Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3S-31-2019.pdf
PDF · 130.45 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu Steelcore s.r.o., so sídlom Strojnícka 20B, Prešov, IČO: 45 967 661, právne zastúpeného ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Floriánska 19, Košice, IČO: 52 082 881, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 100889226/2019 zo dňa 15. apríla 2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 102592452/2018 zo dňa 13. decembra 2018, na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu správcu dane správny súd zistil, že Daňový úrad Prešov vykonal u žalobcu kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 až december 2011. Daňová kontrola bola vykonaná na základe žiadosti Kriminálneho úradu finančnej správy zo dňa 25.2.2015 o vykonanie daňovej kontroly. Správca dane preveril nárok žalobcu na odpočítanie dane z faktúry č.2011/034 zo dňa 30.09.2011 od dodávateľa služieb FamaStav, spol. s r.o. za prevedené služby na základe zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov v celkovej sume 24 000,- Eur, z toho základ dane 20 000,- Eur a 20% DPH vo výške 4 000,- Eur. Správca dane vydal dňa 20.6.2016 protokol č.103373268/2016, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.6.2016. Správca dane rozhodnutím č. 102198885/2017 zo dňa 17.10.2017 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4 000 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2011. Voči predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol odvolací správny orgán rozhodnutím č. 100299379/2018 z 6.2.2018 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie za účelom doplnenia skutkového stav (vykonaním výsluchov M. D., A.. O. a A.. G. a vyzvaním žalobcu na predloženie dôkazov, ktorými mal disponovať poukazujúc na zmluvu o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. a zmluvy so spoločnosťou PRG Služby s.r.o. ako aj preverením skutočnosti ohľadom spoločnosti FamaStav, spol. s r.o.) a následného rozhodnutia vo veci s tým, že rozhodnutie musí byť dostatočne odôvodnené. Správca dane doplnil dokazovanie v zmysle pokynov daných mu odvolacím správnym orgánom a následne vo veci rozhodol dňa 13.12.2018 rozhodnutím č. 102592452/2018, ktorým 68 ods.
5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 4 000,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011.
2. Správca dane na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Z výsluchov svedkov M. D. a V. G. vyplývalo, že ľudí na rekonštrukcie bytov dodávala firma FamaStav, spol. s r.o., pričom žalobca mal evidovať a kontrolovať prácu ľudí, ktorí vykonávali tieto služby. Pán R. prijímal a rozdeľoval pracovníkov na jednotlivé stavby. Pán G. nekontroloval, či daný pracovník bol v daný deň na pracovisku, kontroloval priebežne iba stav rozpracovanosti stavby a odsúhlasoval faktúry od spoločnosti FamaStav spol. s r.o., ktorých prílohou bol zoznam pracovníkov, ktorí mali fakturované práce vykonať. Evidenciu o pracovníkov mala viesť spoločnosť FamaStav spol. s r.o., ktorá mala taktiež zabezpečovať aj školenia BOZP. A.. H. O. odmietol vypovedať. Na ústnom pojednávaní dňa 10.11.2015 však uviedol, že daňové a účtovné doklady za spoločnosť, ktorej bol konateľom, nemôže predložiť, nakoľko všetky doklady odovzdal konateľovi spoločnosti MASSA, s.r.o.. Spoločnosť FamaStav spol. s r.o. podľa zistení správcu dane za zdaňovacie obdobie 9/2013 nepodala daňové priznanie, na adrese sídla spoločnosti bola nezastihnuteľná a daňový subjekt nekomunikoval so správcom dane, preto rozhodnutím správcu dane bola zrušená jej registrácie pre DPH. Dňa 20.6.2015 bola predmetná spoločnosť rozhodnutím jediného spoločností A.. O. zrušená a zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom právnym nástupcom sa stala spoločnosť MASSA, s.r.o., ktorej konateľom je občan Rumunska. Z výsluchu svedka M. Y. podľa záverov správcu dane vyplývalo, že tento uviedol, že v roku 2011 pracoval na základe zmluvného vzťahu so žalobcom, predložil zmluvu so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. zo dňa 9.1.2013, zmluvu s G. R., faktúry za rok 20011-2013, avšak zmluvu so žalobcom predložiť nevedel. Z jeho vyjadrení vyplývalo, že rozsah prác dojednával s pánom R., ktorý práce aj preberal. Platobné podmienky dojednával s pánom G., majiteľom žalobcu, kde zasielal aj faktúry. Nebol si vedomý, aby prišiel do kontaktu s pánom O.. Z výpovede svedka R. Y. vyplývalo, že v roku 2011 mal tento prerušenú živnosť a asi ani nepracoval. V roku 2012 bol aktívnym SZČO a v roku 2013 pracoval pre žalobcu, pričom predložil Zmluvu o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. zo dňa 9.1.2013, pričom faktúry vystavoval pre odberateľa H. Y.. Z výsluchu svedka C. P. bolo zrejmé, že tento za roky 2011-2013 mal zmluvu s p. R. a so spoločnosťou FamaStav spol. s .r.o., pričom na práce ho obstarala p. R., pracoval v Karvinej a rozsah prác a platobné podmienky dohadoval s pánom R., ktorý vykonával kontrolu práce. Počet odpracovaných hodín zapisoval do tabuľky, ktorú p. R. odosielal do Šariša a faktúry poštou do Sabinova. Uvedené dôkazy správca dane vyhodnotil tak, že tieto jednoznačne neobjasnili vykonávanie prác v takom rozsahu (počte hodín) ako boli deklarované na faktúrach od spoločnosti FamaStav spol. s r.o.. Poukázal na to, že konateľ žalobcu nekontroloval priebežne stav rozpracovanosti stavby, nezaujímal sa, kto robil na stavbách ani nekontroloval, či práca bola vykonaná, evidenciu s údajmi pracovníkov viedla spoločnosť FamaStav spol. s r.o., od ktorej si žalobca objednával pracovníkov a ktorej ku faktúram prikladal iba menný zoznam pracovníkov. Správca dane k výpovediam svedkov M. a S. Y. a C. P. uviedol, že títo nepotvrdili skutočnosti uvedené vo faktúrach od spoločnosti FamaStav spol. s r.o. a to, že údaje vo faktúrach odrážajú aj reálne dodané služby v takom rozsahu ako sú deklarované. Poukázal na to, že svedok S.Y. v roku 2011 podľa jeho vyjadrení nikde nepracoval. M.Y. platobné podmienky v roku 2011 dojednával s p. G., prácu mu zadával p. R. a faktúry zasielal žalobcovi. R. P. mal zmluvu so spoločnosťou O. spol. s r.o. a p. R. a práca mu bola zadávaná p. R..
3. Na základe uvedených skutočností dospel správca dane k záveru, že nespochybňuje dodanie služieb ale spochybňuje vykonanie služieb uvedeným počtom zamestnancov, resp. živnostníkov, ktorí boli v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. a v počte hodín, ktoré boli fakturované spoločnosťou FamaStav spol. s r.o.. Správca dane konštatoval, že mu žalobca neposkytol údaje o osobách vykonávajúcich stavebné služby, čím si nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z výzvy správcu a tým porušil ustanovenia zákona o DPH a Daňového poriadku. Uviedol, že platiteľ musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo na predložených dokladoch, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. V rámci daňovej kontroly boli správcovi dane predložené dodávateľské faktúry za vykonané služby na základe zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov, pričom súčasťou faktúr boli menné zoznamy pracovníkov bez ich bližšej špecifikácie. Ani z predloženej zmluvy o dielo, nie sú zrejmé osoby, ktoré mali práce vykonať, preto správca dane vyzval žalobcu, aby mu predložil zoznam pracovníkov s ich presnou identifikáciou a dôkazy, ktoré by preukazovali, že práce uvedené na faktúre boli skutočne vykonané ním uvedenými pracovníkmi, pričom takéto zoznamy pracovníkov žalobca nepredložil. Správca dane konštatoval, že doložením predmetných zoznamov s uvedením identifikačných údajov o jednotlivých
pracovníkoch by žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom uskutočnenia zdaniteľných plnení tak ako, boli deklarované v posudzovaných faktúrach.
4. Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že faktúry vystavené spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. pre žalobcu ako odberateľa majú vážne formálne nedostatky, na faktúrach nie je odkaz na prílohu k faktúre a samotné prílohy nemajú označenie, ku ktorým faktúram sa vťahujú. Poukázal na to, že pre účely §49 ods. 1 a 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, t.j. preukázanie vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a faktúrou, ktorou platiteľ deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Uzavrel, že zo strany žalobcu nedošlo k vierohodnému preukázaniu uvedených skutočností platiteľom dane, teda tento nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo na predložených dokladoch a že ich dodala osoba uvedená na týchto dokladoch.
5. Žalobca podal voči rozhodnutiu správcu dane odvolanie, v ktorom namietal zmätočnosť, neodôvodnenosť a rozpor so zákonom odvolaním napadnutého rozhodnutia. Poukazoval na to, že z výpovede svedka D. (konateľa žalobcu) ako aj A.. G. je zrejmé, kto zabezpečoval zamestnancov a živnostníkov pre žalobcu, ako aj to, že medzi žalobcom a spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. existoval právny vzťah. Vykonávanie prác v Českej republike pre spoločnosť FamaStav spol. s r.o. potvrdili aj svedkovia H. a R. Y. ako aj M. P.. Taktiež z odpovede Daňového úradu Banská Bystrica je zrejmé, že správca dane vykonal ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti FamaStav spol. s r.o. A.. O., na ktorom tento potvrdil existenciu zmluvy medzi ním a žalobcom. Taktiež uviedol, že živnostníci, s ktorými mal zmluvu vykonávali stavebné práce spočívajúce v rekonštrukcii bytových jednotiek v Karvinej a v Ostrave. Aj z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácie mal žalobca za preukázané, že vykonanie stavebných prác bolo preukázané. Z výpovede svedka H. R. taktiež vyplýva vykonávanie rekonštrukčných prác v ČR, pričom to bol práve on, kto zamestnancov a živnostníkov riadil a prideľoval im prácu. O zaslaní nových pracovníkov ho informoval A.. O. alebo A.. G.. Vzhľadom na uvedené mal za preukázané dodanie zdaniteľného plnenia. Čo sa týka výzvy správcu dane, aby tento predložil identifikačné údaje pracovníkov, ktorí sú uvedení v mennom zozname, žalobca uviedol, že uvedené nie je v jeho silách doložiť, nakoľko nimi nedisponuje. Konanie správcu dane označil za šikanu bez akéhokoľvek právneho základu a viazanie uznania nadmerného odpočtu na predloženie tohto zoznamu za porušenie zásady právnej istoty žalobcu. Uviedol, že zdaniteľné plnenie a jeho rozsah sú preukázané vykonanými stavebnými prácami, keďže bez prítomnosti pracovníkov by ich vykonanie nebolo možné.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
6. Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán rozhodnutím č.100889226/2019 zo dňa 15.4.2019 potvrdilo napadnuté rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na DPH vo výške 4 000,- Eur za zdaňovacie obdobie september 2011. Odvolací orgán sa s námietkami žalobcu vysporiadal tak, že poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžfk/12/2017 zo dňa 18.5.2018, kde v bode 70 kasačný súd konštatuje, že sa prikláňa k neskoršej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu poukazujúc na rozhodnutie sp.zn. 8Sžf/6-7/2014 z 26.3.2015, z ktorého vyplýva, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.6.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011-17 z 23.2.2011, z ktorého je zrejmé, že: ,,Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“
7. K ostatným námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že sa s nimi vysporiadal už správca dane vo svojom rozhodnutí a žalovaný sa s vyslovenými závermi správcu dane v plnom rozsahu stotožňuje. Konštatoval,
že správca dane bol úzko súčinný kontrolovanému platiteľovi dane, vykonal značné množstvo úkonov, či už na požiadanie žalobcu alebo podľa vlastného uváženia. Vyhodnotenie dôkazov bolo uskutočnené na základe vykonaných ústnych pojednávaní, výsluchov svedkov, miestnych zisťovaní, medzinárodnej žiadosti MVI, ako aj z podaní žalobcu a jeho dokladov, evidencií, materiálov, listín a zároveň bolo vykonané v súlade s § 24 ods.4 a § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalovaný vyslovil, že správca dane postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom všetky dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a žiadne dôkazy nevylúčil ani ich neopomenul, dôkazy posúdil z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti a vierohodnosti. Záverom uviedol, že rozhodnutie správcu dane bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov a nebolo svojvoľné. Žalobcom napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku, pričom odôvodnenie rozhodnutie obsahuje všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia s uvedením právnych predpisov, podľa ktorých správca dane rozhodol. Na základe zistených skutočností žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
8. Voči rozhodnutiu žalovaného č.100889226/2019 zo dňa 15.4.2019 podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie a nesprávne skutkové zistenia žalovaného. Čo sa týka nesprávnych skutkový zistení, žalobca mal za to, že správca dane ako aj žalovaný zistenia vyplývajúce z týchto výsluchov nesprávne vyhodnotili.
9. Vo vzťahu k výsluchu svedka Hovančíka zo dňa 11.9.2018 žalobca uviedol, že predmetný svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že vykonával stavebné práce, ktoré mu boli zadané p. R., tieto fakturoval ako prácu na úkol a následne mu faktúry boli uhradené. Podľa názoru žalobcu svedok podrobne opísal spôsob, akým mu bola zadávaná práca a ako boli práce preberané a uhrádzané. Žalobca namietal, že žalovaný došiel k záverom, ktoré z výsluchu nevyplývali, nakoľko žalovaný konštatoval, že predmetný svedok nebol v kontakte s A.. O. za spoločnosť FamaStav spol. s r.o., s týmto si nedojednával podmienky ani odmenu za výkon pracovnej činnosti, pričom žalobca poukazuje na to, že predmetného svedka sa nikto nepýtal na osobu A.. O., preto vyššie uvedené závery žalovaného označil za predčasné a ničím nepodložené. Poukázal na to, že uvedený svedok uviedol, že so žalobcom nemal žiaden právny vzťah ale tento mal s p. R. a spoločnosťou FamaStav spol. s r.o.
10. Podľa názoru žalobcu obdobne správca dane postupoval aj pri výpovedi svedka R. Y. dňa 25.7.2018, ktorého sa taktiež nespýtal na spoločnosť FamaStav spol. s r.o., avšak bez toho konštatoval, že výpoveď svedka nemožno vyhodnotiť ako dôkaz o zabezpečení pracovníka spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. pre žalobcu. K výpovedi svedka H. Y. uviedol, že správca dane pri predmetnej výpovedi neprihliadol na svedkom predloženú zmluvu o podmienkach dočasného pridelenia zamestnancov.
11. Poukázal na to, že z výpovede svedka R. vyplýva, že tento bol majster/predák na stavbách, pričom robil pre firmu G. R., ktorá mala uzatvorené zmluvy so žalobcom ako aj so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o.. Z jeho výpovede taktiež vyplýva, že konateľ žalobcu A.. G. ako aj A.. O., konateľ spoločnosti FamaStav spol. s r.o., mu zadávali informácie o úlohách a prácach, ktoré mal vykonať. Uviedol, že z výpovedi svedkov p. R. a p. R. jednoznačne vyplýva spôsob, akým boli zabezpečovaní zamestnanci pre žalobcu a to, že p. R. bola oslovená spoločnosťou FamaStav spol. s r.o., aby dodala potrebný počet pracovníkov na stavbu, pričom títo pracovníci následne uzatvorili zmluvy so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o.
12. Žalobca dal do pozornosti skutočnosť, že žalovaný tvrdí, že k dodaniu služieb a vykonaniu prác došlo, teda dodanie prác nebolo fiktívne a stavebné práce sa aj reálne vykonali. Teda pokiaľ správca dane nespochybnil dodanie služieb ale spochybnil iba ich rozsah, žalobcovi nie je zrejmé, prečo spochybňuje vyjadrenia svedkov, ktoré sú konzistentné a potvrdzujú, že práce boli vykonané. Taktiež poukázal na to, že aj svedok p. D. vo výpovedi zo dňa 10.5.2018 a A.. G. vo výpovedi z 10.5.2018 uviedli, že pracovníkov dodala spoločnosť FamaStav spol. s r.o. Čo sa týka spochybneného rozsahu vykonaných prác žalobca poukázal na odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, z ktorej je zrejmé, že stavebné práce boli vykonané. K správcom dane požadovanému preukázaniu rozsahu prác podľa vykonaných hodín žalobca uviedol, že je to absurdné, nakoľko správca dane nemá vedomosť
o tom, aký bol skutočne vykonaný rozsah prác, a teda ak tvrdí, že vykonané práce neboli fiktívne, na základe akých skutočností vie, že rozsah tvrdených a fakturovaných prác nezodpovedá skutočnosti.
13. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že správca dane vyhodnotil zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov za neplatné z dôvodu, že neboli podpísané oboma zmluvnými stranami. Mal za to, že ak tieto zmluvy považuje za neplatné, tak neexistuje dohoda ani o hodinovej odmene, a preto nič nebránilo zmluvným stranám uzavrieť ústnu dohodu o úkolovej odmene. Taktiež poukázal na to, že zákon v prípade takejto zmluvy nevyžaduje obligatórne písomnú formu, a preto ak všetci svedkovia potvrdili jej uzatvorenie, správca dane mal jej existenciu považovať za preukázanú. Žalobca mal za to, že právny záver žalovaného o neplatnosti zmlúv o dočasnom pridelení pracovníkov bol jedným z kľúčových argumentov žalovaného, keďže na základe toho vyhodnotil výpovede svedkov ako dôkaz neexistencie dohody o zabezpečení pracovníka spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. pre žalobcu. Záverom žalobca konštatoval, že je irelevantné, či medzi svedkami vykonávajúcimi stavebné práce bolo dohodnutá hodinová odmena alebo odmena na úkol, ak správca dane nedisponuje dôkazmi, ktorými by vedel spochybniť tvrdenia svedkov o skutočnom rozsahu nimi vykonaných prác.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
14. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.09.2019, v ktorom popísal priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Uviedol, že daňová kontrola začala dňa 27.4.2015, dňom spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, na základe podozrenia, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. Žalovaný uviedol, že správca dane sa zameral na preverenie nároku na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa služieb FamaStav, spol. s.r.o., za dodané služby na základe zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov.
15. Čo sa týka výpovede svedka M. P. k tejto žalovaný uviedol, že z nej vyplýva, že na práce ho obstarala G. R. a nie spoločnosť FamaStav spol. s r.o.. Za dôležité žalovaný považoval aj tú skutočnosť, že podľa vyjadrení svedka prácu vykonával na úkol, pričom zmluva, ktorú predložil nebola podpísaná a odmena bola dohodnutá na základe hodinovej sadzby. Vo vzťahu k záveru, že predmetný svedok nebol v kontakte s A.. O., konateľom spoločnosti FamaStav spol. s r.o., žalovaný uviedol, že tieto skutočnosti vyplynuli z výpovede a poukázal na tie skutočnosti, že svedok bol na práce obstaraný G. R., rozsah prác a platobné podmienky dohodol s pánom R. (hlavným manažérom), preto nebolo možné konštatovať, že právny vzťah mal so žalobcom alebo so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. Mal za to, že žalobcom deklarovaný právny vzťah vykazoval iba prvky formálnosti.
16. Vo vzťahu k výsluchu svedka R. Y. žalovaný uviedol, že ani tento nespomenul, že by došiel kontaktu s A.. O. za spoločnosť FamaStav spol. s r.o. Poukázal na to, že svedok sa vyjadroval nejednoznačne, pričom nevedel uviesť, či vykonával v roku 2011 pracovnú činnosť. Čo sa týka roku 2013, podľa vyjadrení tohto svedka, tento pracoval pre žalobcu, avšak práce riadil A.. G. a vykonané práce fakturoval pre firmu FamaStav. Z výsluchu taktiež vyplýva, že na práce svedok dostal kontakt od známeho na pána R., s ktorým aj dojednával rozsah prác. Platobné podmienky dojednával s A.. G.. Práca bola vyplácaná na úkol. Systém pri fakturovaní prevedených prác bol taký, že hodiny sa neodsúhlasovali, vždy sumu za konkrétny byt odsúhlasoval A.. G., niekedy prostredníctvom pána R..
17. K výsluchu svedka H. Y. žalovaný uviedol, že z výsluchu svedka vyplýva, že tento pracoval v roku 2011 a v roku 2013 v Karvinej, Havířove, Ostrave, Českom Tešíne a okolí, pre žalobcu ako živnostník. Podľa vyjadrení svedka začal pracovať u žalobcu a potom pracoval pre spoločnosť FamaStav spol. s r.o.
18. Z výsluchu svedka H. R. podľa názoru žalovaného je zrejmé, že tento nevedel uviesť, či ľudia, ktorých prácu riadil pri prerábaní bytov, boli zamestnanci FamaStav spol. s r.o. alebo zamestnanci žalobcu. On sám bol podľa zistení žalovaného v preverovanom období zamestnancom G. R..
19. Čo sa týka G. R., tak táto v rámci miestneho zisťovania správcovi dane uviedla, že v rokoch 2011 až 2013 vykonávala stavebné práce - poskytovanie pracovníkov a to pre spoločnosť FamaStav spol. s r.o. a žalobcu, avšak vzhľadom na odstup času si nepamätala, či mala aj uzavretú zmluvu ohľadom vykonaných služieb. Konateľa spoločnosti FamaStav, spol. s r.o. A.. O. spoznala cez A.. G..
20. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že správne vyhodnotil skutkové závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania ako aj z vyššie uvedených výsluchov svedkov, pričom uviedol, že nespochybňuje dodanie služieb ale tú skutočnosť, že tieto služby neboli vykonané tak, ako o nich deklarujú faktúry, ktoré boli správcovi dane predložené. Mal za to, že správca dane ako aj žalovaný spochybnili na základe vykonaného dokazovania, že predmetné stavebné služby boli vykonané uvedeným počtom pracovníkov a v takom rozsahu odpracovaných hodín ako sú uvedené na faktúrach od spoločnosti FamaStav spol. s r.o.. Žalovaný má za to, že nebolo hodnoverne preukázané, že by spoločnosť FamaStav spol. s r.o. reálne vykonala činnosť pre žalobcu, ktorú deklaruje faktúrami, jej prílohami a zmluvami. Uviedol, že doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom základe a ako právna skutočnosť aj preukázané. Správca dane opakovane vyzval žalobcu na predloženie relevantných dôkazov v rámci jeho dôkazného bremena, ktoré žalobca neuniesol. Poukázal na závery vyplývajúce z bodu 70 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžfk/12/2017 zo dňa 18.05.2018 a z bodu 6.4 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžfk/9/2017. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie reálnosti ním tvrdených zdaniteľných obchodov.
21. K žalobnej námietke spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení žalovaný uviedol, že sa nestavia do pozície, v ktorej by bol oprávnený posudzovať platnosť zmlúv o dočasnom pridelení pracovníkov, ale v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia dal do pozornosti tú skutočnosť, že zmluvy predložené svedkami neboli podpísané, pričom ich platnosť a účinnosť bola dohodnutá dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami.
22. Podľa názoru žalovaného bolo rozhodnutie žalovaného č. 100889226/2019 zo dňa 15.04.2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 102592452/2018 zo dňa 13.12.2018 vydané v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase, skutkový aj právny stav bol dostatočne zistený. Žalobca podľa názoru žalovaného nepreukázal skutočnosti deklarované na predložených dokladoch. Poukazujúc na uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd zamietol žalobu žalobcu.
V.
Replika žalobcu
23. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.11.2019 uviedol, že otázka posúdenia platnosti svedkami predložených zmlúv, podľa jeho názoru, nebola len okrajovou otázkou, ktorá by mala len nepriamy vplyv na rozhodnutie žalovaného. Uviedol, že napriek skutočnosti, že svedkovia (H. Y., R. Y. a M. P.) predložili správcovi dane zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia zamestnancov a zároveň vypovedali, že pracovali pre spoločnosť FamaStav s.r.o., žalovaný konštatoval, že tieto zmluvy nemožno považovať za platné a účinné, nakoľko neboli podpísané oboma zmluvnými stranami, a preto ich nie je možné vyhodnotiť ako dôkaz o zabezpečení pracovníkov spoločnosťou FamaStav s.r.o. pre žalobcu.
24. Podľa názoru žalobcu z výpovede svedka M. P. jednoznačne vyplýva, že tento fakturoval spoločnosti FamaStav spol. s r.o. a p. G. R. a taktiež, že bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. a G. R.. Taktiež z výpovede pani R. je zrejmé, že všetci zamestnanci daňového subjektu G. R. boli prenajímaní pre spoločnosť FamaStav s.r.o.
25. Žalobca mal za to, že ak všetci svedkovia vypovedali, že boli v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. alebo s G. R., riadne pre nich vykonávali práce, za ktoré mali zaplatené, pričom B. o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov zo dňa 30. mája 2011 medzi žalobcom a spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. umožňovala, aby spoločnosť FamaStav spol. s r.o. zabezpečila pracovníkov aj cez subdodávku, nemohol žalovaný dospieť k záveru, že zmluvy medzi svedkami a spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. boli neplatné len preto, že neboli podpísané. Poukázal na to, že všetci svedkovia jednoznačne vypovedali, že práce neboli vykonávané fiktívne, práce mali uhradené na základe nimi vystavených faktúr a všetkým zmluvným stranám bolo jasné, čo je obsahom zmluvného vzťahu. Žalovaný preto podľa názoru žalobcu nemal žiadne právo spochybňovať existenciu platných zmluvných vzťahov a už vôbec nemal z neexistencie podpísaných zmlúv (pretože písomná forma sa v tomto prípade ex lege nevyžaduje) vyvodzovať akékoľvek negatívne závery pre žalobcu vo vzťahu k výsledkom dokazovania.
26. K hodnoteniam výpovedí svedkov žalovaným, žalobca uviedol, že svedkovia opísali zmluvný vzťah medzi žalobcom, spoločnosťou FamaStav spol. s r.o., p. xyz a jej manželom, v rámci ktorého pracovali. Svedkovia za vykonané práce vystavovali faktúry pre spoločnosť FamaStav spol. s r.o., ktorá im ich riadne uhradila. Žalobca následne tieto faktúry preplácal spoločnosti FamaStav spol. s r.o.. Vzhľadom na skutočnosť, že svedkovia skutočne vykonávali stavebné práce na základe pokynov a dozoru p. xyz, za ktoré mali zaplatené spoločnosťou FamaStav spol. s r.o., v žiadnom prípade nemožno ich zmluvný vzťah hodnotiť ako formálny, keďže práce neboli vykonávané fiktívne a bez reálneho zmluvného základu.
27. Čo sa týka hodnotenia výpovede svedka SZ., táto je podľa názoru žalobcu hodnotená v úplnom rozpore s tým, čo svedok vo výpovedi uviedol. Žalobca poukázal na to, že svedok jednoznačne vypovedal, že mal zmluvný vzťah len so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. a so žalobcom nemal žiaden zmluvný vzťah. Skutočnosť, že svedok mal dohodnutý odlišný spôsob odmeňovania oproti zmluve nemení nič na tom, že takáto modifikácia zmluvných podmienok nie je a nebola protizákonná.
28. K výpovedi svedka p. H. Y. žalobca uviedol, že jeho výpoveď žalovaný nespochybnil, pričom tento svedok doložil do spisu Zmluvu o podmienkach dočasného pridelenia zamestnancov, ktorú uzavrel so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o., ktorá je podpísaná A.. O., konateľom spoločnosti FamaStav spol. s r.o. Zároveň tento svedok uviedol, že pracoval pre spoločnosť FamaStav spol. s r.o., preto mal žalobca za to, že žalovaný výpoveď tohto svedka nesprávne vyhodnotil.
29. Vo vzťahu k výpovedi p. H. xyz žalobca poznamenal, že nebolo podstatné, či tento svedok vedel, ku komu patrili konkrétni pracovníci, ktorých riadil, avšak bolo podstatné, že vo výpovedi tento svedok potvrdil, že vedel o tom, že jeho manželka p. R. mala zmluvu so spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. a pri vykonávaní prác bol v kontakte s p. O. a p. G.. Podľa názoru žalobcu svedok potvrdil existenciu zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou FamaStav spol. s r.o. a p. xyz.
30. Taktiež poukázal na závery vyplývajúce z výsluchu p. R., z ktorého vyplýva, že p. G. R. zabezpečovala pracovníkov pre spoločnosť FamaStav spol. s r.o a že organizačné a stavebné pokyny dával pracovníkom jej manžel p. R..
31. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že všetci svedkovia potvrdili reálnosť zmluvného vzťahu a skutočný výkon prác, keďže po vykonaní prác boli ich odmeny riadne uhradené. Žiaden zo svedkov neuviedol, že by práce boli vykonávané fiktívne.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
32. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
33. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
34. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
35. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
36. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
38. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (ďalej len „Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
39. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
40. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
41. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
42. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
43. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
44. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
45. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasledujúcich SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§152 ods. 1 písm. e) SSP) bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 ods. 2 a § 105 ods. 2 písm. a) a c), § 106 ods. 1 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol.
46. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100889226/2019 zo dňa 15.4.2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov o vyrubení rozdielu dane č. 102592452/2018 zo dňa 13.12.2018 z dôvodu, že podľa jeho názoru na základe výsluchov svedkov ako aj na základe skutočnosti, že reálne došlo k rekonštrukcii bytov v Českej republiky, správca dane preukázal dodanie služieb fakturovaných na faktúre č.2011/034 zo dňa 30.09.2011 od dodávateľa služieb FamaStav, spol. s r.o. za prevedené služby na základe zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov.
47. Podľa §140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konanie, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
48. Vzhľadom k tomu, že Krajský súd v Prešove už prejednával v inom konaní pod sp. zn. 3S/34/2019 týchto účastníkov konania, v ktorých boli preverované totožné dodávateľsko-odberateľské vzťahy (opodstatnenosť uplatneného nároku na odpočítanie dane od dodávateľa služieb FamaStav, spol. s r.o., Stavebná č. 1, Banská Bystrica, IČO: 36859273, IČ DPH: SK2022650872 na základe zmluvy o podmienkach dočasného pridelenia pracovníkov), tak správny súd vychádzal z dôvodov uvádzaných v tomto rozhodnutí.
49. Z dôvodu, že ide o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorého podkladom boli výsledky totožnej daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2011 až december 2011, tak správny súd poukazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu vedené pod sp. zn. 3S/34/2019 zo dňa 4. marca 2021, v ktorom sa podrobne vysporiadal s totožnými žalobnými námietkami, pričom v zmysle § 140 SSP sa s ním v plnej miere stotožňuje a naň odkazuje. Rozdiel spočíva len v skutočnosti, že išlo o iné zdaňovacie obdobie a inú sumu rozdielu dane z pridanej hodnoty. Uvedené rozhodnutie je založené v spise.
50. Správny súd zastáva názor, že ani v tomto prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe a keďže neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal odkloniť od právneho názoru súdu obsiahnutého v rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/34/2019-106 zo dňa 4. marca 2021, ktorý je súčasťou súdneho spisu, stotožňujúc sa s jeho závermi a odkazujúc na jeho rozsiahle odôvodnenia, podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
51. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169 Správneho súdneho poriadku.
52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 199 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).