Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/368/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: B. Š., K.. XX.X.XXXX, I. O. J. XXX/X, B. K. I., zast. JUDr. Zdeňka Vokálová so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov p r o t i žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážného súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, spisovej značky 3C/3331/2012 zo dňa 19.1.2012.

Zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážného súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44 325 452, spisovej značky 3C/3331/2012 zo dňa 19.1.2012.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.7.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41 v Košiciach sp. zn. 3C/3331/2012 zo dňa 19.1.2012 a žiadala priznať trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že Rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice, s.r.o., so sídlom: Alžbetina 41, Košice, IČO: 44325452 (ďalej len ako „rozhodcovský súd“) zo dňa 19.01.2012, sp. zn.: 3C/3331/2012 bola žalobcovi uložená povinnosť, aby do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatil žalobcovi peňažnú sumu vo výške 208,63 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur na účet žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Žalovaný (ako žalobca v podanej žalobe) uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. všeobecných poistných podmienok, v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku v rámci skúmania svojej právomoci a príslušnosti na konanie vo veci samej okrem iného konštatuje: „Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného, s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať“ a že: „Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda faktickú možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť.“ Podanie tejto žaloby žalobca odôvodňuje ust. § 40 ods. 1, písm. j) zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v platnom znení podľa ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobca napadnutý rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 2.7.2013. Žalobca namieta, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy (Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou československou poisťovňou Rapid, a. s. - XV. časť - Rozhodcovské konania), je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jeho práv ako spotrebiteľa. Na základe tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Platné dohodnutie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je možné len individuálne (§ 53 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák.). V danom prípade tomu tak však nebolo, pretože rozhodcovská doložka tvorí súčasť poistnej zmluvy. To platí aj napriek tomu, že v poslednej časti všeobecných poistných podmienok (osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007) je obsiahnutá možnosť, aby žalobca opätovne súhlasil s riešením prípadných vzniknutých sporov pred rozhodcom. Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 21.03.2012. sp. zn.: 6 Cdo 1/2012 na str. 7 v odseku dva uviedol, že „Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci (vychádzajúc z obsahu spisu) odvolací i exekučný súd splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na r vykonanie exekúcie posúdili správne.“ V poslednom odseku (str. 7) sa uvádza, že „Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej verí je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvu alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.“ A ďalej na str. 8 v poslednom odseku: „V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola dojednaná individuálne a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.... Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Dovolací súd sa stotožňuje s dôvodmi. ktorými súdy v exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky.“ Rovnako argumentuje Najvyšší súd SR aj v uznesení zo dňa 13.3.2013 sp. zn.: 6Cdo 3/2013. Z konštantnej judikatúry NS SR možno zhrnúť, že dojednania rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú považované za neprijateľné, rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť Z citovaných súdnych rozhodnutí vyplýva, že napriek tomu, že rozhodcovská doložka, ktorá je uvedená aj v predmetnej poistnej zmluve, bola súdmi uznaná za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú, žalovaný sa nezdržal jej používania v zmysle ust. S 53a ods. 4 Obč. zákonníka, čím porušil svoju zákonnú povinnosť. Ide pritom o spory, kde osoba žalovaného je identická ako v tomto prípade a meritom je práve posúdenie platnosti tej istej rozhodcovskej doložky. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

2. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, a to z dôvodu jej nedôvodnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Poistnou zmluvou z 24.8.2009, Oznámením o zániku poistenia z 1.3.2010, Návrh na začatie konania z 2.1.2012, Upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom 9.1.2012, Rozhodcovským rozsudkom sp.zn. 3C/3331/2012 z 19.1.2012, Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/1/2012, Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/3/2013, Vyjadrením žalobcu zo 7.1.2015, Vyjadrením žalovaného z 12.1.2015, Návrhom na prerušenie konania z 12.1.2015, Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 499/2012-47, Tlačovou informáciou č. S II/24/2013, Návrhom na zamietnutie žaloby z 8.1.2015, Zmluvou o sprostredkovaní poistenia zo 7.9.2009, Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/89/2014, Záznamom o požiadavkách klientov z 24.8.2009, Vyjadrením žalovaného k žalobe z 19.1.2015, Rozhodnutím C342/2013, Nálezom sp.zn. 3US 162/2011, Uznesením sp.zn. ÚS 394/2012-13, Vyjadrením žalovaného z 11.8.2016, písomným podaním žalovaného zo dňa 28.9.2016, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 8.11.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 24.8.2009 pod č. XXXXXXXXXX uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej bolo životné poistenie s obsahom špecifikovaným v zmluve. Pri uzatvorení zmluvy žalobca podpísal vyhlásenie, že bol oboznámený so všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie žalovaného, ktoré sú súčasťou zmluvy. Súčasťou všeobecných poistných podmienok sú aj osobitné zmluvné dojednania č. 2/2008 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, podľa ktorých žalobca so žalovaným okrem iného vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP s tým, že toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku (bod 3 osobitných zmluvných dojednaní). Osobitné zmluvné dojednania žalobca dňa 24.8.2009 podpísal.

5. Listom zo dňa 1.3.2010 žalovaný žalobcovi oznámil zánik poistenia z dôvodu žiadosti žalobcu doručenej žalovanému 22.2.2010. V oznámení je uvedené, že zostatok dlžného poistného predstavuje sumu 61,14 eur a žalobca mal túto sumu žalovanému uhradiť do 7 dní.

6. Pod sp. zn. 3C/3331/2012 vydal dňa 19.1.2012 Arbitrážny súd Košice konajúci bez nariadenia pojednávania prostredníctvom rozhodcu JUDr. Michala Škriaba vo veci Rapid life životná poisťovňa a. s., IČO: 31 690 904 ako žalobcu proti B. Š., nar. XX.X.XXXX ako žalovanému rozhodcovský rozsudok, ktorým mu uložil zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 208,63 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že suma, ktorú mal žalobca spoločnosti Rapid life životná poisťovňa a. s. zaplatiť je pohľadávkou, ktorá vznikla z poistenia uzatvoreného 24.8.2009 poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX. Trovy konania sú vo výške 276 eur a tieto vyplývajú zo sadzobníka trov rozhodcovského konania. V rozsudku bol žalobca (tam žalovaný) poučený o tom, že voči rozhodcovskému rozsudku je možné podať opravný prostriedok, odpor, a to v lehote 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, pričom podmienkou prihliadania na odpor je zaplatenie poplatku za podanie odporu vo výške 72 eur.

7. Žalovaný v podaní z 12.1.2015 žiadal o prerušenie konania v predmetnej veci podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. s poukazom na to, že žalovaný obdržal Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10.07.2013, ktorým Ústavný súd SR konštatoval porušenie základného práva žalovaného na spravodlivý proces, a to postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 2Cdo 5/2012. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 5/2012, ktoré bolo Ústavným súdom SR zrušené, je takmer totožné s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo 1/2012, teda s uznesením, závery ktorého považuje žalobca za právne významné v danej veci. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 382/2013 Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid Life, životná poisťovňa, a.s., ktorou namietala porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to v súvislosti s postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.03.2012. Z prijatia ústavnej sťažnosti týkajúcej sa tohto uznesenia pod sp. zn. 6Cdo 1/2012, ktoré súd prvého stupňa považoval za právne významné a s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 499/2012 vyplýva pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012 bude zrušené. Vzhľadom na okolnosť, že v konaní pred Ústavným súdom SR sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie, žalovaný navrhol prerušenie tohto konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

8. Žalobca vo vyjadrení zo 7.1.2015 uviedol, že nevidí dôvod na prerušenie konania a tento žiadal zamietnuť. Poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/1/2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/41/2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo 9/2012.

9. V návrhu na zamietnutie žaloby z 8.1.2015 žalovaný uviedol, že bez toho, aby jedna strana zmluvy napĺňala zákonom predpokladané znaky spotrebiteľa, nemôže ísť o zmluvu spotrebiteľskú. Na strane žalobcu (poistníka) vystupuje fyzická osoba, ktorá v čase uzatvárania poistnej zmluvy mala ako živnostník v predmete činnosti sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv. Žalobca dokonca túto činnosť vykonával ako sprostredkovateľ poistenia pre žalovaného na základe osobitnej obchodno- právnej zmluvy číslo 45179 v období od 17.9.2009 do 31.12.2009. Sprostredkovanie poistenia bolo predmetom podnikania žalobcu, ktoré mal žalobca zapísané v I živnostenskom registri ako predmet podnikateľskej činnosti. Za túto činnosť dostával od žalovaného vo vymedzenom období odmenu dojednanú v tejto zmluve. Sprostredkovanie poistenia je osobitná licencovaná odborná činnosť, podliehajúca registrácii, vykonávaná pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Žalobca túto činnosť vykonával podľa zák. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia (resp. podľa zák. 186/2009 Z.z. o fin. sprostredkovaní a finančnom poradenstve). Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobca mal postavenie profesionála v oblasti uzatvárania poistných zmlúv, ktoré žalovaný predáva. Účelom spotrebiteľského práva je narovnanie prípadných informačných a iných značných nerovnováh, medzi dodávateľom, u ktorého je predpoklad, že je v predmete zmluvy profesionál a spotrebiteľom, u ktorého je predpoklad, že je v danom predmete zmluvy neprofesionál - laik. V uvedenom prípade zjavne o takúto situáciu vyžadujúcu zásah spotrebiteľského práva do zmluvnej autonómie nejde. Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp.zn C-464,39,4 z 20.1.2005.

10. V tejto súvislosti žalovaný predložil a zmluvu o sprostredkovaní poistenia so žalobcom zo 7.9.2009, podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a zákona o sprostredkovaní a zákona o poisťovníctve, kde žalobca vystupoval ako sprostredkovateľ poistenia v prospech žalobcu.

11. V podaní žalovaného z 19.1.2015 tento uviedol, že žalobca nenavrhuje vykonať jediný dôkaz, svoj nárok uplatňuje na základe uznesení Najvyššieho súdu, ktoré, ako sám konštatuje, nie sú pre súdy nižšieho stupňa záväzné. Navyše, rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 1/2012, ktorému žalobca venuje podstatný priestor v návrhu žaloby, bolo odmietnutie dovolania našej spoločnosti, kde Najvyšší súd vyslovil v odôvodnení závery meritórnej povahy, nemajúce žiaden vzťah ku dôvodom odmietnutia dovolania. Poukázal na nález Ústavného súdu ÚS 402/2008 z 1.4.2009. Žalobca tvrdí a to veľmi všeobecne, bez uvedenia rozhodujúcich skutočností, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je ako taká neprijateľnou podmienkou. V žalobe sa žalobca konkrétne v tomto zmysle odvoláva na všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, konkrétne na ust. § 53 ods. 4 písm. r), v nadväznosti na§ 53 ods. 5. Ak by súd pri svojej interpretácii § 53 ods. 4 písm. r) kládol rovnítko medzi ustanovenie v rozhodcovskej doložke „všetky spory riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní" a dikciu uvedenej právnej normy „riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní, tak je naprosto zrejmé, že pri použití výkladu reductio ad absurdum by stačilo v rozhodcovskej doložke uviesť, že napr. „spory o dlžné poistné riešiť v rozhodcovskom konaní“ a rovnítko by muselo byť odstránené. Je však nado všetku pochybnosť, že zákonodarca nemal úmysel dosiahnuť absurdný dôsledok, aby len časť sporov bola zahrnutá do rozhodcovskej doložky, inak by bola rozhodcovská doložka neplatná. Rozhodcovské konanie upravuje z. 244/2002 Z.z. Na základe zásady individuálnej autonómie (slobody prejavu vôle) priznanej OZ, bolo by možné dojednať v rozhodcovskej doložke rôzne obmedzenia - napríklad zamedziť spotrebiteľovi obrátiť sa na všeobecný súd pod hrozbou zmluvnej pokuty - týmito obštrukciami by bol spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti využitia opravných prostriedkov priznaných v OSP, resp. Zákone o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka v poistnej zmluve, o ktorú v spore ide, nevynucuje na spotrebiteľovi povinnosť riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní - rozhodcovská doložka v horeuvedenom znení obsahuje len dohodu zmluvných strán, že spory zo zmluvy sa budú prednostne resp. najprv riešiť v rozhodcovskom konaní, pričom v ničom nie sú upreté práva spotrebiteľa v prípade nespokojnosti so spôsobom tohto rozhodcovského konania, resp. so skutkovým a právnymi závermi rozhodcovského súdu, pokračovať ďalej v riešení sporu na všeobecnom súde (tak ako to nakoniec je aj v tomto prípade). Uvedená argumentácia je jednoznačne podporená v rozhodnutí SD EU C-342/13 Szebestyéni. sa uvádza, že národný súd je povinný pri posudzovaní podmienky podľa písmena q) Anexu Smernice 93/13/EHS dôsledne verifikovať, či je zámerom spornej klauzuly vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 394/2012-13, kde sťažovatelia namietali porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie rozsudkom rozhodcovského súdu, pričom sťažovatelia podali aj žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd. Žalobca pri tom poukazuje na čl. XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, avšak nie podľa tvrdení žalovaného, ako uvádza žalobca, ale v zmysle ustanovenia § 788 ods. 3 OZ. Žalobca svojím podpisom iba potvrdil prevzatie jedného rovnopisu poistnej zmluvy, Všeobecných poistných podmienok a jeho podpis má výlučne deklaratórnv charakter. Rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. bode 1 VPP bola vyjednaná individuálne, a to práve prostredníctvom graficky a právne od VPP oddelených Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania (OZD) sú od Všeobecných poistných podmienok (VPP), ktoré sú priestorovo i obsahovo uzavreté podpisom navrhovateľa, oddelené hrubým písmom, typu Bold. OZD sú opatrené podpismi navrhovateľa a sprostredkovateľa poistenia, majú teda konštitutívny charakter

- zakladajú právny vzťah medzi poistníkom a poisťovateľom v zmysle ustanovení uvedených v OZD. Súčasťou poistnej zmluvy sa OZD stávajú až momentom ich podpísania! Nepodpísaním Osobitných zmluvných dojednaní by zmluvný vzťah ďalej pokračoval a nemalo by to žiaden vplyv na jeho ďalšie trvanie ani charakter. Žalovaný ďalej poukázal na uznesenie sp.zn. 14CoE/l98/2011 zo dňa 06.07.2011 Krajského súdu v Banskej Bystrici, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 14CoE/174/2011 zo dňa 27.06.2011, uznesenie Krajského súdu v Prešove 10CoE/48/2011 zo dňa 27.10.2011 a uznesenie Krajského súdu v Prešove 10CoE/51/2011 zo dňa 27.10.2011. Rozhodcovská doložka v posudzovanej poistnej zmluve nielen že nie je neprijateľnou podmienkou v zmysle Smernice 93/13/EHS a §§ 52-55 Občianskeho zákonníka ale navyše je aj individuálne dojednaná. Rozhodcovská doložka upravená v čl. XV v bode 1 bola dojednaná platne podľa ust. § 3 a § 4 ods. 2 z. 244/2002 Z.z. a spĺňa všetky predpísané náležitosti v zmysle predmetného zákona. Žalovaný tiež poukázal na Uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS135/05 z 2. júna 2005. Žalobca neuvádza nikde, že by disponoval skutkovým zistením na základe ktorého by bolo možné predpokladať, že žalovaný svojim zlomyseľným konaním chce, chcel alebo bude chcieť svoju povinnosť uvedenú v ods. 2 čl. XV VPP zneužiť na dosiahnutie jednostrannej výhody v prípadnom rozhodcovskom konaní.

12. V písomnom podaní z 11.8.2016 žalobca uviedol, že do 31.3.2015 nepodal návrh na vykonanie exekúcie na základe predmetného rozhodcovského rozsudku, ktorý žalobca žiada zrušiť v tomto konaní, a tak v súlade s ust. §243d Exekučného poriadku stratil predmetný rozhodcovský rozsudok záväznosť. V danom prípade teda odpadol dôvod viesť súdny spor, pretože účinky rozhodcovského rozsudku, voči ktorým sa žalobca bráni touto žalobou, boli vo vzťahu k žalobcovi odstránené zákonom.

13. Žalobca vo výpovedi uviedol, že podrobnosti si nepamätá. Zbežne si zmluvu prečítal a podpísal. Nevie, o aký poplatok sa jednalo, za čo spoločnosť vyžaduje peniaze. Pri podpise zmluvy nič také povedané nebolo, taktiež pri uzatvorení a zúčtovaní mu neboli spomenuté nejaké nedoplatky, podlžnosti. Považoval danú vec za uzavretú. Po 2-3 rokoch mu bol poslaný rozhodcovský rozsudok, ktorý sa vykonal v neprítomnosti žalobcu a rozkaz na platbu nejakej sumy za niečo, čo netuší, o čo sa jedná. Žiada, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok, nakoľko nemá vedomosť o tom, žeby niečo podpisoval. Rozhodcovský rozsudok bol vyhlásený v neprospech žalobcu. Prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo dňa 8.11.2016 ako aj v ďalších vyjadreniach žiadal žalobe vyhovieť.

14. Podľa § 52 ods. 1 až dos. 4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Ako vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

19. Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa ustanovenia §73 ods. 3 Zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

21. Platnosť rozhodcovskej zmluvy súd posudzoval podľa právnych predpisov účinných v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy zo dňa 24.8.2009 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, teda podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

22. Priebeh rozhodcovského konania, v ktorom bol vydaný napadnutý rozhodcovský rozsudok, súd posudzoval podľa právnych predpisov, účinných v čase podania žaloby na rozhodcovský súd (január 2012), teda podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V zmysle predmetného zákona súd posudzoval aj podmienky a dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

24. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

25. V zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

26. Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

27. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

28. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

29. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

30. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

31. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

32. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a z hodnotenia v konaní vykonaných dôkazov je súd toho názoru, že žalobný návrh podaný bol dôvodne. Žalobca sa žalobným návrhom domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobný návrh podal na súde v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený 2.7.2013, žalobu na súde podal včas dňa 30.7.2013.

33. Žalobca v žalobe vymedzil, že sa domáha zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. j). Dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku teda uviedol v zákonnej 30-dňovej lehote.

34. V zákonnej lehote tak žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní. Súd preto skúmal, či v predmetnej veci bola žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, podaná dôvodne.

35. Poistná zmluva zo dňa 24.8.2009 č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca bol spotrebiteľom, keďže zmluvu uzavrela ako fyzická osoba a pri jej uzatvorení nekonal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv.

36. Uvedené sa týka aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného a s pripraveným znením bola žalobcovi predložená na podpis.

37. V čase uzavretia poistnej zmluvy Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považoval aj ustanovenie, ktoré od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ).

38. Žalovaný je toho názoru, že záväzkový zmluvný vzťah medzi ním a žalobcom nebol v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože podľa neho rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, čo má byť preukázané tým, že je upravená v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré žalobca podpísal osobitne a osobitne podpísal aj všeobecné podmienky žalovaného.

39. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2013, sp. zn. 6 Cdo 217/2012)

40. Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012)

41. V danom prípade bolo potrebné posúdiť, či osobitné zmluvné dojednania podpísané aj žalobcom možno považovať za individuálne dohodnuté, v takom prípade by rozhodcovská doložka bola uzavretá platne.

42. Z vykonaných dôkazov mal súd za jednoznačne preukázané, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Individuálnym dojednaním nebolo podpísanie Osobitných zmluvných dojednaní ako súčasti všeobecných podmienok žalovaného a individuálnosť dojednania nevyplýva ani z toho, že v tlačive o záznamoch a potrebách klienta je vopred predformulovaná všeobecná informácia o možnosti riešiť spory v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia § 53 ods. 4 - neprihliadnutie rozhodcovského súdu na neprijateľnú zmluvnú podmienku, porušená bola taktiež zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z.), a to už pri výbere rozhodcu. Z uvedených dôvodov súd žalobe na základe ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. vyhovel a rozhodcovský rozsudok, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, zrušil.

43. Možno teda prijať záver, že ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (čo je aj tento prípad) nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku. Súd poukazuje na to, že spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Z doložky nevyplýva, že by bol informovaný o rozdieloch medzi súdnym a rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a pod. Princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) ustupuje dôležitejšiemu princípu a to ochrane spotrebiteľa.

44. V tejto súvislosti možno poukázať aj na Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 2735/11 zo dňa 3.4.2012, v ktorom sa zdôrazňuje, že právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

45. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že v predmetnej veci sa zabezpečilo individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať.

46. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 3Cdo 1/2012, 5Cdo 61/2012, 6Cdo 13/2013) sa vysporiadala aj s touto právnou situáciou týkajúcou sa osobitného zmluvného dojednania v rámci Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy a konštatovala, že ani takto formulovaná časť Všeobecných obchodných podmienok nemá charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky.

47. Časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označená ako Osobotné zmluvné dojednania, nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek jej názvu ako Osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, tvorí jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme, čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní takejto zmluvnej podmienky a o náležitom poučení a informovaní žalobcu ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky.

48. Vzhľadom na skutočnosť, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok a súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, je vylúčené prijať záver o náležite osobitne dojednanej zmluvnej podmienke.

49. Pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv je potrebné si uvedomiť, že nie je dôležité to, že spotrebiteľ zmluvu podpísal a s podmienkami zmluvy súhlasil. Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu, predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa (Nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 562/12 zo dňa 24.10.2013, I. ÚS 199/11). Tento uhol pohľadu spočívajúci v rozhodujúcom princípe a to princípe ochrany práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je rozhodujúci pri spotrebiteľských právnych vzťahoch.

50. V predmetnej veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g), j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd. Naviac, v zmysle písm. j) citovaného zákona, pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

51. Rozhodcovský súd sa tiež v rozsudku vôbec nezaoberal dôvodnosťou samotného nároku žalovaného na akýsi dlh v sume 208,63 eur, ktorý by mali predstavovať náklady poisťovne na uzavretie poistenia. V rozhodcovskom rozsudku sa iba stroho konštatuje , že „v spore ide o peňažnú pohľadávku, ktorej dôvodnosť vyplýva z predložených listín a zo skutočností tvrdených žalobcom“.

52. So zreteľom na to, priaznivejšie rozhodnutie pre žalovaného v tomto konaní a iný právny záver týkajúci sa charakteristiky právneho vzťahu medzi účastníkmi a dôsledkov, ktoré z toho vyplývajú, nemôže privodiť ani záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 24.8.2009. Taktiež ide iba o predtlačený formulár, ktorý obsahuje časť o sťažnostiach na vykonávanie sprostredkovania poistenia sprostredkovateľom poistenia a v jej rámci informáciu, že na mimosúdne vyrovnanie možno využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných podmienok platných od 21.05.2007 (časť XV.). Táto informácia je dokonca zavádzajúca, nakoľko odkazuje na Všeobecné poistné podmienky žalovaného (najmä na časť XV.), kde je dojednaná výlučná právomoc rozhodcovského súdu pre riešenie sporov medzi účastníkmi predmetného poistného vzťahu. Tento záznam o požiadavkách a potrebách klienta nemá charakter individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky.

53. Zároveň v predmetnom rozhodcovskom konaní išlo o obdobu skráteného konania, ktoré poznal aj Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase vydania rozhodcovského rozsudku. Ustanovenie § 172 Občianskeho súdneho poriadku účinného ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku (19.1.2012) už však bolo doplnené o ods. 9, podľa ktorého ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Rozhodcovský rozsudok je tak v časti odôvodnenia nároku v sume 208,63 eur nepreskúmateľný. Celý uvedený proces je možné považovať iba za snahu obísť ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, na ktoré je všeobecný súd povinný prihliadať z úradnej moci. Pokiaľ ide o nárok na trovy konania priznané rozhodcovským rozsudkom, tieto sú zjavne neprimerané pohľadávke. Podľa ust. § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. V danom prípade by pri pohľadávke 208,63 eur všeobecný súd aplikoval vyššie cit. ustanovenie a priznal by žalovanému trovy konania maximálne do výšky istiny 208,63 eur, nakoľko trovy konania v sume 276 eur prevyšujú uplatnenú pohľadávku a sú zjavne neprimerané voči tejto pohľadávke. Aj v uvedenej časti tak boli predmetným rozhodcovským rozsudkom porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, konkrétne procesné predpisy slúžiace ochrane práv spotrebiteľa. Za ďalšie porušenia práv spotrebiteľa súd považuje extrémne krátku lehotu (5 dní) na podanie odporu proti rozhodcovskému rozsudku. Občiansky súdny poriadok poskytoval lehotu 15 dňovú aj to za predpokladu, že by vôbec došlo k vydaniu platobného rozkazu.

54. Za závažné porušenie predpisov na ochranu práv spotrebiteľa súd považuje aj spoplatnenie podania odporu sumou 72,- eur. Spotrebiteľ brániaci svoje práva by tak musel aj napriek ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch účinného v čase vydania rozhodcovského rozsudku zaplatiť súdny poplatok za odpor, hoci v konaní pred všeobecným súdom by takúto povinnosť nemal. Citované ustanovenie totiž oslobodzuje spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojho práva od súdneho poplatku.

55. Oslobodenie spotrebiteľa sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícii žalobcu. Oslobodenie sa týka aj prípadov, kedy spotrebiteľ uplatňuje spoje práva v pozícii žalovaného, napríklad formou odporu proti platobnému rozkazu, odporu proti rozkazu na plnenie, námietok proti exekúcii, žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku atď. V pochybnostiach pri aplikácii zákona o súdnych poplatkoch musí byť uprednostnený ten výklad, ktorý je v prospech poplatníka (NS SR sp. zn. 4 Cdo/268/2005), preto je spotrebiteľ oslobodený vo všetkých konaniach, v ktorých požíva status spotrebiteľa, kedy druhou stranou sporu je podnikateľ - dodávateľ a spor vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy.

56. Vzhľadom na uvedené súd preto žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Sud ďalej poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach sp.zn. 1Co/193/2013 zo dňa 28.10.2013, sp.zn. 14Co/22/2014 zo dňa 07.05.2014, sp.zn. 7Co/7/2014 zo dňa 28.04.2014, sp.zn. 15Co/35/2013 zo dňa 09.04.2014.

57. Napriek tomu, že žalobca vystupoval v poistnom vzťahu ako profesionál, nie je možné v uvedenom prípade konštatovať rovnovážne postavenie žalobcu a žalovaného pri uzatváraní zmluvného vzťahu. Zmluva uzavreté v uvedenom prípade medzi žalobcom a žalovaným mala jednoznačne povahu spotrebiteľskej zmluvy. Takýto právny názor vyslovil aj Krajský súd v Košiciach v konaní sp.zn. 3Co/1013/2014. Je potrebné tiež porovnať rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/11/2017 zo dňa 10. 01. 2018

58. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na návrh spotrebiteľa nestratilo zmysel nadobudnutím účinností § 243d ods. 1 Exekučného poriadku. Argumentácia žalovaného v súvislosti s novelizáciou zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch ustanovením § 243d ods. 1, účinným od 01. 01. 2015, že novela Exekučného poriadku anuluje právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a právne postavenie strán sporu sa obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku, nie je správna. Rozhodcovský rozsudok ustanovením § 243dExekučného poriadku, ani žiadnym iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, legislatívna úprava smerovala k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka na to, aby v sporovom konaní na základe riadne podanej žaloby súd preskúmal existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Denegatio iustitiae (odopretiu spravodlivosti) by sa rovnal stav, ak by sa na základe riadne včas podanej žaloby súd vecou nezaoberal.

59. V dôsledku účinnosti § 243d ods. 1 Exekučného poriadku rozhodcovský rozsudok vydaný pred 1.januárom 2015 nezanikol, nezrušil sa, nezanikla jeho právoplatnosť, uvedenou právnou úpravou nebol anulovaný, len dňom 1. apríla 2015 nie je vykonateľným exekučným titulom, ak do 31.03. 2015 nebol podaný návrh na jeho vykonanie. Okrem toho, právna úprava uvedená v § 243d ods. 1 Exekučného poriadku neodstránila medzi stranami sporu neistotu, či žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku vyplývajúcu zo sporných rozhodcovských rozsudkov. Súd prejednávajúci spor o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá možnosť objektívne zistiť, či na podklade exekučného titulu - sporného rozhodcovského rozsudku vydaného pred januárom 2015 nezačalo exekučné konanie na niektorom inom súde, ako na súde povinného , preto je podľa názoru súdu potrebné začaté konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku dokončiť. Takýto právny názor vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn.: 16Co 1047/2015 zo dňa 28.01.2016. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu považoval za dôvodný a vyhovel mu v plnom rozsahu.

60. Na majetok žalovaného bolo uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 23.01.2018 sp.zn. 31K/28/2017, zverejnené v Obchodnom vestníku 20/2018 dňa 29.01.2018, vyhlásený konkurz.

61. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

62. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých predpisov (ZoRK) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

63. Podľa § 47 ods. 4 ZoRK, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.

64. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je prerušené. Súd v danej súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.02.2015 č.k. III. ÚS 710/2014-35, ktorý sa v zásade týkal právne a skutkovo obdobnej situácie, keď všeobecné súdy vo veci nekonali z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného. Tým spôsobili v konaní zbytočné prieťahy, čo viedlo k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez týchto prieťahov. Podľa čl. III bod 3. odôvodnenia nálezu „Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup krajského súdu. Krajský súd vo svojom vyjadrení pri vrátení spisu na prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že ďalšiemu postupu vo veci bráni procesná prekážka, keďže na majetok odporcu bol 15. apríla 2010 vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho došlo zo zákona k prerušeniu konania. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Ústavný súd po posúdení povahy uplatneného práva sťažovateľkou v konaní pred všeobecnými súdmi konštatuje, že sa priamo netýka majetku podliehajúcemu konkurzu patriacemu úpadcovi. Sťažovateľka si neuplatňovala majetkové práva voči odporcovi, ktorý je v konkurze, predmetom konania bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom súd preskúmava postup a rozhodnutie rozhodcu alebo rozhodcovského súdu. V uvedenom konaní zákon za striktne daných podmienok vytvára priestor pre súdnu kontrolu nad rozhodcovskými rozsudkami v medziach uvedených v § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Súdna kontrola je obmedzená na to, či boli splnené základné podmienky prejednania a rozhodnutie sporu, vzhľadom na ústavne garantované právo na súdnu ochranu. Z uvedeného vyplýva, že nároky sťažovateľky v konaní na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie sú majetkového charakteru. Preto podľa názoru ústavného súdu napriek vyhlásenému konkurzu na majetok odporcu nič nebráni tomu, aby všeobecné súdy rozhodli o žalobnom návrhu sťažovateľky (podobne napr. I. ÚS 158/04)... Vzhľadom na všetky uvedené dôvody po zhodnotení postupu krajského súdu v napadnutej veci možno konštatovať príčinnú súvislosť s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl.6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku nálezu.“

65. Z vyššie citovaného odôvodnenia nálezu je zrejmé, že v tomto prípade ide o totožnú situáciu, keď sa žalobca žalobou domáha zrušenia rozsudku rozhodcovského súdu, čo nemožno samo o sebe považovať za úkon týkajúci sa priamo majetku žalovaného podliehajúceho konkurzu. Žalobca nežaluje žalovaného na poskytnutie plnenia zo strany žalovaného alebo na vydanie veci, ktorý je v jeho majetku. Táto podmienka je pritom nevyhnutnou na prerušenie konania v zmysle § 47 ods. 1 ZoRK. (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25Co/215/2018 zo dňa 25. 10. 2018.

66. V tejto súvislosti súd uvádza, že podľa § 44 ods. 1 ZoRK prechádza na správkyňu konkurznej podstaty oprávnenie konať v mene a na účet úpadcu len vo vzťahu k majetku úpadcu, ktorý podlieha konkurznému konaniu. V ostatných veciach naďalej koná v mene úpadcu jeho štatutárny zástupca tak, ako tomu bolo pred jeho vstupom do konkurzu. V predmetnej veci tak súd naďalej koná so žalovaným.

67. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

68. Zákon nestanovuje žiadne kritéria, ktoré by obligatórne mali byť zohľadňované pri rozhodovaní súdu o návrhu na odklad vykonateľnosti, preto má súd za to, že dôvodnosť takto podaného návrhu je daná samotným charakterom prejednávanej veci. V danom prípade súd rozhodol vo veci samej o zrušení rozhodcovského rozsudku z vyššie uvedených dôvodov, preto zároveň rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ako to žalobca žiadal.

69. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

70. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

71. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

72. Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu, preto žalobcovi patrí proti neúspešnému žalovanému plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.