Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/119/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v sporovej právnej veci žalobcu: Klub slovenských turistov Turiec, so sídlom Thurzova 442/16, 036 01 Martin, IČO: 14 225 581, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Nikolajom Bondom, advokátom, so sídlom X. X, XXX XX P., proti žalovanému: Ing. Jozef Ondraský, s miestom podnikania Hrdinov SNP 4195/35, 036 01 Martin, IČO: 30 500 273, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou, so sídlom Q. A. XXXXX/XXB, XXX XX P., v konaní o vypratanie nebytových priestorov a pozemku a o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/63/2016-630 zo dňa 20.4.2017 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/63/2016-694 zo dňa 10.4.2018 a uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/63/2016-707 zo dňa 15.6.2018 , takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/63/2016-630 zo dňa 20.4.2017 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/63/2016-694 zo dňa 10.4.2018 a uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/63/2016-707 zo dňa 15.6.2018 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami okresný súd výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal rozhodnúť o povinnosti žalovaného vypratať všetky nebytové priestory nachádzajúce sa v turistickej chate súp. č. XXX, postavenej na pozemku parc. č. 7153/1, k. ú. P., zapísané na LV č. XXXX, s príslušenstvom (hospodárske budovy - garáže a sklad uhlia) a časť pozemku KN C č. 7153/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4510 m2, k.ú. P. o výmere 400 m2, zapísané na LV č. XXXX na Okresnom úrade Martin a odovzdať ich žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a tiež povinnosť vydať žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku hnuteľné veci podľa inventarizačného zoznamu hnuteľných vecí zo dňa 8.11.2014 uvedené v diele A, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. V žalobe uviedol, že je vlastníkom uvedených nehnuteľností opísaných v ods. 1 a hnuteľných vecí špecifikovaných v prílohách č. 1, 2, 3 a 4 Nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 4.1.1993 s aktuálnym stavom podľa inventarizácie prenajatých hnuteľných vecí zo dňa 8.11.2014. Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 4.1.1993 zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorou prenechal od 1.1.1993 na dobu neurčitú žalovanému do nájmu nehnuteľnosti a hnuteľné veci. Hoci išlo o rôzne druhy nájmu, bol nájomný vzťah uzavretý na jednej listine nazvanej Zmluva o nájme nebytových priestorov. K tejto zmluve bol uzavretý dodatok dňa 14.4.1993, ktorým došlo k zníženiu výšky nájomného, a dodatky zo dňa 5.2.2004 a zo dňa 20.6.2007. Žalobca žalovanému zaslal dňa 14.12.2015 list zo dňa 13.12.2015 - Výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú zásielku žalovaný prevzal dňa 15.12.2015. Podľa čl. III. nájomnej zmluvy začala plynúť výpovedná lehota dňa 1.1.2016 a uplynula 29.2.2016. Listom zo dňa 19.2.2016 zaslal žalobca žalovanému odstúpenie od nájomnej zmluvy, ktorú doporučenú zásielku prevzal žalovaný dňa 4.3.2016. Žalobca v žalobe uviedol ustanovenia § 13 zák. č. 116/1991 Zb. a ust. § 682, § 676 ods. 2, § 679 ods. 3 a § 349 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“). Žalobca sa dňa 1.3.2016 dostavil do svojej chaty na P. M. za účelom prevzatia predmetu nájmu od žalovaného. Žalovaný žalobcovi predmet nájmu neodovzdal.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe k výpovedi zmluvy o nájme uviedol, že F. W., ako podnájomca v zmysle súhlasu od žalobcu zo dňa 27.11.2000 a 29.11.2000 požičiaval v priestoroch garáží lyže, uschovával batožinu, vykonával doplnkové služby a predaj doplnkového tovaru. Žalovaný poprel, že by v týchto priestoroch prevádzkoval nocľaháreň. K vytýkaným zmenám v garážach vo výpovedi zo dňa 13.12.2015 žalovaný poukázal na súhlas žalobcu zo dňa 17.9.2010 - zriadenie vodovodnej prípojky, osadenie WC, sprchového kúta, umývadla a čestné prehlásenie p. D. I., že zmeny vykonal Lyžiarsky klub Martin a práce boli realizované zamestnancami klubu s cieľom zlepšiť úroveň poskytovaných služieb a pracovných podmienok zamestnancov. Žalovaný sa nestotožnil so žalobcom, že nájomnú zmluvu možno vypovedať aj bez udania dôvodu, lebo v zmluve sú výpovedné dôvody špecifikované v čl. III. Žalovaný ďalej uviedol, že nájomná zmluva nerieši otázky týkajúce sa požiarnej bezpečnosti a doložil záznam z kontroly zariadení a príslušenstva na dodávku vody k haseniu požiarov vykonané spoločnosťou ALL FIRE SERVIS, s.r.o. z decembra 2014 s výsledkom, že prívodné potrubie hydrantovej siete zodpovedá. Zároveň ORHaZZ v Martine v zápisnici zo dňa 19.7.2013 konštatovalo, že neboli zistené požiarne nedostatky. V súvislosti s kontrolou elektrospotrebičov žalovaný uviedol, že prenajímateľ nemal vykonané potrebné revízie a až v období 20.4. - 21.4.2015 bola vykonaná odborná prehliadka a odborná skúška elektrického zariadenia. K oprave napojenia mraziaceho boxu a výmene platní na plynovom sporáku žalovaný uviedol, že v jeseni 2015 žalobca zabezpečil revízneho technika, ktorý toto vytkol, avšak prenajímateľ nápravu nezabezpečil, ale ju zabezpečil na vlastné náklady žalovaný a nikdy nepožadoval za toto kompenzáciu. Keďže prenajímateľ vykonáva pravidelnú kontrolu predmetu nájmu, má vždy možnosť si predmet nájmu dostatočne prezrieť. Uviedol, že žalobca si vyberá veľmi nevhodné termíny na jednotlivé kontroly, cvičný poplach, plná prevádzka, obdobie vianočných sviatkov a pod. K cvičnému požiarnemu poplachu žalovaný poprel tvrdenia žalobcu v odstúpení od zmluvy. Žalovaný v čase jeho vyhlásenia nebol na chate prítomný, pričom v zmysle požiarneho evakuačného plánu z 1.1.2015, schváleného žalobcom, v neprítomnosti vedúceho prevádzky riadi evakuáciu určený člen protipožiarnej hliadky. Nie je žiadna dohoda, resp. nájomca nebol informovaný, že by mal evakuáciu riadiť. Z odstúpenia od zmluvy nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia zákona má mať pracovníčka kaviarne vedomosť o počte ubytovaných hostí. Z dokumentácie nie je zrejmé, kto evakuáciu riadil.

3. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázanú platne uzatvorenú zmluvu o nájme v písomnej forme medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, ktorú posúdil ako občianskoprávny vzťah, nakoľko žalobca nebol a ani nie je podnikateľom. Podľa okresného súdu predmetom tejto zmluvy nie sú nebytové priestory ako časti nehnuteľnosti, ale celá nehnuteľnosť, chata, garáž, a preto okresný súd na túto zmluvu neaplikoval zákon č. 116/1990 o nájme a podnájme nebytových priestorov, ale ust. § 663 a nasl. OZ. Zmluvou boli nehnuteľnosti prenechané do nájmu žalovanému v celosti a ani výsluchom strán nebol preukázaný opak. K námietke žalobcu, že priestor pod strechou - povala, mal byť k dispozícii žalobcovi, okresný súd uviedol, že užívanie tohto priestoru žalobcom nevyplýva zo žiadneho zmluvného dojednania. Žalobca nepreukázal, že povala je skladový priestor, lebo sklady sú v predmetnej tabuľke identifikované ako sklad a sklad v medziposchodí. Sám na pojednávaní vypovedal, že k povale žalobca prístup nemá, nakoľko prístup je cez priestory, ktoré má v užívaní žalovaný ako nájomca. Podľa okresného súdu je dôvodné stotožniť sa so stanoviskom žalovaného, že predmetom nájmu je celá nehnuteľnosť, že uvedený priestor nie je v tabuľke, lebo nebol užívateľný na dohodnutý účel, a preto tam nefiguruje. Žalovaný trval na tom, že úmyslom strán bolo prenajať turistickú chatu ako celok a povala tam nie je uvedená, lebo nebola využiteľná, slúži len na prístup na strechu k telesu komína a ani z bezpečnostných dôvodov nie je možné túto časť nehnuteľnosti zobývateľniť.

4. K namietanej neplatnosti čl. III/2 pre rozpor s dobrými mravmi a zákonom okresný súd uviedol, že ide o platné dojednanie výpovedných dôvodov, keď strany výpovedné dôvody špecifikovali odkazom na ust. § 9 ods. 2 písm. a) až g) zák. č. 116/1990 Zb. Okresný súd toto ustanovenie vyhodnotil ako dohodu o výpovedných dôvodoch podľa predmetného zákonného ustanovenia. Ust. § 677 ods. 1 pritom nevylučuje, aby si zmluvné strany výpovedné dôvody dohodli, a teda zúžili možnosť dať výpoveď na určité konkrétne dôvody. Aj pokiaľ zmluvné strany pri vzniku zmluvy mali za to, že uzatvárajú zmluvu podľa zák. č. 116/1990 Zb., uviedol okresný súd, že ani táto zákonná úprava nevylučuje možnosť dohodnúť výpovedné dôvody pre zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú, a to v ust. § 10.

5. Vo vzťahu k výpovedi listom zo dňa 13.12.2015 vychádzal okresný súd z ust. § 677 ods. 1 a čl. III./2 zmluvy, ktorý uvádza dohodnuté dôvody výpovede podľa § 9 ods. 2 písm. a) až g) zák. č. 116/1990 Zb. Žalobca dôvody výpovede podľa okresného súdu nepreukázal. Bolo preukázané, že garáž bola daná do podnájmu tretiemu subjektu (p. W.), nebolo však preukázané, že žalovaný ako nájomca dal do podnájmu garáže v rozpore so súhlasom žalobcu, ako sa uvádza vo výpovedi. Okresný súd poukázal na udelené súhlasy žalobcom ako prenajímateľom žalovanému ako nájomcovi v zmysle č.l. 59 - súhlas na prenechanie dvoch garáží do podnájmu za účelom uschovávania a požičiavania lyžiarskeho výstroja a na č.l. 60 súhlas na zriadenie úschovne, požičovne lyží, doplnkové služby a predaj doplnkového tovaru, t.j. aj na obchodnú činnosť. Nie je preto dôvodné vyhodnotiť, že žalovaný ako nájomca prenechal predmet nájmu do podnájmu bez súhlasu žalobcu ako prenajímateľa, resp. v rozpore s týmto súhlasom. K námietkam žalobcu, že bol daný súhlas iba na uzatvorenie jednej podnájomnej zmluvy, okresný súd uviedol, že zo súhlasu na č.l. 60 takéto tvrdenie žalobcu nevyplýva a nevyplýva ani tvrdenie, že bol daný na určité obmedzené obdobie.

6. Žalobca ďalej vytýkal stavebné úpravy, ktoré vo výpovedi nekonkretizoval, a preto okresný súd tento dôvod vyhodnotil ako neurčitý, a preto neplatný podľa § 37 OZ. Žalobca až následne namietal vybavenie garáží vodovodnou a kanalizačnou prípojkou, k čomu okresný súd poukázal na súhlasy žalobcu zo dňa 17.9.2010 na zriadenie vodovodnej a kanalizačnej prípojky (č.l. 70, 71), a teda tieto úpravy boli vykonané so súhlasom žalobcu. Okresný súd nemal preukázané naplnenie výpovedných dôvodov pri aplikácii ust. § 664 a § 665 ods. 1 OZ, keď vo vzťahu k prenájmu nebytového priestoru tretej osobe išlo o dohodnutý spôsob užívania garáží. Žalovaný bol oprávnený užívať vec spôsobom dohodnutým v zmluve, čo platí aj k argumentácii žalobcu, že užívanie garáží bolo v rozpore s kolaudačným rozhodnutím. Uvedené ustanovenia nevylučujú možnosť prenechať vec do nájmu na užívanie spôsobom určeným v zmluve a iba v prípade, ak by sa nedohodlo inak, potom primerane povahe a určeniu veci. Teda, iba ak dohody niet, riadi sa spôsob užívania prenajatej veci úvahou, ktorá vychádza z povahy veci a účelu, na ktorý je určená, čo nie je daný prípad. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný ako nájomca poskytol garáže do podnájmu nad rámec udeleného súhlasu, ani že súhlas bol neprimeraný povahe a určeniu veci.

7. S argumentáciou žalobcu, že zmluvu možno vypovedať aj bez uvedenia dôvodu, sa okresný súd nestotožnil, keď vyhodnotil čl. III./2 ako platné dojednanie. Ust. § 677 ods. 1 nevylučuje, aby si zmluvné strany výpovedné dôvody dohodli, a teda vzájomnou dohodou zúžili výpovedné dôvody. K záverečnej časti listu zo dňa 13.12.2015, ktorým dal žalovanému výpoveď a v ktorom uviedol: „Máme indície, že v nebytových priestoroch - garáži boli bežne ubytovávaní ľudia...“ uviedol okresný súd, že žalobca na otázku potvrdil, že išlo tiež o výpovedný dôvod. V kontexte ďalšieho obsahu listu, kde bolo uvedené, že žalobca nehodlá získavať dôkazy na preverenie tejto indície a obťažovať ľudí, ktorí prichádzajú do hôr, bolo podľa okresného súdu dôvodné prijať záver, že obsah tohto textu nezodpovedá vôli žalobcu dať výpoveď aj z tohto dôvodu v čase urobenia tohto úkonu, tak ako to na pojednávaní tvrdil. Z obsahu listu je zrejmá vôľa dať výpoveď z dôvodov, ktoré sú komplexne opísané v prvej časti predmetného listu, lebo v záverečnej časti listu za bodom 3 opisuje vývoj spolupráce a že má indície, čo je okolnosť budiaca podozrenie, a teda nie je vážnou, určitou a zrozumiteľnou vôľou na výpovedný dôvod aj preto, že uviedol, že nehodlá získavať dôkazy na preverenie tejto indície. Podľa okresného súdu bola podstatná vôľa prejavená v liste, teda pri urobení tohto úkonu, a nie následné vyjadrenie žalobcu v súdnom spore. Okresný súd pritom nemal preukázané, že žalovaný ako nájomca prenechal predmet nájmu - garáže do podnájmu za účelom ubytovania. Z výpovede ani nie je zrejmé, kedy sa tak malo stať, pričom žalovaný trval na tom, že sám neprenechal garáže do užívania za účelom prenocovania. V konaní zároveň nebolo sporné, že podnájomný vzťah medzi nájomcom a podnájomníkom skončil po zimnej sezóne 2014/2015 a v čase danej výpovede 14.12.2015 už netrval. Preto okresný súd zamietol návrhy na dokazovanie žalobcu a žalovaného vo vzťahu k spôsobu užívaniu garáží podnájomcom.

8. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že predmetná nájomná zmluva bola preukázateľne uzavretá v písomnej forme s tým, že zák. č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi ukladá povinnosť vlastníkovi (správcovi nehnuteľnosti, ktorý prenajíma nehnuteľnosť) zabezpečiť úlohy ochrany pred požiarmi, ak sa v nájomnej zmluve nedohodne s nájomcom o zabezpečení týchto úloh inak. Nájomná zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje písomnú dohodu v súvislosti s povinnosťou zabezpečiť úlohy ochrany pred požiarmi. Bolo preto povinnosťou žalobcu ako vlastníka nehnuteľností, ktoré prenajímal, zabezpečiť úlohy ochrany pred požiarmi podľa tohto zákona. Zhodnými vyjadreniami strán mal okresný súd preukázané, že žalobca povinnosti v zmysle tohto zákona po vzniku zmluvy neplnil a prvýkrát ich plnil až v apríli 2015. Potom, pokiaľ tieto povinnosti namiesto žalobcu zabezpečoval žalovaný po vzniku zmluvy až do apríla 2015, nemôže žalobca relevantne žalovanému vytýkať, že uvedené povinnosti neplnil riadne.

9. K odstúpeniu od nájomnej zmluvy okresný súd poukázal na ust. § 679 ods. 3 OZ, ktoré pre odstúpenie od zmluvy predpokladá povinnosť písomného upozornenia (výstrahu). V danom prípade sa jedná o list žalobcu žalovanému zo dňa 22.9.2015 (č.l. 495). Žalovaný tam vytýkané nedostatky pod bodom 1 - 5 vysvetlil na pojednávaní dňa 22.2.2017 ako aj v odpovedi na tento list žalobcovi zo dňa 9.10.2015 a tiež zhodnými vyjadreniami strán bolo preukázané, že ku dňu rozhodovania okresného súdu boli odstránené. Podľa okresného súdu aj výstraha v zmysle § 679 ods. 3 je právny úkon, ktorý musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Pokiaľ žalobca vytýkal žalovanému nedodržiavanie a porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä protipožiarnych opatrení, poukázal okresný súd, že výstraha je v tejto časti neurčitá, a preto podľa § 37 ods. 1 neplatná. Tieto dôvody potom nezakladajú ani relevantný dôvod pre odstúpenie od zmluvy, lebo takéto oprávnenie je viazané na výstrahu, ktorá má predpísanú písomnú formu a ktorá v časti, v ktorej je neplatná, nemôže vyvolať zákonom predpokladané účinky. K vytýkanej zmenšenej svetlosti na prívodnom potrubí hydrantovej siete poukázal okresný súd na dohodu, podľa ktorej žalobca ako vlastník previedol osadenie 3 ks požiarnych hydrantov, a tiež na skutočnosť, že v zmysle kontroly vykonanej osobou s potrebnou odbornou spôsobilosťou, ktorú zabezpečil žalovaný, nebol zistený vytýkaný nedostatok, a preto nemôže ísť o relevantný dôvod na odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ mal žalovaný k dispozícii potvrdenie o vykonanej kontrole, a to od osoby, ktorá má na to osobitné oprávnenie, nemožno žalovanému vytýkať nesplnenie povinnosti, a preto od zmluvy odstúpiť. Neplnenie týchto povinností nemožno žalovanému vytýkať ani z dôvodu, že tieto povinnosti mal podľa zákona plniť žalobca.

10. Okresný súd ďalej k danej výstrahe listom zo dňa 22.9.2015 poukázal na následné správanie sa žalovaného, ktorý so žalobcom komunikoval, na vytýkané nedostatky reagoval tak, že ich odstraňoval, čo vyplýva jednak z vyjadrenia žalovaného, ako aj z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 20.4.2017, že ku dňu rozhodovania boli vytýkané vady odstránené. Podľa okresného súdu tak neboli naplnené dôvody na odstúpenie od zmluvy listom zo dňa 19.2.2016. Žalovaný v emaili zo dňa 29.1.2016, t.j. pred odstúpením od zmluvy, zaslal žalobcovi revíziu plynového sporáka a montážny list od spoločnosti Gastroalka Slovakia k 2 ks elektrických platní s dátumom montáže 17.12.2015, teda pred odstúpením od zmluvy. Žalovaný tieto zmeny vykonal v súvislosti s výsledkami kontroly elektrospotrebičov ako prevenciu pred vznikom požiaru. Aj keď vykonaný zásah do elektroinštalácie za účelom napojenia veľkokapacitného kompresorového mraziaka, výmenu 2 ks prasknutých liatinových platničiek mali byť bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu, okresný súd vychádzajúc zo samotného textu odstúpenia od zmluvy mal za to, že žalobca udelil súhlas na vykonanie vytýkaných zmien, nakoľko sám v liste, ktorým od zmluvy odstúpil, uviedol, že počas kontroly sa dohodli, že zápis o servisnom zásahu po výmene elektrických platní doloží žalovaný a ostatné nedostatky (pripojenie k mraziaku a evidencia plynového sporáku) budú odstránené bez zbytočného odkladu. Aj keď by v zmysle zákona mal súhlas prenajímateľa predchádzať realizácii zmien, nevylučuje podľa okresného súdu zákonné ustanovenie § 667 ods. 2 ani dodatočný súhlas. Ak by zo strany prenajímateľa bol súhlas odmietnutý, nebolo dôvodné vyhodnotiť vykonanie zmien tak, že by žalobcovi ako prenajímateľovi hrozila značná škoda a že by sa jednalo o dôvod, pre ktorý má právo od zmluvy odstúpiť. Ak by nájomca zmeny vykonal bez súhlasu prenajímateľa, bol by povinný uviesť vec na svoje náklady po skončení nájmu do pôvodného stavu. Nájomca má podľa zákona nielen povinnosť hlásiť včas a riadne potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ, ale je oprávnený tiež sám ich realizovať. Podľa okresného súdu je však dôvodné vyhodnotiť, že žalobca tieto zmeny dodatočne schválil, keď od žalovaného žiadal doručiť doklady súvisiace s týmito zmenami. Pokiaľ aj neboli dodržané termíny určené žalobcom v súvislosti s nedostatkami uvedenými vo výstrahe, ust. § 679 ods. 3 nepredpisuje lehotu medzi výstrahou a odstúpením od zmluvy. Táto lehota by mala byť taká, aby sa mohlo posúdiť správanie sa nájomcu po výstrahe, t.j. či nájomca prestal s vytýkaným užívaním. Žalovaný nesporne s vytýkaným užívaním prestal a nedostatky priebežne odstraňoval, čo preukazuje list žalovaného už zo dňa 9.10.2015, správa o odbornej prehliadke a odbornej skúške, email žalovaného zo dňa 5.1.2016, v ktorom žalovaný vysvetľuje pre okresný súd akceptovateľné okolnosti týkajúce sa výmeny batérií núdzového osvetlenia a lepenie štítku na komín dňa 23.12.2015, pričom toto vysvetlenie žalobca nerozporoval. Žalovaný v priebehu konania vysvetlil, z akého dôvodu nebolo možné zabezpečiť okamžitý prístup prenajímateľa bez predchádzajúcej dohody, čo okresný súd uvádza aj v súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný neposkytol súčinnosť pri kontrole dňa 16.12.2016, lebo mu neboli sprístupnené priestory a túto musel opakovane vykonať 27.12.2016. Okresný súd akceptoval vysvetlenie žalovaného, že o kontrole sa dozvedel mailom asi 2-3 dni pred jej termínom a napriek žiadosti žalovaného, že termín 16.12.2016 je pre neho nevyhovujúci, lebo v ten deň nastupovalo žalovanému na chatu 40 detí, spúšťali sa na vleky, začínala sa sezóna, jeho žiadosť o iný termín neakceptovali, napriek tomu kontrola 16.12.2016 prišla a bola urobená tam, kde boli priestory voľne prístupné a následne prišli vykonať kontrolu dňa 27.12., kedy nastupovali hostia na Silvestra. Žalovaný tak umožnil výkon práva žalobcu v zmysle § 688 ods. 2 bez zbytočného obťažovania žalovaného, na základe predchádzajúcej dohody. V zmysle tohto ustanovenia je nájomca povinný znášať obmedzenie v užívaní prenajatej veci v rozsahu potrebnom na vykonanie opráv a udržiavanie veci. Požiadavky žalobcu na zabezpečenie, aby kedykoľvek počas dňa bola v objekte určená zodpovedá osoba, ktorá kedykoľvek na výzvu člena protipožiarnej hliadky sprístupní na účel kontroly uzamknuté sklady, kanceláriu a ubytovacie miestnosti zamestnancov, sú podľa názoru okresného súdu šikanóznym výkonom práva žalobcu. Výkon tohto práva by mal byť realizovaný bez zbytočného obťažovania nájomcu a po vzájomnej dohode.

11. V odstúpení od zmluvy listom zo dňa 19.2.2016 vytýkal žalobca žalovanému porušenie jeho povinnosti oznámiť potrebu vykonania opráv a súčasne uvádzal, že z vykonaných zápisov preventívnych protipožiarnych prehliadok, ktoré zabezpečil žalovaný, neboli zistené žiadne závady. Podľa okresného súdu preto nemožno prihliadať na dôvod odstúpenia od zmluvy neplnením povinnosti žalovaného oznámiť žalobcovi ako prenajímateľovi vykonanie potrebných opráv, keď potreba opráv z uvedených zápisov nevyplývala a žalobca o výsledkoch kontrol vedel. Pokiaľ žalobca spochybnil riadne vykonávanie predchádzajúcich preventívnych protipožiarnych prehliadok, na preukázanie týchto pochybností nenavrhol žiadne dôkazy. Len samotná skutočnosť, že výsledky preventívnej prehliadky vykonanej technikom, ktorého zabezpečil žalobca, boli rozdielne od zistení, vyplývajúcich z prehliadok vykonaných technikom zabezpečeným žalovaným, bez ďalšieho nepreukazujú, že kontroly zabezpečené žalovaným neboli vykonané riadne. Oprávnenie technika zabezpečovaného žalovaným vykonať predmetné kontroly nebolo v konaní spochybnené. Okrem toho žalovaný, ako už bolo konštatované, nemal zákonnú ani zmluvnú povinnosť preventívne protipožiarne prehliadky zabezpečovať.

12. Okresný súd pre úplnosť uviedol, že vo veci bola podstatná skutočnosť, že sa strany nedohodli na zmene zmluvy najmä v súvislosti so zvýšením ceny nájmu, čo prispelo k napätým vzťahom medzi zmluvnými stranami a prejavilo sa hlavne pri vytýkaní nedostatkov zo strany žalobcu žalovanému. Okresný súd v tejto súvislosti dospel aj k záveru o dôvodnosti aplikácie § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V posudzovanej veci ide o nárok na vypratanie nehnuteľností, teda o ochranu práv vlastníka nehnuteľností, pričom na druhej strane sa vyhovenie takejto žalobe dotýka záujmu žalovaného ako nájomcu užívať predmetné nehnuteľnosti. Podľa okresného súdu je potrebné posúdiť, či výkon práva žalobcu formou vypratania nehnuteľností vo vzťahu k zistenému správaniu sa žalovaného tak pred ako aj po doručení výstrahy ne/možno odoprieť aj s odkazom na § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého, ak je výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, nemožno mu poskytnúť právnu ochranu. Okresný súd nespochybnil oprávnené požiadavky prenajímateľa na dodržiavanie predpisov o ochrane pred požiarmi, o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o predchádzaní vzniku prípadnej škody. Na druhej strane však bolo dôvodné vyhodnotiť správanie sa žalovaného, či sa napriek výstrahe správa tak, že užíva alebo trpí užívanie veci spôsobom, že prenajímateľovi vzniká alebo hrozí značná škoda. Na odstúpenie od zmluvy by bolo potrebné opísané užívanie prenajatej veci žalovaným preukázať, čo však okresný súd preukázané nemal. Podľa okresného súdu žalobca pri výpovedi, výstrahe a následnom odstúpení od zmluvy konal v rozpore so zásadou dobrých mravov, lebo vyžadoval správanie sa žalovaného neúmerné okolnostiam konkrétneho prípadu, keď sám od vzniku zmluvy neplnil povinnosti vlastníka vyplývajúce zo zákona o ochrane pred požiarmi, ale tieto povinnosti za žalobcu plnil žalovaný, hoci na to nemal zákonnú ani zmluvnú povinnosť. Zákon pritom nedáva oprávnenie prenajímateľovi vykonávať kontrolu u nájomcu v rozsahu oprávnení orgánov vykonávajúcich štátny požiarny dozor a v konaní neboli produkované dôkazy, že príslušný orgán pri výkone štátneho požiarneho dozoru u žalovaného zistil porušovanie jeho povinnosti v súvislosti s predchádzaním vzniku požiarov. Pri posudzovaní rozporu s dobrými mravmi boli pre okresný súd rozhodujúce okolnosti, že žalovaný od začiatku trvania zmluvného vzťahu od roku 1993 plnil povinnosti, ktoré mu zo zmluvy vyplývali, a plnil povinnosti aj nad rámec zmluvy. Žalobca netvrdil, že žalovaný bol niekedy v omeškaní s platením nájomného, žalovaný sa podieľal na úhrade nákladov spojených s údržbou, prípadne rekonštrukciou predmetu nájmu mimo dohodnutého nájomného, čo dokladoval aj účtovnými dokladmi a žalobca to nepopieral, poskytol 1 izbu na vyrovnanie záväzku žalobcu, uhradil materiálové náklady v súvislosti so zabudovaním hydrantov a do roku 2014 plnil za žalovaného aj povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 314/2001 Z.z., hoci túto povinnosť na základe zmluvy nemal. Okresný súd nemal preukázané, že žalovaný užíva predmet nájmu alebo trpí jeho užívanie spôsobom, že prenajímateľovi vzniká alebo hrozí značná škoda, keď naopak bolo preukázané, že žalovaný sa podieľa na zhodnocovaní predmetu nájmu. Okresný súd ďalej uviedol, že technik požiarnej ochrany Mgr. P. N. potvrdil, že zamestnanci žalovaného sú v rámci opakovaných školení oboznámení so všeobecnými požiadavkami ochrany pred požiarmi a že žalovaný pri cvičnom požiarnom poplachu (ďalej aj len „CPP“) poskytol potrebnú súčinnosť.

13. Pokiaľ žalobca tvrdil, že konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, lebo žalobca pri existujúcej zmluve nemá možnosť zvýšenia nájomného, okresný súd uviedol, že nemal preukázané také vady zmluvy, ktoré by mal hodnotiť ako jej neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi. Pre vznik zmluvy je potrebný slobodný súhlas zmluvných strán a nebolo preukázané konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, keď za celú dobu trvania nájmu žalobca nenamietal plnenie povinnosti žalovaným platiť nájomné podľa zmluvy, ani správanie sa žalovaného vo vzťahu k plneniu si povinnosti nad rámec povinností dohodnutých v zmluve. Žalovaný sa zaviazal podieľať sa na zabezpečení udržiavacích a rekonštrukčných prác vo výške 1/3 vynaložených finančných prostriedkov nad rámec bežného nájomného, zaviazal sa uhradiť náklady v súvislosti s osadením 3 ks požiarnych hydrantov, ďalej na finančnom zabezpečení udržiavacích a rekonštrukčných prác vo výške 1/3 vynaložených prostriedkov, ktoré si nebude uplatňovať voči vlastníkovi nehnuteľnosti. Žalovaný ďalej preukázal, že zabezpečil rekonštrukciu WC pri kaviarni v rozsahu 2.500,- Eur, dokladoval náklady súvisiace s revíziou elektrických spotrebičov, financovanie zariadenia do kaviarne, zariadenie vinárne, čo boli všetko úhrady nad rámec zmluvnej povinnosti platiť nájomné. Žalovaný preukázal ochotu spolupracovať so žalobcom práve na zhodnocovaní predmetu nájmu s cieľom napĺňať účel nájmu, na ktorý bola nehnuteľnosť prenajatá, a nie spôsobom, že by prenajímateľovi vznikala škoda alebo mu hrozila značná škoda. Žalovaný nepoprel, že vo výstrahe uvedené a aj ďalšie vytýkané nedostatky postupne odstraňoval, pričom ku dňu rozhodovania okresného súdu žalobca už žiadne nedostatky netvrdil. Toto správanie žalovaného bolo rozhodné pri vyhodnotení nielen dôvodnosti aplikácie § 3 ods. 1 a § 39 OZ, ale aj pri vyhodnotení naplnenia predpokladov ust. § 679 ods. 3 OZ, teda, či nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo trpí jej užívanie spôsobom, že žalobcovi vzniká škoda alebo mu hrozí značná škoda. Podľa okresného súdu musí mať výstraha písomnú formu a jej obsah je daný jej účelom, a teda by mala obsahovať najmä vytýkané spôsoby užívania, pričom zároveň zákon nepredpisuje lehotu medzi výstrahou a odstúpením od zmluvy. Okresný súd preto lehotu medzi výstrahou listom zo dňa 22.9.2015 a odstúpením od zmluvy listom zo dňa 19.2.2016 nevyhodnotil ako rozhodnú pre posúdenie správania sa žalovaného. Podstatné bolo, že už listom zo dňa 9.10.2015 bol oznámený spôsob odstránenia vytýkaných nedostatkov, alebo že vytýkané nedostatky nie sú relevantné a že spôsob užívania predmetu nájmu, ktorým by žalobcovi vznikla alebo hrozila značná škoda, teda nepokračoval. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný neposkytol napr. zoznam elektrospotrebičov, vo vzťahu ku ktorým bolo potrebné vykonať protipožiarnu prehliadku, okresný súd poukázal, že nebolo zistené, že žalobcovi bolo bránené vykonať preventívne protipožiarne prehliadky a skontrolovať všetky elektrospotrebiče v priestore chaty, čo vyplynulo z vyjadrení žalovaného a emailovej komunikácie strán sporu.

14. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázaný právny titul, a to platne uzatvorenú zmluvu o nájme zo dňa 4.1.1993 na dobu neurčitú, na základe ktorej má žalovaný právo predmet nájmu užívať, lebo nedošlo k platnému vypovedaniu predmetnej zmluvy žalobcom výpoveďou zo dňa 13.12.2015 ani k platnému odstúpeniu od zmluvy žalobcom listom zo dňa 19.2.2016. Na základe uvedeného okresný súd žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto ju zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol s prihliadnutím na plný úspech žalovaného, ktorému preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca cestou právneho zástupcu odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu okresný súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol vykonať žalobca, a pripustil, aby žalovaný produkoval vyjadrenia a dôkazy, ktoré s vecou priamo nesúviseli a ku ktorým sa žalobca z opatrnosti musel vyjadriť, pretože inak by sa považovali za pravdivé. Pre predmetnú sporovú vec je podstatné, ako žalovaný užíval majetok žalobcu, akým spôsobom žalovaný a jeho podnájomník užívali priestory garáže a či sa v garáži s vedomím žalovaného aj prespávalo. Okresný súd dôležité dôkazy odmietol prečítať a odmietol vypočuť svedkov. Žalobca doložil vyjadrenia svedkov o užívaní garáže aj v sezóne 2015 - 2016 a nepovolených úpravách a zmenách vykonaných po roku 1999. Podľa žalobcu boli garáže využívané aj po doručení výpovede dňa 15.12.2015. Nebolo možné ustáliť, že v roku 1999 vykonal zmeny v garáži Lyžiarsky klub Martin, keďže v tom roku garáže užívala iná osoba bez príslušného súhlasu prenajímateľa. Okresný súd mal za preukázané podpísanie prílohy k zmluve dňa 29.11.2000, hoci táto v origináli predložená nebola. Súd sa nevysporiadal ani s existenciou dvoch odlišných listín z toho istého dňa 17.9.2010 s odlišným rozsahom vymedzenia zásahov do stavebno- technického stavu garáže. Ak okresný súd nevykonal dôkazy navrhované žalobcom, nemal vykonať a hodnotiť dôkazy navrhované žalovaným, pretože tak bola porušená rovnosť zbraní procesných strán. Okresný súd nesprávne vyhodnotil, že predmetom nájmu bola celá nehnuteľnosť ako stavba, hoci bolo preukázané, že povala nebola zmluvou o nájme určená ako predmet - nebytový priestor, z ktorého časť je možné využívať aj na ubytovanie turistického charakteru a k čomu sa pripravoval projekt. Žalovaný k dohode o podstatnejších opravách a zmenách z hľadiska zlepšenia stavebno-technického stavu objektu nepristúpil a vždy dohodol len také zmeny, ktoré považoval za svoje priority. Okresný súd tak na daný vzťah nesprávne aplikoval ust. § 663 a nasl. a vylúčil aplikáciu zák. č. 116/1990 Zb. V dotknutom zmluvnom vzťahu už v minulosti došlo k výpovedi nájmu nebytových priestorov a súdy na tento vzťah aplikovali práve ustanovenia uvedeného zákona. V danej situácii nájomná zmluva presne určovala jednotlivé priestory, ktoré sú predmetom nájmu, a v zmluve neboli určené všetky priestory chaty. Priestory povaly je možné stavebne upraviť na turistické ubytovanie. Žalobca ďalej namietal dôkazy vykonané okresným súdom ohľadom izby, ktorá mala byť poskytnutá pre urbár Martin, a dôkazy ohľadom spolupodieľania sa žalovaného na investíciách do nehnuteľnosti s tým, že dohoda zo dňa 7.7.2013 sa týkala investícií, ktoré boli vykonané predovšetkým v záujme žalovaného, a žalovaný nemal záujem podieľať sa na investovaní na zlepšenie stavebno-technického stavu objektu.

16. Žalobca sa ďalej v odvolaní vyjadril k odôvodneniu rozsudku okresného súdu v časti, kde okresný súd uviedol jednotlivé vykonané dôkazy. Žalobca uviedol, že revízia elektrických zariadení sa robí samostatne a odborné prehliadky elektrospotrebičov sa robia samostatne v inom režime a podľa iných noriem. Pri výmene platní nešlo o výmenu na plynovom, ale na elektrickom sporáku, a tieto neboli predmetom kontroly v jeseni 2015. K cvičnému požiarnemu poplachu uviedol, že žalovaný potvrdil prevzatie kompletnej dokumentácie ochrany pred požiarmi, vrátane požiarneho evakuačného plánu a počas celej doby užívania chaty CPP nevykonával. Čo sa týka elektroinštalácie, táto bola robená bez povolenia a dlhodobo užívaná až do odpojenia žalobcom, pričom pri skúškach bolo zistených až 30 nedostatkov a sú jedným u uvádzaných dôvodov odstúpenia od zmluvy. Z potvrdenia o vykonaní kontroly zariadenia na dodávku vody k haseniu požiarov žalobca uviedol, že neobsahuje dôležitú skutočnosť, a to prietok vody v litroch za sekundu, kde sú v troch umiestneniach poddimenzované hodnoty. Vo vzťahu ku kontrolovaným elektrospotrebičom mal žalobca záujem, aby žalovaný predložil technikovi požiarnej ochrany pri preventívnej prehliadke riadnu dokumentáciu o stave elektrických spotrebičov. Žalobca nesúhlasil ani s vyjadrením, že počas CPP žalovaný poskytol dostatočnú súčinnosť. Žalovaný namiesto toho, aby napomáhal pri zisťovaní a odstraňovaní nedostatkov, ktoré mohli byť príčinou škodových udalostí, hľadal dôvody, ako sa spolupráci vyhnúť a súčinnosť odmietal. Žalovaný mal doklady len o kontrole 30 spotrebičov, pričom kontrola odhalila ďalších najmenej 22 neevidovaných a neskontrolovaných elektrických spotrebičov a následná kontrola objavila ďalšie neevidované a neskontrolované spotrebiče.

17. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu žalobca namietal, že okresným súdom uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka nie je možné na daný vzťah aplikovať, keďže tento vzťah je potrebné posúdiť podľa zák. č. 116/1990 Zb. vrátane aplikácie ust. § 3 ods. 2 tohto zákona. K otázke dobrých mravov žalobca uviedol, že žalovaný bol v konflikte záujmov, lebo bol buď členom alebo štatutárnym orgánom výkonného výboru práve pre oblasť majetku žalobcu. K otázke súhlasu na doplnkový predaj žalobca uviedol, že tento nemožno zamieňať s obchodnou činnosťou - maloobchodom. Žalobca preukázal, že nedal súhlas na vykonávanie obchodnej činnosti v chate a v garáži a v letných mesiacoch sa v garáži neuschovávala a neprenajímala lyžiarska výstroj, ale slúžila výlučne na predaj tovaru. Vo vzťahu k súhlasu na uzatvorenie podnájomnej zmluvy je z gramatického výkladu tohto súhlasu jednoznačné, že šlo o súhlas na prenajatie, nie na prenajímanie a že žalobca súhlasí s prenajatím a nie s prenajímaním, pričom je rozdiel medzi prenajatím jednou podnájomnou zmluvou a opakovaným každoročným prenajímaním. K otázkam stavebných úprav žalobca namietal, že nedal súhlas, s výnimkou súhlasu na prípojku vody a kanalizácie v čase, keď žalovaný mal k dispozícii bager pri budovaní prípojok k jeho chate, pričom žalobca spochybnil súhlas s rozšíreným textom. Okresný súd nenašiel odvahu posudzovať ustanovenia zmluvy o výpovedi cez prizmu dobrých mravov. K otázke zisťovania indícií žalobca uviedol, že tieto mal v slovnom vyjadrení cudzích osôb a vlastných členov, ktorých v štádiu výpovede nechcel zaťažovať, t.j. nechcel získavať písomnú formu ich vyjadrení. Okresný súd mal listinami navrhnutých svedkov za účelom preukazovania ubytovania, užívania po celý rok 2015 a ubytovania v zimnej sezóne 2015/2016, avšak tieto dôkazy odmietol vykonať. K otázke požiarnej ochrany žalobca uviedol, že nemá záujem zotrvávať na dohode predchádzajúceho vedenia so žalovaným a chce, aby žalovaný riadne plnil svoje povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi. Žalovaný má dodržiavať predpisy požiarnej ochrany rovnako ako každý iný subjekt a tiež musí dodržiavať povinnosti fyzických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Podľa žalobcu neboli do dňa 20.4.2017 odstránené všetky vytýkané nedostatky, ako o tom svedčí napr. správa o pravidelnej odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia P. H. zo dňa 7.10.2016. Žalovaný neodstránil ani nedostatky týkajúce sa predloženia evidencie všetkých elektrických spotrebičov. Je zavádzajúce stanovisko Mgr. N., ktorému stačila súčinnosť, kedy jeden človek nebol evakuovaný v dostatočnom čase, pričom okresný súd si prehlásenie pána W. ani neprečítal. Žalobca poukázal na svoje písomné vyjadrenia a podania a na vyjadrenia na pojednávaniach a navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

18. Žalobca cestou právneho zástupcu v podaní zo dňa 5.8.2017 v zákonnej lehote na podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu podané odvolanie žalobcu doplnil a opravil. Žalobca uviedol, že Mgr. N., ktorý zabezpečuje školenia pre zamestnancov žalovaného, by mal zahrnúť do náplne školení aj správanie sa zamestnancov v prípade vyhlásenia požiarneho poplachu. Ďalej doplnil, že ak sa žalobca dožadoval sprístupnenia prenajatých priestorov, bolo to len pre potreby odstránenia závad vytýkaných štátnym požiarnym dohľadom podľa verejno-právnych predpisov a nie z dôvodu uplatnenia práv prenajímateľa podľa súkromno-právnych predpisov.

19. Žalovaný cestou právnej zástupkyne vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že s týmto odvolaním nesúhlasí a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu. Súd prvej inštancie zohľadnil všetky skutočnosti, vykonal rozsiahle dokazovanie, vyporiadal sa s predloženými listinami a rozhodol správne a spravodlivo. Žalovaný zotrval na svojej záverečnej reči, v rámci ktorej sa podrobne vyjadril k vykonanému dokazovaniu. V rámci konania sa uskutočnili tri pojednávania, ktoré trvali v rozsahu 3 až 5 hodín, a preto nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že by okresný súd nesprávnym postupom znemožnil strane uskutočniť jej procesné práva. Pokiaľ okresný súd nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, tak svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Jednalo sa o prípady, kedy žalobca mal záujem uskutočniť výsluch svedkov, pričom ich čestné prehlásenia už doložil do spisu. V zmysle ust. § 185 pritom súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. K aplikácii ust. § 663 a nasl. žalovaný uviedol, že prvoinštančný súd svoje rozhodnutie riadne a správne odôvodnil. Žalovaný žiadal napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne.

20. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že neboli zohľadnené všetky skutočnosti a okresný súd sa nevysporiadal so všetkými predloženými dôkazmi, keďže uveril nedoloženému tvrdeniu žalovaného o dobe užívania garáže, hoci také tvrdenie by bolo jednoznačne vyvrátené, ak by súd prečítal všetky čestné vyjadrenia doložené žalobcom. Z týchto by bolo zrejmé, že žalovaný, resp. jeho podnájomník, užíval garáže v rozpore s účelom, na ktorý sú stavebne určené, aj po tom, čo bol vyzvaný na uvedenie garáží do pôvodného stavu a aj po doručení výpovede z nájmu. Rovnako by bolo zrejmé, že podstatná časť rozvodov elektriny v garážach bola urobená bez súhlasu počas doby podnájmu. Okresný súd nevykonal dôkazy predložené a navrhnuté žalobcom, hoci tieto boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K právnemu posúdeniu žalobca uviedol, že v minulosti už tento právny vzťah posudzovali aj odvolacie súdy, ktoré sa stotožnili s aplikáciou zák. č. 116/1990 Zb. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že okresný súd podľa § 181 ods. 2 po úkonoch podľa ods. 1 neurčil, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná.

21. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

22. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/119/2018-717 zo dňa 19.3.2019 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

24. Podľa § 379 odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 380 ods. 1 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

26. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

27. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého ...“odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“

29. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom. Krajský súd k týmto námietkam uvádza, že ak žalobca v namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

30. Žalobca v podanom odvolaní spochybňoval jednotlivé dôkazy vykonané v konaní pred súdom prvej inštancie a hodnotenie týchto dôkazov okresným súdom. Ako už bolo krajským súdom konštatované, právo hodnotiť vykonané dôkazy je výlučným právom súdu prejednávajúceho danú konkrétnu sporovú právnu vec, pričom súd pri hodnotení dôkazov nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má ten ktorý dôkaz vyhodnotiť. Rovnako tak patrí do právomoci všeobecného súdu korigovať dôkazné návrhy sporových strán tak, aby v konaní boli vykonané len relevantné dôkazy smerujúce k objasneniu podstatných okolností prejednávanej sporovej právnej veci a aby sa dokazovanie nezaoberalo skutočnosťami, ktoré pre posúdenie veci nie sú podstatné. Okresný súd s prihliadnutím na uvedené postupoval vecne správne, keď sa zaoberal jednotlivými dôkaznými prostriedkami predloženými sporovými stranami a za konštatovania, že niektoré dôkazy nepovažuje za podstatné, tieto dôkazy nevykonal. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu okresného súdu konštatuje, že zo strany sporových strán bolo v súdnom konaní predložených viacero listinných dôkazov, ktoré pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu nemajú potrebnú relevanciu. Žalobca uplatnil nárok na vypratanie nehnuteľnosti a vydanie hnuteľných vecí, ktorý odvodzoval jednak od úkonu výpovede nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným a jednak od úkonu odstúpenia od tejto nájomnej zmluvy. Okresný súd preto vecne správne zameral tak dokazovanie ako aj právne hodnotenie na zistenie, či boli naplnené predpoklady či už pre odstúpenie od nájomnej zmluvy alebo pre výpoveď tejto zmluvy. Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie bolo preto namieste smerovať predovšetkým k právnemu posúdeniu dôvodnosti týchto úkonov, a teda ich platnosti, k čomu okresným súdom bolo nepochybne potrebné zaujať stanovisko aj k samotnému charakteru zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 4.1.1993.

31. Krajský súd po oboznámení sa s touto zmluvou v kontexte ďalších vykonaných dôkazov dospel k obdobnému záveru, ako súd prvej inštancie, a síce, že v danom prípade sa nejdená o zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ale o nájomnú zmluvu v zmysle relevantných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z označenia nehnuteľností, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o turistickú chatu, ktorá je bližšie špecifikovaná uvedením jednotlivých nebytových priestorov vrátane pozemkov vymedzených v čl. I. predmetnej zmluvy. Skutočnosť, že vo vymedzení jednotlivých priestorov v zmluve nie je uvedený priestor povaly, nemení nič na vecne správnom závere súdu prvej inštancie, že predmetom dotknutej zmluvy o nájme bola nehnuteľnosť - chata ako celok, nakoľko v konaní nebolo zistené, že povala predstavuje samostatný skladovací priestor, tak ako to tvrdil žalobca. Táto povala ani nemá charakter samostatného nebytového priestoru, keď do tohto priestoru je možný prístup výlučne cez priestory, ktoré má v užívaní žalovaný ako nájomca. K charakteru zmluvy uzavretej medzi stranami krajský súd považuje za potrebné poukázať aj na ustálenú judikatúru súdov, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. M Cdo 251/2002 publikované pod č. 76/2003 ZSP, v zmysle ktorého sa „zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nevzťahuje na dohody (zmluvy) o nájmoch nehnuteľností (pozemkov alebo budov) bez ohľadu na to, že súčasťou týchto nehnuteľností môžu byť aj nebytové priestory“. V prejednávanej právnej veci predmetom nájmu neboli nebytové priestory, ale išlo o súbor nehnuteľností, a to pozemky a budovy, a preto sa nemohlo jednať o nájom nebytových priestorov. Krajský súd pritom otázku, či sa jedná o zmluvu o nájme nebytových priestorov alebo o nájomnú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, nepovažuje vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti a platnosti výpovede danej žalobcom žalovanému za rozhodujúcu. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že sporové strany v Čl. III. predmetnej zmluvy jednak konštatovali uzavretie nájmu na čas neurčitý v odseku 1 tohto článku a zároveň v odseku 2 tohto článku vymedzili dôvody, len za naplnenia ktorých môže či už prenajímateľ alebo nájomca predmetnú zmluvu písomne vypovedať. Možnosť stanoviť výpovedné dôvody v prípade zmluvy o nájme uzavretej na dobu neurčitú je daná tak všeobecnou úpravou nájomnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, keď ust. § 677 umožňuje dohodou určiť dôvody, za naplnenia ktorých je možné nájomnú zmluvu vypovedať, a obdobne ust. § 10 zák. č. 116/1990 Zb. umožňuje dojednať výpovedné dôvody, za naplnenia ktorých je možné vypovedať nájomnú zmluvu uzavretú na neurčitý čas. Krajský súd vo vzťahu k možnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov dohodnúť výpovedné dôvody v prípade zmluvy o nájme poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 28Cdo 3451/2006, v zmysle ktorého je zmluvné dojednanie o výpovedných dôvodoch bez všetkej pochybnosti prípustné a strany zmluvy môžu obmedziť, konkretizovať tieto výpovedné dôvody aj v prípade, ak ich zákon neuvádza. V prejednávanom prípade sporové strany v Čl. III. bod 2 obmedzili možnosť žalobcu ako prenajímateľa ukončiť výpoveďou dohodnutý nájomný vzťah odkazom na dôvody špecifikované v § 9 písm. a) až g) zák. č. 116/1990 Zb., čím bola možnosť žalobcu predmetný vzťah ukončiť výpoveďou limitovaná bez ohľadu na okolnosť, či by sa tento zmluvný vzťah posudzoval ako zmluva o nájme nebytových priestorov alebo ako nájomná zmluva v zmysle Občianskeho zákonníka. Obdobné závery platia aj pre možnosť žalobcu ukončiť predmetnú zmluvu uzatvorenú so žalovaným odstúpením od tejto zmluvy. Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov neobsahuje osobitné ustanovenia o ukončení zmluvy odstúpením, a preto je potrebné použiť všeobecnú úpravu Občianskeho zákonníka o odstúpení od nájomnej zmluvy, keďže na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov možno všeobecnú úpravu Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve použiť podporne, ak zákon č. 116/1990 Zb. nemá osobitnú úpravu (R 47/1999). Pre posúdenie otázky odstúpenia žalobcu od dotknutej zmluvy uzatvorenej so žalovaným je tak relevantné ust. § 679 OZ, z ktorého vecne správne vychádzal okresný súd.

32. Ako už bolo krajským súdom konštatované, v konaní je výlučne relevantné posúdiť, či na základe právneho úkonu výpovede zmluvy o nájme alebo na základe právneho úkonu odstúpenia od tejto zmluvy došlo k ukončeniu nájomného vzťahu medzi sporovými stranami. Vecne správne tak okresný súd zameral svoju pozornosť práve na posudzovanie dôvodnosti či už výpovede tejto zmluvy danej žalobcom žalovanému listom zo dňa 13.12.2015 (č.l. 25 spisu) ako aj dôvodnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa 19.2.2016 (č.l. 30 spisu).

33. Vo vzťahu k výpovedi zo dňa 13.12.2015 konštatuje krajský súd, že žalobca dôvod výpovede vymedzil ako užívanie nebytového priestoru v rozpore so zmluvou a prenechanie nebytového priestoru, resp. jeho časti do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa. Vo vzťahu k týmto výpovedným dôvodom možno spoločne so súdom prvej inštancie poukázať na udelený súhlas žalobcu zo dňa 27.11.2000 (č.l. 59 spisu), ktorým žalobca súhlasil s prenajatím dvoch garáží umiestnených pri chate Martinské hole za účelom poskytovania služieb verejnosti (najmä uschovávanie a požičiavanie lyžiarskeho výstroja), ktorý súhlas je daný žalovanému v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 4.1.1993. Ďalej možno poukázať na Prílohu k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.11.2000 (č.l. 60), podľa ktorej sa žalobca a žalovaný dohodli na ďalšom prenájme nebytového priestoru - dvoch garáží pri chate Martinské hole tretej osobe za účelom zriadenia úschovne a požičovne lyží, v ktorej bude podnájomca poskytovať požičiavanie lyží, úschovu batožín, doplnkové služby a predaj doplnkového tovaru. Je teda zrejmé, že žalobca žalovanému udelil súhlas na prenechanie dvoch garáží do podnájmu a tiež na výkon činnosti špecifikovanej v súhlase a v prílohe k zmluve, ktorá príloha rozšírila súhlas aj na predaj doplnkového tovaru. V zhode so súdom prvej inštancie možno konštatovať, že predaj doplnkového tovaru je nepochybne obchodnou činnosťou, práve vykonávanie ktorej vytýkal žalobca žalovanému vo výpovedi nájomnej zmluvy, a to napriek tomu, že na túto činnosť prílohou zmluvy udelil žalovanému, resp. podnájomcovi súhlas. V tomto smere nemôže obstáť ani odvolacia argumentácia žalobcu, že v letných mesiacoch sa v garáži neuschovávala lyžiarska výstroj, ale slúžila výlučne na predaj tovaru, nakoľko z prílohy k zmluve datovanej dňa 29.11.2000 nevyplýva akékoľvek obmedzenie týkajúce sa predaja doplnkového tovaru, ktoré by bolo viazané výlučne na určité časové obdobie roka alebo na určitú činnosť, napr. požičiavanie lyží. Rovnako nemôžu obstáť námietky žalobcu, že by súhlas bol daný iba na uzatvorenie jednej podnájomnej zmluvy, keď žiadne takéto obmedzenie z prílohy k zmluve nevyplýva a naopak je z prílohy zrejmá jednoznačná dohoda sporových strán o ďalšom prenájme nebytových priestorov, pričom nie je vymedzené, či sa má jednať o nájom jednorazový alebo nájom opakovaný a nie je obsiahnuté ani žiadne obmedzenie, čo sa týka doby tohto podnájomného vzťahu.

34. Ďalším dôvodom výpovede danej žalobcom žalovanému boli „vykonané zmeny, ktoré nie sú v súlade so stavebno-technickým stavom a určeným účelom užívania“ s tým, že žalobca žalovaného vyzýval, aby priestory garáže uviedol do pôvodného stavu a napriek tomu sú v priestoroch garáže naďalej zmeny v rozpore so stavebno-technickým stavom a určeným účelom užívania. Krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie vo vzťahu k tomuto dôvodu výpovede konštatuje jeho neurčitosť. Z výpovede nie je zrejmé, aké zmeny, ktoré by nemali byť v súlade so stavebno-technickým stavom, resp. určeným účelom užívania, žalobca touto výpoveďou žalovanému vytýkal. Z výpovede nie je možné konštatovať, aké konkrétne zmeny mali v priestoroch garáží nastať činnosťou žalovaného, pričom tieto zmeny boli žalobcom špecifikované až následne vo vzťahu k zriadeniu vodovodnej a kanalizačnej prípojky. Krajský súd v tomto smere poukazuje na súhlasy dané žalobcom žalovanému, ktoré sú vo fotokópii súčasťou spisového materiálu na č.l. 70, 71 a ktoré boli zároveň okresnému súdu predložené v origináli na pojednávaní dňa 20.4.2017. Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že žalobca súhlasil so zriadením vodovodnej a kanalizačnej prípojky do budovy garáží vrátane osadenia WC, sprchového kúta, umývadla a stavebných úprav s tým súvisiacich a že tento súhlas bol vydaný pre žalovaného ako nájomcu. Nemôže v tomto smere obstáť len všeobecné spochybnenie vysloveného súhlasu žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie a v podanom odvolaní, ani argumentácia, že originál spochybneného súhlasu žalobca nemal vo svojom archíve. Ak v konaní pred súdom prvej inštancie boli obidva predmetné súhlasy predložené v ich originálnom vyhotovení, bol namieste postup okresného súdu, ktorý z týchto súhlasov vychádzal, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca vo výpovedi konkrétne stavebné úpravy, ktoré mali predstavovať jeden z dôvodov danej výpovede, bližšie nekonkretizoval.

35. Nemôže byť relevantnou ani argumentácia žalobcu, ktorý rozporoval závery súdu prvej inštancie ohľadom nemožnosti vypovedať zmluvu bez uvedenia dôvodu. Ako už bolo konštatované, krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že Čl. III. bod 2 predmetnej zmluvy výslovne stanovil dôvody, len za naplnenia ktorých mohol žalobca zmluvu uzavretú so žalovaným vypovedať. Zmluvné strany prejavili vôľu obmedziť rozsah výpovedných dôvodov a potom len za naplnenia niektorého z týchto zmluvne dojednaných dôvodov by bolo možné konštatovať dôvodnosť výpovede danej žalobcom. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom posudzovania ustanovení zmluvy cez prizmu dobrých mravov vo vzťahu ku konfliktu záujmov žalovaného a zneužitiu dôvery členov výboru, uvádza krajský súd, že posudzovanie týchto okolností nebolo v konaní relevantné, keďže rozhodné bolo posúdenie dôvodnosti, či už výpovede alebo odstúpenia od zmluvy daného žalobcom, a nie posudzovanie okolností jej uzavretia.

36. Vo vzťahu k otázke žalobcom tvrdeného neoprávneného ubytovania osôb v nebytových priestoroch garáží krajský súd dospel k obdobnému záveru ako súd prvej inštancie, že v tomto prípade sa nejedná o dôvod, na ktorý by žalobca viazal výpoveď danú žalovanému. Žalovaný pritom v konaní zotrval na svojom tvrdení, že sám garáže do užívania za účelom prenocovania nedal. Ak žalobca otázku prenocovania v nebytových priestoroch garáží formuloval len ako svoje indície, ohľadom ktorých nehodlá získavať dôkazy na ich preverenie, tak sa nemôže jednať o jednoznačne a zrozumiteľne formulovaný výpovedný dôvod, keď aj z kontextu listinného vyhotovenia výpovede zo dňa 13.12.2015 plynie, že výpovedné dôvody sú špecifikované v bode 1 tohto listu a nie v záverečnej časti, kde práve žalobca uvádza indície o neoprávnenom ubytovávaní osôb. Keďže z výpovede nevyplýva, že by otázka ubytovávania osôb tvorila osobitný výpovedný dôvod, bol namieste postup okresného súdu, ktorý zamietol dôkazy týkajúce sa spôsobu užívania garáží.

37. K otázke odstúpenia od zmluvy daného žalobcom žalovanému krajský súd v celom rozsahu odkazuje na podrobné odôvodnenie okresného súdu, ktorý dospel k záveru o nepreukázaní dôvodov pre platné odstúpenie od nájomnej zmluvy. V zhode s prvoinštančnom súdom je potrebné poukázať na skutočnosť danej výstrahy, upozornenia v zmysle ust. § 679 ods. 3 OZ, ktorým je list žalobcu zo dňa 22.9.2015 a vo vzťahu ku ktorému okresný súd dospel k záveru, že vytýkané nedostatky boli odstránené. Z predmetného upozornenia, založeného na č.l. 495 súdneho spisu, plynie, že žalobca žalovanému vytýkal nedostatky týkajúce sa protipožiarnych opatrení, elektroinštalácie, najmä vo vzťahu k zaizolovaniu živých častí a elektrickej krabice, a ohľadom hlavného prívodu k malému nákladnému výťahu. Vo vzťahu ku plneniu povinností na úseku ochrany pred požiarmi krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že v zmysle zák. č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi sú povinnosti na zabezpečenie ochrany pred požiarmi ukladané vlastníkovi alebo správcovi nehnuteľnosti, ktorý nehnuteľnosť prenajíma. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by medzi stranami bola dohoda, v zmysle ktorej by tieto povinnosti žalobcu ako vlastníka nehnuteľností boli prenesené na žalovaného ako nájomcu. Tieto skutočnosti plynú aj zo Stanoviska Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Martine k cvičnému požiarnemu poplachu na chate Martinské hole zo dňa 16.8.2016 (č.l. 102 spisu). V tomto stanovisku je konštatované, že za plnenie povinností právnickej osoby na úseku ochrany pred požiarmi zodpovedá jej štatutárny orgán, pričom v prípade prenajímania nehnuteľnosti je tieto úlohy povinný zabezpečiť vlastník, ak sa v nájomnej zmluve nedohodne s nájomcom inak. Zo stanoviska ďalej plynie, že z priloženej nájomnej zmluvy je zrejmé, že táto skutočnosť s nájomcom dohodnutá nebola, a preto za zabezpečenie úloh ochrany pred požiarmi v plnom rozsahu zodpovedá vlastník nehnuteľnosti, ktorý je povinný pre daný objekt vypracovať požiarny evakuačný plán. Zo stanoviska je tiež zrejmé, že v prípade, ak opatrenia upravené v požiarnom evakuačnom pláne sa ukážu ako nedostatočne účinné, tak ako to bolo pri cvičnom požiarnom poplachu dňa 15.2.2016 na chate na Martinských holiach, je potrebné tento evakuačný plán prepracovať. Ak potom žalobca v upozornení zo dňa 9.10.2015 vytýkal žalovanému nedostatky na úseku ochrany pred požiarmi, nemôže sa jednať o relevantný dôvod pre odstúpenie od zmluvy, nakoľko podľa zákona bol subjektom povinným na prijatie opatrení nie žalovaný ako nájomca, ale žalobca ako prenajímateľ.

38. Krajský súd vo vzťahu k výstrahe v zmysle ust. § 679 ods. 3 uvádza, že táto výstraha by mala obsahovať najmä vytýkané spôsoby užívania, pričom táto samotná výstraha musí predchádzať odstúpeniu od uzavretej zmluvy. Na to, aby prenajímateľovi vzniklo oprávnenie od zmluvy odstúpiť, musí nájomca napriek tejto výstrahe v porušovaní povinnosti naďalej pokračovať. Vecne správne preto okresný súd konštatoval, že po doručení výstrahy boli zo stany žalovaného prijaté viaceré opatrenia na odstránenie žalobcom vytýkaných nedostatkov pri užívaní prenajatých nehnuteľností. V podrobnostiach ohľadom postupu žalovaného po doručení dotknutej výstrahy zo dňa 22.9.2015 odkazuje krajský súd na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Je zrejmé, že ešte pred odstúpením od zmluvy zasielal žalovaný žalobcovi doklady týkajúce sa revízie elektrických zariadení a že poskytoval potrebnú súčinnosť aj na zabezpečenie požiadaviek ochrany pred požiarmi. Ak žalobca v odstúpení od zmluvy poukazuje na skutočnosť, že žalovaný porušil svoju povinnosť nájomcu oznámiť žalobcovi ako prenajímateľovi potrebu vykonania opráv vo vzťahu k preventívnym protipožiarnym prehliadkam, uvádza krajský súd, že zápisy z týchto prehliadok, ktoré zabezpečil žalovaný, boli žalobcovi doručené, pričom z týchto zápisov potreba opráv nevyplývala. Nemôže byť potom dôvodom pre odstúpenie od zmluvy skutočnosť, že technik poverený žalobcom dospel k iným výsledkom preventívnej protipožiarnej prehliadky, a to najmä s prihliadnutím na okolnosť, že povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi ťažia žalobcu ako prenajímateľa a nie žalovaného ako nájomcu. Krajský súd aj z textu samotného odstúpenia od nájomnej zmluvy, ktoré odstúpenie je datované dňa 19.2.2016 (č.l. 30 spisu), konštatuje, že žalobca v texte oznámenia uvádza jednotlivé úkony, ku ktorým došlo za účelom odstránenia nedostatkov vytýkaných vo výstrahe a ktoré boli realizované ešte pred tým, ako zo strany žalobcu bolo pristúpené k odstúpeniu od zmluvy. Je zrejmé, že odborná prehliadka a odborná skúška elektrických spotrebičov, elektrického náradia a elektrických sieťových prívodov k spotrebičom bola vykonaná dňa 19.1.2016 a že k výmene platničiek na sporáku došlo dňa 20.12.2015, pričom správy ohľadom revízie plynového sporáka od firmy Gastroalka Slovakia k dvom kusom elektrických platní boli žalobcovi žalovaným zaslané. Z textu odstúpenia od zmluvy je tiež zrejmé, že štátny požiarny dozor vykonal dňa 11.12.2015 kontrolu objektu, kde upozornil na potrebu odstránenia nedostatkov - výmenu batérií núdzového osvetlenia a nalepenie štítku na komín. Tieto okolnosti samé osebe však podľa názoru krajského súdu nepredstavujú porušenie povinnosti žalovaného na úseku ochrany pred požiarmi, ale môžu maximálne vyvolať otázku, či zo strany žalovaného bola poskytnutá dostatočná súčinnosť žalobcovi pri plnení jeho povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi. Okresný súd sa otázkou poskytnutia súčinnosti žalovaným žalobcovi aj vo vzťahu k výmene batérií núdzového osvetlenia a lepenia štítku na komín vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku s tým, že dospel k záveru, že vysvetlenie žalovaného vo vzťahu k poskytnutiu súčinnosti obsahuje dostatočné akceptovateľné okolnosti. Krajský súd pritom zvýrazňuje, že aj žalobcom namietané nedostatky ohľadom revízie elektrických spotrebičov, kde žalobca uvádzal, že mu nebol predložený kompletný zoznam všetkých elektrických spotrebičov, hodnotí krajský súd obdobne ako súd prvej inštancie, ako otázku dostatku/nedostatku súčinnosti zo strany žalovaného a nie ako otázku porušenia povinnosti žalovaným, ktoré by mohli evokovať záver, že by nájomca napriek výstrahe prenajaté nehnuteľnosti užíval spôsobom, ktorým by prenajímateľovi vznikala škoda alebo by mu hrozila značná škoda. Z dokazovania totižto nevyplynulo, že by zo strany žalovaného bolo akýmkoľvek spôsobom žalobcovi bránené, aby vykonal revíziu všetkých spotrebičov nachádzajúcich sa v prenajatej nehnuteľnosti, teda aj tých, ktoré prípadne neboli zahrnuté v zozname vypracovanom žalovaným.

39. Na základe uvedených zhodnotení dospel krajský súd k záveru, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíval spôsobom, pri ktorom by žalobcovi vznikla škoda, alebo pri ktorom by žalobcovi hrozila značná škoda, čím neboli naplnené predpoklady pre platné odstúpenie žalobcu od zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Aj z podaného odvolania žalobcu plynie, že žalobca žalovanému vytýka napr. nepredloženie evidencie všetkých spotrebičov, resp. neoznámenie všetkých spotrebičov s tým, že žalobca aj po odstúpení zistil ďalšie nezaevidované a neskontrolované elektrické spotrebiče. Len samotné tvrdenie žalobcu, že niektoré spotrebiče neboli žalovaným oznámené, a preto neboli pri kontrole preverené, ešte nemôže evokovať záver o užívaní nehnuteľnosti žalovaným spôsobom, pri ktorom by žalobcovi hrozila škoda. Opätovne sa jedná len o posúdenie otázky dostatku či nedostatku súčinnosti zo strany žalovaného pri vykonávaní kontroly žalobcom. Požiadavku na poskytnutie dostatočnej súčinnosti zvýrazňuje aj sám žalobca v podanom odvolaní, keď uvádza, že mu nešlo o kontrolu užívania jeho majetku, ale o to, aby pri vykonávaní prehliadok poskytol žalovaný technikovi požiarnej ochrany riadnu súčinnosť. Vo vzťahu k žalobcom namietanému potvrdeniu Mgr. N. v súvislosti s evakuačným plánom považuje krajský súd za potrebné opätovne poukázať na závery plynúce z vyššie uvedeného stanoviska štátneho kontrolného orgánu, v zmysle ktorého povinnosti aj v súvislosti s evakuačným plánom nesie žalobca ako vlastník nehnuteľnosti, nie žalovaný.

40. K námietke žalobcu, že okresný súd sa nevysporiadal s ním navrhnutými dôkazmi, tieto nevykonal a tým zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, krajský súd poukazuje na R č. 37/1993, podľa ktorého judikátu „nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“. Tiež podľa R č. 125/1999, „ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení“. Podľa R č. 164/2003-I. „ neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie“. Odvolacím súdom bolo konštatované, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil okolnosti nevyhnutné pre posúdenie danej sporovej veci. Vo vzťahu k dôkazným návrhom žalobcu poukazuje krajský súd na Zápisnicu o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 18.1.2017 (č.l. 477-487), kde okresný súd v rámci záverečného uznesenia vyhláseného na tomto pojednávaní uviedol, že nie je relevantné vypočúvať označených svedkov a je potrebné dokazovanie zamerať na dôvod odstúpenia od zmluvy a preukazovanie náležitostí a správania sa žalovaného vo vzťahu k uvedenému dôvodu podľa § 679 ods. 3 OZ. Okresný súd v kontexte tohto svojho záveru aj na pojednávaní dňa 20.4.2017 (zápisnica z č.l. 598) vo vzťahu k dôkaznému návrhu žalobcu na oboznámenie obsahu čestných vyhlásení svedkov, ktorých žalobca žiadal v konaní vypočuť, konštatoval, že pokiaľ ide o vykonanie listín, a to čestných prehlásení tých osôb, ktoré žalobca žiadal vypočuť ako svedkov, návrhy na vykonanie dôkazov podľa návrhu právneho zástupcu žalobcu zamieta. Zároveň okresný súd tento svoj postup podľa zápisnice odôvodnil tým, že zamietol už návrh na dokazovanie výsluchom svedkov, pričom čestné vyhlásenie týchto osôb ako náhrada za výsluch svedkov je totožné dokazovanie s dokazovaním výsluchom svedkov. Okresný súd sa tak riadne vyporiadal s dôkaznými návrhmi žalobcu a pri zameraní sa na preukázanie dôvodnosti, či už výpovede alebo odstúpenia od zmluvy, konštatoval, že vykonanie týchto dôkazov nie je potrebné, a preto návrhy na vykonanie tohto dokazovania procesne prístupným spôsobom zamietol. Ak podľa tvrdenia žalobcu v ním podanom odvolaní mali byť vyjadreniami svedkov preukázané nepovolené stavebné zmeny, vykonané aj po roku 1999, krajský súd opätovne poukazuje na svoj predchádzajúci záver, zhodný so záverom súdu prvej inštancie, že stavebné zmeny, ktoré žalobca uvádzal ako dôvod výpovede, neboli dostatočne určitým spôsobom vo výpovedi identifikované, a preto takto vymedzený výpovedný dôvod nebolo možné posúdiť ako určitý a nebol tak ani dôvod k tomuto výpovednému dôvodu vykonávať dokazovanie.

41. Obdobne nebolo namieste vykonávať dokazovanie k žalobcom namietanému prespávaniu osôb v nebytových priestoroch garáží, ak vo vzťahu k tejto okolnosti žalobca v podanej výpovedi neformuloval jednoznačný výpovedný dôvod, ale uvádzal len svoje indície o tom, že k takémuto prespávaniu má dochádzať. Čo sa týka vyjadrenia pána N. a žalobcom žiadaného dokazovania oboznámením odborného vyjadrenia pána U. W., zvýrazňuje krajský súd vyššie uvedené závery, že otázky, týkajúce sa dodržiavania povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi, predstavujú okruh povinností, ktoré je povinný plniť žalobca a nie žalovaný, čo potvrdzuje už spomínané stanovisko štátneho kontrolného orgánu predložené v konaní. Ani nevykonanie týchto dôkazov preto nemohlo mať žiaden vplyv na záver o dostatočne zistenom skutkovom stave. Podľa ustálenej judikatúry pritom platí, že postup súdu, ktorým nebol vykonaný dôkaz navrhnutý stranou sporu, nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Strany sporu sú totiž povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov, ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli, budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že strana sporu má právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie žalobca ako odvolateľ v danej veci aj využil, nebolo mu odňaté. Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ okresný súd a ani následne krajský súd ako súd odvolací nevykonali dôkazy navrhnuté žalobcom a takýto návrh žalobcu bol okresným súdom zamietnutý, týmto postupom nebol žalobca vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva. Je potrebné opakovane uviesť, že okresný súd svoj procesný postup, kedy uznesením dôkazné návrhy žalobcu zamietol, priamo na pojednávaní zdôvodnil, ktorému postupu preto nebolo možné vytknúť žiadnu vadu. V tejto súvislosti nemôže obstáť ani námietka, ktorú žalobca uplatnil oneskorene vo vyjadrení k stanovisku žalovaného (vyjadrenie zo dňa 27.9.2017, č.l. 680), v zmysle ktorej námietky okresný súd podľa § 181 ods. 2 po úkonoch podľa ods. 1 neurčil, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Krajský súd považuje za potrebné k tejto námietke žalobcu sa vyjadriť napriek skutočnosti, že sa jedná o odvolací dôvod uplatnený žalobcom oneskorene, keď v zmysle ust. § 365 ods. 3 možno odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Krajský súd k tejto námietke konštatuje, že z vyššie uvedeného procesného postupu okresného súdu je nepochybné, že okresný súd dostatočne určitým spôsobom vymedzil okruh dokazovania, keď z jeho procesného postupu je zrejmé, ktoré dôkazy v konaní považoval za relevantné, tieto dôkazy boli na pojednávaniach uskutočnených okresným súdom vykonané, a ktoré dôkazy za relevantné nepovažoval a tieto uznesením vyhláseným na pojednávaní zamietol. Zo samotného procesného postupu okresného súdu tak sporovým stranám bolo nepochybne zrejmé, ktoré dôkazy okresný súd vo veci vykoná a ktoré dôkazy vykonané nebudú.

42. Žalobca v podanom odvolaní bez bližšieho odôvodnenia uplatnil aj odvolací dôvod, v zmysle ktorého bolo nesprávnym procesným postupom strane znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva tak, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Krajský súd k tejto námietke uvádza, že rozhodnutiu okresného súdu predchádzala taká činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalobcovi ako sporovej strane realizáciu jeho procesných oprávnení a ani mu nebola zmarená možnosť aktívnej účasti na konaní. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). K zásahu do práva na spravodlivý súdny proces dochádza vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožní strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Po vykonaní odvolacieho prieskumu k priebehu a postupu konania pred okresným súdom vo vzťahu k právu žalobcu na spravodlivý súdny proces nemohol odvolací súd konštatovať dôvodnosť ním podaného odvolania. Krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vypratania nehnuteľnosti a vydania hnuteľných vecí na tom skutkovom základe, že žalovanému zaslal jednak výpoveď zmluvy a jednak od zmluvy odstúpil. Žalobca tak v žalobe uvádzal dva právne úkony, na základe ktorých malo podľa jeho vyjadrenia dôjsť k ukončeniu nájomného vzťahu. V podanom odvolaní pritom žalobca neuvádza, ktorý z týchto právnych úkonov považuje za platný a ktorým právnym úkonom tak podľa žalobcu malo dôjsť k ukončeniu nájomného vzťahu. Dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že nájomný vzťah zanikol a že tak žalobcovi vzniklo právo domáhať sa vypratania nehnuteľnosti a vydania hnuteľných vecí, pritom v celom rozsahu ťaží žalobcu. Ak žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol a z ním tvrdených skutočností a vykonaných dôkazov neplynie záver o tom, že či už na základe odstúpenia od zmluvy alebo na základe výpovede zmluvy zmluvný vzťah medzi sporovými stranami zanikol, tak nie je možné konštatovať záver o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku.

43. Krajský súd potom obdobne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli naplnené predpoklady pre vznik nároku žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti a vydanie hnuteľných vecí žalovaným, a preto okresný súd rozhodol vecne správne, ak žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Krajským súdom tak bolo pristúpené k potvrdeniu tohto rozsudku okresného súdu ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. § 387 ods. 1, 2 vo výroku, ktorým okresný súd žalobu žalobcu zamietol, aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol preto pri potvrdení rozsudku okresného súdu rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.