Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-17-2022.pdf
PDF · 90.06 KB
Case nature
Subarea
20CoP/17/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci navrhovateľky - matky: O.G. K., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom: F., M. XX, t. č. bytom: F., G. X, v zastúpení: JUDr. Anna Jamborová, advokátka, so sídlom: Farská 5, Nitra, a muža, ktorého otcovstvo má byť určené: E. Š., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: F., T.. F. XXX/XX, v zastúpení: Mgr. Juraj Berežný, advokát, AK vo Svidníku, Centrálna 2/38, a maloletého dieťaťa: M. K., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom: F., G. X, v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom: Krátka 1, Senec, o určenie otcovstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca voči opravnému uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08. marca 2021, č.k. 44Pc/13/2017-119, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08. marca 2021, č.k. 44Pc/13/2017-119 v napadnutej časti m e n í tak, že navrhovateľke súd priznáva voči odporcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že výška trov konania navrhovateľky predstavuje sumu 530,- €.“
II. Odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 44Pc/13/2017-101 zo dňa 16.12.2019 určil, že E. Š., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletej M. K., nar. XX.XX.XXXX z matky O. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX. Maloletú M. K. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej M. K. sumou 200,-€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom 01.05.2017. Zročné výživné od 01.05.2017 do 16.11.2019 vo výške 6.200,- € uložil otcovi povinnosť zaplatiť v štyroch splátkach tak, že prvú splátku vo výške 1.550,- € uhradí do 16.01.2020, druhú splátku vo výške 1.550,- € uhradí do 16.02.2020, tretiu splátku vo výške 1.550,- € uhradí do 16.03.2020, štvrtú splátku vo výške 1.550,- € uhradí do 16.04.2020, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Styk otca s maloletou súd neupravil. Posledným výrokom súd prvej inštancie priznal navrhovateľke voči odporcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré uložil odporcovi zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.
2. Súd prvej inštancie následne opravným uznesením zo dňa 08.03.2021, č.k. 44Pc/13/2017-119 opravil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania tak, že VI. výrok rozsudku má znieť nasledovne: .......... „Navrhovateľke súd P. X. odporcovi O. Z. M. X. E. XXX %., M. L. odporca P. K. Y. P.F. Y. D. P. E. X. F. Ú. D. X. O. Z. M..“............, pričom výška trov konania navrhovateľky predstavuje sumu 1.251,25 € “..........
3. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 58 CMP, podľa ktorého o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí, bol povinný rozhodnúť aj o výške trov konania, a preto rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 224 Civilného sporového poriadku opravil.
4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec, ktorý v rámci svojho odvolania uviedol, že s navrhovateľkou v priebehu konania vo vyššie uvedenej právnej veci uzavrel rodičovskú dohodu, obsah ktorej je uvedený vo výroku rozsudku I., II., III., IV., V. a VI. Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 16.12.2019. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že mimo schválenej rodičovskej dohody sa dohodli aj na jej výške trov konania v sume 530,- €, s čím súhlasila navrhovateľka, ako aj jej právna zástupkyňa. Ako dôkaz predložil sms komunikáciu jeho právneho zástupcu a právnej zástupkyne navrhovateľky, podľa ktorej je zrejmé, že výška trov navrhovateľky za 4 úkony právnej služby je bez cestovných náhrad 416,90 €. Na základe tejto dohody mu právna zástupkyňa navrhovateľky dňa 17.12.2019, a teda na druhý deň po schválení rodičovskej dohody zaslala faktúru na sumu 530,- € (vrátane cestovných náhrad), ktorá jej bola zo stany otca uhradená dňa 18.12.2019. Na základe vyššie uvedenej dohody mala právna zástupkyňa navrhovateľky vyčísliť konajúcemu súdu trovy konania v dohodnutej výške na sumu 530,- €, pričom mala zároveň uviesť, že uvedená výška trov konania navrhovateľky je už uhradená. Na základe vyššie uvedeného odporca navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Navrhovateľka sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že odporca voči uzneseniu podal odvolanie, v ktorom tvrdí, že bola uzavretá s navrhovateľkou rodičovská dohoda vo všetkých výrokoch rozsudku. Citovaným rozsudkom však nebola schválená rodičovská dohoda, ale bolo rozhodnuté súdom tak, ako sa dohodli. Predmetom odvolania však bola iba výška trov konania, ktorú navrhovateľke priznal súd t.j. 1.251,25,-€. Navrhovateľka v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že nespochybňuje fakt, že jej odporca dňa 18.12.2019 uhradil sumu 530,- €. Súčasne uviedla, že pri vyčíslovaní tejto sumy sa však pomýlila a vychádzala z nesprávneho základu pre výpočet tarifnej odmeny. Má za to, že je správny postup súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z ust. § 10 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 13 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb t.j. mesačné výživné vo výške 200,- €, čo predstavuje ročnú sumu 2.400,- € x päťnásobok ročného plnenia, čo predstavuje základ 12.000,- €. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že išlo o dohodu, tak súhlasí s tým, že dohoda bola, že ide o 4 úkony právnej pomoci. Nesprávny bol jej výpočet, keď vychádzala pri týchto úkonoch z nesprávneho základu tarifnej odmeny pre 4 úkony. Súd taktiež uznal 4 úkony právnej pomoci, pričom 1 úkon právnej pomoci vyrátaný zo základu 12.000,- € predstavuje sumu 287,14 €. V rámci svojho vyjadrenia uviedla, že sa stotožňuje sa s právnym názorom Okresného súdu Bratislava III, pokiaľ ide o výpočet trov právneho zastúpenia vo výške 1.251,25 €. Po uhradení sumy 530,- € odporcom, zostáva rozdiel vo výške 721,25,- €, ktorý požaduje uhradiť.
6. Právna zástupkyňa navrhovateľky sa vo veci vyjadrila tak, že podľa nej odporcove tvrdenie, že sa dohodli na znížení tarifnej odmeny v zmysle § 13 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. nie je pravdivé a v rozpore so zákonom. V uvedenom ustanovení § 13 je iba jedna zákonná možnosť zníženia tarifnej odmeny a to v ods. 2 o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb a to v danom prípade nie je naplnené, preto sa nemohli dohodnúť na tomto protizákonnom postupe.
7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 CSP).
8. Podľa čl. 11 ods. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku, kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.
9. Podľa čl. 4 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
10. Podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
11. Z obsahu spisu podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že rodičia sa v konaní pred súdom prvej inštancie dohodli a na základe tejto dohody meritórne rozhodol súd prvej inštancie. Je nepochybné, že odporca po vypracovaní znaleckého posudku uznal dôvodnosť návrhu navrhovateľky, týkajúceho sa určenia otcovstva k maloletej M.. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, ak priznal navrhovateľke voči odporcovi nárok na náhradu trov konania. Z obsahu podaného odvolania, ako aj z vyjadrenia samotnej navrhovateľky vyplýva, že účastníci prostredníctvom svojich právnych zástupcov sa po vydaní rozhodnutia vo veci dohodli o výške trov konania tak, že odporca uhradí navrhovateľke odmenu za 4 úkony právnej pomoci + cestovné t.j. sumu trov konania v celkovej výške 530,- €. Navrhovateľka v rámci svojho vyjadrenia predmetnú dohodu potvrdila a súčasne uviedla, že odporca jej aj riadne predmetné trovy vo výške 530,- € uhradil. Má však za to, že pri výpočte trov právneho zastúpenia urobila chybu, nakoľko tieto nesprávne vypočítala, a preto požaduje úhradu aj toho zvyšku t.j. tak, ako trovy vypočítal súd prvej inštancie. Uvedený nárok navrhovateľky však odvolací súd nepovažuje za odôvodnený. V danom prípade je treba konštatovať, že na uvedenú procesnú situáciu neexistuje konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré by takúto situáciu riešilo, a preto aj odvolací súd vychádzal zo základných princípov Civilného sporového poriadku a to konkrétne z čl. 4 ods. 1, 2 podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že dohoda ohľadom výšky trov konania medzi účastníkmi bola uzavretá po rozhodnutí súdu prvej inštancie, a súčasne na úrovni právnych zástupcov účastníkov. O uvedenom svedčia aj listinné dôkazy založené v súdnom spise a to konkrétne faktúra právnej zástupkyne matky vo vzťahu k odporcovi na sumu 530,- €, z ktorej vyplýva, že fakturuje dohodnutú odmenu za poskytnutie právnej pomoci. Uvedené taktiež vyplýva z SMS komunikácie právnej zástupkyne matky, ktorá si výšku trov konania vo vzťahu k odporcovi týmto spôsobom vyčíslila. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odporca predmetné trovy konania obratom t.j. dňa 18.12.2019 vo výške 530,- € riadne uhradil. Keďže v danom prípade predmetná dohoda medzi právnymi zástupcami účastníkov bola uzavretá po rozhodnutí súdu prvej inštancie, pričom ide o dohodu ohľadom výšky trov konania, odvolací súd má za to, že k tejto dohode je potrebné prihliadnuť a to už len z dôvodu, že dohoda medzi účastníkmi má vždy prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Odvolací súd však pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj článok 11 ods. 3 základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého platí, kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Inými slovami, ak sa právna zástupkyňa matky pri vyčísľovaní trov právneho zastúpenia zmýlila a za základ pre výpočet trov použila nesprávnu sumu uvedené neznamená, že automaticky jej má byť prostredníctvom rozhodnutia súdu táto správna suma priznaná ako výška trov konania, nakoľko u každého právneho zástupcu ako odborne a právne zdatného sa predpokladá dostatočná profesijná odbornosť k tomu, aby vedel, čo slúži pre základ výpočtu pre trovy právneho zastúpenia, a preto takéto pochybenie je potrebné vykladať na jeho ťarchu. Odvolaciemu súdu sa javí byť nespravodlivé, ak by k takejto dohode právnych zástupcov o výške trov konania neprihliadol, respektíve by takúto dohodu dvoch právnych zástupcov modifikoval v prospech jedného z nich, len preto, že pri svojom výpočte jeden z nich urobil chybu. Preto odvolací súd zohľadnil špecifickosť danej situácie a odvolanie odporcu posúdil ako dôvodné, v dôsledku čoho uznesenie súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 CSP). Keďže trovy konania vo výške 530,- € boli riadne uhradené nebolo potrebné v rámci výroku už túto povinnosť určiť.
12. Pokiaľ ide o nárok odporcu na náhradu trov odvolacieho konania, je pravdou, že odporca bol v odvolacom konaní úspešný, a teda v zmysle ustanovenia § 255 C s.p. V spojení s § 396 CSP by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V rámci zachovania spravodlivosti má však odvolací súd za to, že, ak sa raz právni zástupcovia dohodli na trovách konania v konečnej výške 530,- €, nemôže ani právny zástupca odporcu požadovať tieto trovy, hoci bol v rámci odvolacieho konania úspešný. Z tohto dôvodu odvolací súd vzhliadol dôvod aplikovať ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade odvolací súd prihliadol k špecifickosti danej situácie a dohodu o výške trov
konania uzavretú medzi právnymi zástupcami účastníkov vyhodnotil ako dohodu o konečnej výške trov konania, a preto ani v tomto smere odvolací súd nárok odporcu na priznanie trov odvolacieho konania nevzhliadol ako dôvodný. Odvolací súd ustálil, že v tomto prípade sa javí dôvodné uplatnenie princípu spravodlivosti aj pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania a to hlavne za situácie, že odvolací súd pri posudzovaní meritórnych trov konania uprednostnil dohodu medzi právnymi zástupcami o výške týchto trov, pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Inými slovami, napriek úspechu odporcu v odvolacom konaní, odvolací súd odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).