Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13C-4-2019.pdf
PDF · 92.34 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-13C/4/2019
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v spore navrhovateľky: S. S., V. N., J. XX.XX.XXXX, G. K., S. XXXX/X, právne zastúpenej: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s. r. o. so sídlom Púchov, Dvory 1932, proti žalovanému: Ľ. S. S.., J. XX.XX.XXXX, G. K., Š. XXX/XX, o nariadení neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
I. Súd ukladá povinnosť žalovanému nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, s výnimkou konaní pred orgánmi verejnej moci.
II. Súd žalovaného poučuje, že súd toto neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
III. Navrhovateľka m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 20.03.2019 na tunajšom súde prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému - jej vnukovi nepribližovať sa k osobe navrhovateľky, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť žalovaným ohrozená, bližšie ako na vzdialenosť 50 metrov, a to na dobu neurčitú. Svoj návrh odôvodnila tým, že po N. J. (Ž. S.), žalovaný začal výrazne meniť svoje správanie, a to v negatívnom zmysle. V jeho správaní sa čoraz viac prejavoval nielen nevďak, ale aj hrubosť, vulgárnosť a nerešpektovanie akýchkoľvek snáh navrhovateľky a jeho otca postarať sa o riadnu výchovu žalovaného. Spomenuté indikátory správania sa žalovaného viedli navrhovateľku a otca žalovaného k tomu, aby sa ešte väčšmi zaujímali o výchovu žalovaného, v snahe „nasmerovať ho späť na správnu cestu“. Tieto snahy sa však nielenže nestretli s pochopením žalovaného, ale na tieto snahy reagoval vznetlivo, hrubo, vulgárne, agresívne a v poslednom období dokonca fyzickým násilím. K prvému vážnemu konfliktu, kedy sa navrhovateľka začala žalovaného obávať a ktorý vyústil až do fyzického ataku žalovaného vedeného voči jeho otcovi došlo v roku 2018, kedy svoj bezdôvodný verbálny útok žalovaný zavŕšil aj fyzickým násilím, kedy svojho otca značnou silou udrel do oblasti ramena, po ktorom útoku bol Ľ. S. N.. dokonca nútený vyhľadať lekárske ošetrenie. V tom čase sa navrhovateľka aj otec žalovaného (Ľ. S. N..) domnievali, že išlo len o výnimočné a skratové konanie žalovaného, z dôvodu ktorého nechceli kriminalizovať svojho syna, resp. vnuka, preto aj na lekárskom ošetrení Ľ.Š. S. N.. neuviedol skutočný dôvod svojho zranenia. Z rovnakého dôvodu v tom čase nepodal Ľ. S. N.. na žalovaného trestné oznámenie, dúfajúc, že žalovaný prehodnotí svoje neakceptovateľné správanie a obdobný útok sa už viac nebude opakovať. Po tomto prvom útoku sa spolužitie v jednej domácnosti so žalovaným stalo pre navrhovateľku a ostatných členov domácnosti ešte neznesiteľnejšie. V septembri 2018 sa žalovaný dopustil prvého, fyzického útoku aj voči navrhovateľke. K celej situácii došlo po tom, čo si navrhovateľka dovolila pokarhať maloletého vnuka O. (G. Ž.) za zlý prospech v škole (namiesto pôvodných známok 1-2, začal nosiť 4-ky). Žalovaný po vypočutí si rozhovoru medzi navrhovateľkou a S. O. sa zrejme rozhodol, v snahe získať si sympatie O., že tohto bude „brániť“, a tak začal navrhovateľke hrubo nadávať, pričom sa po nej ohnal päsťou, ktorou ju trafil do ramena, čím jej spôsobil rozsiahlu krvnú podliatinu. Navrhovateľke sa počas tohto skutku nezabudol vyhroziť, že ak sa to bude ešte raz opakovať, tak ju, cit. „zajebe“. K uvedenému incidentu došlo v období, keď bol otec žalovaného (Ľ. S. N..) na služobnej ceste mimo bydliska. Navrhovateľka sa preto z obavy pred žalovaným neodvážila ísť na lekárske ošetrenie, ani na políciu, pričom aj po tejto udalosti navrhovateľka a otec žalovaného Ľ. S. N.. ešte stále verili alebo aspoň dúfali, že žalovaný dokáže svoje správanie, hodnoty a spôsob života prehodnotiť a následne zmeniť, preto ani po tomto útoku nepodali na žalovaného trestné oznámenie, a to aj napriek tomu, že si začali čoraz vážnejšie uvedomovať, že tento sa neštíti použiť ani fyzické násilie voči členom svojej rodiny. K posledným útokom žalovaného došlo dňa 06.03.2019 a 07.03.2019 kedy žalovaný najprv ostro verbálne napadol svojho otca (Ľ. S. N..) a následne fyzickým násilím napadol navrhovateľku. V období od 05.03.2019 - 06.03.2019 sa Ľ. S. N.. opäť nachádzal na služobnej ceste na východe Slovenska. Celý konflikt spočíval v tom, že žalovaný chcel, aby jeho maloletý G. O. spal počas neprítomnosti ich otca (Ľ. S.) uňho v detskej izbe (v ktorej je neustále dym z cigariet), s čím navrhovateľka a následne po telefonáte ani Ľ. S. N.. nesúhlasili. Maloletému O. sa snažili vysvetliť, že v izbe žalovaného je neustále nafajčené a že to nie je vhodné pre jeho zdravie, pričom maloletému O. výslovne zakázali u žalovaného prespať, na čo žalovaný reagoval opäť nevyberavým spôsobom, keď krikom maloletému O. prikázal, aby si zobral paplón, a išiel spať k nemu (cit. „zober si paplón a vyjeb sa na tú starú piču, ideš spať ku mne“). Keď sa Ľ. S. N.. po svojom príchode zo služobnej cesty dozvedel, že maloletý O. neuposlúchol jeho príkaz a spal u žalovaného v izbe, dal maloletému O. jednu výchovnú „rodičovskú zaucho“, ktorá mu však nespôsobila žiadnu neprimeranú bolesť, či inú ujmu. Keďže maloletý O. začal byť čoraz viac ovplyvňovaný svojím starším bratom (žalovaným), túto skutočnosť (rodičovské zaucho) maloletý O. zreferoval žalovanému v SMS správe. Dňa 07.03.2019 žalovaný zaútočil kvôli tomu na navrhovateľku, ku ktorej podišiel odzadu počas toho ako obedovala, a fyzicky ju napadol tým spôsobom, že ju chytil rukami za krk a dvakrát jej buchol hlavu o stôl, pričom kričal: „Ty piča, ťa zajebem ak sa to ešte raz bude opakovať, tak ťa zajebem ty piča stará, a to bude tvoja konečná“, čím žalovaný zrejme reagoval na udalosti z predchádzajúceho dňa, kedy navrhovateľka uviedla otcovi žalovaného (Ľ. S. N..) po jeho návrate z pracovnej cesty, že maloletý O. neuposlúchol ich príkaz a spal v izbe žalovaného. Od tohto momentu, resp. po tomto zážitku, kedy sa žalovaný vyhrážal žalobkyni fyzickou likvidáciou, pričom svoje odhodlanie k takémuto skutku zároveň manifestoval použitím fyzického násilia si navrhovateľka, ale aj otec žalovaných Ľ. S. N.. uvedomili, že sú reálne a objektívne ohrozené ich životy a zdravie a zároveň tú skutočnosť, že agresivita žalovaného už prestala mať akékoľvek zábrany, pričom naplnenie jeho hrozieb sa po udalostiach zo dňa 07.03.2019 javí ako vysoko pravdepodobné a bezprostredne hroziace. Navrhovateľka a otec žalovaného Ľ. S. N.. sa, uvedomujúc si závažnosť konania žalovaného, ktoré prekračuje nielen základné pravidla etiky, morálky a úcty voči rodičom, resp. starým rodičom, ale môže napĺňať znaky skutkových podstát viacerých trestných činov, rozhodli z reálnej obavy o svoje zdravie podať dňa 12.03.2019 na žalovaného trestné oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Púchove a zároveň ho v tento deň vysťahovať zo spoločnej domácnosti - bytu na adrese S. XXXX/X I. Q. K., ku ktorému žalovaný nedisponuje žiadnym užívacím titulom. Samotné vysťahovanie žalovaného z bytu sprevádzali slovné útoky a prejavy agresie žalovaného voči navrhovateľke a jeho otcovi Ľ. S. N.., pričom z agresívneho a nekontrolovaného správania žalovaného a jeho verbalizovaných vyhrážok má navrhovateľka reálne obavy, že sa jej žalovaný za jej konanie (podanie trestného oznámenia) pomstí fyzickým násilím, pričom navrhovateľka má reálne obavy vôbec vyjsť z bytu.
2. Navrhovateľka pripojila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhlásenie od zamestnávateľa otca žalovaného zo dňa 15.03.2019, Zmluvu o nájme zo O. XX.XX.XXXX a X. Č.. XXXX, z ktorých je zrejmé, že byt, v ktorom žije navrhovateľka, otec žalovaného, brat žalovaného a donedávna aj žalovaný je vo vlastníctve F.. S. O.. Vlastník bytu prenajíma tento byt spoločnosti M., N.. V.. Q.., kde pracuje otec žalovaného a ktorému dal zamestnávateľ tento byt do užívania.
3. Navrhovateľka zároveň pripojila k návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia aj Oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu zo dňa 12.03.2019 je zrejmé, že sa navrhovateľka domáha, aby bol žalovaný z bytového domu, v ktorom spoločne bývali aj s navrhovateľkou vykázaný resp. aby mu bol uložený príkaz do tohto bytu a bytového domu nevstupovať. Túto žiadosť odôvodnila navrhovateľka obavou o jej život a zdravie. Skutkový stav, ktorý opísala v tomto oznámení bol rovnaký ako v neodkladnom opatrení.
4. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
10. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
11. Vydanie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy, ak je vzhľadom na okolnosti prípadu osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania resp. iných osôb ako strán, pričom sa jedná o právne, nie faktické pomery. Potreba dočasnej úpravy pomerov strán, je osvedčená vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi stranami je osvedčené aj ohrozovanie alebo porušenie konkrétneho práva žalobcu, ktorému je možné do rozhodnutia o veci samej poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. Všetky vyššie uvedené zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu ich dôsledne skúmať, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Súd len skúma, či je osvedčený nárok, k ochrane ktorého neodkladné opatrenie smeruje a či je neodkladné opatrenie nevyhnutné pre ochranu tohto nároku. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchle a pružné riešenie situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme účinnej a neodkladnej ochrany práv a oprávnených záujmov občanov a právnických osôb. Súd musí vyvodiť záver, že bez okamžitej úpravy by bolo právo strany ohrozené, avšak musí aj dôsledne posúdiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí stav, kedy by prišlo k zásahu do práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru.
12. Súd poskytuje ochranu práv žalobcu prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah výroku rozhodnutia neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu žalovaného. Je preto potrebné skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku rozhodnutia nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Žalobca, ktorý žiada o nariadenie neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia a zároveň žalobca musí osvedčiť, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany práv žalobcu poskytovanej mu súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad.
13. Súd posudzujúc návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, spolu s pripojenými listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný a osvedčený v celom rozsahu. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Uvedené neodkladné opatrenie je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
14. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia protistranou voči nej. Obava z ohrozenia telesnej integrity bola osvedčená tvrdenou skutočnosťou o fyzickom napadnutí navrhovateľky zo strany žalovaného ako aj v Oznámení o podozrení zo spáchania trestného činu zo dňa 12.03.2019. Predložené listinné dôkazy podľa názoru súdu naplňujú hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, teda že protistrana svojim správaním môže ohroziť telesnú (fyzické napadnutie navrhovateľky) a duševnú integritu navrhovateľky. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Zistené okolnosti prípadu nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje podľa názoru súdu ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv protistrany.
15. Súd sa stotožnil aj so vzdialenosťou, ktorú navrhovateľka navrhovala, nakoľko má za to, že vzdialenosť 50 m je primeraná a žalovaný nebude môcť navrhovateľku fyzicky nijakým spôsobom obmedziť, prípadne napadnúť. Súd zistil, na základe listinných dôkazov od navrhovateľky, že žalovaný nie je vlastníkom bytu, v ktorom býva navrhovateľka s otcom žalovaného t. j. nemá právny nárok na vstup do jej obydlia a teda určená vzdialenosť je legitímna. Súd sa zároveň priklonil k názoru navrhovateľky a túto povinnosť žalovanému zúžil, a to pre prípad úkonov pred orgánmi verejnej moci (napr. priestupkové a trestné konanie), keďže z podania je zrejmé, že navrhovateľka sa so svojou obavou obrátila aj na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Považská Bystrica, obvodné oddelenie Púchov a teda je možné, že so žalovaným príde do kontaktu pred týmito orgánmi.
16. Pokiaľ ide o poučovaciu povinnosť súdu v zmysle ustanovenia § 337 CSP súd považuje za potrebné uviesť, že od tohto poučenia upustil, pretože je toho názoru, že v danom prípade nie je potrebné viesť osobitné konanie vo veci samej. Riadený sa však podľa čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 základných princípov CSP súd poučil žalovaného o tom, že nariadené neodkladné opatrenie súd zruší na návrh niektorej z procesných strán v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
17. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ako plne úspešnej navrhovateľke vznikol nárok podľa §255 ods. 1 CSP na náhradu trov konania voči v konaní neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania navrhovateľky rozhodne súd, s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP, samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis /§ 127 ods. 1, 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP ).
Toto uznesenie čo do výroku I. je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu ( Exekučný poriadok ).