Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-2-2019.pdf
PDF · 85.08 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/2/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, právne zast.: Mgr. Ľudovít Pavela, advokát, so sídlom Mlynská 2, Košice proti povinnému: Y. Y., nar. XX. Y. XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, XXX XX S. F., občan Slovenskej republiky, o vymoženie povinnosti zaplatiť 587,36 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Zuzanou Papcunovou, so sídlom Exekútorského úradu Hlavná 68, Košice pod sp. zn. EX 322/2010, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 2Er/936/2010-19 zo dňa 17. júla 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Brezno č. k. 2Er/936/2010-19 zo dňa 17. júla 2017 vo výroku I. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č. k. 2Er/936/2010-19 zo dňa 17. júla 2017 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil z dôvodov podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) účinného do 31. marca 2017. Druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 113,21 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že poverením exekučného súdu zo dňa 1. júna 2010 bola súdna exekútorka JUDr. Zuzana Papcunová poverená vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 587,36 Eur s príslušenstvom. Súdna exekútorka dňa 2. mája 2017 doručila exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. K podnetu priložila exekútorský spis EX 322/10. Exekučný súd preskúmal podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie a exekútorský spis EX 322/10 a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle citovaných predpisov, a preto exekúciu zastavil. Povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, nehnuteľností, nie je poberateľom mzdy, ani dôchodku, nevlastní ani hnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky a ktorý by bol exekučne postihnuteľný, nie je spoločníkom obchodnej spoločnosti, nie je evidovaný v živnostenskom registri a nemá otvorený účet v banke. Následne exekučný súd rozhodol o náhrade trov exekúcie, na úhradu ktorých zaviazal podľa 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že žiadne ustanovenie Exekučného poriadku obligatórne časovo neobmedzuje trvanie exekúcie a má za to, že rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie je nesprávne a predčasné, dôsledkom ktorého došlo k zmareniu účelu exekúcie, t. j. uspokojeniu nároku oprávneného, ktorý mu bol riadne priznaný a vymožením ktorého bola súdna exekútorka poverená. Exekučný poriadok a contrario počíta s možnosťou, že exekúcia bude prebiehať dlhší čas. V praxi sa vyskytujú prípady, keď povinný ako fyzická osoba začne vykonávať činnosť, z ktorej mu budú plynúť exekovateľné príjmy aj po dlhšom čase od začatia exekúcie. Zo súdnou exekútorkou tvrdenej nemajetnosti povinného nevyplýva, kedy došlo lustrácii majetku povinného zo strany súdnej exekútorky, ktorá bola dlhodobo nečinná a nevykonávala lustrácie majetku povinného pravidelne. Pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie zo dňa 13. apríla 2017, ktorý súdna exekútora odôvodnila nemajetnosťou povinného, lustráciu majetku povinného vôbec nevykonala, čo vyplýva najmä zo skutočnosti, že povinný je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník pozemkov a stavby zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. S. F.. Oprávnený je toho názoru, že súdna exekútorka nevykonávala svoje zákonné povinnosti a nepreverila aktuálne vlastnícke vzťahy, čím sama zmarila vymoženie pohľadávky oprávneného. O uvedenom svedčí rovnako skutočnosť, že v prospech oprávneného bolo k predmetným nehnuteľnostiam povinného zriadené exekučné záložné právo. Oprávnený ďalej uviedol, že v danej veci požiadal o zmenu súdneho exekútora, a to aj v 500 ďalších prípadoch, pričom v tých, v ktorých súdy návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhoveli, bol novoustanoveným súdnym exekútorom zistený majetok povinného, z ktorého došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Exekučný súd sa nezaoberal návrhom oprávneného na zmenu súdneho exekútora zo dňa 7. marca 2017 a rozhodol o zastavení exekúcie na základe podnetu súdnej exekútorky zo dňa 13. apríla 2017. Oprávnený nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam súdnej exekútorky o nemajetnosti povinného, následkom čoho došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného na spravodlivý proces. Súdna exekútorka vyhotovila podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného dňa 13. apríla 2017, a teda až po tom, čo oprávnený žiadal o zmenu súdneho exekútora, následkom čoho bolo nedôvodné sa zaoberať podnetom súdnej exekútorky. V prípade, ak by exekučný súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie by bol poverený súdny exekútor navrhnutý oprávneným, tento mohol mať na vec iný pohľad a jeho prístup k vymáhaniu pohľadávky môže byť efektívnejší. Zo strany pôvodnej súdnej exekútorky nedochádza k vykonávaniu úkonov nevyhnute potrebných k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Rozhodnutie exekučného súdu vychádza podľa oprávneného z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko exekučný súd vychádzal zo zavádzajúcich a ničím nepreukázaných tvrdení súdnej exekútorky. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie exekučného súdu.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 1. júna 2010 udelil súdnej exekútorke JUDr. Zuzane Papcunovej poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5603 034456*, sp. zn. 2Er/936/2010 proti povinnému. Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a spolu s exekučným titulom - Platobným rozkazom Okresného súdu Brezno sp. zn. 2Ro/454/2009 zo dňa 5. októbra 2009, právoplatným a vykonateľným dňa 28. októbra 2009, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť pohľadávku vo výške 587,36 Eur s príslušenstvom. Oprávnený podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora zo dňa 7. marca 2017, v ktorom navrhoval, aby exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku R.. Y. Q., Exekútorský úrad so sídlom Hlavná 115, 040 01 Košice. Súdna exekútorka JUDr. Zuzana Papcunová, Exekútorský úrad Košice, sídlo: Hlavná č. 68, 040 01 Košice doručila exekučnému súdu dňa 2. mája 2017 podanie označené ako „Podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie a postúpenie originálu exekučného spisu k č.k.: 2Er/936/2010“. Z podnetu na zastavenie exekúcie vyplynulo, že elektronickou lustráciu na príslušnom dopravnom inšpektoráte bolo zistené, že povinný nevlastní motorové vozidlo, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, na základe elektronickej súčinnosti so Sociálnou poisťovňou bolo zistené, že povinný nie je poberateľom mzdy ani dôchodku, nevlastní hnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, a ktorý by bol exekučne postihnuteľný, povinný nie je na základe lustrácie v obchodom registri spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti, nie je evidovaný v živnostenskom registri, nie je podnikateľsky činný a nemá otvorený účet v banke v SR alebo má mínusový stav.
10. Podľa obsahu § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, kedy súd musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverená súdna exekútorka doručila exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistila, že u povinného nebol zistený žiadny majetok. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
11. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil. Pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak potom v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá skutočnosť zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Navyše, aj napriek tomu, že prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným spôsobom a nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku). Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť.
12. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného, vyčkával na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.
13. V súvislosti s rozhodnutím exekučného súdu odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20. októbra 2011).
14. K odvolacej námietke oprávneného spočívajúcej v tvrdenom nesprávnom postupe exekučného súdu, keď ten podľa jeho názoru nemal dôvod rozhodovať o podnete súdnej exekútorky, nakoľko oprávnený už skôr podal návrh na zmenu súdneho exekútora, odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. V danom prípade bol exekučnému súdu doručený podnet súdnej exekútorky JUDr. Zuzany Papcunovej, z ktorého vyplýva splnenie podmienok na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Keďže exekučný súd je podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku povinný exekúciu zastaviť aj bez návrhu, ak sú splnené podmienky podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je irelevantné, či vo veci bol podaný návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, o ktorom exekučný súd v čase vydania napadnutého rozhodnutia ešte nerozhodol. Ak exekučný súd zistí zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, rozhodovanie o návrhu povinného na zmenu súdneho exekútora by bolo nehospodárne a nadbytočné. Odvolací súd preto vyhodnotil danú námietku oprávneného ako nenáležitú, keďže postup exekučného súdu bol v zmysle vyššie uvedeného správny.
15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).