Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/10/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Z. S., nar. XX. J. XXXX, trvale bytom X. N. XXXX/ XX, XXX XX G. I., občan Slovenskej republiky, vedenej pod sp. zn. EX 5121/15 súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislva, o vymoženie 780,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Er/219/2015-34 zo dňa 10. marca 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Er/219/2015-34 zo dňa 10. marca 2016 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hornom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 9Er/219/2015-34 zo dňa 10. marca 2016 exekúciu zastavil. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že exekučný súd poverením zo dňa 30. apríla 2015 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 780,00 Eur s príslušenstvom na podklade právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 09292/14 zo dňa 14. novembra 2014. Exekučný súd z predloženej Zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinný dňa 3. augusta 2012 (ďalej len „Zmluva“) zistil, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže oprávnený ju uzavrel v postavení dodávateľa a povinný mal postavenie spotrebiteľa, nakoľko nekonal v rámci predmetu jeho obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva ako zmluva spotrebiteľská obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v zmysle záona absolútne neplatné. Takou podmienkou je rozhodcovská zmluva zo dňa 3. augusta 2012 uzatvorená medzi oprávneným a povinným, ktorá vyžaduje od povinného ako spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Predmetná rozhodcovská zmluva je neprijateľnou a neplatnou, aj keď spotrebiteľovi umožňuje sa svojich práv domáhať nielen na rozhodcovskom súde, keďže v prípade, ak sa rozhodcovské konanie začne na návrh dodávateľa, je spotrebiteľ povinný sa rozhodcovskému konaniu podrobiť. Rozhodcovská zmluva je teda neplatná a rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť a ním vydaný rozhodcovský rozsudok sa nemohol stať vykonateľným, a preto exekučný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil.

2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zastúpení advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, odvolanie, v ktorom žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 237 písm. f), § 205 ods. 2 písm. b) a f) a § 221 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Súd prvej inštancie oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko účastníkom konania znemožnil viesť kontradiktórne konanie. Súd prvej inštancie totiž neupozornil účastníkov konania na neprijateľnú podmienku a nedal im možnosť vyjadriť sa k nej. Samotné podriadenie sa rozhodcovskému súdu na základe rozhodcovskej doložky, hoci aj formulárového typu, nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nakoľko obe strany stoja pred rozhodcovským súdom v rovnakom postavení. Ak exekučný súd už vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, nie je možné, aby následne posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky a na takéto posúdenie viazal zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie vôbec nekládol spotrebiteľovi otázku, či zamýšľa uplatniť neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Súd podľa oprávneného nemôže sám vyhodnotiť zmluvnú podmienku ako neprijateľnú podľa noriem spotrebiteľského práva, ak sa povinný sám nedovoláva nekalého a nezáväzného charakteru zmluvnej podmienky. Exekučný súd nemôže vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, akoby bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd nie je súdom podľa § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Podľa oprávneného je neprijateľné, aby exekučný súd mohol kedykoľvek bez časového obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených rozhodcovským rozsudkom. Preskúmanie rozhodcovského rozsudku je možné len v rámci revíznych postupov podľa § 40 a nasl. ZRK. Povinnému nič nebránilo túto možnosť využiť a podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušnému všeobecnému súdu. Súd prvej inštancie konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu nad rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Exekučný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania len na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený poukázal na článok 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článok č.14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvej inštancie podľa oprávneného odlišne zaobchádzal s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej. Oprávnený mal v konaní pred súdom prvej inštancie výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Súd prvej inštancie vylúčil oprávneného z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí, a to z titulu platnej Zmluvy. Postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania, práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy, a teda k porušeniu práva oprávneného na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces. Spod prvej inštancie neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ustanovenie § 40 a § 43 ZRK a aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 ZRK, ktoré podľa oprávneného interpretoval nesúladným spôsobom. Exekučný súd vo veci aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“). Oprávnený namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o jeho právnom postavení. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal potrebné dokazovanie, pričom k záverom dospel len na základe domnienok. Účastníci konania nemali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, či navrhnúť ďalšie dokazovanie na preukázanie nimi tvrdených skutočností. Exekučný súd je v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) ZRK oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi, a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu, neustanovuje, že spory so dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd, alebo na všeobecný súd. Možnosť voľby účastníkmi dojednaná bola, preto nejde o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Oprávnený nesúhlasil ani s posúdením Zmluvy ako zmluvy o spotrebnom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery na základe Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona. Oprávnený ďalej poukázal na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania. Dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril podaním doručeným exekučnému súdu dňa 21. novembra 2018, v ktorom uviedol, že oprávnený pri svojej argumentácii vychádza z nesprávneho právneho predpokladu. Povinný poukázal na ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK ako aj Smernicu a na rozpor dojednanej rozhodcovskej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej so zákonom a dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa povinný plne stotožňuje s napadnutým rozhodnutím exekučného súdu, rozhodcovskú „doložku“ považuje za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Povinný žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu potvrdil.

5. K vyjadreniu povinného sa vyjadril podaním zo dňa 3. decembra 2018 oprávnený a uviedol, že sa pridržiava svojho odvolania v plnom rozsahu a nesúhlasí s tvrdeniami povinného v jeho vyjadrení. Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv tak prostredníctvom rozhodcovského konania, ako aj prostredníctvom konania pred všeobecným súdom. Nie je tak daná výlučnosť právomoci rozhodcovského súdu a povinný má možnosť sa v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Následne oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky v exekučných veciach. Podpisom rozhodcovskej doložky obe strany vyjadrili súhlas s prejednaním sporu pred ustanoveným rozhodcom. Povinný sa slobodne rozhodol o podpísaní doložky a mal možnosť vyjadriť nesúhlas s menovaním rozhodcu. Povinný rovnako mohol podať námietku predpojatosti rozhodcu a mal možnosť tak urobiť aj v žalobnej odpovedi. V danom prípade sa jedná o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku, ktorá nemôže byť posúdená ako neprijateľná. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Povinný podpisom rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste vyhlásil, že s jej uzatvorením súhlasí a že bol pred jej uzatvorením poučený o jej dôsledkoch. Vzhľadom na uvedené preto oprávnený žiadal, aby odvolací súd rozhodol v zmysle podaného odvolania.

6. Podaním zo dňa 12. februára 2018 následne právny zástupca oprávneného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 oznámil exekučnému súdu, že dňa 6. februára 2018 došlo k vypovedaniu všetkých plnomocenstiev medzi oprávneným a daným právnym zástupcom, ktorý už vzhľadom na uvedené oprávneného právne nezastupuje.

7. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. (2) Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

11. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci premetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

14. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

16. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením exekučného súdu č. k. 9 Er/219/2015-34 zo dňa 10. marca 2016 bola exekúcia proti povinnému zastavená. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 09292/14 zo dňa 14. novembra 2014, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 31. decembra 2014 a vykonateľnosti dňa 5. januára 2015, a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 780,00 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 3. augusta 2012 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 1000,00 Eur. V ten istý deň bola uzavretá Rozhodcovská zmluva na samostatnej listine, ktorá v čl. I bod 1 a v čl. II. bod 1 obsahovala text, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto

rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. 17. Odvolací súd vychádzajúc výlučne z odvolacích dôvodov, ktorými je podľa § 380 ods. 1 viazaný, vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený v odvolaní nenapáda postavenie povinného ako spotrebiteľa, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do postavenia povinného ako spotrebiteľa nepreskúmaval.

18. K odvolacej námietke oprávneného, podľa ktorej súd prvej inštancie prekročil svoju právomoc, ak po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie preskúmal exekučný titul, odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne zareagovať. Exekučný súd teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, v ktorom súd uviedol, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. 19. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

20. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje. Pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, tento trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Predmetná Rozhodcovská zmluva vykazuje znaky neprijateľných podmienok a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. ju odvolací súd posúdil ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z textu Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 3. augusta 2012 je zrejmé, že sa viaže priamo k Zmluve, ktorú uzatvoril povinný (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava. Aj keď je

Rozhodcovská zmluva samostatnou zmluvou, podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako podmienku Zmluvy z toho istého dňa, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Túto skutočnosť oprávnený ani nenamietal. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolností súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorí súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen VOP, ale aj predformulárové znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Z dôvodov tak, ako je uvedené vyššie, ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy, keďže vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa, a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej Zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19, v ktorom Ústavný súd považoval za potrebné zaujať stanovisko k zásadnej otázke, či súd mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu): „Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorí svoju právomoc odvodzovali z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ článku 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne“.

21. Odvolací súd ďalej uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP.

23. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 . Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .