Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24CoP-72-2018.pdf
PDF · 92.33 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/72/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky: E. F., C.. L., W.. XX.XX.XXXX, F. T.Š., U. XX, v konaní právne zastúpená JUDr. Ladislavom Pribullom, advokátom so sídlom v Prešove, Levočská 77, proti manželovi navrhovateľky: R. F., W.. XX.XX.XXXX, F. T., U. XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. E. F., W.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/77/2017-33 zo dňa 9.7.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
Predmet konania.
1. Predmetom konania rozvod manželstva a úprava práv a povinností rodičov k mal. E. F. na čas po rozvode manželstva. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „I. manželstvo účastníkov konania E. F., rod. L., W.. XX.XX.XXXX v T. a R. F., W.. XX.XX.XXXX U. T., ktoré bolo uzatvorené XX.XX.XXXX U. T. a ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu T., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza, II. na čas po rozvode zveruje mal. E. F., W.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, III. určuje odporcovi - otcovi prispievať na výživu mal. E. sumou 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime, ktoré výživné bude platiť vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, IV. styk otca s mal. E. neupravuje, V. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 25.07.1991. Z tohto manželstva pochádza maloletá E., nar. 26.01.2006. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo je len formálne a už od začiatku bolo chybou. Zo strany odporcu absentovala citová väzba. Celú rodinu prakticky financovala ona, pričom odporca ani nevedel čo rodina potrebuje. Postarala sa o syna, aby mal vzdelanie, prerobila byt a podobne. Vzťah už nefunguje dlhodobo. Asi pred 10 rokmi to chcela riešiť aj rozvodom. Vtedy mala dlhodobý mimomanželský vzťah, z ktorého pochádza aj dcéra E., ktorej ako otec je zapísaný manžel, avšak nie je jej biologickým otcom. Vie o tom tak dcéra, ako aj celá rodina a odporca. Potom sa s priateľom rozišla. K manželovi cíti už len ľútosť. Je na tom psychicky zle, psychicky vydiera navrhovateľku aj rodinu. Takto ďalej žiť nechce. Obaja účastníci odmietli pomoc cez Referát poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov. Navrhovateľka pracuje ako živnostníčka - finančný agent pre poisťovňu. Hradí si všetky náklady na dopravu a podobne. Finančne podporuje plnoletého syna L., ktorý pochádza z manželstva a ktorý študuje na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Mesačne mu dáva asi 300 až 400 Eur na ubytovanie a stravu a financuje jeho ďalšie potreby. Za byt platí mesačne asi 150 Eur. Za elektrinu platí 45 Eur mesačne a za plyn 50 Eur ročne. Ide o 3-izbový družstevný byt, ktorý je zrekonštruovaný, kompletne zariadený a udržiavaný v poriadku. Navrhovateľka ďalej platí poistky deťom, a to synovi vo výške 40 Eur mesačne a dcére 30 až 40 Eur mesačne. Sebe platí sporivú poistku vo výške 200 Eur mesačne a poistku pre prípad zodpovednosti za škodu 104 Eur mesačne. Odporca poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 254,60 Eur. Poberá rodinné prídavky a tieto odstupuje navrhovateľke. Na domácnosť a výživné dáva navrhovateľke asi 200 Eur mesačne. Synovi dá občas 100 Eur alebo 50 Eur, ale nie sú to jeho peniaze, ale peniaze, ktoré vnukovi pošle jeho starý otec. Maloletá E. pôjde do 7. ročníka základnej školy. Stravuje sa v škole, kde matka platí 25 Eur mesačne. Navštevuje mažoretky, kde matka platí 15 Eur mesačne, plus ďalšie výdavky, pokiaľ chodia na Majstrovstvá Slovenska, Európy, alebo sveta. Naposledy bola v Prahe na Majstrovstvách Európy, pričom za cestu, ubytovanie, kostýmy a podobne matka zaplatila asi 350 Eur. Majstrovstvá Slovenska ju stáli asi 200 až 250 Eur. V októbri v Záhrebe budú Majstrovstvá sveta, čiže aj tam bude mať výdavky. 4. Prijal právny názor, že keďže z manželstva účastníkov pochádza ešte jedno maloleté dieťa, súd musel rozhodovať aj o úprave práv a povinností k tomuto maloletému dieťaťu, aj keď účastníkmi bolo zhodne tvrdené, že biologickým otcom dieťaťa nie je odporca. Súd však vychádzal z toho, že dieťa pochádza z manželstva a v súlade so zákonom je potrebné upraviť pomery k tomuto maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd vychádzal z údajov v rodnom liste dieťaťa, teda že otcom je odporca. Keďže o maloletú sa riadne a po každej stránke stará matka, ktorá má k tomu vytvorené aj vhodné podmienky, súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti. Zo strany odporcu potom súd určoval výživné. Odporca navrhol určiť výživné k údajnému biologickému otcovi maloletej. Tak, ako je uvedené vyššie, súd v čase rozhodovania vychádza z platných údajov v rodnom liste maloletého dieťaťa. Pri rozvode nie je možné určovať výživné niekomu inému než tomu, kto je uvedený ako otec v rodnom liste dieťaťa. V tomto konaní je to odporca. Súd teda vychádzal z majetkových pomerov odporcu, pričom bral do úvahy, že poberá len čiastočný invalidný dôchodok a vzhľadom k tomu, že je prakticky nevidiaci, má aj obmedzené možnosti sa zamestnať. Súd mu teda určil minimálne výživné. Navrhovateľka uviedla, že keďže odporca nie je biologickým otcom dieťaťa, nebude od neho vymáhať žiadne výživné. Účastníci nežiadali upraviť styk odporcu s maloletou. 5. Poukázal na ustanovenia § 22, § 23, ods. 1, § 24, ods. 1, § 62, ods. 2,4, § 75, ods. 1 Zákona o rodine. 6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Obsah odvolania 7. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej. V odvolaní uviedol, že o všetko, čo nadobudli sa v 100 % miere zaslúžil on a nie manželka. Manželstvo bolo iba formálne ako uviedla, ako manželia spolu nežili. Po rozvode nemá manželka žiaden nárok na užívanie tohto bytu. Byt musí vypratať. Ďalej vo svojej výpovedi manželka uviedla, že ho iba ľutuje a že iba psychicky vydiera ju, ako aj celú rodinu. Je ťažko zdravotne postihnutý, praktický nevidiaci, na ľavé oko nevidí vôbec a na pravé oko len hmlisto, veľmi slabo. Z tohto postihnutia a hlavne z konania manželky je neustále v strese a následne z toho prišla aj depresia. Je preukázané, že nie je biologickým otcom mal. E.. Ďalej uvádza, že maloletá E. má s ním primeraný vzťah, oslovuje ho „oco“, od narodenia bolo u nej zaužívané, že mu aj „tyká“ je veľmi vnímavá sčasti ešte s detským prístupom. Určenie výživného vo výške 30,- € mesačne je podľa neho zbytočným byrokratickým zásahom štátu. Maloletá E. v najbližších rokoch bude potrebovať z roka na rok viac, pôjde na stredoškolské štúdium a potom pravdepodobne aj na vysokú školu. Bude potrebovať minimálne desaťkrát viac, ako by určil teraz súd. Súdu jednoznačne preukázal, že neexistujú materiálne a výchovne príčiny rozpadu manželstva. Prvoinštančný súd nesprávne prihliadol na uvádzané mýty manželky o jeho nevedomosti, čo rodina potrebuje. Je potrebné, aby v nasledujúcom konaní súdu došlo k správnemu odôvodneniu rozpadu manželstva, resp. všeobecne konštatovanie bolo nahradené skutočným stavom a tiež v odôvodnení o výživnom musí existovať pasívna vecná legitimácia povinného subjektu. 8. K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie manželka, navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Hodnotenie odvolacieho súdu 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie v jeho napadnutej časti postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa
vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387, ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z. z Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“). 10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.). Podľa § 18 Zákona o rodine(zákon č. 36/2005 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/ > Z. z. v znení neskorších predpisov), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 Zákona o rodine , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na neprihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa § 18 a § 19. 11. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili. 12. Manžel v odvolaní namieta správnosť záveru súdu o príčinách rozvratu manželstva. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zisťoval skutkový stav. V písomnom vyjadrení (čl. 13) manžel uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, ktoré si od začiatku neplní svoju biologickú funkciu. Manželka na pojednávaní uviedla, že ich vzťah nefungoval už dlhodobo ( čl. 30). Je preto dôvodné ako príčinu rozvratu manželstva označiť dlhodobé neplnenie funkcií manželstva tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Rozvrat manželstva tak, ako bol opísaný oboma manželmi je vzhľadom na dĺžku jeho trvania a jeho intenzitu potrebné považovať za kvalifikovaný. Žiaden z manželov nemá v súčasnosti očakávania spoločnej budúcnosti a prekonania ťažkostí, ktorým v minulosti čelili. Manželia si vzájomne nepomáhajú, nestarajú sa spoločne o domácnosť a intímne spolu nežijú, ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom rozvrat nie je len krátkodobý, ale trvalý. Súd prvej inštancie teda dostatočne zistil skutkový stav a správne dospel na základe takto zisteného skutkového stavu k právnemu záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Za danej situácie sú aj podľa názoru odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom. 13. Manžel v konaní namieta, že nie je biologickým otcom mal. E., preto nie je pasívne vecne legitimovaný na určenie výživného a úpravu rodičovských práv voči nej na čas po rozvode manželstva. Podľa § 85 ods. 1 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. 14. Princíp ochrany rodiny, zvlášť rodiny založenej manželstvom, ktorý je zakotvený v Základných zásadách Zákona o rodine, sa premietol aj do ustanovení upravujúcich určenie otcovstva systémom troch domnienok. Preto prvá domnienka, obsiahnutá v ustanovení § 85, ods. 1 ZoR svedčí manželovi matky bez ohľadu na to, či je alebo nie je jeho biologickým otcom dieťaťa. Otcovstvo určené 1. domnienkou vyplýva priamo zo zákona a uplatní sa aj v prípade, ak je zrejmé, že manžel matky nemohol splodiť dieťa (napr. preto, že sa vôbec nevídajú, jeden z nich bol dlhodobo odcestovaný, manžel je neplodný a pod.). Tieto skutočnosti môžu byť dôvodom na zapretie otcovstva, ale samé osebe nevylúčia uplatnenie 1. domnienky. (PAVELKOVÁ, Bronislava. § 85 []. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine.. 2. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck, 2013, ISBN 978-80-89603-15-2.). V súlade s uvedeným, vzhľadom k tomu, že doposiaľ otcovstvo manžela matky maloletej nebolo zapreté, a
teda prvá domnienka otcovstva nebola vyvrátená, je v súlade zo zákonom nevyhnutné za otca mal. E. považovať manžela matky a upraviť rodičovské práva voči dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Podľa § 62 ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 15. Ustanovenie § 62 ods. 3 predstavuje výnimku a špeciálnu úpravu vo vzťahu k ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine. V súlade s týmto ustanovením znamená, že každý rodič bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery je podľa zákona povinný plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, ktorá je stanovená vo výške 30 % zo základného životného minima. Ide o zákonom stanovenú povinnosť bez ohľadu na možnosti a schopnosti povinného rodiča, to znamená, že súd minimálne výživné určuje v prípadoch, keď na základe posúdenia schopnosti a možnosti zhodnotenia iných výdajov celková príjmová a majetková situácia povinného rodiča neumožňuje určiť výšku výživného v zmysle štandardných kritérií. Zistené pomery na strane otca odôvodňujú stanovenie výživného na úroveň minimálneho výživného, ktoré sa určuje v prípadoch, kedy povinný rodič nedosahuje vôbec žiaden príjem, resp. ktorého majetkové pomery neumožňujú platenie žiadneho výživného. Účelom zákonnej úpravy minimálneho výživného je, že každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. S prihliadnutím na zdravotný stav a pomery otca, nie je možné stanoviť iné výživné než zákonom určené minimálne výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. 16. Manžel sa vo svojom odvolaní venuje majetkovým pomerom účastníkov konania. Majetkové vzťahy medzi manželmi a spoločný majetok po zániku manželstva v prípade, ak sa manželia nedohodnú na jeho vysporiadaní, môže byť predmetom súdneho konania o vyporiadanie BSM, čo však nie je predmetom tohto konania. 17. Ani ďalšie odvolacie námietky manžela nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).