Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Ca-3-2017.pdf
PDF · 118.37 KB
Case nature
Area
Subarea
40Ca/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, Mozartova 9, Bratislava, IČO: 00 420 166, zast. JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, Nám. Biely kríž 3, P.O. Box 39, Bratislava, proti žalovanému: Čingov Tour, spol. s r.o., Hotel Čingov, Smižany - Hradisko, IČO: 31 704 298, zast. Petkov & Co. s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 50 430 742, o zaplatenie 910 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 910 EUR s 5% úrokom ročne od 15.12.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 910 EUR a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 910 EUR odo dňa 15.12.2017 do zaplatenia. Žalobca má na základe oprávnenia Ministerstva kultúry SR č.k. MK-1587/2016-232/10421, vydaného dňa 18.8.2016 postavenie organizácie kolektívnej správy v zmysle § 144 ods. 1 AZ. Žalobca mal aj pred získaním oprávnenia postavenie organizácie kolektívnej správy a to na základe oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv č. 2/2004, vydaným Ministerstvom kultúry SR dňa 11.5.2010 pod č.k. MK-663/2010-70/6165. V zmysle uvedených oprávnení žalobca vykonával a vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Čingov, na adrese Smižany, kedy sa jedná o zariadenie zaradené do kategórie hotel 3*. Žalobca má za to, že žalovaný v roku 2016 realizoval v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení verejný prenos a to prostredníctvom 35 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. Žalobca má tiež za to, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv a to neoprávneným vykonávaním verejného prenosu, keď žalovaný realizoval verejný prenos uvedenými technickými prostriedkami bez súhlasu autorov. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia poskytuje svojim zákazníkom ubytovacie služby, kedy v izbách určených pre hostí poskytuje zákazníkom v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovoobrazové zariadenie (TV). Žalovaný je členom Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky, ktorý na svojej oficiálnej webovej stránke oznamoval, že pre rok 2016 uzatvoril so SOZA a SLOVGRAM kolektívne licenčné zmluvy podľa § 77 AZ. Žalobca sa tak dôvodne domnieva, že žalovaný získal súhlasy uvedených organizácií SOZA a SLOVGRAM na používanie diel verejným prenosom. Od SOZA žalovaný získal súhlas autorov a iných nositeľov práv k hudobným dielam. Od SLOVGRAM získal súhlas výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov týchto práv. Žalovaný však nezískal súhlas autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Žalobca v rámci svojej činnosti zastupuje autorov audiovizuálnych diel (ide najmä o režiséra, autora dialógov a autora scenára audiovizuálnych diel), autorov literárnych diel, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a pantomimických diel (diela daných autorov sú často použité ako preexistentné pre tvorbu audiovizuálnych diel alebo sú priamo zaradené do vysielania, ide aj o autorov prekladu a úpravy dialógov pre dabing audiovizuálnych diel), autorov výtvarných diel, fotografií a úžitkového umenia (v prípade animovaných audiovizuálnych diel, diel kostýmových výtvarníkov, alebo diel, ktoré sú priamou súčasťou vysielania) a architektonických diel (v danom prípade najmä scénografov). Žalobca pritom zastupuje nielen slovenských autorov ale na základe recipročných zmlúv so zahraničnými organizáciami kolektívnej správy alebo na základe osobitných poverení zastupuje aj zahraničných autorov z celého sveta. Žalobca na svojej webovej stránke uverejňuje zoznamy nositeľov práv, ktorých na zmluvnom základe zastupuje. V roku 2016 žalobca zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní 3370 slovenských nositeľov práv. Žalobca zastupuje v Slovenskej republike všetkých autorov a nositeľov práv, ktorých uvedené organizácie kolektívnej správy zastupujú v ich domovských štátoch. Žalobca uzatvára so všetkými nositeľmi práv rovnaké typizované zmluvy o zastupovaní. Zároveň v zmysle § 79 AZ udeľuje súhlas na používanie všetkých diel verejným prenosom technickými prostriedkami aj za tých autorov a nositeľov práv, ktorých nezastupuje na základe osobitnej zmluvy o zastupovaní. Žalovaný bol povinný mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom na používanie predmetov ochrany verejným prenosom technickými prostriedkami, ktorú však neuzatvoril. Žalovaný nezískal súhlas autorov diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, výtvarných, architektonických a diel úžitkového umenia a napriek tomu s týmito dielami nakladal formou verejného prenosu technickými prostriedkami. Žalovaný sa tak dopúšťal neoprávneného používania autorských diel a tým zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov alebo nositeľov práv, resp. žalobcu ako ich zástupcu. S touto skutočnosťou je priamo spojená povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Žalobca uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia iba vo výške zvyčajnej odmeny, teda v minimálnej výške. Pri určení výšky zvyčajnej odmeny vychádzal zo Sadzobníka žalobcu a z počtu technických zariadení podľa údajov samotného žalovaného zverejnených na jeho webovej stránke - hotel 3* 26 EUR za 1 rok, izby, zvukovoobrazové zariadenie 35, zvyčajná licenčná odmena za 1 rok 910 EUR.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, existenciu verejného prenosu predstavujúceho neoprávnene použitie práv, ktoré údajne žalobca spravuje, existenciu subjektov, ktoré žalobca zastupuje a existenciu kontraktačnej povinnosti. Nárok žalobcu nie je preukázaný čo do právneho dôvodu ani výšky, bezdôvodné obohatenie nemôže byť preukázané bez preukázania reálnej obsadenosti hotela. K verejnému prenosu môže dôjsť, ak sú splnené podmienky napojenia TV prijímača na signál, funkčnosť prijímača a prítomnosť novej verejnosti. Žalovaný vedie evidenciu ubytovaných hostí, preto bolo možné preukázať objektívnu obsadenosť hotela. Súčasne navrhol prerušiť konanie do rozhodnutia Protimonopolného úradu, resp. do rozhodnutia, či Protimonopolný úrad začne vo veci konať.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, oprávnením na výkon kolektívnej správy zo dňa 18.10.2016, oprávnením na výkon kolektívnej správy zo dňa 11.5.2010, inzerciou ubytovania v hoteli Čingov, výpisom z evidencie organizácií kolektívnej správy Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, výzvou k vydaniu bezdôvodného obohatenia, zmluvou o vytvorení audiovizuálneho diela, zmluvou o zastupovaní nositeľov práv na CD nosiči, recipročná zmluva so zahraničným partnerom na CD nosiči, sadzobník licenčných odmien žalobcu za rok 2016, listom komisie Európskeho spoločenstva zo dňa 18.10.2005 a zistil tento skutkový stav:
4. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že žalobcovi bolo rozhodnutím Ministerstva kultúry Slovenskej republiky dňa 11.5.2010 vydané oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv podľa zák. č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov na území Slovenskej republiky, na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového umenia, je ďalej špecifikované takto: I. povinná kolektívna správa podľa § 78 ods. 3 zák. č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov v odboroch, II. dobrovoľná kolektívna správa práv podľa autorského zákona v odboroch. Oprávnenie sa vydáva na dobu neurčitú. Dňa 18.8.2016 vydalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv podľa zák. č. 185/2015 Z.z. autorský zákon v znení zák. č. 125/2016 Z.z. na území Slovenskej republiky, na výkon kolektívnej správy práv k literárnemu, dramatickému, hudobnodramatickému, choreografickému, audiovizuálnemu a fotografickému dielu, dielu výtvarného umenia, architektonickému dielu a dielu úžitkového umenia v odboroch kolektívnej správy práv: Oprávnenie je udelené na dobu neurčitú. Ďalej nebolo sporné ani stranami sporu rozporované, že žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Čingov, Smižany, ubytovacie zariadenie je zaradené do kategórie hotela 3*, kde poskytuje ubytovanie v 35 izbách vybavených zvukoobrazovým zariadením TV. Ďalej mal súd za nesporné, že v zmysle sadzobníka licenčných odmien žalobcu výška obvyklej odmeny za 1 izbu 3* hotela činí 26 EUR. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 1.12.2017 k vydaniu bezdôvodného obohatenia za používanie predmetov ochrany v roku 2016 vo výške 910 EUR.
5. Z vyjadrenia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky zo dňa 23.1.2019 súd zistil, že úrad v predmetnej veci v súčasnosti vedie prešetrovanie podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a skúma, či je dôvod na začatie správneho konania. Vzhľadom na skutočnosť, že problematika výšky, ako aj celkový systém licenčných odmien vyberaných organizáciami kolektívnej správy práv je vysoko obsiahla a značne komplikovaná, úrad v tejto fáze nevie určiť, či začne vo veci správne konanie a ak áno, kedy bude v danej veci meritórne rozhodnuté.
6. Zo zmlúv o vytvorení audiovizuálneho diela a udelení licencie na jeho použitie mal súd za nesporné, že Rozhlas a televízia Slovenska uzavrela s jednotlivými autormi zmluvy, na základe ktorých sa autor zaväzuje za podmienok dohodnutých v zmluve, podieľať sa autorskou účasťou na vytvorení audiovizuálnych diel a udelil súhlas, aby RTVS dielo použila dohodnutým spôsobom. Autor udelil výhradný súhlas, výhradnú licenciu na všetky spôsoby použitia diela a udelil RTVS licenciu v neobmedzenom rozsahu počas doby trvania majetkových práv.
7. Podľa ust. § 27 ods. 1 zák. č.185/2015 Z.z. Autorský zákon verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli.
8. Podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č.185/2015 Z.z. Autorský zákon autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela.
9. Podľa ust. § 58 ods. 1 zák. č.185/2015 Z.z. Autorský zákon autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä i/ vydania bezdôvodného obohatenia.
10. Podľa ust. § 63 ods. 2 zák. č.185/2015 Z.z. Autorský zákon nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. b) až i) a ods. 2 sa môže domáhať a) aj ktorýkoľvek zo spoluautorov v mene a na účet všetkých spoluautorov, b) namiesto autora nositeľ práv, c) namiesto autora osoba, ktorá zverejnila anonymné dielo alebo pseudonymné dielo, pri ktorom nemožno určiť totožnosť autora; to neplatí, ak sa autor anonymného diela alebo pseudonymného diela, pri ktorom nemožno určiť totožnosť autora, stane verejne známym a uplatní svoje autorstvo k tomuto dielu alebo d) vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy.
11. Podľa ust. § 141 ods. 1 zák. č.185/2015 Z.z. Autorský zákon správou práv sa na účely tohto zákona rozumie správa výkonu majetkových práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu, vysielaniu a databáze podľa § 131 (ďalej len "predmet ochrany").Správu práv vykonáva za nositeľa práv nezávislý subjekt správy alebo organizácia kolektívnej správy podľa tohto zákona, ak nie je v § 146 a 147 ustanovené inak.
12. Podľa ust. § 144 ods. 1,2 zák. č.185/2015 Z.z. Autorský zákon právnická osoba oprávnená na základe zákona alebo dohôd s nositeľmi práv spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv ako jediný alebo hlavný účel svojej činnosti, je organizáciou kolektívnej správy, ak a) jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv, b) kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku a c) má sídlo na území Slovenskej republiky a bolo jej ministerstvom udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv (ďalej len "oprávnenie"). Organizácia kolektívnej správy zastupuje viacerých nositeľov práv vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv.
13. Podľa ust. § 79 ods. 1,2 zák. č.185/2015 Z.z. Autorský zákon organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv a) zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a b) ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2. Nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel prostredníctvom rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy podľa odseku 1, ktorá o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie.
14. Podľa ust. § 83 ods. 2,3,4 zák. č.185/2015 Z.z. Autorský zákon za autorov audiovizuálneho diela sa považujú režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo, a iná fyzická osoba, len ak sa na vytvorení audiovizuálneho diela podieľala tvorivou duševnou činnosťou. Ak sa na tvorbe audiovizuálneho diela podieľalo viacero fyzických osôb podľa odseku 2, primerane sa uplatnia ustanovenia § 15. Práva autorov audiovizuálne použitých diel zostávajú zachované.
15. Podľa ust. § 86 ods. 1,2 zák. č.185/2015 Z.z. Autorský zákon ak nie je dohodnuté inak, majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu vykonáva výrobca originálu audiovizuálneho diela, ak od autorov audiovizuálneho diela získal písomný súhlas na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodol sa s nimi na odmene za vytvorenie audiovizuálneho diela a na odmene alebo spôsobe jej určenia osobitne za každé jednotlivé použitie audiovizuálneho diela; na dohodu o odmene za použitie diela sa vzťahuje ustanovenie § 69 ods. 1 až 3. Ak výrobca originálu audiovizuálneho diela vykonáva majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu podľa odseku 1, platí, že a) má výhradnú licenciu v neobmedzenom rozsahu na celý čas trvania majetkových práv na použitie audiovizuálneho diela alebo jeho časti v znení pôvodnom, dabovanom alebo doplnenom o titulky, a to s možnosťou udelenia sublicencie alebo postúpenia licencie, b) je povinný previesť odmenu za káblovú retransmisiu audiovizuálneho diela, ktorú mu vyplatí príslušná organizácia kolektívnej správy bez zbytočného odkladu po takomto vyplatení v prospech autorov audiovizuálneho diela, a c) právo autorov audiovizuálneho diela na náhradu odmeny a na primeranú odmenu zostávajú zachované.
16. Podľa ust. § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa ust. § 442a ods. 1,2 OZ pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva, nezdalo postačujúce. Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.
18. Podľa ust. § 559 ods. 1,2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
19. Podľa ust. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
20. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č 87/1995 Zz. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na vyplatenie bezdôvodného obohatenia za rok 2016 z titulu neuzatvorenia licenčnej zmluvy.
23. V konaní bolo preukázané, že žalobca je organizáciou kolektívnej správy s udeleným oprávnením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo dňa 11.5.2010 a 18.8.2016, okrem iného aj na výkon kolektívnej správy práv na použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti verejným prenosom (písm. o/ oprávnenia).
24. Nebolo tiež sporné, že za žalované obdobie kalendárneho roka 2016 bol žalovaný prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Čingov Smižany, ktorý patrí do kategórie 3 hviezdičkových hotelov, v ktorom uskutočňoval verejný prenos prostredníctvom 35 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách svojho zariadenia bez toho, že by uzatvoril so žalobcom licenčnú zmluvu. Obrana žalovaného spočívala v argumentácii vo vzťahu k nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu a neprimeranej požadovanej náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia.
25. Vo vzťahu k otázke vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu ako už bolo uvedené, žalobca je organizáciou kolektívnej správy, ktorá zastupuje v zmysle citovaného ustanovenia § 79 ods. 1 AZ najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je oprávnená uzatvárať rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv a to aj tých, ktorí sú zastúpení na základe dohody v zmysle § 164 AZ alebo aj tých, ktorí neuzatvorili takúto dohodu, ale nevylúčili kolektívnu správu k týmto dielam v zmysle § 79 ods. 2 AZ. Túto skutočnosť žalobca preukázal pripojenou prílohou č. 7 - niektorými zmluvami o zastupovaní nositeľov práv ako aj recipročnou zmluvou so zahraničným partnerom a uzatvorenými rozšírenými hromadnými licenčnými zmluvami o použití diel ich verejným prenosom, okrem iných aj audiovizuálnych diel za obdobie kalendárneho roka 2016. V zmluvách o zastupovaní autorských práv autori poverili žalobcu zastúpením pri výkone jeho majetkových autorských práv k audiovizuálnym dielam ich verejným prenosom, pričom obsahom zastúpenia bolo aj vyplácanie náhrad odmien aj príjmov z bezdôvodného obohatenia.
26. Žalovaný netvrdil, ani nepreukázal, že by uzatvoril licenčnú zmluvu s konkrétnymi autormi, prípadne inými subjektmi správy autorských práv ohľadom používania audiovizuálnych diel verejným prenosom za žalované obdobie.
27. Pokiaľ tvrdil, že niektorí autori prekladov alebo autori úpravy dialógov u zahraničných audiovizuálnych diel uzatvorili licenčné zmluvy s RTVS, táto skutočnosť nepreukazuje, že žalobca nemá nárok domáhať sa odmeny, prípadne bezdôvodného obohatenia za používanie diela vo vzťahu k ostatným autorom diela, prípadne autorom ostatných diel vrátane zahraničných, vysielaných v danom období (napr. vo vzťahu k režisérom, scenáristom, autorom literárnej predlohy a pod.). Keďže doložené licenčné zmluvy sa týkali výhradne autorov prekladu, je zrejmé, že RTVS nie je výrobcom originálu audiovizuálneho diela, ani jeho producentom (týmto je zahraničný subjekt). Nejedná sa potom o výrobcu originálu audiovizuálneho diela v zmysle § 86 ods. 1 AZ.
28. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy nie je organizáciou, ktorá by správu autorských práv vykonávala za účelom dosahovania zisku (§ 144 ods. 2 písm. b/ AZ). Zastupuje nositeľov autorských práv vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť a na ich účet (§ 144 ods. 3 AZ) a to aj vrátane práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (viď ustanovenie § 63 ods. 2 písm. d/ AZ, ktorý odkazuje na znenie ustanovenia § 58 ods. 2 písm. i/ AZ).
29. Úprava podľa § 146 AZ sa týka len povinne kolektívne spravovaných práv, zatiaľ čo úprava podľa § 79 a § 80 sa týka dobrovoľne kolektívne spravovaných práv, t. j. práv, u ktorých sa môže nositeľ práva rozhodnúť, či sa dá zastúpiť organizáciou kolektívnej správy alebo naopak. Ak sa však nerozhodne uzavrieť dohodu o zastupovaní, ale ani nevylúči kolektívnu správu práv, rozširuje sa naňho účinok hromadnej licenčnej zmluvy.
30. K námietkam žalovaného, že ustanovenie § 79 AZ je v rozpore so smernicou 2001/29/ES a inštitút rozšírených licenčných zmlúv je v rozpore s právom EÚ, súd uvádza, že inštitút kolektívnej správy ako aj úprava rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy v Autorskom zákone bola zavedená s cieľom urýchliť a zjednodušiť poskytovanie súhlasov na vybrané spôsoby použitia diela, okrem iného aj na verejný prenos diela prostredníctvom technického zariadenia (§ 80 písm. a/ AZ). Rozšírená hromadná licencia je niekde uprostred medzi dobrovoľnou a povinnou kolektívnou správou. Tento inštitút vychádza z princípu preferencie individuálneho výkonu práv a zároveň má prvky povinnej kolektívnej správy, keďže sa týka nielen zastupovaných ale aj nezastupovaných autorov (pokiaľ ju títo nevylúčia). Jej zavádzanie je v kompetencii členských štátov EÚ, čo možno vyvodiť z recitálu 18, smernice 2001/29/ES, podľa ktorého smernica platí bez toho, aby boli dotknuté tie ustanovenia členských štátov, ktoré sa týkajú spravovania práv, ako sú rozšírené licencie ochrany spoločností, obdobne tiež recitál smernice 2014/26/EÚ (porovnaj komentár k Autorskému zákonu vydaný v edícii C. H. Beck autor Adamová/Hazucha, rok vydania 2018 str. 578).
31. Z uvedených dôvodov súd považoval námietku žalovaného ohľadom nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu za bezdôvodnú.
32. Súd sa ďalej zaoberal otázkou základu nároku ako aj jeho výšky vo vzťahu k požadovanému bezdôvodnému obohateniu.
33. Tento nárok žalobcu vyplýva priamo zo špeciálnej právnej úpravy Autorského zákona, ktorý však jeho výšku v ustanovení § 58 ods. 1 písm. i) AZ nerieši. Je preto potrebné vychádzať z právnej úpravy v OZ v ustanoveniach § 451 a nasledujúcich., najmä § 442a OZ.
34. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vzniká, ak sa niekto bezdôvodne obohatí na úkor iného. V prípade neoprávneného zásahu do autorského práva bezdôvodné obohatenie vzniká tým, že rušiteľ použil dielo bez toho, aby získal potrebný súhlas na použitie diela, t. j. licenciu, za udelenie ktorého by musel poskytnúť autorovi zmluvnú odmenu. Požadovaná výška primeranej odmeny vychádzala zo sadzobníka žalobcu Jej výška zo strany žalovaného nebola spochybňovaná. Tento poukazoval na zneužívanie monopolného postavenia žalobcom. Výška bezdôvodného obohatenia sa odvíja od obvyklej odmeny za získanie licencie pri obdobných zmluvných vzťahoch v čase neoprávneného zásahu do práva autora a jeho mieste t.j. na území SR. Žalobca ju preukázal predložením hromadných licenčných zmlúv na rovnaké predmety ochrany v danom období. Takto dojednaná odmena je minimálnou vo vzťahu k stanoveniu výšky bezdôvodného obohatenia. V opačnom prípade by došlo k zvýhodneniu pôvodcu zásahu do autorských práv oproti užívateľom, ktorí uzatvorili licenčné zmluvy. Uplatnená výška bezdôvodného obohatenia vyplýva zo sadzobníka žalobcu. V prípade nesúhlasu s požadovanou výškou odmeny pri jednaní o uzatvorení licenčnej zmluvy mal žalovaný možnosť sa domáhať, aby takúto výšku stanovil súd v zmysle ustanovenia § 165 ods. 8 AZ, čo neurobil. Oprávnenie žalobcu ako organizácie kolektívnej správy práv v zmysle Autorského zákona domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia vyplýva priamo z ust. § 63 ods. 2 písm. d/ AZ v súvislosti so znením § 58 ods. 1 písm. i/ AZ.
35. S poukazom na zistený skutkový stav súd zaviazal žalovaného zaplatiť bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklej odmeny za získanie licencie pri obdobných podmienkach v danom prípade hotelu kategórie 3*, počet izieb 35 x 26 EUR za jedno zvukovoobrazové zariadenie, t.j. 910 EUR.
36. Žalobca sa domáhal okrem istiny aj zaplatenia príslušenstva a to 5% úroku z omeškania odo dňa 15.12.2017 do zaplatenia.
37. Občiansky zákonník pri vydaní bezdôvodného obohatenia nestanoví čas plnenia, preto sa bezdôvodné obohatenie stáva splatným nasledujúci deň po doručení výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia v súlade s ust. § 563 OZ.
38. Súd mal za nesporné, že žalobca doručil žalovanému výzvu dňa 4.12.2017, v ktorej vyzval žalovaného zaplatiť 910 EUR v lehote 5 dní od doručenia výzvy. Splatnosť pohľadávky žalobcu nastala 9.12.2017, nezaplatením dlhu riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania dňa 10.12.2017. Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 15.12.2017 a k tomuto dňu už bol žalovaný v omeškaní, súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania odo dňa uplatneného v žalobe t.j. odo dňa 15.12.2017. Výška úroku z omeškania zodpovedá výške úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky navýšenej o 5 percentuálnych bodov k prvému dňu omeškania v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.
39. Žalovaný žiadal prerušiť konanie do ukončenia konania Protimonopolného úradu Slovenskej republiky resp. do vybavenia podnetu a posúdenia, či bude začaté konanie Protimonopolným úradom Slovenskej republiky.
40. Podľa ust. § 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
41. Podľa ust. § 162 ods. 2 CSP súd konanie preruší aj bez návrhu, v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
42. Podľa ust. § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
43. Podľa ust. § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže prerušiť konanie, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na také konanie podnet.
44. Súd posúdil návrh žalovaného na prerušenie konania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že návrh na prerušenie konania je nedôvodný.
45. Dôvodom návrhu na prerušenie konania bola skutočnosť, že na Protimonopolnom úrade Slovenskej republiky bol podaný podnet voči žalobcovi, pričom tento nebol do dnešného dňa ukončený a nebolo rozhodnuté o tom, či tento podnet bude odmietnutý alebo či bude začaté konanie Protimonopolným úradom Slovenskej republiky voči žalobcovi.
46. Z vyjadrenia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky súd zistil, že nie je dôvod na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a/ CSP, keďže nebolo zistené, že by v konaní bolo potrebné riešiť otázku, ktorú súd nie je potrebné oprávnený riešiť. Preto súd posudzoval návrh na prerušenie konania v súlade s ust. § 164 CSP.
47. Z odpovede Protimonopolného úradu Slovenskej republiky vyplýva, že Protimonopolný úrad Slovenskej republiky vedie prešetrovanie podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zák. č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a skúma, či je dôvod na začatie správneho konania a že vzhľadom na komplikovanosť a obsiahlosť problematiky nie je možné určiť, či úrad začne vo veci správne konanie a ak áno, kedy bude vo veci meritórne rozhodnuté.
48. S poukazom na vyjadrenie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky mal súd za to, že nebolo preukázané, že by prebiehalo súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.
49. Súd ďalej poukazuje na potrebu rýchlej a efektívnej ochrany práv strán sporu, ktorá by rozhodnutím o prerušení konania nebola zabezpečená. Aj v prípade, že by došlo k začatiu konania Protimonopolným úradom Slovenskej republiky a bolo vydané rozhodnutie, ktoré by odôvodňovalo vznik nároku žalovaného voči žalobcovi, právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje v takomto prípade žalovanému domáhať sa svojich práv voči žalobcovi.
50. Keďže súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k názoru, že neboli splnené podmienky podľa ust. § 164 CSP na prerušenie konania, návrh na prerušenie konania zamietol.
51. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.
52. Súd priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu jeho úspechu, t.j. v rozsahu 100% voči žalovanému.
53. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.