DPH zo sumy 33,19 eur vo výške 6,64 eur.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená v určenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.