Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2CoE-13-2019.pdf
PDF · 77.05 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/13/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831 proti povinnému: U. X., nar. X.X.XXXX, bytom I. P. X, XXX XX Q. O., o vymoženie pohľadávky oprávnenej vo výške 354,49 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hríbikom, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn. EX 3202/2012, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/421/2012-16 zo dňa 29. októbra 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/421/2012-16 zo dňa 29. októbra 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č. k. 5Er/421/2012-16 zo dňa 29. októbra 2018 z dôvodov podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) účinného do 31. marca 2017 exekúciu zastavil. Druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,45 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Treťou výrokovou vetou rozhodol, že povinnému sa nárok na náhradu trov exekúcie nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v zmysle §57 ods.1 písmeno h/ Exekučného poriadku, nakoľko povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že oznámenie súdneho exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Na základe takto zisteného skutkového stavu, exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádza z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinný fyzická osoba v produktívnom veku (44 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor, ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, pričom uviedol, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Ďalej namietal, že v prípade ak by bola predmetná exekúcia zastavená hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR. Na základe uvedeného navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bude zamietnutý.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadril. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že v predmetnej veci bola vylustrovaná (pribežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že počet exekučných konaní v registri CRE nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje, a teda či povinný je alebo nie je nemajetný, pričom zotrval na svojom odvolaní.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Odvolací súd zistil, že dňa 16. augusta 2012 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný Výkaz nedoplatkov č. 0910016378 zo dňa 25. mája 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. júla 2012 a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenej sumu 354,49 Eur s prísl.. Exekučný súd dňa 20. augusta 2012 vydal poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie č. 5610 *028320. Dňa 12. mája 2017 bol exekučnému súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Nakoľko „lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok“. Následne exekučný súd odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 29. októbra 2018 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
9. V § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
10. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor doručil exekučnému súdu oznámenie, o tom, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Z oznámenia súdneho exekútora nevyplývajú rozhodné skutočnosti, na základe ktorých možno dospieť k skutkovému záveru o nemajetnosti povinného. Z podaného oznámenia súdneho exekútora nie je možné vôbec identifikovať, aká konkrétna lustrácia majetkovej podstaty povinného bola vykonaná. Túto skutočnosť súdny exekútor vo svojom oznámení nekonkretizoval a ani neuviedol. Iba všeobecné tvrdenie súdneho exekútora o vykonaní lustrácie majetkových pomerov bez bližšej konkretizácie nie je dostatočným dôkazom o nemajetnosti povinného. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
11. V posudzovanom prípade exekučný súd pri vyhodnocovaní majetkových pomerov povinného vychádzal iba z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a teda z okolností zistených súdnym exekútorom v exekučnom konaní vedenom na exekučnom súde pod sp. zn. 5Er/421/2012.
12. Odvolací súd poukazuje na to, že k exekučnému spisu nebol súdnym exekútorom pripojený žiaden spis v zmysle ustanovenia § 174, § 176 zák. č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších právnych predpisov (viď zoznam pripojených spisov), pričom ani exekučný súd nežiadal o pripojenie iného spisu, exekučný spis teda okrem predmetného všeobecného oznámenia súdneho exekútora neobsahuje žiaden listinný dôkaz osvedčujúci šetrenie pomerov povinného.
13. V posudzovanej veci z uvedených dôvodov odvolací súd nemal podklady na verifikáciu správnosti záveru exekučného súdu o nemajetnosti povinného. Exekučný súd nevykonal dokazovanie nemajetnosti povinného oboznámením sa s exekučným spisom EX 3202/2012 za účelom vyhodnotenia majetkových pomerov povinného, t.j. či povinný vlastní nehnuteľný alebo hnuteľný majetok, či vlastní motorové vozidlo, či je poberateľom mzdy alebo dávok, či je spoločníkom obchodnej spoločnosti, či je evidovaný v živnostenskom registri, resp. či má otvorený účet v banke. Vzhľadom na uvedené nie je možné jednoznačne ustáliť, že v posudzovanej veci sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
14. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie.
15. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude povinný zabezpečiť si aktuálnu správu od súdneho exekútora ohľadne majetkových pomerov povinného a následne posúdiť otázku, či sú splnené podmienky na zastavenie konania.
16. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie.
17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP.).