Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21Co-123-2018.pdf
PDF · 97.07 KB
No categories available
21Co/123/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: G.. G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. lesom XXX, Q. L. Ves, právne zastúpený Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Levočská 4703/89, Prešov, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova 2, Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.767,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní sporových strán proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25Csp/41/2017 - 48 zo dňa 15.02.2018, takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.141,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.141,91 eur od 03.03.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Mení rozsudok vo výroku III. tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
III. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.767,05 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.767,05 Eur, od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému, do zaplatenia, zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2 625,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 625,14 Eur od 03.03.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,
III. priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 39 % vo výške, ktorá bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a, b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 18.02.2010 uzatvoril žalobca s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a. s., zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 8.000,- Eur, ktorý mal splácať v 120 mesačných splátkach po 151,42 Eur, splatnosť prvej splátky 15.08.2010, ročná úroková sadzba 17,48%, RPMN 21,22%, priemerná RPMN 14,74% a celkové náklady 10.710,40 Eur. Žalobca z úveru celkovo uhradil sumu 11.767,05 Eur. Posledná úhrada bola dňa 21.06.2016. Žaloba bola podaná dňa 09.02.2017. Ku dňu 09.02.2015 žalobca uhradil 17 splátok po 151,42 Eur, čo spolu predstavuje sumu 2.625,14 Eur.
5. V predmetnom konaní si žalobca voči žalovanému uplatňoval nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného z dôvodu, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru by z dôvodu absencie zákonných náležitosti mala byť bezúročná a bez poplatkov. Súd sa stotožnil so žalobcom, že zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g). Uvedenie počtu splátok a dátum splatnosti prvej splátky podľa súdu nie je uvedením konečnej splatnosti úveru. Počet splátok je náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 písmeno i). Konečná splatnosť úveru by mala byť uvedená minimálne konkrétnym mesiacom a rokom, pokiaľ termín splatnosti splátok je zo zmluvy jasný a transparentný. Absencia tejto podstatnej náležitosti znamená, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom súd sa už nezaoberal ďalšími prípadnými nedostatkami zmluvy. Žalovaný by mal žalobcovi vydať všetko, čo v jeho prospech plnil nad rámec sumy úveru, ktorý bol poskytnutý vo výške 8.000 Eur.
6. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd zaoberal jej dôvodnosťou. Súd vychádzal z toho, že žalobca môže požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia len do dvoch rokov od podania žaloby. Žaloba bola podaná dňa 09.02.2017, teda žalobca môže požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia len do 09.02.2015. Do tohto dátumu žalobca od 21.06.2016 spätne zaplatil 17 splátok, pričom sedemnásta splátka bola zaplatená dňa 11.02.2015. Splátky boli vo výške 151,42 Eur, a teda súd priznal žalobcovi sumu 2 625,14 Eur, čo predstavuje uvedených 17 splátok. V prevyšujúcej časti mal súd za to, že návrh žalobcu je premlčaný a z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.
7. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol v konaní úspešný čiastočne, preto súd mu priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 39%, čo zodpovedá pomeru jeho úspechu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Obsah odvolania žalovaného
8. V zákonom stanovenej lehote podal proti výrokom I., III. rozsudku odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora - tretia komora zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, je nutné vykladať zákonnú požiadavku uviesť v zmluve termín konečnej splatnosti úveru tak, že z úverovej zmluvy musí byť spotrebiteľovi jasné a zrozumiteľné, kedy je konečná splatnosť úveru. V Úverovej zmluve je táto požiadavka naplnená; je ním dátum poslednej, 120. mesačnej splátky úveru. Žalovaný tak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a predmetnú právnu vec nesprávne právne posúdil. Rovnakým nedostatkom trpí aj záver súdu, že v dôsledku posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov nie je možné jednotlivé splátky rozčleňovať samostatne na istinu a úrok. Každá mesačná splátka, ktorú bol žalobca povinný uhrádzať žalovanému z titulu Úverovej zmluvy a čerpaného spotrebiteľského úveru, pozostávala z príslušnej časti úverovej istiny, úrokov, poistného a prípadných ďalších poplatkov spojených s týmto úverom. V prípade posúdenia poskytnutého úveru súdom ako bezúročného a bez poplatkov žalobcovi mohol byť priznaný len nárok na zaplatenie peňažnej čiastky, vypočítanej ako súčet úrokov a prípadných ďalších poplatkov. Na úhradu príslušnej časti úverovej istiny, zahnutej v každej mesačnej splátke, má žalovaný zákonný a zmluvný nárok. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamieta, žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.
IV. Obsah odvolania žalobcu
9. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku II. rozsudku odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci čo do premlčania nároku. Na pojednávaní sa vyjadril, že o možnosti podania žaloby sa dozvedel od svojho právneho zástupcu po doručení platobnej histórii zo dňa 16.01.2017. Námietka premlčania bola vznesená nedôvodne. Veriteľ ma pri kontraktácii uviedol do omylu, pretože zmluvu o úvere mi odprezentoval ako platnú vo všetkých svojich častiach. Zneužil tým moju dôveru v jeho profesionálne konanie. Zároveň ma utvrdzoval v tomto presvedčení tým, že platby mlčky prijímal a dokonca ma vyzval na doplatenie sumy 8 139,42 € prostredníctvom advokátky dňa 3.10.2017. Tento listinný dôkaz bol predložený na pojednávaní dňa 13.11.2017 a je súčasťou súdneho spisu. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
10. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že pri subjektívnej premlčacej dobe je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný na moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Ak žalobca namieta, že v Úverovej zmluve zo dňa 18.02.2010 (ďalej len „Úverová zmluva“) nie sú uvedené zákonom stanovené údaje, mal preukázateľnú vedomosť o ním tvrdených absenciách počnúc od uzavretia tejto Úverovej zmluvy, ako aj o tom, komu uhrádza jednotlivé splátky úveru či zostatok úveru. Vedomosť o právnom posúdení nie je v tomto prípade relevantnou. Podľa názoru žalovaného poskytnutý úver nie je možné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov, pričom zotrval na dôvodov podaného odvolania a odvolacom návrhu.
11. V rámci odvolacej repliky žalobca uviedol, že žalovaný sám nevedel správne aplikovať právne predpisy, ktoré si prečítal a bol s nimi oboznámený. Za situácie, že žalovaný vznáša námietku premlčania kedy výlučne on sám spôsobil čiastočnú neplatnosť zmluvy v časti odplaty, považuje žalobca túto námietku za vznesenú v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.
12. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.
V. Hodnotenie odvolacieho súdu
13. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že dôvodné bolo len odvolanie žalobcu.
14. Z vykonaného dokazovanie súdom prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s., uzavrel so žalovaným dňa 18.02.2010 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 8.000,- Eur, ktorý mal splácať v 120 mesačných splátkach po 151,42 Eur. Po preskúmaní obsahu zmluvy súd zistil, že táto neobsahuje obligatórne obsahové náležitosti, konkrétne údaj o konečnej splatnosti úveru, preto poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca z úveru celkovo uhradil sumu 11.767,05 Eur. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania a keďže žaloba bola podaná dňa 09.02.2017, ku dňu 09.02.2015 (do uplynutia dvojročnej subjektívnej doby) žalobca uhradil 17 splátok po 151,42 Eur, čo spolu predstavuje sumu 2.625,14 Eur, ktorú je žalovaný povinný vydať žalobcovi spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 625,14 Eur od 03.03.2017 do zaplatenia.
15. Zvýšená miera ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany sa v prípade uzavierania zmlúv o úvere odzrkadľuje v rámci ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Za účelom zabezpečenia čo najvyššej miery informovanosti spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom, zákonodarca stanovuje obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upravené v ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
16. Pre naplnenie účelu zákona o spotrebiteľských úveroch je nevyhnutné, aby spotrebiteľ si bol vedomý rozsahu svojho záväzku už v čase podpisu zmluvy. K uvedeniu údaju o termíne konečnej splatnosti úveru odvolací súd uvádza, že nemožno termín konečnej splatnosti úveru nahrádzať matematickým výpočtom osobitne pri početných mesačných splátkach (v danom prípade až 120). Spotrebiteľ musí mať jasno už pri uzavretí zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať. Konečná splatnosť úveru by mala byť uvedená minimálne konkrétnym mesiacom a rokom, pokiaľ termín splatnosti splátok zo zmluvy je jasný a transparentný.
17. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že právny predchodca žalobcu zmluvu o úvere, čo do uvedenia údaju o termíne konečnej splatnosti, koncipoval nedostatočne, tento údaj v zmluve úplne absentuje. K jeho poznaniu možno dospieť len matematickou operáciou, v rámci ktorej ako premenné vystupujú splatnosť prvej splátky a počet splátok. Konečná splatnosť úveru nie je vymedzená ani len uvedením mesiaca a roku, preto vecnej správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemožno nič vytknúť.
18. Odvolací súd sa stotožnil s prijatým záverom súdu prvej inštancie o započítaní jednotlivých splátok spotrebiteľa výlučne na istinu úveru. V dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorá bola pre neuvedenie obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, daná od uzavretia zmluvy, dodávateľovi nevznikol zmluvný nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov z úveru, a teda nie je dôvodné pri vydaní bezdôvodného obohatenia výšku mesačnej splátky rozvrhovať na istinu, úroky a poplatky. Po splatení istiny poskytnutého úveru žalovaný prijímal platby od spotrebiteľa bez právneho dôvodu, čím na strane žalovaného dochádzalo k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré je povinný vydať žalobcovi. Uplatnená odvolacie námietka žalovaného bola z tohto dôvodu neopodstatnená.
19. Súd prvej inštancie však nesprávne právne posúdil počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre vydanie bezdôvodného obohatenia, k čomu odvolací súd nasledovne uvádza svoju argumentáciu.
20. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986).
21. V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný na moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. Počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je možné automaticky stotožňovať so začiatkom plynutia objektívnej premlčacej doby, t.j. momentom vzniku bezdôvodného obohatenia. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, čo vyslovil aj NS SR v uznesení vo veci 6 MCdo 9/2012. Odvolací súd pripomína rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro cit.: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 26, ako aj Cofidis, bod 33).
22. Odvolací súd zásadne nemôže súhlasiť s názorom žalovaného, že už v čase, kedy došlo k zaplateniu poslednej splátky, žalobcovi začala plynúť premlčacia doba (arg. slovo ,,došlo“ ako relevantné no pri objektívnej premlčacej dobe; § 107 ods. 2 OZ). Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slová ,,vedieť mal a mohol" pritom obsahuje v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil. Existuje preto obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu ,,dozvie" sa potiera rozdiel medzi objektívnou a subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade rozumovo menej vyspelých osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu na úroveň ich mysle.(OGH 3Ob592/77 ,,Na slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť“. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila.
23. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že o vzniku bezdôvodného obohatenia a možnosti podania žaloby sa dozvedel od svojho právneho zástupcu po doručení platobnej histórii zo dňa 16.01.2017, pričom tento moment preukázaného „dozvedenia sa“ považuje odvolací súd zároveň za počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 09.02.2017, bola tak učinené v rámci subjektívnej premlčacej doby.
24. Žalobca z úveru celkovo uhradil sumu 11.767,05 Eur. Z platobnej histórie splácania úveru vyplýva, že žalovaná suma bezdôvodného obohatenia bola splácaná žalobcom počnúc splátkou zo dňa 25.06.2014, teda v období kratšom ako sú 3 roky pred podaním žaloby. Keďže v prejednávanom prípade neuplynula ani len trojročná objektívna doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia, odvolací súd nepovažoval za potrebné skúmať dôvody prípadnej aplikácie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby.
25. Za daného stavu odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 388 CSP pristúpil k zmene napadnutého rozsudku vo výroku II. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
26. Keďže zmena výroku II. rozsudku sa dotýka úspešnosti strán v konaní, bolo povinnosťou odvolacieho súdu pristúpiť k zmene súvisiaceho výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Po vykonanej zmene rozhodnutia bol žalobca v konaní plne úspešný, preto má v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca bol však v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).