Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-236-2018.pdf
PDF · 70.91 KB
Case nature
Subarea
27Co/236/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu Z., proti žalovanému X., o zaplatenie 895,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. marca 2018, č.k. 11Csp/1/2018-65, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalovaného o d m i e t a .
II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 895,88 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 895,88 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2 písm. j), k), § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 2 Občianskeho zákona, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995, § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 2 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.01.2014, Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 04.01.2014, výpisu splátok a úhrad, Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 a doručenky, predžalobnej výzvy zo dňa 05.10.2017, výpisu z obchodného registra žalobcu a na základe vykonaného dokazovania zistil, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom (žalobcom) a spotrebiteľom (žalovaným), ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.200 eur a tento sa v zmluve zaviazal vrátiť celkovú dlžnú sumu 1.501,82 eur, ktorá je súčtom výšky úveru 1.200,00 eur, 22,90 %-ného úroku vo výške 130,19 eur a poplatku za garantovanú službu pevnou sumou vo výške 171,63 eur. Okrem toho sa žalovaný zaviazal zmluvou o zabezpečení splátok úveru platiť žalobcovi odmenu vo výške 618,00 eur za službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, s tým, že sa zaväzuje túto odmenu splácať v 45-tich týždenných splátkach, a to v 44 týždenných splátkach vo výške 13,73 eur a poslednú splátku vo výške 13,88 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru a táto je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom - žalobcom. Odmena, ktorá bola dohodnutá v zmluve o zabezpečení splátok úveru vo výške 618,00 eur za službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, napriek tomu, že nebola zahrnutá medzi celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., nepochybne navyšuje hodnotu celkových nákladov spotrebiteľského úveru a výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. V bode 1.4 čl. I Zmluvy o zabezpečení splátok úveru sa splátka žalovaného v prípade splatnosti nižšej týždennej
splátky žalovaným proporcionálne započítava na splátke úveru podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na úhrade odmeny za poskytnutú službu podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru. S prihliadnutím na uvedené, v zmluve o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ust. § 9 písm. j) a k) zák.č. 129/2010 Z.z. absentuje kogentná náležitosť, celková správne vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov, celková správne vypočítaná čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvedené má za následok, že úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný má tak povinnosť vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi sumou, ktorú si reálne požičal a sumou, ktorú žalobcovi vrátil, t.j. 895,88 eur (1.200,00 eur - 304,12 eur). Nakoľko si žalobca v konaní žalobou uplatnil zaplatenie sumy vo výške 895,88 eur spolu s príslušenstvom, súd prvej inštancie viazaný rozsahom plnenia uplatneným v žalobe, žalobe žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu dlžnej sumy vo výške 895,88 eur. K zaplateniu tejto sumy súd prvej inštancie žalovaného zaviazal spolu so zákonnými úrokmi z omeškania. Nakoľko záväzkový vzťah účastníkov konania vznikol po 31.01.2013, úroky z omeškania súd prvej inštancie priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v účinnom znení vo výške 5,00 % z dlžnej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia, po v žalobe uplatnenom postúpení pohľadávky. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie.
3. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 11Csp/1/2018-77 zo dňa 13.09.2018 vyzval žalovaného na doplnenie odvolania, aby uviedol voči ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu napáda predmetné rozhodnutie, aby uviedol z akých dôvodov rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa domáha. Žalovaný odvolanie nedoplnil.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.
5. Podľa § 386 písm. d/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
6. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný podal po doručení rozsudku č. k. 11Csp/1/2018-65 zo dňa 27.03.2018 odvolanie, avšak jeho podanie neobsahovalo podstatné náležitosti odvolania v zmysle § 363 CSP. Súd prvej inštancie vyzval žalovaného uznesením č. k. 11Csp/1/2018 - 77 zo dňa 13.09.2018 na doplnenie odvolania v zmysle § 363 CSP v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia s poučením o následkoch nesplnenia odstránenia vád podľa § 386 písm. d/ CSP. Na túto výzvu žalovaný napriek poučeniu o následkoch nedoplnenia jeho odvolania o chýbajúce podstatné náležitosti odvolania nereagoval a tieto vady neodstránil.
8. Na základe uvedených skutočností, odvolací súd podľa ust. § 386 písm. d/ CSP odvolanie odmietol. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP.
9. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, ak je odvolanie odmietnuté. Preto bolo o trovách odvolacieho konania potrebné rozhodnúť analogicky podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku svojou povahou čo do obsahu a účelu najbližšiu odmietnutiu odvolania (čl 4. ods. 1 CSP), pretože aj v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala a nedoplnila odvolanie.
10. Táto strana, ktorou je v tomto prípade žalovaný, je v zásade povinný nahradiť protistrane, v tomto prípade žalobcovi, trovy odvolacieho konania. Keďže zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalobcu v odvolacom konaní v zmysle § 251 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že mu nárok na ich náhradu nepriznal.
11. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).