Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-322-2018.pdf
PDF · 101.81 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/322/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu X. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., V. XXX, proti žalovanému L. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, právne zastúpeného Mgr. Tomášom Hôrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Košice, Trieda KVP 1, IČO: 42 408 288, v konaní o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/29/2018-43 zo dňa 08. 08. 2018, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd odmietol žalobu žalobcu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 6Up/377/2017, v ktorom konaní bol vydaný platobný rozkaz, a to dňa 02. 11. 2017. Žalobca v návrhu poukázal na to, že o výške istiny, na ktorú bol zaviazaný týmto platobným rozkazom sa dozvedel až v januári roku 2018. Elektronickú schránku, kam mu bol platobný rozkaz doručený si zriadil približne v rokoch 2013 alebo 2014, pričom prvýkrát ju použil až v marci alebo apríli roku 2017 a vzhľadom k tomu, že nebol zvyknutý používať túto elektronickú schránku bežným spôsobom, unikol mu celý proces upomínacieho konania.
2. Okresný súd aplikujúc ust. § 413 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“) v spojení s § 403 ods. 1 CSP, § 405 CSP, žalobu na obnovu konania odmietol nakoľko dospel k záveru, že bola podaná oneskorene.
3. Okresný súd mal v konaní za preukázané, že v rámci konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 6Up/377/2017 bol vydaný platobný rozkaz, ktorý zaviazal žalobcu na splnenie povinnosti - zaplatiť sumu 19.000,- € s príslušenstvom. Nakoľko súd lustráciou elektronických schránok zistil, že žalobca v tomto konaní má svoju elektronickú schránku s identifikátorom rodného čísla aktivovanú na doručovanie, uvedený platobný rozkaz spolu so všetkými prílohami doručoval v zmysle § 32 ods. 6 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „zákon o e-Governmente“) do tejto elektronickej schránky do vlastných rúk s fikciou doručenia. Prílohami k platobnému rozkazu, ktoré boli doručované žalobcovi v tomto konaní do jeho elektronickej schránky, tvorili dokumenty, a to všeobecné poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu, formulár na podanie odporu, návrh na vydanie platobného rozkazu, potvrdenie o pridelení veci, plnomocenstvo, zmluvu o pôžičke, podanie k spisu - doplnenie prílohy, ako aj potvrdenie o čiastočnom zaplatení dlhu a prístupový kód pre žalovaného k elektronickému súdnemu spisu (ESS).
4. Vzhľadom k tomu, že žalobca v tomto konaní v 15-dňovej úložnej lehote platobný rozkaz spolu s vyššie uvedenými prílohami si vo svojej elektronickej schránke neprevzal, pričom predpokladom prevzatia resp. prečítania je odoslanie elektronickej doručenky súdu, platobný rozkaz vrátane všetkých elektronických dokumentov bolo potrebné považovať za doručené, (nakoľko bol tento platobný rozkaz spolu s prílohami doručovaný s fikciou doručovania), a to dňom márneho uplynutia úložnej lehoty, teda dňa 18. 11. 2017.
5. Okresný súd konštatoval, že pre včasné podanie žaloby na obnovu konania je potrebné dodržať lehotu 3 mesiacov odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť, pričom zmeškanie tejto lehoty nie je v zmysle CSP prípustné. V prejednávanej veci preto okresný súd nemohol iné, ako konštatovať, že zákonná subjektívna 3-mesačná lehota vyplývajúca z § 403 ods. 1 CSP žalobcovi uplynula dňom 18. 02. 2018, teda nebola dodržaná, a ak žaloba na obnovu konania bola podaná na pošte dňom 03. 04. 2018 a doručená súdu dňa 06. 04. 2018, s poukazom na ustanovenie § 413 ods.1 písm. a) CSP žalobu na obnovu konania, ktorá bola podaná oneskorene, odmietol.
6. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 CSP.
7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý v odvolaní opätovne poukázal na to, že elektrickú schránku si zriadil približne v roku 2013 alebo 2014, avšak prvýkrát ju použil až v marci alebo apríli 2017 a v dôsledku toho, že ju nepoužíval bežným spôsobom, mu unikol celý proces upomínacieho konania. Mal za to, že obsah rozhodnutia sa mu ako adresátovi sprístupní až po potvrdení (autorizácii) notifikácie o doručení. Keďže notifikáciu o doručení v tejto lehote nepotvrdil, správa sa podľa neho považuje za nedoručenú. Naviac zákonodarca pamätal aj na situácie, keď adresát z objektívnych príčin, bez vlastného pričinenia nemôže elektronické úradné rozhodnutia prevziať a oboznámiť sa s jeho obsahom a na tento účel bol ustanovený inštitút neúčinnosti elektronického doručenia v zmysle § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente.
8. Žalobca v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu, že žalovaný odmietol žalobu v celom rozsahu a namietal tiež, že v prejednávanom prípade boli dané dôvody na obnovu konania podľa § 397 písm. a), b) CSP . Neuvedenie splatenia sumy 5.000,- € pred vydaním platobného rozkazu, ktorá suma bola splatená ešte 3. februára 2017, podľa neho evokuje, že bola splnená aj podmienka uvedená v § 397 písm. c) CSP, t. j. že proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní. Žalovaný tak jednoznačne úmyselne neuviedol to, že suma 5.000 € už bola splatená pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, a to s cieľom osobného obohatenia sa a s cieľom spôsobiť žalobcovi čo najväčšiu ujmu na majetkových právach. Na úmyselné cielené konanie žalovaného poškodiť jeho ako žalobcu v čo najväčšej miere svedčí aj to, že žalobca sa snažil zabezpečiť dojednanie úpravy dlžnej sumy v januári 2018, na čo žalovaný nereagoval a nemienil odstrániť tak úmyselne uvedený nepravdivý údaj o výške dlhu a vymáhanej sume.
9. Žalobca ďalej v odvolaní tvrdil, že okresný súd opomenul zásadnú skutočnosť, že žalovaný sa vyjadril len k procesným chybám a nevyjadril sa k tvrdeniu žalobcu ohľadne výšky vymáhanej sumy. Nesúhlasí preto s tým, že súd a priori odmietol návrh na obnovu konania len z argumentov uvádzaných žalovaným, preto považuje za dôvodné skonštatovať, že zrejme najdôležitejším dôvodom pre povolenie obnovy konania je spáchanie trestného činu zo strany žalovaného s cieľom osobného obohatenia sa najmenej o 5.889,80 €. Nepovažuje zo strany súdu za korektné, že akceptoval len pripomienky žalovaného, ale neskúmal dôsledne jeho argumenty, ani návrhy na vykonanie dokazovania. Už samotná skutočnosť, že žalovaný vo svojom vyjadrení ani len nespomenul, nepoprel vyplatenie sumy, a teda sa vôbec nevyjadril k vyplateniu sumy 5.000,- €, nasvedčuje tomu, že žalobca žalovanému skutočne vrátil spomínanú sumu. Žalovaný sa v plnej miere spoliehal na to, že procesné pochybenia budú postačujúce na zamietnutie návrhu na obnovu konania, čo sa žiaľ v tomto prípade aj podľa žalobcu potvrdilo.
10. Žalobca v odvolaní okresnému súdu vytýkal podceňovanie právnej funkcie Ústavy Slovenskej republiky, ktorú možno považovať za jej kľúčovú funkciu. Jej nadradenosť vo vzťahu ku všetkým ostatným vnútroštátnym prameňom práva je logicky podmienená jej obsahom, t. j. skutočnosťou, že upravuje fundamentálne spoločenské vzťahy ale tiež tým, že ide o akt pôvodnej - konštitutívnej moci. Poukázal v tejto súvislosti na článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj článok 46 ods. 3 a článok 47 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhol, aby odvolací súd „prehodnotil“ svoje
rozhodnutie a rozhodol tak o zvýšenom právnom záujme na ochrane práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie v celom rozsahu neuznáva a poukázal na to, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Stotožnil sa s právnym záverom okresného súdu v tom, že žalobca nepodal žalobu včas v subjektívnej 3-mesačnej lehote podľa § 403 ods. 1 CSP v spojení s § 413 ods. 1 písm. a) CSP. V tejto súvislosti doplnil, že § 405 CSP odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nepripúšťa, pričom na zmeškanie lehoty upozornil už v písomnom podaní zo dňa 21. 05. 2018, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje aj v tomto vyjadrení. Najviac doplnil, že žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne relevantné tvrdenia ani dôkazy vo vzťahu k dôvodu odmietnutia žaloby, teda vo vzťahu k zmeškaniu jeho subjektívnej 3-mesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Naopak uvádza len ďalšie nové tvrdenia vo vzťahu k dôvodom obnovy konania, resp. opakuje pôvodné tvrdenia. K novým tvrdeniam žalobcu uviedol, že takéto tvrdenia sú v rámci odvolacieho konania neprípustné, a to z dôvodu zákazu novôt v odvolacom konaní podľa § 366 CSP.
12. Napriek tomu, že nové tvrdenia žalobcu sú v odvolacom konaní vylúčené, k novým tvrdeniam uvedeným v bode 1 odvolania, žalovaný uviedol, že žalobca má nesprávny právny názor o tom, že sa po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty správa doručená do elektronickej schránky nepovažuje za doručenú. Poukázal na novelizované ustanovenie § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, podľa ktorého elektrická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považujú za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou, uvedenými na elektronickej doručenke, alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Žalobcovi v tomto konaní bol platobný rozkaz spolu s prílohami zákonným spôsobom doručený dňa 18. 11. 2017, a teda týmto dňom sa všetky písomnosti dostali do jeho dispozičnej sféry. Týmto dňom mu začala plynúť subjektívna lehota, nakoľko týmto dňom sa mohol žalobca dozvedieť o tvrdenom dôvode obnovy konania.
13. Žalovaný zároveň vo vyjadrení poukázal na to, že ak žalobca v odvolaní poukazuje na inštitút „neúčinnosti elektronického doručenia“ v zmysle § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente, mal sám žalobca osobitným návrhom požiadať o neúčinnosť elektronického doručenia tak, ako to vyžaduje § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente, pričom tento návrh je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil, alebo mohol oboznámiť. Je teda zrejmé, že žalobca zmeškal aj túto lehotu a bez ohľadu na uvedené by nespĺňal ani podmienky na určenie neúčinnosti elektronického doručenia, pretože tie sú dané iba v prípade objektívnej nemožnosti prevzatia správy, ktoré nevznikli na strane adresáta. Zo samotných tvrdení žalobcu uvedených či už v žalobe alebo odvolaní nevyplýva žiadna objektívna nemožnosť prevzatia elektronických písomností bez jeho zavinenia.
14. Za nedôvodné považuje žalovaný aj tvrdenie žalobcu v odvolaní, podľa ktorého sú dané dôvody na obnovu konania podľa § 397 písm. a), b) CSP, ak súd akceptoval len pripomienky žalovaného a neskúmal dôsledne argumenty žalobcu. V uvedenej veci žalovaný uviedol, že súd žalobu odmietol z dôvodu, že žalobca nepodal žalobu včas v subjektívnej 3-mesačnej lehote, v dôsledku čoho sa súd už nemusel vysporiadať s tvrdenými dôvodmi žaloby na obnovu konania, nakoľko žalobca sám súdu nepreukázal jednu z procesných podmienok, a to včasnosť podania žaloby. Z tvrdení žalobcu jednoznačne vyplýva, že ním uvádzané skutočnosti a dôkazy existovali už v čase pôvodného rozhodnutia, a teda mohol ich uplatniť už v pôvodnom konaní, čo však ale neurobil z dôvodu vlastnej nečinnosti, čím si sám zmaril možnosť procesného uplatnenia ním tvrdených skutočností a dôkazov. Naviac tvrdenia, ktorými žalobca odôvodňuje návrh na obnovu konania, t. j. že nebol zvyknutý elektronickú schránku bežne využívať a z tohto dôvodu mu unikol celý proces upomínacieho konania a nemohol uplatniť námietky voči údajne nižšej sume nezaplatenej istiny, nemožno považovať za skutočnosti, ktoré bez svojej viny nemohol v pôvodnom konaní použiť a nemožno ich považovať ani za dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní.
15. Na záver žalovaný vo vyjadrení zopakoval, že žalobu na obnovu konania v celom rozsahu neuznáva, čo konštatoval vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 05. 2018 a z čoho vyplýva, že neuznával ani tvrdené dôvody obnovy konania, ani samotné tvrdenia o nezapočítaní údajne zaplatenej sumy 5.000,- € do istiny dlhu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona CSP) prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
17. Po preskúmaní veci ako aj odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje, že okresný súd postupoval v súlade so zákonom a na žalobu aplikoval dôvodne ust. § 413 ods. 1 písm. a) CSP, keď považoval žalobu na obnovu konania, ako žalobu podanú oneskorene. Okresný súd rozhodnutie náležite odôvodnil, preto odvolací súd poznamenáva, že na dôvody v rozhodnutí okresného súdu uvedené odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:
18. Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré Civilný sporový poriadok pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu dvoch druhov lehôt, a to subjektívnej, t. j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol vzhľadom k prihliadnutiu na všetky okolnosti a pomery dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého si mohol dôvod obnovy konania uplatniť a druhou lehotou je lehota objektívna, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná preukázať strana, ktorá obnovu konania navrhuje. Zmeškanie zákonných lehôt predpísaných Civilným sporovým poriadkom na uplatnenie žaloby na obnovu konania nemožno odpustiť.
19. Podanie žaloby na obnovu konania oneskorene tvorí neodstrániteľnú prekážku v konaní a súd je povinný žalobu v takom prípade odmietnuť podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP. Keďže okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobu na obnovu konania žalobca nepodal včas, nemusel sa vysporiadať s tvrdenými dôvodmi žaloby na obnovu konania.
20. Uvedený záver vyplýva aj z tej skutočnosti, že podľa právnej úpravy je súd oprávnený v taxatívne určených prípadoch (§ 413 ods. 1 písm. a/ až e/ CSP) ešte pred tým, ako bude rozhodovať o povolení obnovy konania, žalobu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania odmietnuť. Až v prípade, ak nie sú dané dôvody, pre ktoré súd žalobu na obnovu konania odmietne, rozhoduje o tom, či obnovu konania povolí alebo žalobu na obnovu konania zamietne, teda až v takom prípade dôvody obnovy konania skúma - posudzuje.
21. Žalobca v odvolaní však žiadnym spôsobom nespochybnil právne závery okresného súdu spočívajúce v tom, že žaloba na obnovu konania nebola podaná včas. Opakovane len tvrdil, že elektronickú schránku si zriadil približne v roku 2013 alebo 2014 a prvýkrát ju použil až v marci alebo apríli 2017 a sám uznal, že nepoužívaním tejto elektronickej schránky bežným spôsobom mu unikol celý proces upomínacieho konania. Napriek tomu, že v odvolaní poukazoval na ust. § 33 ods. 1 zákona o e- Governmente, návrh na neúčinnosť elektronického doručovania z jeho strany podaný nebol.
22. Ako vyššie uvádzal odvolací súd, zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná preukázať tá strana, ktorá obnovu konania navrhuje. Žalobca tvrdil, že to bolo v januári 2018 z platobného rozkazu. Sám uznal, že mu začiatkom novembra roku 2017 bolo doručené rozhodnutie zo súdu elektronicky, ale keďže nebol zvyknutý ním zriadenú elektronickú schránku bežne využívať, o nezapočítaní úhrady istiny vo výške 5.000,- € do istiny dlhu sa dozvedel až z platobného rozkazu v januári 2018 (č. l. 3 spisu), t. j. vlastným opomenutím sa s obsahom platobného rozkazu oboznámil až v januári 2018.
23. Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 6Up/377/2017 bol vydaný dňa 02. 11. 2017, žalobcovi bol doručený do vlastných rúk s fikciou doručenia dňom 18. 11. 2017. Je teda zrejmé, že v uvedený deň sa dostal platobný rozkaz do dispozičnej sféry žalobcu s tým, že k doručeniu platobného rozkazu došlo v súlade so zákonom č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „ZoUK“), v zmysle ktorého § 9 upravuje doručovanie platobného rozkazu.
24. Podľa §-u 9 ZoUK sa žalobcovi a žalovanému platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o e-Governmente. V zmysle tohto istého ust. §-
u 9 ods. 4 ZoUK sa platobný rozkaz doručuje žalovanému do vlastných rúk s tým, že ust. § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 CSP sa na doručovanie platobného rozkazu žalovanému nepoužijú.
25. V zmysle ZoUK, konkrétne § 32 ods. 5 písm. b) sa považuje platobný rozkaz ako elektronický dokument za doručený, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke, alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Je teda zrejmé, že v zmysle vyššie uvedených ustanovení ZoUK ako aj zákona o e-Governmente účinnom od 01. 11. 2017 (§ 32 ods. 6 zákona e-Governmente) sa žalovaný mohol o dôvode obnovy konania dozvedieť dňom doručenia, a to dňom 18. 11. 2017.
26. Podľa § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente, ak osobitný predpis neustanovuje iný postup na rozhodovanie o neúčinnosti elektronického doručenia alebo ak sa podľa osobitného predpisu neúčinnosť elektronického doručenia neposudzuje ako predbežná otázka, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické doručovanie týka, rozhodne na návrh adresáta, že elektronické doručenie je neúčinné, ak tento adresát preukáže, že: a) objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo b) na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať.
27. Z vyjadrení žalobcu vo vzťahu k tomu, že by objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane, alebo jeho pričinením, príp. že na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne znemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, príp. by takéto prevzatie bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať, z obsahu spisu vôbec nevyplývajú, preto aj v tejto rovine nemožno uvažovať o tom, že by bola naplnená podmienka pre skúmanie neúčinnosti elektronického doručenia. Sám žalobca v žalobe na obnovu konania, avšak ani v odvolaní nepoukazoval na to, že by k neprevzatiu správy doručenej súdom ( platobného rozkazu ) došlo z dôvodu objektívnej nemožnosti prevzatia správy tak, ako to poníma ust. § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente.
28. Ani tvrdenie žalobcu o zvýšenom právnom záujme na ochrane práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky nespochybňujú skutkové zistenia v uvedenej veci, na základe ktorých okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru.
29. Na záver odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na ďalší dôvod obnovy konania v zmysle § 397 CSP, odvolací súd sa uvedeným dôvodom nezaoberal, nakoľko mal za to, že žaloba na obnovu konania nebola podaná včas, teda okresný súd dôvodne žalobu na obnovu konania odmietol predtým, ako by následne rozhodoval o samotnom povolení obnovy konania.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne.
31. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na ich náhradu. Žalovanému, ktorý v odvolacom konaní bol úspešný v celom rozsahu, vznikol nárok na ich náhradu voči žalobcovi. Odvolací súd preto uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).