Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-60-2017.pdf
PDF · 111.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1T/60/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Pavloviča a členov senátu - prísediacich I. Y. W. Z.. D. G., v trestnej veci obvineného O.W. I., E.. XX.XX.XXXX K. J., na slobode, trestne stíhaného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 28. marca 2019 t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný:
O. I., E.. XX.XX.XXXX K. J., J. I. E. A. E. K., D. XX/XX, na slobode, j e v i n n ý, ž e dňa 26.10.2016 v čase približne o 11:25 h prišiel s osobným motorovým vozidlom zn. OPEL INSIGNIA, červenej farby C. E.-XXXBT, pred ubytovňu G. v areáli Y. K. Z. E. A. E. K., vystúpil z vozidla a pristúpil k okoloidúcemu poškodenému Z. S. a prikázal mu: „Vytiahni všetko z vreciek!" na čo mu poškodený odpovedal: „Nič nemám, idem z práce", načo obžalovaný pokračoval: „Mňa to nezaujíma všetko povyhadzuj!", pritom ho udrel dutou kovovou tyčou chrómovej farby do ľavej nohy zozadu a kovovou tyčou nasmeroval na miesto na cestu, kam má veci vyložiť, čo zo strachu poškodený Z. S. aj urobil, konkrétne vybral mobilný telefón zn. NOKIA E52 a čakal, že to bude obžalovanému stačiť, v tom ho však obžalovaný opäť kovovou tyčkou udrel do oblasti ľavej nohy na lýtko, z boku do holennej kosti, po čom poškodený vybral zo strachu ešte aj kľúče a cigarety zn. MARLBORO červenej farby, ruksak čiernej farby zn. PUMA hodil taktiež na uvedené miesto, a ako poškodený splnil túto požiadavku, tak ho obžalovaný začal znova opakovane udierať kovovou tyčou, a to postupne po nohách, do hlavy do vlasovej časti v oblasti temena, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ho opäť obžalovaný udieral po celom tele do oblasti trupu, nôh, ale aj po hlave, pričom celý útok trval približne 3 až 4 minúty, počas čoho poškodenému zo zadného vrecka vypadla pánska kožená peňaženka svetlej hnedej farby, v ktorej mal finančnú hotovosť 9,- €, občiansky preukaz, preukaz poistenca Českej prumyslovej poisťovne a preukaz poistenca poisťovne Dôvera, kartu zamestnanca bane DARKOV, nakoniec sa poškodenému podarilo ujsť na ubytovňu Hydrostavu a to tak, že si vyzliekol tričko aj trigovicu a tak sa vymanil z útoku obžalovaného a uvedeným konaním spôsobil obžalovaný poškodenému Z. S. škodu na odcudzených veciach - ruksaku zn. PUMA, termosky neznámej značky, mobilného telefónu zn. NOKIA E52, mikiny s kapucňou zn. PARIS, trička s krátkym rukávom zn. REALBOY, šiltovky zn. CARLSON najmenej vo výške 178,- € a zároveň mu spôsobil zranenia vo forme pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy bez prejavov vegetatívnej symptomatológie bez známok otrasu mozgu; tržné zmliaždenú ranu na temene hlavy asi 4 cm dlhú zasahujúcu do podkožného tkaniva; pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej strany hrudníka s odreninami kože bez úrazových zmien na kostnom skelete rebier; početné pomliaždenia mäkkých tkanív chrbta, hlavne v hornej časti s odreninami kože a pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti pravého kolena s odreninami kože, pričom pomliaždenia mäkkých tkanív a odreniny kože mali pásový tvar a priebeh, ktoré zranenia si u poškodeného Petra Stoszeka vyžiadali obmedzenie v obvyklom spôsobe života v trvaní 1 až 3 týždňov, t e d a
- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, č í m s p á c h a l
- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Za to sa o d s u d z u j e Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, Trestného zákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky. Podľa § 49 ods. l písm. a) Trestného zákona a § 51 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona a § 52 ods. 4 písm. e) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á povinnosť v skúšobnej dobe ospravedlniť sa pred probačným a mediačným úradníkom poškodenému Z. S., E.. XX.XX.XXXX K. D. K. Č. X., J. I. D. A., E. D. XXXX/XX.
odôvodnenie:
Tunajší súd vedie trestné konanie proti obžalovanému pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona . Súd nariadil hlavné pojednávanie na deň 26.02.2018, 10.09.2018, 25.03.2019 a 28.03.2019. Na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch obžalovaného, poškodeného, svedkov L. B., Z. Ž., U.. I. I., znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia a traumatológia A.. A. Z. a prečítal listinné dôkazy vzťahujúce sa na predmetnú vec a osobu obžalovaného. Po otvorení hlavného pojednávania predseda senátu zistil, že k dohode o vine a treste medzi obžalovaným a prokurátorom nedošlo. Po prečítaní obžaloby, poučení obžalovaného o jeho právach a pouč, poučení obžalovaného o jeho právach a poučenia podľa § 257 Trestného poriadku obžalovaný uviedol, že nechce urobiť žiadne vyhlásenie. Z výpovede obžalovaného O. I.D. na hlavnom pojednávaní ku skutku vyplynulo, že v inkriminovaný deň mu mobilný telefón oznámil narušenie objektu - zmrzlinového stánku na Y. K.. Išiel na Y. K. K. E. A. E. K. na svojom vozidle. V areáli Y. K. pri jeho zmrzlinovom stánku zazrel osobu oblečenú v tmavom oblečení s kapucňou. Po zastavení motorového vozidla vystúpil, podišiel k stánku a všimol si čerstvo nasprejované grafity čiernej farby. Vrátil sa naspäť do auta a v návale hnevu, lebo v minulosti bol stánok narušení a viackrát poškodený, vyštartoval po dotyčnej osobe, ktorá bola predtým pri stánku. V tom čase presvedčený, že to bol autor grafitov. Vystúpil z motorového vozidla a v totálnom afekte zaútočil na danú osobu. Fyzicky ho napadol, hlava, nehlava, konal v úplnom afekte bez sebakontroly, použil určite ruky nohy a kolená. Bál sa, aby sa mu nevyšmykol, tak ho pevne držal za trigovicu. Náhle spadol na zem, a v podstate jeho zvršky mu ostali v ruke. Je dosť možné, že po ňom aj niečo vykrikoval, nepamätá si čo v danom momente povedal, keďže bol v úplnom amoku. Pozbieral všetky zvršky, čo videl, a v totálnom chaose ich hodil do svojho auta a to do kufra. Nastúpil do auta, ale v zápätí zastavil, pretože zistil, že v tom strese nezavrel kufor. Odišiel z areálu Y. K. a išiel smer Z.. V tom ho napadlo, že čo to vlastne spravil a všetky zvršky vyhodil do kanála K.. Z výpovede poškodeného Z. S. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že išiel z práce z TESCO skladov pešo na Y. K., kde došiel okolo 11:30 hod. Pri hotely Z. na príchodzej ceste sa zastavilo červené vozidlo zn. Opel Insignia. Myslel, že to je nejaký človek, ktorý sa stratil a chce sa opýtať na cestu, ale nič sa ho nepýtal, otvoril dvere na aute, a to už zahýbal k tomu Hydrostavu. V tú chvíľu ho chytil neznámy muž, a povedal mu, že chce od neho všetko čo má pri sebe. Povedal, že nič nemá že ide z práce. On povedal, že ho to nezaujíma, že má všetko vytiahnuť z vreciek, na čo mu poškodený povedal, že nič nemá, idem z práce, načo obžalovaný pokračoval a povedal mu, že ho to nezaujíma a všetko má po vyhadzovať. Pritom ho udrel dutou kovovou tyčou chrómovej farby do ľavej nohy zozadu a kovovou tyčou nasmeroval na miesto na ceste, kam má veci vyložiť, čo zo strachu poškodený aj urobil. Vybral mobilný telefón zn. NOKIA E52 a čakal, že to bude obžalovanému stačiť, ale v tom ho však obžalovaný opäť kovovou tyčkou udrel do oblasti ľavej nohy na lýtko, z boku do holennej kosti, po čom poškodený vybral zo strachu ešte aj kľúče a cigarety zn. MARLBORO červenej farby, ruksak čiernej farby zn. PUMA hodil taktiež na uvedené miesto, a ako poškodený splnil túto požiadavku, tak ho obžalovaný začal znova opakovane udierať kovovou tyčou, a to postupne po nohách, do hlavy do vlasovej časti v oblasti temena, následkom
čoho poškodený spadol na zem, kde ho opäť obžalovaný udieral po celom tele do oblasti trupu, nôh, ale aj po hlave, pričom celý útok trval približne 3 až 4 minúty. Počas toho poškodenému zo zadného vrecka vypadla pánska kožená peňaženka svetlej hnedej farby, v ktorej mal finančnú hotovosť 9,- Eur, občiansky preukaz, preukaz poistenca Českej prumyslovej poisťovne a preukaz poistenca poisťovne Dôvera, kartu zamestnanca bane DARKOV. Nakoniec sa podarilo poškodenému vymaniť z útoku obžalovaného a utiecť na ubytovňu Hydrostavu a to tak, že si vyzliekol tričko a trigovicu. Z výpovede svedka Z. Ž. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v inkriminovaný deň okolo obeda bol na Zelenej vode, kde zazrel obžalovaného ako stojí pri svojom aute Opel Combi po ľavej strane cesty v úrovni hlavného vchodu na pláž. Z výpovede svedka Z. Ž. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v inkriminovanom čase počul ako niekto búcha na chodbe a videl ako poškodený bol celý krvavý na vlasovej časti hlavy a aj na tvári. Povedal, že ho prepadol jeden chlap, že ho bil kovovou tyčou po celom tele. Vybehol preto von. Asi 30 m od miesta, kde sa to stalo, videl tam obžalovaného a v jednej ruke mal svetlú kovovú tyč. Keď ho zbadal ako vyšiel na asfaltovú cestu a pozeral na neho rázne, sa tento opýtal, či je nejaký problém. Povedal mu, že nie. V tom sa však tento muž pohol smerom k nemu a vtedy sa začal báť o svoju bezpečnosť a preto išiel rýchlym krokom do ubytovne. Všimol si, že tam stálo za živým plotom aj motorové vozidlo s predlženou zadnou časťou vozidla. Z svedeckej výpovede svedka U.. I. I. vyplynulo, že je bratom obžalovaného. Ku skutku sa vyjadriť nevedel. Nebol priamym svedkom. Z jeho výpovede vyplynulo, že navštívil poškodeného, ktorému ponúkol v rámci vysporiadania finančnú hotovosť a starší mobilný telefón. Z výpovede znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia a traumatológia, A.. A. Z., vyplynulo, že zotrváva na svojom znaleckom posudku č. 144/2016. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že poškodený Z. S. následkom útoku obvineného utrpel zranenia vo forme pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy bez prejavov vegetatívnej symptomatológie, bez známok otrasu mozgu; tržne zmliaždenú ranu na temene hlavy asi 4 cm dlhú zasahujúcu do podkožného tkaniva; pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej strany hrudníka s odreninami kože bez úrazových zmien na kostnom skelete rebier; početné pomliaždenia mäkkých tkanív chrbta, hlavne v hornej časti s odreninami kože a pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti pravého kolena s odreninami kože, pričom pomliaždenia mäkkých tkanív a odreniny kože mali pásový tvar a priebeh, ktoré zranenia si u poškodeného Z. S. vyžiadali obmedzenie v obvyklom spôsobe života v trvaní 1 až 3 týždňov. Zranenia poškodeného vznikli mechanizmom priamym - priamym pôsobením tvrdého, prípadne oblého až tupo-hranatého predmetu, ktorý pôsobil na miesta, kde došlo k prejavom zranenia. Násilie smerovalo proti poškodenému skôr zozadu, z ľavej i pravej strany. Predmet, ktorý zranenia spôsobil, bol tvrdý, tupý, prípadne oblý až tupo hranatý, napríklad kovová tyčka, drevená palica, rúčka od náradia, obušok a podobne. Znalec vylúčil vznik zranení iným predmetom alebo rukami vzhľadom na pásový tvar a priebeh zranení. Z prečítaného znaleckého posudku č. 225/16 znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia s.r.o. z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, vyplýva, že obžalovaný netrpí a ani v čase spáchania trestnej činnosti netrpel duševnou chorobou v pravom slova zmysle, t.j. psychózou a ani choromyseľnosťou. V čase skutku išlo o prostý, jednoduchý afekt zlosti, ktorý nebol duševnou chorobou. Prostý (jednoduchý) afekt je prudká, veľmi intenzívna emočná reakcia, ktorá sa vyznačuje rýchlym vznikom, búrlivým priebehom a krátkym trvaním. Medzi afekty patrí afekt zlosti, radosti, strachu. Sám o sebe ešte neznamená chorobný stav, i keď pri afekte je tendencia k neuváženému konaniu. U obžalovaného išlo o afekt zlosti voči osobe, ktorú obžalovaný považoval za sprejera, ktorý mu poškodil jeho majetok. De facto berie „zákon do vlastných rúk“ a osobu - poškodeného, trestá bitkou, ktorá mu nespôsobila žiadne vážne poškodenie zdravia. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti neboli znížené, vedel plne rozpoznať protiprávnosť svojho konania a toto svoje konanie mohol ovládať. Nebola zistená žiadna závislosť. Znalec nenavrhuje uloženie žiadneho ochranného liečenia. Z psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Podľa registra priestupkov bol obžalovaný doposiaľ postihnutý sedem krát postihnutý za dopravné priestupky, pričom bol 2 krát napomenutý a päťkrát dostal pokuty od 10,- Eur do 80,- Eur. Podľa odpisu z registra trestov nebol obžalovaný doposiaľ ani raz súdne trestaný. Obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Nebol riešený komisiou pre bezpečnosť a verejný poriadok. Na hlavnom pojednávaní boli vykonané ďalšie dôkazy vzťahujúce sa na osobu obžalovaného a predmetnú vec ako to vyplýva z jednotlivých zápisníc z hlavného pojednávania a to najmä: zápisnica o vydaní veci a to videozáznamu zo dňa 26.10.2016, odborné vyjadrenie na mobilný telefón Nokia E52, odborné vyjadrenie k poškodeným veciam, zápisnica o rekognícii zo dňa 27.10.2016, ktorou poškodený určil obžalovaného ako osobu, ktorá hio dňa 26.10.2016lúpežen prepadla, zápisnica o ohliadke miesta
činu zo dňa 26.10.2016, evidenčná karta vozidla Opel Insignia Sports Tourer z č.l. 85-87, lekárska správa o zraneniach Z. S. zo dňa 26.10.2016 z č.l. 109. Bol prehratá kamerový záznam zo dňa 26.10.2016. * * * * * Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní má vinu obžalovaného súd preukázanú riadne a náležite, a to v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Súd z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a po dôkladnom vyhodnotení všetkých dôkazov má preukázaný skutkový stav veci ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný dňa 26.10.2016 v obedných hodinách zaznamenal narušenie svojho objektu - stánku na predaj zmrzliny v areály Y. K. Z. E. A. E. K., kde po príchode videl poškodeného Z. S. v blízkosti stánku a v domnienke, že tento mu stánok postriekal farbou, ho najprv vyzval, aby ukázal všetky veci, ktoré má pri sebe, načo ale poškodený vyložil len svoj mobilný telefón. Následne ho obvinený fyzicky napadol kovovou tyčou a opäť ho so slovami „Vytiahni všetko z vreciek!“ ho vyzval, aby všetko vyložil na určené miesto. Potom ho v amoku opäť udieral kovovou tyčou až sa poškodenému podarilo z miesta ujsť. Týmto konaním obvineného bola poškodenému Z. S. spôsobená materiálna škoda 178,- Eur, ale tiež mu boli spôsobené aj zranenia, ktoré si u poškodeného vyžiadali liečenie a obmedzenie v obvyklom spôsobe života po domu najmenej 7 dní. Spáchanie skutku je preukázané čiastočne výpoveďou obžalovaného O. I., ktorý spáchanie skutku nepoprel. Ku skutku sa vyjadril, popísal svoje konanie i dôvody, pre ktoré takto konal. Poprel však úmysel zmocniť sa cudzej veci a tak spáchať lúpež ako aj použitie zbrane. Spáchanie skutku je preukázané predovšetkým výpoveďou poškodeného Z. S., ktorý podrobne popísal priebeh útoku, miesta na tele, na ktoré obžalovaný, spôsob útoku i predmet, ktorým útočil a spôsob ako sa mu podarilo dostať z dosahu obžalovaného. Výpoveď poškodeného je podporená lekárskou správou zo dňa 26.10.2016, z ktorej vyplýva popis zranení, ktoré poškodený utrpel ako aj skutočnosť, že poškodený lekársku pomoc vyhľadal bezprostredne po útoku. Zranenia poškodeného, rozsah zranení, mechanizmus ich vzniku, doba liečenia a doba obmedzenia na bežnom spôsobe života je preukázaná jednak citovanou lekárskou správou a jednak znaleckým posudkom A.. A. Z. č. 144/2016 a jeho výpoveďou na súde. Znalec v posudku i vo výpovedi vylúčil, že by poškodený utrpel popisované zranenia inak ako je uvádzané. Vylučujú to na pásový tvar a priebeh zranení. Ďalej je spáchanie skutku preukázané výpoveďou svedkov L. B. W. Z. Ž. a kamerovým záznamom zo dňa 26.10.2016, ktoré potvrdili prítomnosť obžalovaného v inkriminovanom čase na mieste činu. Z kamerového záznamu je evidentné, že na mieste činu sa nachádzalo vozidlo obžalovaného, ako obžalovaný nakladá nejaké veci do vozidla a napokon s vozidlom odchádza s otvorenými piatymi dverami bez toho, aby zastavil a zatvoril ich. Zápisnicou o rekognícii osoby zo dňa 27.10.2016, ktorá bola vykonaná s poškodeným prostredníctvom nepriehľadného skla, je preukázané, že osoba O. I. je osobou, ktorá poškodeného lúpežne prepadla dňa 26.10.2016 v čase o 12:00 hod. na prístupovej betónovej ceste k ubytovni G. K. areály Y. K. K. E. A. E. K.. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 26.10.2016 vyplýva popis miesta činu a popis, stav a rozmiestnenie poškodených vecí poškodeného. Znaleckým dokazovaním duševného stavu obžalovaného neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali jeho trestnoprávnu zodpovednosť za spáchaný skutok alebo by jeho trestnoprávnu zodpovednosť oslabovali. Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedná osoba, ktorá v čase spáchania mala zachované ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Výpoveď obžalovaného, že konal v afekte zlosti je preukázaná znalecký posudkom Centra duševného zdravia, s.r.o. a a nasvedčuje tomu i kamerový záznam, z ktorého je evidentné po naložení vecí nastúpil obžalovaný do vozidla a z miesta činu odišiel bez toho, aby zatvoril piate (zadné) dvere na vozidle. Vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vykonané dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver, že skutok kladený obžalovanému sa stal a spáchal ho obžalovaný. Konanie obžalovaného po stránke objektívnej i subjektívnej napĺňa všetky zákonné znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, pretože proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. K námietke obhajoby je, že konanie obžalovaného nie je trestným činom lúpeže, nakoľko absentuje subjektívna stránka úmysel zmocniť sa cudzej veci, je potrebné uviesť, že jeho úmysel zmocniť sa cudzej veci je preukázaný najmä výpoveďou poškodeného, ktorý detailne opísal ako obžalovaný opakovane od začiatku fyzického útoku prikazoval poškodenému vyložiť všetky veci, ktoré má, nestačilo mu, keď poškodený vyložil svoj mobilný telefón, ale ďalšími útokmi a slovnými výzvami požadoval od poškodeného, aby vybral z vreciek ďalšie predmety. Úmysel obvineného zmocniť sa cudzích vecí preukazuje aj skutočnosť obžalovaný po úteku poškodeného z miesta činu pozbieral rozhádzané veci a vložil ich do kufra svojho motorového vozidla. Túto skutočnosť preukazuje nie len výpoveď svedka L. B., ktorý videl obvineného zbierať veci poškodeného zo zeme, ale aj kamerový záznam z penziónu A., na ktorom je zachytené, ako obvinený kladie do priestorov kufra svojho motorového vozidla vak aj
s bližšie nešpecifikovaným dlhým predmetom striebornej farby. Aj pri akceptovaní tvrdení obhajoby o tom, že obvinený chcel poškodeného len potrestať, je z doposiaľ zabezpečených dôkazov, napríklad zo zničeného mobilného telefónu poškodeného, zrejmé, že formou tohto potrestania malo byť nielen fyzické napadnutie, ale aj zničenie vecí poškodeného. A práve na to, aby obvinený mohol pristúpiť k tomuto zničeniu, použil násilie, aby získal aspoň dočasnú kontrolu nad vecami poškodeného. Je teda nepochybné, že úmysel poškodeného skutočne smeroval k zmocnení sa cudzej veci a to za použitia bezprostredného násilia. Úmysel páchateľa pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak nemôže zmocniť veci, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci. Tento úmysel ale nemusí smerovať k trvalej dispozícii vecou. Pritom nie je rozhodujúce ani to, či si páchateľ chcel vec privlastniť, prechodne ju užívať alebo zničiť a podobne (viď judikát R 51/1976). Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť a to vedení riadneho života. I napriek záznamom o dopravných priestupkoch je možné uvedenú poľahčujúcu okolnosť priznať. U obžalovaného ide o menej závažné dopravné priestupky. Popritom je preukázané obhajobou predloženými dôkazmi, že obžalovaný sa aktívne podieľa na charitatívnej činnosti pre zdravotne postihnutých. Priznanie k spáchaniu skutku však súd obžalovanému nemohol priznať, nakoľko obžalovaný s nepriznal ku skutku v celom rozsahu teda z hľadiska objektívnej ako aj subjektívnej stránky trestného činu. Podľa registra trestov doposiaľ nebol odsúdený, v priebehu konania nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že by obžalovaný mal sklony k páchaniu trestnej činnosti a išlo v jeho osobe o kriminálne narušeného páchateľa. V kontexte s jeho doterajšími skúsenosťami s poškodzovaním jeho majetku cudzími osobami je konanie v afekte zlosti ako aj istej miery bezmocnosti niečo spraviť s opakujúcou situáciou ako ju sám popisuje, pochopiteľné, avšak nie je ho možné akceptovať ako správanie, ktoré je v súlade so spoločenskými ako aj právnymi normami. Konanie obžalovaného považuje súd vzhľadom na všetky známe okolnosti prípadu ako aj na osobu obžalovaného za vybočenie z inak riadne vedeného života obžalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd ukladal obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, mimoriadne znížený podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a určil skúšobnú dobu 4 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním a povinnosť v skúšobnej dobe sa poškodenému sa ospravedlniť. Podľa názoru súdu podmienečným trestom odňatia slobody bude naplnený účel trestu, nakoľko sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, kedy na premenu trestu postačí niekoľko priestupkov (nemusí ísť len o dopravné priestupky), je trestom dostatočným a hrozba premeny podmienečného trestu na nepodmienečný je postačujúca na nápravu páchateľa. V prípade, že obžalovaný v skúšobnej dobe poruší, či podmienku vedenia riadneho života alebo uložené probačné povinnosti, nastupuje logická trestnoprávna reakcia v podobe premeny podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd je presvedčený, že i verejné prejednanie veci pred súdom je dostatočným výchovným pôsobením na obžalovaného, aby sa nedopustil ďalšej trestnej činnosti. Súd poučuje obžalovaného, že inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Skúšobná doba začne plynúť obžalovanému prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade, že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obžalovaný akejkoľvek trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných), prípade porušenie uložených povinností alebo obmedzení, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie bezo zvyšku všetkým v rozsudku uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa o s v e d č i l; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest v y k o n á. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že v prípade, ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona mu nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť nepodmienečný trest. Účelom trestu teda nie je len ochrana občanov pred páchaním trestných činov, ale aj výchovné pôsobenie na páchateľa, ktoré má smerovať k tomu, aby v ďalšom živote viedol riadny život. Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Súd o náhrade škody nerozhodoval, nakoľko poškodený si na náhradu škody do skončenia vyšetrovanie neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.