Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_22Cb-23-2019.pdf
PDF · 82.57 KB
Case nature
Subarea
22Cb/23/2019
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: CARDO s. r. o., so sídlom SNP 16, 083 01 Sabinov, IČO: 44 163 649, proti žalovanému: GERUST a.s. Košice, so sídlom vstupný areál U.S. Steel, 044 54 Košice
- mestská časť Šaca, IČO: 31 669 735, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.03.2019 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, na základe ktorého by súd zriadil záložné právo k bytom, ktoré sa nachádzajú v rozostavanom bytovom dome bez súpisného čísla postavenom na parcele č. XXX/14, zapísanými na LV č. XXXX, k. ú. Sabinov, obec Sabinov, okres Sabinov, vedenom Okresným úradom Sabinov, katastrálnym odborom, a to rozostavaným bytom č. 1 až č. 12 v prospech žalobcu a zároveň zriadil záložné právo k bytom, ktoré sa nachádzajú v rozostavanom bytovom dome bez súpisného čísla postavenom na parcele č. XXX/15, zapísanými na LV č. XXXX, k. ú. Sabinov, obec Sabinov, okres Sabinov, vedenom Okresným úradom Sabinov, katastrálnym odborom, a to rozostavaným bytom č. 1 až č, 16. v prospech žalobcu.
2. Návrh bol odôvodnený tým, že žalobca uzatvoril ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom dňa 22.05.2009 zmluvu o dielo č. 3/2009/G na stavbu „Novostavba troch bytových domov do osobného vlastníctva“, predmetom ktorej bolo zhotovenie výstavby troch bytových domov do osobného vlastníctva na parc. č. XXX/11 a XXX/13 k. ú. Sabinov. Žalovaný vykonal dielo v rozsahu hrubej stavby (bez strechy) troch bytových domov, t. z. základy a obvodové múry. Stavebné práce fakturoval žalobcovi faktúrou č. 20090117 na sumu 262.307,33 Eur, faktúrou č. 20090162 na sumu 158.844,92 Eur, faktúrou č. 20090173 na sumu 148.090,97 Eur, faktúrou č. 20090198 na sumu 87.048,37 Eur a faktúrou č. 20090268 na sumu 8.991,41 Eur, teda celkovo 665.283,00 Eur. Žalobca faktúry do dnešného dňa neuhradil z dôvodu finančných problémov. V zmluve sa strany dohodli, že vlastníkom zhotovovaného diela je až do úplného zaplatenia dohodnutej ceny zhotoviteľ. Táto skutočnosť bola potvrdená rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/228/2011 zo dňa 12.12.2013, ktorým súd určil, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytov, ktoré sa nachádzajú v rozostavaných bytových domoch bez súpisného čísla postavených na parc. č. XXX/14 (LV č. XXXX, k. ú. Sabinov) a parc. č. XXX/15 (LV č. XXXX, k.ú. Sabinov). Byty vznikli čiastočným plnením zmluvy o dielo - výstavbou bytových domov žalovaným. Rozsudok bol potvrdený uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/40/2014, 13Co/41/2014 zo dňa 20.01.2015. K ukončeniu zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným došlo odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného dňa 10.10.2012. Následne dňa 15.11.2012 uzatvoril žalobca so žalovaným dohodu o urovnaní. Žalobca po ukončení zmluvy o dielo investoval do rozostavaných domov svoje finančné prostriedky a bytové domy takmer dokončil (momentálne sú v štádiu tesne pred dokončením a kolaudáciou). Táto skutočnosť vyplýva z priložených faktúr, ktorými jednotliví dodávatelia fakturovali žalobcovi vykonané stavebné práce a z nich je zrejmé, že objednávateľom týchto prác bol žalobca ako investor celého projektu. Zo znaleckého posudku č. 028/2018 vypracovaného súdnym znalcom Ing. Jánom Hrabinským dňa 16.10.2018 vyplýva, že výška technickej hodnoty diela je 1.718.790,53 Eur (bez DPH). Pokiaľ žalovaný vykonal dielo v rozsahu 665.283,00 Eur (vrátane DPH), žalobca investoval do diela viac finančných prostriedkov ako samotný žalovaný. Keďže žalovaný bol podľa zmluvy vlastníkom diela, žalobca sa chcel s ním viackrát dohodnúť na vyriešení vzájomných vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy a z následných investícii žalobcu do diela. Strany sa ústne dohodli, že žalobca dielo dokončí a následne sa jednotlivé byty predajú a z kúpnej ceny sa uspokoja pohľadávky žalovaného. Toto bol aj dôvod prečo žalobca do diela ďalej investoval a chcel dielo dokončiť. Táto dohoda vyplýva aj z toho, že žalovaný udelil žalobcovi plnomocenstvo na zastupovanie pri kolaudácii diela dňa 29.05.2017. Žalobca sa chcel pred kolaudáciou diela dohodnúť so žalovaným na podmienkach realizácie dohody, ale ten odmietol ústnu dohodu rešpektovať a podmieňoval ju čiastkovým zaplatením dlžnej sumy vo výške 300.000,00 Eur zo strany žalobcu. Žalobca však nie je schopný zaplatiť akúkoľvek časť pohľadávok žalovaného, keďže je voči nemu vedených stále viacero exekúcií a nemá finančné prostriedky. Žalobca do diela investoval viac finančných prostriedkov, ako je celková výška faktúr žalovaného, pričom vlastníkom celého diela je žalovaný. Žalobca sa pokúšal vec vyriešiť iným návrhmi, napríklad navrhoval žalovanému, aby sa dohodli na rozdelení bytov alebo navrhoval, že žalovaný mu predá jednotlivé byty, pričom bude mať zriadené záložné právo k bytom. Žalovaný však odmieta akékoľvek návrhy a je ochotný sa so žalobcom dohodnúť len v prípade, ak žalobca zaplatí časť pohľadávok. Žalovaný začal vec riešiť bez vedomia žalobcu a pristúpil k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej sa zaviazal, že predá rozostavané bytové domy. Uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve predchádzal súhlas žalovaného na vykonanie obhliadky diela daný dňa 03.10.2018 spoločnosti FP20 s.r.o. za účelom určenia ceny nehnuteľností (elicia). Zástupcovia tejto spoločnosti aj reálne prišli na obhliadku diela. Žalovaný sa teda rozhodol predať rozostavané bytové domy bez vedomia žalobcu. Predajom diela by žalobca stratil možnosť efektívneho vrátenia investovaných finančných prostriedkov do diela a bola by ohrozená celá investícia žalobcu, lebo žalovaný sa nezavial a ani nesľúbil, že vynaložené investície žalobcovi zaplatí. Žalovaný nemôže predať dielo, keďže je len dočasným vlastníkom diela, do okamihu zaplatenia faktúr zo strany žalobcu. Zaplatením pohľadávok žalovaného by sa totiž žalobca stal opätovne zo zákona vlastníkom diela, čo však v prípade jeho predaja alebo predaja jednotlivých bytov v rozostavaných bytových domoch, spôsobí zložitý právny stav a právnu neistotu ohľadne vlastníctva predaných bytov alebo bytových domov ako celku. Bez nariadeného zabezpečovacieho opatrenia sa neumožní riešiť žalobcovi súčasný stav veci a predísť tomu, aby sa úspešne domohol svojej investície do diela. Žalobca má v úmysle podať voči žalovanému žalobu o zaplatenie, ktorou sa bude domáhať zaplatenia vynaložených investícii do diela (vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 543 ods. 2 Obchodného zákonníka).
3. Prílohu tohto návrhu tvorili dohoda o urovnaní zo dňa 15.11.2012, fotografia bytových domov, rekapitulácia faktúr, faktúry, zmluva o dielo zo dňa 07.05.2010, plnomocenstvo zo dňa 29.05.2017, zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, dodatok č. 1 k tejto zmluve. Zároveň sa súd na návrh žalobcu oboznámil s obsahom spisu vedeného pod. sp. zn. 24Cb/321/2018.
4. V zmysle dohody o urovnaní žalobca uznal platnosť a účinnosť odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 22.05.2009. Zároveň uznal nárok žalovaného na zaplatenie ceny diela vo výške 655.233,00 Eur a na úhradu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania v celkovej výške 433,604,69 Eur. Taktiež žalobca vyhlásil, že vzhľadom na výhradu vlastníckeho práva a na nezaplatenie ceny diela bol od začiatku vlastníkom diela v celom rozsahu žalovaný. Zmluvné strany potvrdili, že vlastníkom rozostavaného diela ostáva žalovaný a jeho vlastníctvo diela je definitívne; súčasne v celom rozsahu zaniká nárok žalovaného na vrátenie ceny diela: t. j. zaniká pohľadávka na zaplatenie čiastky. V prevyšujúcej častí peňažnej pohľadávky žalovaného, t. j. v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania vo výške 433.604,69 Eur sa zmluvné strany dohodli, že táto bude žalobcom uhradená do 15.12.2012.
5. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20170501>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 329 ods. 3 C.s.p., ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
11. Účelom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka, na zabezpečenie pohľadávky veriteľa s cieľom znemožniť, či znížiť možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky. O nariadení zabezpečovacieho opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrení strán a bez nariadenia pojednávania, pričom súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, ktoré v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti, zaťažuje v tomto prípade výlučne navrhovateľa. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Aby súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mohol vyhovieť, je tiež potrebné, aby navrhovateľ predložil dôkaz o tom, že je tu odôvodnená obava zo zmarenia prípadnej exekúcie, vedenej pre uspokojenie jeho pohľadávky.
12. Po preskúmaní obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj jeho príloh, dospel súd k záveru, že podmienky, za ktorých možno nariadiť zabezpečovacie opatrenie, v tomto prípade splnené neboli. Aj keď žalobca čiastočne preukázal vynaloženie výdavkov v súvislosti s dokončením diela, súd nemal jednoznačne preukázanú existenciu a dôvodnosť ním tvrdeného nároku. Žalobca síce predložil viacero faktúr, z niektorých však súvis s vykonaním diela nebolo možné jednoznačne vyvodiť. Je nepochybné, že žalobca vynaložil finančné prostriedky na dokončenie diela, avšak relevantným spôsobom nepreukázal dôvod vynaloženia investícií do nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného. Plnomocenstvo udelené žalovaným osobe konateľa žalobcu, ako fyzickej osobe, je podľa názoru súdu bez ďalšej relevancie vo vzťahu k prejednávanej veci, s poukazom na to, že z jeho obsahu nevyplýva dohoda medzi stranami o tom, že žalobca dielo dokončí a z výťažku z predaja sa uspokoja pohľadávky žalovaného. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že zaplatením pohľadávok žalovaného by sa opätovne stal vlastníkom diela, kde súd poukazuje na dohodu o urovnaní, z ktorej naopak vyplýva, že žalovaný je definitívnym vlastníkom diela. Zároveň žalobca akýmkoľvek spôsobom nepreukázal splnenie zákonnej podmienky odôvodňujúcej nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v podobe hrozby zmarenia prípadnej exekúcie. Žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný účelne zbavoval majetku, naopak tento oprávnene vykonáva dispozičné práva spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti. Zároveň nie je zrejmé, že by bol žalovaný platobne neschopný a teda by nebol schopný prípadnú pohľadávku vzniknutú z bezdôvodného obohatenia uhradiť, v dôsledku čoho v tomto prípade nie je osvedčená odôvodnená obava zo zmarenia prípadnej exekúcie, vedenej pre uspokojenie pohľadávky žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného mal teda súd za to, že v súčasnosti nie je preukázaná potreba zriadenia záložného práva na majetku žalovaného v prospech žalobcu, preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepovažoval za dôvodný a v celom rozsahu tento zamietol. V prípade ak však v budúcnosti dôjde k zmene skutkových okolností, odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci a teda strany sa môžu opätovne obrátiť na konajúci súd.
13. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Pri rozhodovaní o trovách konania dospel súd k záveru, že nárok na náhradu trov konania v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. patrí v tomto prípade v celom rozsahu žalovanému, keďže mal vo veci plný úspech. S poukazom na to, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému doposiaľ v konaní žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva nevznikli, rozhodol súd o trovách tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).