Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-44-2018.pdf
PDF · 98.72 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-7Csp/44/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: X. C. O., L.. XX.XX.XXXX, J. E. XXXX/XX, Y. S. X. I. O., L.. XX.X.XXXX, J. E. XXXX/XX, Y., obaja zastúpení advokátom JUDr. Václavom Sosnom, AK so sídlom Nám. Slobody2, Skalica, o zaplatenie sumy 5.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd zastavuje konanie voči žalovanej v 2. rade.
Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade zamieta.
Súd priznáva žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania 100 %.
Súd priznáva žalovanej v 2 rade nárok na náhradu trov konania 100 %.
O výškach náhrad trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu 5.000 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 5.000 eur od 02.12.2016 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru čerpaného žalovaným v 1. rade ako podnikateľom a trovy konania.
2. OS Trnava vyhovel žalobe platobným rozkazom č.k. 27 Csp/158/2017-52 z 07.02.2019, proti ktorému podali žalovaní odpor, preto bol platobný rozkaz zrušený uznesením OS Skalica č.k. 7Csp/44/2018-75 z 24.5.2018 (právoplatné 16.6.2018). Pôvodne bola žaloba podaná na OS Trnava, ktorý súd vec postúpil dňa 19.4.2018 na OS Skalica z dôvodu námietky miestnej nepríslušnosti PS Trnava zo strany žalovaných .
3. Žalovaní odpor odôvodnili tým, že neuznávajú uplatnený nárok, je podľa nich nedôvodný a neopodstatnený. Žalovaní tvrdia, že s žalobcom nikdy neuzatvorili žiadnu zmluvu a neprijali od žalobcu žiadne plnenie. Žalovaní nie sú s žalobcom v žiadnom právnom vzťahu a poukázali na to, že im nebol predložený žiadny dokument preukazujúce právne nástupníctvo na žalobcu. Žalovaní tvrdia, že v žalobe sa neuvádza akú sumu, kedy , komu a na akom základe mal ČSOB, a.s. alebo žalobca poskytnúť. Zastávajú názor, že keďže ani jeden z nich ( v čase podania odporu) nie je podnikateľom, je treba spor posudzovať ako spotrebiteľský. Žalobca ani ČSOB, a.s. im nikdy nepredložil vyčíslenie nedoplatku. V rámci odporu vzniesli námietku miestnej nepríslušnosti s odkazom na § 13 CSP, § 14 CSP.
4. Žalobca ešte pred otvorením prvého pojednávania zobral žalobu späť voči žalovanej v 2. rade a právny zástupca žalovanej v 2. rade so späťvzatím voči nej súhlasil.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, písomnými vyjadreniami sporových strán, zmluvou o postúpení pohľadávok z 1.12.2016, oznámením o postúpení pohľadávky z 9.12.2016 (bez doručenky), výzva na úhradu z 20.12.2016 (bez doručenky), zmluvou o kontokorentnom úvere z 19.10.2011, dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve z 19.10.2011, všeobecnými obchodnými podmienkami, poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky z 3.11.2014 (s doručenkou), oznámením o zosplatnení úveru z 1.1.2015 (s doručenkou), posledným pokusom o zmier z 18.5.2015, oznámením o vyplnení blanko zmenky a výzvou na zaplatenie z 3.8.2015 (s doručenkou), zmenkou, výpisom zo živnostenského registra na žalovaného v 1. rade, pokusom o zmier z 1.6.2017, vypisom z účtu žalovaného v 1. rade vedeného v ČSOB a.s. , ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
6. ČSOB, a.s., (Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140) uzatvorila s žalovaným v 1. rade ako fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie (C. O., L.. X.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, Y., podnikajúci pod obchodným menom: C. Rýdl, s miestom podnikania Vysoká 12, Holíč, IČO: 33 948 593) dňa 19.10.2011 zmluvu o kontokorentnom úvere. Predmetom zmluvy bol záväzok banky (veriteľa) poskytnúť klientovi (dlžník) peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru do výšky úverového limitu 12.980 eur. Banka sa zaviazala otvoriť klientovi úverový účet, z ktorého bude kontokorentný úver poskytovaný formou napojenia úverového účtu na bežný účet Klienta č. XXXXXXXXXX/XXXX až do maximálnej výšky úverového limitu. Zmluvné strany si v zmluve dohodli výšku úrokovej sadzby 10,25 % ročne, jednorázový poplatok za poskytnutie úveru 75 eur, mesačný poplatok za vedenie úverového účtu 6,65 eur. V zmluve sa dlžník zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky, platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve.
7. Pohľadávka bola zabezpečená Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 19.10.2011, uzatvorenou medzi ČSOB, a.s. a žalovaným v 1. rade (ako živnostníkom) ako vystaviteľom zmenky a žalovanou v 2. rade ako avalistom. Vystaviteľ vystavil blankozmenku ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie ( s uvedením aj IČO). Dohodu podpísal aj avalista.
8. Podľa žalobcu žalovaný v 1. rade porušil zmluvné povinnosť, splátky nerealizoval, preto ho ČSOB, a.s. písomne vyzval listom z 3.11.2014 na zaplatenie dlžnej sumy.
9. ČSOB, a.s písomne vyzval listom z 3.11.2014 žalovaného v 1. rade na zaplatenie dlžnej sumy 1220,15 eur s príslušenstvom, poplatkami. Výzvu žalovaný v 1. rade prevzal preukázateľne 6.11.2014. ČSOB, a.s. v písomnom oznámení o zosplatnení úveru z 1.1.2015 oznámil žalovanému v 1. rade zosplatnenie úveru v celkovej sume 21.881,44 eur vrátane príslušenstva k 31.12.2014. Predmetné oznámenie prevzal žalovaný v 1. rade 9.1.2015. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný v 1. rade prevzal oznámenie ČSOB, a.s. o vyplnení blankozmenky a výzvu na zaplatenie dňa 6.8.2015 a žalovaná v 2. rade dňa 27.8.2015.
10. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 329/2016 zo dňa 01.12.2016 uzatvorenej medzi postupcom Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140 a žalobcom, ktorá bola doplnená Doplňujúcou zmluvou k postúpeniu pohľadávok zo dňa 01.12.2016, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
11. Podľa vyjadrenia žalobcu pohľadávka predstavovala ku dňu postúpenia sumu 33.490,54 eur, ktorá pozostávala z istiny 19.772,98 eur, úrokov 5.192,93 eur, úrokov z omeškania 8.198,61 eur a poplatkov 326,02 eur. Žalobca odvolávajúc sa na jeho dispozičné oprávnenie uplatnil od žalovaných sumu 5.000 eur.
12. Žalobca predložil súdu listiny z 9.12.2016 označené ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“, v ktorej ČSOB, a.s. oznamovala postúpenie pohľadávky na žalobcu. Taktiež predložil svoju výzvu na úhradu z 20.12.2016 pre žalovaného v 1. rade, výzvy z 1.6.2017 pre žalovaných označené ako pokus o zmier. Žalobca nepreukázal súdu, či bolo predmetné oznámenie, výzva na zaplatenie pre žalovaného v 1. rade a pokusy o zmier aj dané na poštovú prepravu pre žalovaných. Žalobca spolu so žalobou doručil súdu výpis zo živnostenského registra z 12.7.2017 na preukázanie, že žalovaný v 1. rade podniká pod obchodným menom C. Rýdl, s miestom podnikania : XXX 51 Holíč, Vysoká 1643/12, IČO: 33 948 593 od 29.2.2012.
13. Žalobca reagujúc na odpor žalovaných k veci doplnil, že z úhrad bola na istinu započítaná suma vo výške 102.503,26 eur, a tak na istine zostala neuhradená suma vo výške 19.772,98 eur, na úrok z úveru bola z úhrad započítaná suma vo výške 4.186,80 eur, a tak na úroku z úveru zostala neuhradená suma vo výške 5.594,32 eur z úhrad žalovaného bola na poplatky započítaná suma vo výške 682 45 eura tak na poplatkoch zostala neuhradená suma vo výške 326,02 eur. Z úhrad žalovanej bola na úrok z omeškania započítaná suma vo výške 9,35 eur. A tak na zmluvnom úroku z omeškania zostala neuhradená suma vo výške 9 090 96 eur.
14. Žalobca sa osobitne vyjadril k názoru žalovaných o potrebe posudzovania sporu ako spotrebiteľského. S takýmto názorom nesúhlasil vychádzajúc z toho, že zmluvu uzatvorila ČSOB, a.s. s žalovaným v 1. rade ako podnikateľským subjektom a preto ani posudzovanie žalovaných ako spotrebiteľov neprichádza do úvahy. V prvom rade je presvedčený, že preukázal postúpene pohľadávky z ČSOB, a.s. na neho. Žalobca zastáva názor, že žalovaný v 1. rade účinne nepoprel žalobu, lebo neviedol žiadne relevantné skutočnosti, nepredložil žiadne listiny ani dôkazy na podporu svojich tvrdení.
15. Žalovaný v 1. rade považuje spor za spotrebiteľský, pritom žalobca doposiaľ nepreukázal postúpenie pohľadávky a žalovaný v 1. rade doposiaľ predmetné oznámenie neobdržal. Preto aj namietal aktívnu legitimáciu žalobu. Samotnú zmluvu o postúpení hodnotí za všeobecnú a nie je podľa neho z nej zrejmé, či došlo k postúpeniu pohľadávok aj vo vzťahu k nemu. Zmluvu o kontokorentnom úvere považuje za spotrebiteľskú, obsahujúcu neprijateľné podmienky. Žalobu považuje za zmätočnú, nepreukazujúcu titul vzniku žalovanej sumy. Zároveň vzniesol námietku premlčania. V závere dal súdu do pozornosti obsah žaloby, v ktorej je žalovaný v 1. rade označený „len“ rodným číslom.
16. Žalobca popiera absenciu jeho aktívnej vecnej legitimácie, lebo oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovaným doručené aj súdom. Poukázal na to, že žalovaný v 1. rade nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že je zmluva o kontokorentnom úvere spotrebiteľskou.
17. Z obsahu výpisu živnostenského registra Okresného úradu Senica, číslo živ. registra : 206-10922 z 28.3.2019 mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade podnikal pod obchodným menom C. Rýdl, s miestom podnikania : XXX 51 Holíč, Vysoká 1643/12, IČO: 33 948 593 v predmete podnikania „zámočníctvo“ od 1.7.1995 do 31.12.2011 a v predmete podnikania „výroba jednoduchých výrobkov z kovu“ od 29.2.2012 do 12.8.2017. Súd zo spisu zistil, že žaloba bola na súd doručená 19.7.2017.
18. V rámci záverečných vyjadreniach zotrvali na svojich vyjadreniach a právny zástupca žalovanej v 2. rade si aj napriek späťvzatiu uplatnil náhradu trov konania.
19. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
20. V zmysle § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka , treťou časťou Obchodného zákonníka sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iného zmluvy o úvere.
21. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
23. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
24. Podľa § 501 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu. Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom.
25. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
26. Podľa § 502 ods. 1veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
27. Podľa § 503 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
28. Podľa ust. § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
29. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.
30. Žalobca pred otvorením pojednávania zobral žalobu v späť voči žalovanej v 2. rade, žiadal zastaviť konanie voči nej . Právny zástupca žalvoanej v 2. rade so spätvzatím žaloby voči jeho mandantke súhlasil.
31. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
32. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
33. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súk konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
34. Žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu účinne späť pred prvým pojednávaním voči žalovanej v 2. rade, súd preto konanie v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil.
35. Predmetom konania ( po spätvzatí žaloby voči žalovanej v 2. rade) je zaplatenie 5.000 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 5.000 eur od 02.12.2016 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru čerpaného na základe zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej s žalovaným v 1. rade ako podnikateľským subjektom ( fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie).
36. Skôr, než sa súd vyporiadal s meritom žaloby, primárne sa vyporiadal v záujme hospodárnosti konania s námietkami žalovaného v 1. rade, konkrétne: 1) námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, 2) námietkou premlčania, 3) tvrdením že on zmluvu s právnych predchodcom neuzavrel, pričom v žalobe je označený len svojim rodným číslom.
37. Pri námietke o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii súd uvádzal z toho, že žalobca súdu nepreukázal, že by písomné oznámenie o postúpení pohľadávky z 9.12.2016 bolo žalovanému v 1. rade doručené alebo aspoň dané na poštovú prepravu. Z obsahu spisu však vyplýva, že predmetné oznámenie o postúpení pohľadávky spolu so zmluvou o postúpení pohľadávok ( medzi ČSOB, a.s. a žalobcom) z 01.12.2016 a doplňujúcou zmluvou k postúpeniu pohľadávok č. 329/2016 z 01.12.2016 boli spolu so žalobou doručené žalovanému v 1. rade dňa 22.2.2018. Z toho si súd ustálil, že aj keď nemal preukázaný skorší dátum, tak najneskôr dňa 22.2.2018 sa žalovaný v 1. rade musel dozvedieť o postúpení pohľadávky zo zmluvy, ktorú uzatváral ako podnikateľ. Následne z toho vyplýva, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným v konaní .
38. Z vykovaného dokazovania súd zistil, že ČSOB, a.s uzatvoril dňa 19.10.2011 zmluvu o kontokorentnom úvere s dlžníkom označeným nasledovne: „. O., L.. X.X.XXXX, J. E. XXXX/XX, Y., podnikajúci pod obchodným menom: C. Rýdl, s miestom podnikania Vysoká 12, Holíč, IČO: 33 948 593“. Súd je toho názoru, že ide o klasický obchodno-záväzkový vzťah s obligatórnou aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka a absolútne vylúčením ustanovení o spotrebiteľskej zmluve či ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľského sporu. Zároveň súd uvádza, že pre obchodné záväzky platí všeobecná 4 ročná premlčacia lehota. V čase podania žaloby bol žalovaný v živnostenskom registri evidovaný ešte ako podnikateľ s označením ako je vyššie v tomto odseku uvedené. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca v žalobe označil žalovaného v 1. rade len ako fyzickú osobu. Súd dospel k záveru, že žalovaného v 1. rade označil len ako fyzickú osobu z dôvodu, že menovaného označil len rodným číslom. Súd je toho názoru, že len pokiaľ by v žalobe uviedol aj jeho IČO ( ktoré pri podaná žalovaný v 1. rade ešte mal), bol by žalovaný označený správne vzhľadom na titul, ktorým sa žalobca domáha plnenia. Súd vychádzal z všeobecnej premisy, že vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Platí, že súd žalobe vyhovie len ak žalobca žaluje osobu, nositeľa hmotnoprávnej povinnosti. Žalobca neoznačil žalovaného v 1. rade v žalobe správne vo vzťahu k uplatnenému nároku a titulu, z ktorého žaluje. Neoznačil ho obchodným menom, pod ktorým ako podnikateľ vykonal právny úkon pri svojej podnikateľskej činnosti a to uzatvorenie zmluvy o kontokorentnom úvere. Tieto skutočnosti v konaní namietal aj samotný žalovaný v 1. rade v rámci obsahu svojich tvrdení na pojednávaní. Na základe týchto skutočností súd nemal preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1. rade v konaní, a preto aj žalobu zamietol.
39. Z týchto dôvodov sa súd už ani ďalej nezaoberal hmotnou stránkou predmetu sporu, nezaoberal sa samotným obchodno-záväzkovým vzťahom ani neskúmal dôvodnosť žaloby, neriešil námietku premlčania.
40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
42. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
44. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal pri žalovanom v 1. rade z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému v 1. rade v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Pri žalovanej v 2. rade v spojení s späťvzatím voči nej súd dospel k záveru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania voči nej, preto aj žalovanej v 2. rade priznal náhradu trov konania 100 % odkazujúc na doktrínu § 256 ods. 1 CSP.
45. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).