Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/6/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: H. H., nar. X. R. XXXX, trvale bytom M. a H. XXX/X, XXX XX B. X. P., občan Slovenskej republiky, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, na vymoženie pohľadávky vo výške 306,00 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 12856/2015, o odvolaní povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/285/2015-77 zo dňa 9. mája 2017, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/285/2015-77 zo dňa 9. mája 2017 vo výroku I. z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Odvolanie povinného proti výroku II. Uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/285/2015-77 zo dňa 9. mája 2017 o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. Žiar nad Hronom č. k. 12Er/285/2015-77 zo dňa 9. mája 2017 vo výroku I. zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a vo výroku II. zamietol návrh povinného na odklad exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že poverením č. 5613 090300 zo dňa 14. júla 2015 exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil exekučnému súdu návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie a jej vyhlásenie za neprípustnú zo dňa 16. marca 2016. Povinný uviedol, že žiada v zmysle § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) predmetnú exekúciu odložiť, nakoľko možno očakávať, že exekúcia bude zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g), resp. písm. l) Exekučného poriadku. Predmetný exekučný titul bol vydaný na podklade neplatnej rozhodcovskej doložky a výkonom exekučného titulu by došlo k priznaniu plnenia predstavujúceho odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý je však v zmysle jej dojednania v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 4. januára 2013 (ďalej len „Zmluva o úvere“) v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovské konanie prebiehalo na podklade rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 4. januára 2013 (ďalej len „Rozhodcovská zmluva“), ktorá bola uzatvorená v rovnaký deň ako Zmluva o úvere, a teda aj tento vedľajší právny vzťah má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, rozhodcovská zmluva je formulovaná ako výhradná rozhodcovská doložka, keďže spotrebiteľa núti, aby spory zo Zmluvy o úvere riešil výlučne pred rozhodcovským súdom, ak sa pre podanie žaloby rozhodne dodávateľ. Ďalej spôsobuje nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom v neprospech spotrebiteľa. Povinný nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom Rozhodcovskej zmluvy pred jej podpisom, pretože mu bola predložená na podpis v rovnakom čase ako Zmluva o úvere

spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami a inými prílohami. Povinný nemohol ovplyvniť obsah Rozhodcovskej zmluvy, ktorej text bol vopred naformulovaný. Povinný tiež poukázal na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. K podaniu sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu oprávnený a uviedol, že Rozhodcovská zmluva obsahuje tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, ktorú zákon nevylučuje. Uzatvorenie Zmluvy o úvere taktiež nebolo podmienené uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy. Exekučný titul, ktorý bol vydaný rozhodcovským súdom na základe Rozhodcovskej zmluvy už bol predmetom skúmania exekučného súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, ktorý uznal exekučný titul za súladný so zákonom a súdnemu exekútorovi poverenia na vykonanie exekúcie udelil. V danej veci je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 12992/14 zo dňa 12. novembra 2014, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 306,00 Eur s príslušenstvom. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Rozhodcovská zmluva. Exekučný súd uviedol, že podstatou otázkou je to, či uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola naformulovaná jednou zmluvnou stranou, je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Keďže predmetná Rozhodcovská zmluva umožňovala povinnému od nej odstúpiť v lehote 10 dní od jej uzatvorenia aj bez udania dôvodu, povinnému bolo umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení Rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Exekučný súd mal za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená Rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera v rozsahu štyroch článkov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom obsahuje tiež poučenie, ako je možné sa brániť proti vydanému rozhodcovského rozsudku, a navyše bolo možné od Rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote Rozhodcovskú zmluvu je možné považovať na individuálne dojednanú. Povinný tak už pred podpisom Rozhodcovskej zmluvy mohol získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania Rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd dospel k záveru, že povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie Rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Výkon exekučného titulu taktiež nie je v rozpore s verejným poriadkom, a teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel exekučný súd k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je potrebné zamietnuť. Vzhľadom k tomu, že exekučný súd predmetnú exekúciu nezastavil a povinný neuviedol a zároveň nepreukázal žiadne ďalšie dôvody na povolenie odkladu exekúcie, exekučný súd jeho návrh na povolenie odkladu podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote povinný odvolanie v celom rozsahu, ktoré však podľa jeho obsahu smeruje len k napadnutiu výroku I. uznesenia exekučného súdu, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Odvolanie povinný odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie exekučného súdu má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, exekučný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy došlo podľa povinného k jednoznačnému zhoršeniu jeho postavenia ako spotrebiteľa najmä z dôvodu, že oprávnený si priamo a autoritatívne vo vopred predformulovanej rozhodcovskej zmluve určil pre prípad vzniku sporu zo Zmluvy o úvere možnosť výberu, či spor predloží na rozhodnutie rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu. Právo výberu totiž prináleží len tej zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh, teda v konečnom dôsledku oprávneného, ktorý má záujem, aby spory so spotrebiteľmi boli riešené pred rozhodcovským súdom. Spotrebiteľ nemá na základe takto formulovanej rozhodcovskej doložky reálnu možnosť rozhodnúť o tom, či spor s dodávateľom bude prejednaný pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Predmetná Rozhodcovská zmluva tak predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovské konanie je známe omnoho väčšou benevolenciou v prospech oprávnených ako podnikateľských subjektov. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, keďže spotrebiteľ nemohol jej znenie nijako zmeniť a ako vopred naformulovaná bola povinnému predložená na podpis. Dodávateľ neupozornil spotrebiteľa na právne dôsledky, ktoré pre neho z uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy plynú. Rozhodcovská zmluva je ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, neplatná a na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy nemohla byť daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu. Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom bez právomoci je potrebné považovať za nulitný akt. Povinný ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky vo veciach tzv. alternatívnych rozhodcovských doložiek, ktoré majú podľa jeho názoru potvrdzovať stanovisko prezentované v odvolaní. Povinný ďalej uviedol, že výkon takého

exekučného titulu je možné subsumovať pod pojem „rozpor s verejným poriadkom“, ktorý zahŕňa aj hodnoty dobrých mravov. Porušenie zákona pri vydávaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a jeho následný výkon je de facto porušením dobrých mravov, čo je podľa povinného v rozpore s verejným poriadkom. Ochrana spotrebiteľa a dodržiavanie právnych predpisov všeobecnými súdmi Slovenskej republiky sú také zásady spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky, na ktorých zachovaní je potrebné trvať bez výhrady. Záverom odvolania povinný poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky vo veciach právnej istoty a zachovania práva na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na uvedené povinný žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenil tak, že exekúciu vyhlási za neprípustnú a zastaví ju.

3. K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený podaním doručeným exekučnému súdu dňa 31. mája 2017, pričom uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým uznesením exekučného súdu. Exekučný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Predmetná Zmluva o úvere bola podľa povinného uzatvorená podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva, ktorá síce má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak nemožno ju považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere obsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a nemusela byť v nej dohodnutá okrem iného aj ročná percentuálna miera nákladov. Klienti oprávneného ďalej neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.

4. K vyjadreniu oprávneného sa vyjadril povinný podaním zo dňa 21. júna 2017 a uviedol, že naďalej trvá na podanom odvolaní. Povinný má za to, že vzťah na základe Zmluvy o úvere je vzťahom spotrebiteľským a na danú zmluvu sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Právny názor oprávneného je podľa povinného absolútne nesprávny, keďže právne predpisy na ochranu spotrebiteľa je potrebné aplikovať vždy, ak ide o zmluvný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zmluvný vzťah je potrebné subsumovať pod normy občianskeho práva. Argumentácia oprávneného, že Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je len účelovým obchádzaním zákona. Spotrebiteľský charakter Zmluvy o úvere nepovažuje povinný za sporný. Záverom povinný poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky k ochrane spotrebiteľa a princípu právnej istoty.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) a uznesenie exekučného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie.

6. Podľa § 243d ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku (1) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. (2) Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

7. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „OZ“) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci premetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 23 zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

10. Podľa § 31 ods. 1 pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

11. Podľa § 43a ods. 1 prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením exekučného súdu č. k. 12Er/285/2015-77 zo dňa 9. mája 2017 exekučný súd vo výroku I. zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a vo výroku II. zamietol návrh povinného na odklad exekúcie. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 12992/14 zo dňa 12. novembra 2014, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 15. decembra 2014 a vykonateľnosti dňa 18. decembra 2014, a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 306,00 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 4. januára 2013 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 600,00 Eur. V ten istý deň bola mandatárom oprávneného a povinným podpísaná Rozhodcovská zmluva na samostatnej listine, ktorá v čl. I bod 1 a v čl. II. bod 1 obsahovala text, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 Rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Podľa čl. II bod 3 Rozhodcovskej zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.

13. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd uvádza, že Zmluva, ktorú dňa 4. januára 2013 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník, a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 600,00 Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnému (dlžníkovi) finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Povinný (dlžník) sa v predmetnej zmluve zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že povinný je v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ.

14. Exekučný súd je v spotrebiteľskej veci povinný v každom štádiu exekúcie dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, v ktorom súd uviedol, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

15. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia.

16. V danom prípade z predloženej rozhodcovskej zmluvy, ktorá je súčasťou spisu, vyplýva, že bola podpísaná dňa 4. januára 2013 povinným ako dlžníkom a mandatárom oprávneného na strane veriteľa. Predmetnú rozhodcovskú zmluvu teda neuzatváral štatutárny zástupca oprávneného, ale oprávnený ju podpísal prostredníctvom mandatára, a teda prostredníctvom priameho zastúpenia. Ak má byť uzatvorenie predmetnej rozhodcovskej zmluvy vyhodnotené ako platný právny úkon, musí byť zrejmé, že osoba vystupujúca ako zástupca oprávneného (mandatár) bola skutočne oprávnená na jeho vykonanie. V prípade zastúpenia nepostačuje len uvedenie skutočnosti, že podpisujúca osoba koná v mene mandanta ako mandatár, ale musí byť zrejmé, že osoba konajúca ako mandatár (splnomocnenec) je aj skutočne oprávnená vykonať v mene a na účet mandanta (splnomocniteľa) predmetný právny úkon - uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Podľa § 23 zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o plnej moci uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Ak k písomnému právnemu úkonu, ktorým je uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, nie je pripojená písomná dohoda o plnomocenstve (mandátna zmluva), nie je možné prijať záver, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne, keďže nie je zrejmé, či osoba konajúca za zastúpeného (oprávnený) je aj skutočne oprávnená vykonať daný právny úkon - uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy.

17. Z obsahu spisu nevyplýva, že povinný disponoval pri uzatvorení rozhodcovskej zmluvy písomným vyhotovením dohody o plnomocenstve (mandátnej zmluvy), a teda povinný nemohol vedieť, či predmetný právny úkon - uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, je vykonaný zo strany osoby konajúcej za oprávneného platne. Keďže podľa § 43a ods. 1 prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy len v prípade, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia, musí byť preukázané, že povinnému bol takýto návrh na uzavretie zmluvy aj predložený, t. j. že povinnému bola preukázateľne predložená dohoda o plnomocenstve, z ktorej vyplýva oprávnenie podpisujúceho mandatára na uzatvorenie predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Bez preukázania tejto skutočnosti nie je možné prijať záver o platnom uzatvorení rozhodcovskej zmluvy. Bez platnej rozhodcovskej zmluvy nemohla byť ani daná právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť exekúciu proti povinnému. Ak exekučný súd uvedené skutočnosti neskúmal, zaťažil tak konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu, následkom čoho vec nesprávne právne posúdil.

18. Odvolací súd uvádza, že ďalšie námietky povinného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

19. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) vo výroku I. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 na ďalšie konanie.

20. Nakoľko súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie vec nesprávne právne posúdil, v ďalšom konaní bude jeho úlohou opätovne preskúmať zákonnosť vedenia predmetnej exekúcie, predovšetkým v tom ohľade, či bola medzi oprávneným a povinným skutočne uzatvorená platná rozhodcovská zmluva.

21. Povinný napadol uznesenie exekučného súdu v celom rozsahu, a teda aj v rozsahu výroku II., ktorým exekučný súd rozhodol, že návrh povinného na odklad exekúcie zamieta.

22. Podľa § 386 písm. c) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

23. Podľa § 355 ods. 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

24. Podľa § 56 ods. 7 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.

25. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, ktoré sú typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 je, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.

26. Ustanovenie § 56 ods. 7 Exekučného poriadku Exekučného poriadku pripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie. V danej veci však exekučný súd vo výroku II. zamietol návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie. Výkladom a contrario citovaného ustanovenia Exekučného poriadku je tak nutné dospieť k záveru, že proti rozhodnutiu súdu, ktorým bol návrh na povolenie odkladu exekúcie zamietnutý, odvolanie nie je prípustné. Odvolací súd sa preto odvolaním povinného proti výroku II. napadnutého uznesenia exekučného súdu nemôže zaoberať, keďže smeruje k preskúmaniu rozhodnutia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie povinného proti výroku II. uznesenia exekučného súdu podľa § 386 písm. c) odmietol.

28. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie čo do výroku II. neposudzoval.

29. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 . Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Jana Novotná a člen senátu JUDr. Peter Molčan z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia.