Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-23-2018.pdf
PDF · 134.41 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/23/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Laczu a Mgr. Michala Novotného, v sporovej veci žalobcu: FRAIKIN SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Bratislava, Galvaniho 7/A, Bratislava, IČO: 36 729 876, zastúpený: Mgr. Ján Makara, advokát, so sídlom Bratislava, Agátová 3406/7A, proti žalovanému: METALFIN-FL TRANSPORT, s.r.o., so sídlom Matúškovská cesta 881, Galanta, IČO: 46 160 108, zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, Galanta, IČO: 36 869 341, o zaplatenie 9.882,49 eur s prísl, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 8Cb/21/2016-297 zo dňa 19. októbra 2017, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.4.2016 sa domáhal, aby súd uložil žalovaného povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.882,49 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.129,35 eur, úroky z omeškania vo výške 13,57% ročne zo sumy 1.920 eur od 1.1.2016 do 31.3.2016, zo sumy 640 eur od 1.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.920 eur od 31.1.2016 do 15.2.2016, zo sumy 433,55 eur od 16.2.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 13,50% ročne zo sumy 55,80 eur od 19.3.2016 do zaplatenia ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 40 euro všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. v ostanej časti žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 77,14%. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 630 ods. 1,2, § 631 ods. 1,2, § 632 ods. 1,3, § 633 ods. 1,2, § 634 ods. 1,2, § 373 Obchod. zák., § 255 ods. 1,2, § 262 ods. 1,2 C.s.p.
3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi sporovými stranami bola dňa 16.4.2015 uzavretá krátkodobá zmluva č. ST 2802/2015 o nájme dopravného prostriedku uzavretá podľa §-u 630 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo DAF LF 45 evidenčné číslo 3AD1612 s tým, že doba trvania nájmu bola určená od 16.4.2015 do vrátenia vozidla. Mesačné nájomné bolo dohodnuté na 1.600 eur bez DPH. V zmluve bola dohodnutá výška peňažnej zábezpeky 3.200 eur. Prílohou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky, protokol o odovzdaní resp. vrátení vozidla ako aj pravidlá prevádzky a riešenia situácii. Z Prílohy č. 3 o pravidlách prevádzky a riešenia situácií podľa čl. 3 bod 1 súd zistil, že bolo povinnosťou nájomcu pred uvedením vozidla do prevádzky skontrolovať hladinu motorového oleja, chladiacej kvapaliny a iných prevádzkových kvapalín podľa špecifikácie výrobcu vozidla. Ďalšou povinnosťou bola kontrola, či nedochádza k úniku kvapalín z motora alebo z iných častí vozidla. V článku 5 prílohy sú stanovené povinné technické prehliadky. Tu sa uvádza, že nájomca je povinný poskytnúť vozidlo k povinnej technickej prehliadke v rozsahu a v termínoch daných platnými právnymi predpismi.
Žalovaný riadne a včas neuhrádzal nájomne v dohodnutej výške a na základe toho žalobca vystavil žalovanému faktúry za nájom v celkom sume 1.073,55 eur a to faktúry: č. 20152637 vystavená dňa 1.12.2015, splatná 31.12.2015 na sumu 640 eur, č. 20152998 vystavená dňa 31.12.2015, splatná 30.1.2016 na sumu 433,55 eur. Podľa odovzdávacieho protokolu o vrátení predmetu nájmu žalovaný nemal vrátiť predmet nájmu v stave podľa článku 5.2. VOP. Vzhľadom na to, žalobca zabezpečil servis predmetu nájmu na náklady žalovaného vyúčtované faktúrami č. 1655590074 zo dňa 4.3.2016, splatná 18.3.2016 na sumu 55,80 eur a č. 1655590114 zo dňa 31.3.2016, splatná 14.4.2016 na sumu 8.753,14 eur. Následne ako žalovaný vrátil motorové vozidlo, žalobca požiadal znalca o odborné vyjadrenie k vádám vozidla a znalec Ing. Peter Jelačič znalec z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel podal odborné vyjadrenie č. 2/16 zo dňa 24.1.2016. Z odborného vyjadrenia vyplýva, že servisné prehliadky predmetného vozidla sú predpísané na 45.000 km pri mestskom cykle a na 55.000 km pri diaľkovom cykle. Predmetné motorové vozidlo absolvovalo tieto servisné prehliadky pri počte najazdených km: 9.5.2013 pri 44.790 km - vozidlo odovzdané nájomcovi FL Transport, 11.9.2013 pri 100.000 km - servisná prehliadka s výmenou oleja, 3.2.2014 pri 158.000 km - servisná prehliadku s výmenou oleja, 29.5.2014 pri 210.583 km - servisná prehliadku s výmenou oleja, 6.12.2014 pri 272.279 km - servisná prehliadka s výmenou oleja, 25.5.2015 pri 352.663 km - servisná prehliadku s výmenou oleja, 17.10.2015 pri 432.341 km - servisná prehliadku s výmenou oleja. V motore sa nachádzalo trištvrte litra oleja, interval výmeny bol prekročený o 25.000 km. 14.12.2015 pri 467.131 km - poškodený motor. Znalec vo svojom odbornom vyjadrení konštatoval, že dňa 17.10.2015 bola na vozidle vykonaná servisná prehliadka s výmenou oleja, kde pri vypúšťaní starého oleja v servise zistili, že sa tam nachádza cca trištvrte litra oleja. Technici v servise zistili pri prehliadke 14.12.2015, že je zadretý motor, nefunkčné turbodúchadlo, prepálený piest, poškodená tryska vstrekovania. Znalec ďalej v odbornom vyjadrení udáva, že čerpadlo nasáva olej zo zásobníka, tlačí ho vedením a mazacími kanálmi k mazaným miestam v motore, ktorým jedným z nich je aj turbodúchadlo. Množstvo 3/4 litra oleja v žiadnom prípade nepokrýva ani požiadavku na minimálne množstvo oleja v motore a pri takomto množstve prichádzalo k nedostatočnému mazaniu motora, nakoľko čerpadlo oleja nevedelo vyvinúť dostatočný tlak oleja na jeho dopravu k mazaným miestam motora. Na základe konzultácie s technikmi servisu DILAN bolo zistené, že motor je zadretý a dno motora nedisponuje vložkami valcov, je nutné vymeniť celý monoblok motora. Z protokolu o prehliadke vozidla zo dňa 17.10.2015 ( čl. 132 a nasl.) vyplýva, že: „motor dosť dýcha do kartra, svieti signál ABS a nízkeho tlaku olej, stav hladiny oleja - takmer bez oleja nedolieval sa pretože je na servis pristavené na výmenu“.
4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanému o zaplatenie 1.073,55 eur s príslušenstvom je dôvodný. Faktúry č. 20152998 a 20152637 boli žalobcom dobropisované resp. započítané a fakturované sumy boli znížené. Suma fakturovaná na faktúre č. 20152998 bola znížená dokladom IDX 16-02-073 dobropisom 220160009 a to na sumu 433,55 euro a suma fakturovaná na faktúre č. 20152637 bola znížená v dôsledku započítania. Uhradená záloha vo výške 3200 euro bola započítaná dňa 31.3.2016 voči nasledovným splatným pohľadávkam žalobcu: FA č. 20152262 zo dňa 4.11.2015, splatná 4.12.2015, vystavená na sumu 1920 euro zanikla započítaním v celosti FA č. 20152637 zo dňa 1.12.2015, splatná 31.12.2015, vystavená na sumu 1920 euro zanikla započítaním v časti 1280 euro. Čo sa týka faktúry 20152998 nájomné za mesiac december si žalobca uplatnil vo výške 433,55 euro, čo zodpovedá 7 dňom, počas ktorých žalovaný vozidlo užíval. Procesná obrana žalovaného spočívala tiež v tom, že mu faktúry doručené neboli. Túto obranu žalobca vyvrátil tým, že faktúry boli žalovanému zaslané e-mailom zo dňa 4.3.2016 a 6.4.2016.
5. Žalobca sa od žalovaného domáha náhrady škody, ktorú mu mal žalovaný spôsobiť tým, že vozidlo pred jazdou riadne neskontroloval, nekontroloval množstvo oleja a tým došlo ku škode. Základnou povinnosťou nájomcu je starať sa o to, aby na prenajatom dopravnom prostriedku nevznikla škoda. Ak škoda nebola spôsobená nájomcom alebo osobami, ktorým nájomca umožnil prístup k dopravnému prostriedku, potom škodu na dopravnom prostriedku znáša prenajímateľ. Vo všeobecných obchodných podmienkach - Príloha č. 3 článok 3 bod 1 boli stanovené povinnosti pre nájomcu dopravného prostriedku, ktoré mal činiť pred uvedením vozidla do prevádzky. Jednou z povinností nájomcu bolo kontrolovať hladinu motorového oleja, chladiacej kvapaliny iných prevádzkových kvapalín. Pre úspech žalobcu v konaní bolo nutné preukázať, že žalovaný porušil ustanovenia zmluvy resp. VOP, že neskontroloval stav oleja, že ignoroval signalizáciu, kontrolku vo vozidle, ktorá upozorňovala na nedostatok oleja a že z tohto dôvodu vznikla škoda. V spore sa preukázalo a to odborným vyjadrením, že príčinou vzniku škody bolo nedostatočné množstvo oleja v motore a tým dochádzalo k nedostatočnému mazaniu motora následkom čoho došlo k zadretiu motora. Žalobca z tohto odborného vyjadrenia vyvodil, že žalovaný resp. jeho pracovníci pred započatím jazdy nekontrolovali stav oleja a že počas jazdy ignorovali svetelnú kontrolku, ktorá mala signalizovať nízku hladinu oleja. Svedok Z. na pojednávaní uviedol, že na predmetom motorovom vozidle jazdil a že pred započatím každej cesty kontrolovali olej a to mechanicky za pomoci meradla, ktoré je v motore. Taktiež dolievali olej, aby bol stále na maxime. Taktiež svedok B. L. uviedol, že pred každou jazdou vždy skontrolovali základné veci ako tlak v pneumatikách, stav oleja v motore, stav vody a pod. Keďže svedok L. jazdil s autom spolu s Z. tak potvrdil, že Z. dolieval do motora olej. Svedok v písomnej svedeckej výpovedi uviedol, že palubné prístroje nehlásili - nesignalizovali nedostatok oleja. O hodnovernosti svedeckých výpovedí svedka Z. a L. súd nemal dôvod pochybovať. Súd mal za to, že si vodiči žalovaného plnili svoje povinnosti a pred jazdou kontrolovali mimo iného aj stav oleja. Taktiež čo sa týka signalizácie na palubnej doske súd nemá dôvod veriť tomu, že by vodič a spolujazdec ignorovali kontrolku, ktorá upozorňuje na nízku hladinu oleja. Vodič resp. spolujazdec by sa predsa nevystavovali nebezpečenstvo, ktoré súvisí s nízkou hladinou oleja. Keby zanedbávali kontrolu stavu hladiny oleja už oveľa skôr by došlo k poruche motora. Tvrdenia žalobcu boli vyvrátené svedeckými výpoveďami Z. a L. a preto možno konštatovať, že žalovaný neporušil ustanovenia zmluvy resp. VOP o kontrole vozidla a neporušil žiadnu právnu povinnosť, resp. žalobca v spore nepreukázal, že by žalovaný porušil právnu povinnosť. Svedeckú výpoveď Q. Z. súd považoval za nehodnovernú. Svedok Z. uviedol, že v predmetom motorovom vozidle je prevádzková náplň oleja 8 litrov, čo nie je pravdou, nakoľko v konaní bolo preukázané, že prevádzková náplň je 16 litrov. Svedok Z. ďalej uviedol, že pri dobre zabehnutom motore je spotreba asi pol litra na 1000 kilometrov, čo by viedlo k tomu, že po 16 000 kilometroch by v motore olej nebol a výrobca doporučuje olej meniť po 45 000 kilometroch. Napriek tomu, že výrobca doporučuje výmenu oleja po 45 000 kilometroch svedok uvádza, že doporučuje výmenu oleja po 25 000 kilometroch. V závere svojej svedeckej výpovedi uviedol, že po kontrole dňa 17.10.2015 motor nebol v perfektom stave a auto sa malo podrobiť STK. Svedok A. bol u žalobcu technickým riaditeľom. Svedok prichádzal do styku iba so svedkom Y., ktorý bol spoločníkom u žalovaného a mal na starosti údržbu áut. Ani jeden z týchto svedkov neozrejmoval okolnosti vzniku škody vzhľadom na ich pracovné zadelenie. Strana žalobcu tvrdila, že motorové vozidlo po servisnej prehliadke dňa 17.10.2015 bolo v dobrom technickom stave a bolo pripravené na STK. Vtedy bol stav tachometra 432 341 kilometrov. Pri prehliadke znalcom dňa 14.12.2015 bol stav tachometra 467 131 kilometrov. Frekvencia menenia oleja je 45 000 km. Auto však malo najazdených iba viac ako 34 000 km od poslednej výmeny a nenachádzalo sa tam iba 3 litra oleja. Táto skutočnosť svedčí o tom, že auto malo vadu úniku oleja, že sa nejednalo iba o bežnú spotrebu oleja motorom. Či došlo k úniku oleja náhle, spontánne. To, že motorové vozidlo vykazovalo vadu už pri kontrole dňa 17.10.2015 vyplýva z toho, že v protokole o prehliadke bolo uvedené, že v motore sa nachádza malé množstvo oleja. Pri predchádzajúcich výmenách oleja bola prekročená hranica 45 000 km, po ktorej sa má olej meniť. Prekročenie limitu však nespôsobilo vadu, ktorá by mala za následok vadu motora. O tom, že unikal olej za čo žalovaný nezodpovedá svedčí aj to, že spotreba oleja pri najazdených 60 000 km je cca 3 - 4 litre, pričom od prehliadky dňa 17.10.2015 bolo najazdených okolo 34 000 km a pri 16 litrovej nádrži oleja zostalo v motore 3/4 litra oleja. Z uvedených dôvodov súd nárok žalobcu ohľadne sumy 8808,94 euro zamietol. Súd priznal žalobcovi sumu 1073,55 euro za nájom motorového vozidla a sumu 55,80 euro za opravu poškodenej plachty.
6. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 255 ods. 2 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku III. napadnutého rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uplatnená suma bola vo výške 9.882,49 eur, z čoho priznaná suma žalobcovi predstavovala 1.129,35 eur. Žalobca mal v spore úspech 11,43%. Žalovaný bol úspešným na 88,57% (1129,35 : 9882,49 = 0,1143 x 100 = 11,43%). Zvyšok do 100% tvorí úspech žalovaného 88,57% - 11,43% = 77,14%. V spore bol žalovaný úspešný na 77,14%.
7. Žalobca podal odvolanie proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia dôležitosti dôkazov a aj pravdivosti dôkazov a v dôsledku neprihliadania na pravidlá formálnej logiky. Podľa názoru odvolateľa sú nesprávne skutkové zistenie súdu, že šoféri Z. a L. mali kontrolovať stav oleja pred každou jazdou, že olej dolievali tak, aby bol na maxime. Nesprávne je aj zistenie, že do servisu išli vtedy, keď svietila signalizácia, aj zistenie o tom, že po tom, čo bolo auto na servise dňa 17.10.2015, servis odstránil závadu na vozidle. Je nemožné, aby bolo pravdou, že šoféri pred každou jazdou kontrolovali stav oleja, že olej dolievali a bol vždy na maxime. Dňa 17.10.2015, v deň poslednej servisnej prehliadky, v motore bolo len % litra oleja, čo jednoznačne preukazuje, že v deň prehliadky a minimálne niekoľko týždňov alebo mesiacov nik olej nedolieval. Ak by bol objem olejovej náplne motora skutočne 16 1, takéto množstvo oleja z motora sa nespotrebuje za deň. Nemôže byť preto pravdou, že svedkovia Z. a L. každý deň olej dopĺňali. Ak by to bola pravda, znamenalo by to, že dolievali 15 1 oleja každý deň na vlastné náklady, napriek tomu, že výmenu oleja mali v rámci Zmluvy zabezpečenú v cene nájmu. Odvolateľ namietal nesprávnosť záveru súdu, že na základe svedeckých výpovedí šoférov Z. a L. má byť preukázané, že „žalovaný neporušil ustanovenia Zmluvy resp. VOP o kontrole vozidla a neporušil žiadnu právnu povinnosť", keď skutkové zistenia o tom, že chodili na servis, keď im auto signalizovalo potrebu servisu sú absolútne zjavne nepravdivé. Servisná história jednoznačne preukazuje, že servisné intervaly boli pravidelne prekračované. Žalovaný navyše vôbec nespochybňoval správnosť servisnej histórie, ani netvrdil, že by sa s vozidlom dostavoval na servis častejšie. Súd rovnako dospel k nesprávnemu záveru o tom, v akom stave bolo vozidlo odovzdané po servisnej prehliadke dňa 17.10.2015 v zmysle 16. odseku rozsudku. Svedok A. mal údajne potvrdiť, že vada mala byť odstránená, avšak z jeho výpovede tento záver nemožno vyvodiť. Žalovaný vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach argumentoval tým, že mu bolo vozidlo po poslednej servisnej prehliadke dňa 17.10.2015 odovzdané opravené v perfektnom stave, čiže olej musel unikať, lebo motor mal inú vadu, keď súd si toto tvrdenie osvojil, bez akejkoľvek opory v dôkazoch a v 37. odseku rozsudku mylne uvádza, že strana žalobcu „tvrdila, že motorové vozidlo bolo v dobrom technickom stave a bolo pripravené na STK". Žalobca zdôraznil, že vozidlo v dobrom technickom stave nemohlo byť vzhľadom na jeho skoršie poškodenie spôsobené porušovaním povinností žalovaného. Žalobca navrhol dňa 1. decembra 2016, aby bol vypočutý znalec Ing. Jelačič, keď súd odmietol tento dôkaz vykonať s odôvodnením, že Ing. Jelačič nebol ustanovený ako znalec a podal len Odborné vyjadrenie a to sa vykoná listinou. Znalec Ing. Jelačič vozidlo videl, posudzoval ho po technickej stránke a má odborné znalosti a vedomosti potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolateľ namietal, že súd si svoj záver ustálil aj bez toho, aby zistil rozhodujúce skutočnosti (pričom tieto objasní len osoba so zodpovedajúcim odborným vzdelaním) a to bez opory vo vykonaných dôkazoch. Navyše súd úplne ignoruje jednoznačný záver znalca o príčine poškodenia vozidla uvedený v Odbornom vyjadrení, ktorý je v rozpore so záverom súdu. Súd aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia § 630 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. ustanovenia o nájme dopravného prostriedku, keď podľa názoru odvolateľa aplikácia ustanovení § 631 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 632 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka (dispozitívne ustanovenia) je v rozpore s dohodou žalobcu a žalovaného v zmysle predmetnej zmluvy, ktorá vylučuje ich použitie. Žalobca zdôraznil, že v zmysle zmluvy je zodpovednosť žalovaného ako nájomcu upravená odlišne od dispozitívnych ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa ČI. 2.1, časti Poškodenie podľa VOP zodpovedá žalovaný ako nájomca, za poškodenie vozidla (ako mechanických častí tak aj karosérie), ktoré bolo spôsobené inak ako bežnou prevádzkou aj za škody, ktoré spôsobí tým, že sa nepodrobuje servisným prehliadkam, nekontroluje stav hladiny oleja /alebo si dolieva olej sám. V zmysle prílohy č.3 Zmluvy, Pravidiel prevádzky Vozidla, ČI. 111.3. je prevádzka vozidla pri nesprávnej úrovni hladiny motorového oleja zakázaná a žalovaný zodpovedá za následky z nevykonania a aj nesprávneho vykonania dennej údržby vozidla. Súd nesprávnym právnym posúdením rozsahu povinností zo záväzkového vzťahu zaťažil konanie vadou. Nakoľko súd neurčil správne rozsah povinností, nemohol ani správne identifikovať vzťah medzi porušením povinností a vznikom škody. Odvolateľ tvrdil, že žalovaný porušil nasledovné povinnosti: každý deň kontrolovať hladinu motorového oleja a iných prevádzkových kvapalín v zmysle bodu 111. Prevádzka vozidla, ČI.1 Prílohy č.3 Zmluvy; oznámiť, že bol najazdený počet kilometrov potrebný pre riadnu servisnú prehliadku, t.j. potrebu vykonania servisnej prehliadky 1500 km pred dosiahnutím daného kilometrového nájazdu vozidla v zmysle bodu IV. Prevádzka vozidla, ČI.1 Prílohy č.3 Zmluvy; nejazdiť s vozidlom pri nesprávnej hladine oleja v zmysle bodu 111. Prevádzka vozidla, ČI.3 Prílohy č.3 Zmluvy; podrobiť sa pravidelným servisným prehliadkam včas v zmysle bodu IV. Prevádzka vozidla, ČI.1 Prílohy č.3 Zmluvy a ČI. 1.7 VOP Zmluvy. Podľa názoru odvolateľa z odborného vyjadrenia jasne plynie, že vozidlo bolo zanedbávané, žalovaný nerešpektoval povinnosť riadne ho udržiavať a užívať, že servisné intervaly boli pravidelne mnohonásobne prekračované a že vo vozidle bolo málo oleja. Znalec upozorňuje na to, že príčinou fatálnej vady motora je proces prevádzky motora pri množstve oleja viac ako minimálnom, motor bežal bez mazania čo spôsobilo zadretie valcov motora a turbodúchadla. Znalec ďalej zdôraznil, že olej pri dlhšom používaní stráca svoje mazacie vlastnosti a teda aj pri kročení servisného intervalu prichádza k zníženému mazaniu motora. Z vykonaného dokazovania a právneho posúdenia súdu vyplýva, že súd skutočnú príčinu zadretia motora neskúmal, hoci mal (výsluch Ing. Jelačiča Žalobca navrhol) a závery Odborného posúdenia neinterpretoval správne. Žalobca má za to, že motor nebol dostatočne mazaný v dôsledku porušovania povinností zo záväzkového vzťahu, za ktoré v zmysle Zmluvy (ČI. 2.1 VOP a bodu 111. Prevádzka vozidla, ČI.1 a bodu IV. Prehliadky, Opravy, čl.1 Prílohy č.3 Zmluvy) zodpovedá Žalovaný, pretože sa nepodroboval servisným prehliadkam, neoznamoval, že najazdil ustanovený počet kilometrov, nekontroloval stav hladiny oleja, jazdil so starým a znehodnoteným olejom, prevádzkoval vozidlo aj pri nesprávne, hladine oleja a toto všetko spolu spôsobilo, že motor bežal bez mazania čo je príčinou jeho zlyhania. Podľa názoru žalobcu príčinná súvislosti medzi vznikom škody a porušovaním povinností zo záväzkového vzťahu vyplýva zo správnej interpretácie odborného posúdenia. Ak by bol motor riadne mazaný, nezadrel by sa. Motor žiadnu inú vadu nemal, nakoľko táto nebola zistená pri žiadnej z technických prehliadok. Súd svojim postupom v konaní porušil práva Žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko súd hodnotil dôkazy svojvoľne, nevysporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami a spôsobil, že rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné. Z rozsudku je zrejmé, že kľúčovým dôkazom pre rozhodnutie vo veci samej bola pre súd výpoveď svedkov L. a Z.. Pri dôkaze výpoveďou svedka však musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočnosti. Ak by súd výpovede svedkov L. a Z. riadne hodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a inými skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo, v kvalite aká je potrebná v zmysle vyššie uvedenej ustálenej súdnej praxe, nemohol by tieto považovať za vierohodné. Z výpovede svedka W. Y. jednoznačne plynie, že si ako štatutár žalovaného Zmluvu s prílohami ani neprečítal. Už len v dôsledku tohto zistenia mohol mať súd pochybnosť o vierohodnosti výpovede svedkov Z. a L., ako jeho zamestnancov, ktorých by mal práve zamestnávateľ poučiť o ich povinnostiach vo vzťahu k žalobcovi. Svedecké výpovede pána Z. a L. nemožno považovať za dôveryhodné ani pravdivé, pretože odporujú skutočnostiam, ktoré jasne a nespochybniteľne dokazuje servisná história. Žalobca preukázal, a to všetkými vyššie uvedenými dôkazmi, že žalovaný sa nepodroboval pravidelným servisným prehliadkam včas v zmysle Zmluvy, neoznámil, že dosiahol kilometrový nájazd vozidla potrebný pre servisnú prehliadku, v motore bolo minimum oleja, čiže je nepravdivé a úplne nelogické, že hladinu motorového oleja by bola kontrolovaná, žalobca dokázal aj to, že žalovaný porušoval povinnosť nejazdiť s vozidlom pri nesprávnej hladine oleja v zmysle Zmluvy. Žalobca preukázal aj to, že práve toto je príčinou vzniku škody. Žalobca opätovne upozorňuje, že výsledok sporu má dopad na záujmy svedkov. Výsledok tohto sporu oboch priamo vystavuje riziku možného regresu zo strany súčasného/bývalého zamestnávateľa, t.j. žalovaného, a to v prípade úspechu Žalobcu, preto ich výpovede nemusia byť dôveryhodné. Výpoveď svedka Z. vyhodnotil súd podľa 35. odseku rozsudku ako nehodnovernú, pretože uviedol, že objem olejovej nádrže je 8 litrov, hoci v konaní malo byť preukázané, že prevádzková náplň je 16 litrov a z dôvodu, že spotreba oleja je asi pol litra na 1 000 km, čo by viedlo k tomu, že po 16 000 km by v motore olej nebol. Napriek tomu, že výrobca odporúča výmenu oleja po 45 000 km, svedok ju odporúča už po 25 000 km. Svedeckú výpoveď ako celok však výlučne len na základe týchto skutočností nemožno vyhodnotiť ako nedôveryhodnú. Súd úplne ignoruje, že svedok Z. jazdil vo výjazdovej službe a jeho úlohou, bolo poskytovať technickú podporu vozidlám žalobcu. Jeho úlohou bolo dopraviť olej, aký dané vozidlo potrebuje a skontrolovať vozidlá v akom sú stave a ako sú udržiavané. Svedok mal na starosti všetky vozidlá žalobcu (obrovské množstvo vozidiel), preto nemožno od neho objektívne očakávať že bude mať v pamäti všetky objemy olejových nádrži všetkých vozidiel. Rovnako svedok nemôže mať v pamäti servisné intervaly všetkých vozidiel a práve preto je v zmysle štandardnej nájomnej Zmluvy povinnosťou nájomcov a aj žalovaného, aby ohlasovali, že najazdili potrebný počet kilometrov, aby mohol žalobca zabezpečiť servis. Súd teda arbitrárne nevzal do úvahy ani zvyšok jeho výpovede, v ktorej svedok jednoznačne potvrdil, že žalovaný sa ani jeden krát na servisnú prehliadku neohlásil, že musel žalovaného vyzývať a zisťovať, či už nenajazdili kilometre potrebné na servisnú prehliadku, čo nie je v zmysle Zmluvy povinnosťou žalobcu, že žalovaný sa servisným prehliadkam vyhýbal, pretože s vozidlom neustále jazdil. Svedok nie je v pracovnom pomere so žalobcom, nehrozí mu nijaký regres zo strany žalobcu, nemá žiadny záujem na výsledku sporu, vyjadril sa k tomu, čo vnímal svojimi zmyslami, a to primerane na časový odstup od udalostí, ktoré sú predmetom tohto sporu, a preto súd postupoval nesprávne, keď vyhodnotil túto výpoveď ako nehodnovernú. Súd nevzal do úvahy výpoveď svedka A., pretože neozrejmil okolnosti vzniku škody, ktoré vyhodnotenie dôkazu je podľa odvolateľa jednoznačne nesprávne. Práve naopak, svedok A. jasne potvrdil, že žalovaný nedodržiaval povinnosti zo Zmluvy, ktoré spôsobili fatálne zlyhanie motora. Pre toto konanie totiž nie je podstatné to, čo sa udialo na diaľnici v Rakúsku, keď sa motor zadrel, podstatné je, čo k tomuto viedlo. Odvolateľ namietal, že v rozsudku sa súd nezmieňuje o tom, že odmietol vykonať dôkaz navrhnutý žalobcom, t.j. vypočuť znalca Ing. Jelačiča a vôbec sa v rozsudku nevysporiadal s tým, prečo je výsluch odborne spôsobilej osoby majúcej znalosti a vedomosti z odboru cestná doprava pre toto konanie nerelevantný. Žalobca má za to, že súd v tomto konaní vyhodnotil dôkazy spôsobom, že prijal záver o tom, že zákonné povinnosti žalovaného boli plnené na základe výpovede svedkov L. a Z., napriek tomu, že tieto výpovede sú v rozpore so všetkými ostatnými dôkazmi vykonanými v konaní. Súd svoj postup riadne neodôvodnil, nevysvetlil, prečo tento rozpor nepovažuje za podstatný a nezdôvodnil, akým spôsobom preklenul logický rozpor tvrdení svedkov s reálnym stavom potvrdeným listinnými dôkazmi, ani to ako sa vysporiadal s inými dôkazmi a prečo na ostatné dôkazy neprihliadal, prečo ich považoval za nehodnoverné, resp. sa s nimi vôbec nevysporiadal. Súd úplne opomenul, že je viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná tiež požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi tak, že rozsudok v napadnutej časti zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol nič nové, čo uviedol pred súdom prvej inštancie a má za to, že súd sa so všetkým jeho argumentami riadne vyporiadal a zohľadnil pri svojom rozhodovaní, má za to, že bolo v konaní preukázané, že žalobcom uplatnený nárok nie je dôvodný, a preto žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
11. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha zaplatenia náhrady škody na vozidle DAF LF 45 evidenčné číslo 3AD1612, ktoré užíval žalovaný na základe krátkodobej zmluvy č. ST 2802/2015 o nájme dopravného prostriedku uzavretej medzi sporovými stranami podľa §-u 630 a nasl. Obchodného zákonníka, na ktorom došlo podľa tvrdení žalobcu k jeho poškodeniu a to porušením povinností vyplývajúcich žalovanému z predmetnej zmluvy v znení jej príloh, keď súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v časti o zaplatenie náhrady škody v sume 8.753,14 eur s príslušenstvom žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané porušenie povinností vyplývajúcich žalovanému zo zmluvy resp. z VOP, proti ktorému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.), pretože nezákonne odoprel vykonať ním navrhnutý dôkaz výsluchom znalca Ing. Jelačiča, ktorý na základe jeho objednávky vypracoval odborné vyjadrenie vo veci poškodenia motora a turbodúchadla na vozidle DAF AE55, EČV: 3AD1612 a má odborné znalosti potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď naviac súd prvej inštancie nepripustenie vykonania tohto dôkazu odôvodnil len tým, že Ing. Jelačič nebol v konaní ustanovený ako znalec a podal len odborné vyjadrenie, ktorú námietku odvolací súd posúdil ako dôvodnú, keď dospel k záveru, že súd takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že C.s.p. v ust. § 187 ods. 2 demonštratívne vymenuváva druhy dôkazných prostriedkov, medzi ktoré patrí aj odborné vyjadrenie. V zmysle § 187 ods. 2 veta druhá C.s.p., ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. C.s.p. upravuje odborné vyjadrenie v § 206 spolu so znaleckým posudkom, keď z dôvodu hospodárnosti konania a z časového hľadiska priorizuje odborné vyjadrenie. Odborné vyjadrenie prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. C.s.p. nevylučuje, aby si odborné vyjadrenie zabezpečila sama strana sporu, ako je tomu aj v prípade súkromného znaleckého posudku. Odborné vyjadrenie vypracovaným znalcom zapísaným v zozname znalcov, ktoré predložila v konaní strana sporu, je svojou povahou obdobné súkromnému znaleckému posudku, a preto analogicky ako v prípade súkromného znaleckého posudku je možné vypočuť aj znalca, ktorý vypracoval odborné vyjadrenie. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade, ak súkromný znalecký posudok neobsahuje doložku v zmysle ust. § 209 ods. 2 C.s.p. a to, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, nie je možné postupovať pri vykonávaní tohto dôkazu ako pri znaleckom posudku vypracovanom súdom ustanoveným znalcom a v takom prípade by mohol byť znalec vypočutý len ako svedok.
13. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.). K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 C.s.p. Žalobca svoju odvolaciu námietku v zmysle ust.§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. odôvodňoval tým, že kľúčovým dôkazom pre záver súdu prvej inštancie, že žalovaný neporušil ustanovenia zmluvy ani žiadnu právnu povinnosť, boli výpovede svedkov B. L. a E. Z., keď pri hodnotení týchto dôkazov nevzal do úvahy ich vzťah k sporovým stranám a k prejednávanej veci, nakoľko podľa odvolateľa výsledok tohto sporu priamo vystavuje svedkov riziku možného regresu zo strany žalovaného a naviac ich výpovede boli v rozpore so všetkými ostatnými dôkazmi vykonanými v konaní a to servisnou históriou, odborným vyjadrením, výpoveďou ostatných svedkov a teda súd ich výpovede nevyhodnotil s ostatnými dôkazmi, čo má za následok aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktoré námietky odvolací súd posúdil ako opodstatnené. Odvolateľ v súvislosti s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie namietal, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval závery odborného vyjadrenia predloženého žalobcom v konaní, z ktorého vyplývajú závery o porušovaní povinností zo strany žalovaného, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani nevyplýva, ako súd vyhodnotil tento dôkaz, ktorého závery sú v rozpore so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebolo v konaní preukázané porušenie povinností zo strany žalovaného, ktoré by mali za následok vznik žalobcom tvrdenej škody na predmetnom vozidle, ktorú námietku odvolací súd tiež posúdil ako opodstatnenú. Odvolací súd posúdil ako opodstatnenú aj námietku odvolateľa, že súd nesprávne vôbec nezobral do úvahy celú výpoveď svedka Z. a to len z dôvodu, že uviedol nesprávny údaj o objeme nádrže na olej a spotrebe oleja predmetného vozidla, keď nevyhodnotil jeho výpoveď o neplnení si povinností zo strany žalovaného, u ktorého podľa odvolateľa nebolo v konaní zistený žiadny vzťah k stranám sporu ani k prejednávanej veci, z čoho možno usudzovať, že nemá záujem na výsledku sporu a z tohto dôvodu nemožno považovať jeho výpoveď za nedôveryhodnú. Odvolateľ namietal, že súd nevzal do úvahy výpoveď svedka A., ktorý mal potvrdiť, že žalovaný nedodržiaval povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, keď ani neodôvodnil, prečo na túto časť jeho výpovede vôbec neprihliadol, ktorú námietku odvolací súd posúdil ako opodstatnenú. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že podľa § 191 ods. 1 C.s.p. vo všeobecnosti platí, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa judikatúry zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2010). Zjednodušene povedané, určitú skutočnosť možno považovať za dokázanú v konaní, ak sudca postupom podľa § 191 C.s.p. z vykonaných dôkazov nadobudne odôvodnené vnútorné presvedčenie o tom, že táto skutočnosť z týchto dôkazov a obsahu celého konania naozaj vyplýva.
14. Odvolateľ namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý na zistený skutkový stav aplikoval dispozitívne ust. § 631 ods. 2 a § 632 ods. 3. a 4 Obchodného zákonníka, čo je v rozpore s predmetnou zmluvou, v ktorej sporové strany vylúčili ich aplikáciu a úplne odlišne od týchto dispozitívnych ustanovení upravili zodpovednosť žalovaného ako nájomcu za poškodenie vozidla, keď súd ani neurčil rozsah povinností žalovaného v zmysle zmluvy a potom nemohol riadne posúdiť vzťah medzi porušením povinností zo strany žalovaného a vznikom škody, ktoré námietky odvolací súd posúdil ako odôvodnené, keď z obsahu predmetnej zmluvy, Záverečné ustanovenia, vyplýva, že strany vylučujú použitie ust. § 345, § 631 ods. 2, § 632 ods. 3 veta druhá, § 632 ods. 4 Obchodného zákonníka s tým, že vzťahy medzi zmluvnými stranami sa riadia touto zmluvou, Podmienkami a ostatnými prílohami zmluvy. Nesprávnym právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby v časti o zaplatenie 8.753,14 eur s prísl. predčasný.
16. Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dokazovanie pre účel rozhodnutia vo veci samej, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. zrušil vrátane závislého výroku o trovách konania a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude znovu vo veci rozhodnúť, v prípade potreby doplní dokazovanie, vyporiada sa so všetkými námietkami odvolateľa uplatnenými pred súdom prvej inštancie a aj v odvolacom konaní, pri hodnotení dôkazov bude postupovať v súlade s ust. § 191 C.s.p., v súlade s ust. § 181 ods. 2 určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykonaná a ktoré nevykoná, aby bol postup súdu predvídateľný a transparentný, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ust. § 220 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
18. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
19. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
20. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C.s.p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.