Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21P-5-2022.pdf
PDF · 83.47 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/5/2022
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. S., M.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka - B. F., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. XXX XX W. T. XXX, právne zastúpená: Mgr. Monika Brunová, advokátka so sídlom Račianska 153, Bratislava, IČO: 53 638 301, a otec - T. S., M.. XX.XX.XXXX, Q. Ž. XX, XXX XX S. B., o návrhu matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Nariaďuje sa neodkladné opatrenie v nasledovnom znení :
I. Otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa v sume 100,- EUR mesačne, vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.“ II. Súd ustanovuje pre maloleté dieťa T. S., M.. XX.XX.XXXX za opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, Ádorská ulica č. 41, 929 01 Dunajská Streda.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa dňa 28.01.2022 podala na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne vo 300,00 EUR, vždy do 10. dňa v mesiaci, k rukám matky.
2. Z návrhu vyplýva, že rodičia maloletého v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti približne od augusta 2021. Matka žije spolu s maloletým dieťaťom v rodinnom dome v obci W. T., pracuje na polovičný úväzok, keďže sama vychováva maloleté dieťa. Otec žije so svojou novou partnerkou v inej domácnosti. Maloleté dieťa má v súčasnosti 5 rokov a chodí do materskej školy. Matka každé ráno odnáša maloleté dieťa do materskej školy a popoludní ho vyzdvihuje a odprevádza domov. Keďže matka nemá nikoho, kto by jej pomáhal s výchovou a starostlivosťou o maloleté dieťa, t. j. nemá kto iný vyzdvihnúť maloleté dieťa v materskej škole po skončení vyučovania, nemá na výber a musí pracovať len na polovičný úväzok. V súčasnosti výkon rodičovských práv a povinností matky a otca k maloletému dieťaťu nie je nijakým spôsobom upravený, čo spôsobuje viaceré problémy v rodinnom živote matky a najmä ich spoločnému maloletému dieťaťu. Uvedené znamená, že v súčasnosti nie je maloleté dieťa zverené ani do osobnej starostlivosti matky a ani do osobnej starostlivosti otca. Iba matka sa stará o maloleté dieťa a zabezpečuje jeho kompletnú starostlivosť. Otec nielenže nejaví o maloleté dieťa nijaký záujem, dokonca na neho neplatí ani minimálne výživné. K rozpadu partnerského vzťahu matky a otca došlo odsťahovaním sa otca zo spoločnej domácnosti v obci W. T., kde dovtedy spolu žili aj s ich maloletým dieťaťom. Matka si do tej chvíle myslela, že žijú v harmonickom vzťahu, ktorý fungoval bez väčších problémov. Z tejto novej situácie bola matka nesvoja, doslova šokovaná. Matka bola na základe dohody s otcom doma s maloletým dieťaťom a otec pracoval, teda zabezpečoval rodinu po finančnej stránke. Zo dňa na deň ostala matka s maloletým dieťaťom sama bez akejkoľvek pomoci. Odvtedy sa sama snaží zabezpečiť maloletému dieťaťu všetko, čo potrebuje pre svoj priaznivý vývin. Matka uvádza, že
po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti sa otec vôbec nestará o maloleté dieťa, nestretáva sa s ním, nezaujíma sa o neho a dokonca neplatí matke žiadne výživné, čiže nijakým spôsobom sa nepodieľa na jeho výžive a výchove. Napriek týmto skutočnostiam si otec necháva vyplácať na svoj bankový účet sociálne dávky, ktoré patria maloletému dieťaťu, a to konkrétne prídavok na dieťa a daňový bonus na nezaopatrené dieťa. Táto sociálna dávka a daňový bonus patria matke, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Otec nespĺňa zákonné podmienky na poberanie týchto dávok. Podľa matky otec iba zneužíva celú situáciu, keď si necháva poukazovať na svoj účet prídavok na dieťa, ktorý slúži na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa. Tým, že si neplní svoje rodičovské povinnosti a ani nebýva s maloletým dieťaťom v jednej domácnosti, nemá nárok na žiadne príspevky na maloleté dieťa. Matka momentálne pracuje na polovičný úväzok a s maloletým dieťaťom žije zo sumy približne 420 Eur mesačne. Matka nepoberá žiadne sociálne dávky, ani príspevky na dieťa, s maloletým dieťaťom žije iba zo svojej mesačnej mzdy. Matka zabezpečuje kompletnú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, čiže stravu, oblečenie, dopravu do materskej školy a iných zariadení a späť, obedy a pomôcky do materskej školy, lekárske vyšetrenia a s tým súvisiacu kúpu liekov a vitamínov v čase choroby maloletého dieťaťa, príspevky do rôznych združení, poistenie, hračky a podobne. Matka uvádza, že okrem toho sama uhrádza aj všetky náklady spojené s užívaním rodinného domu, v ktorom žijú, a to vodu, plyn, elektrinu, prípadnú opravu domu alebo zariadenia domu, televíziu, internet, poplatky za odpad, daň a svoje nevyhnutné potreby na živobytie. Tieto náklady sú pre jednu osobu príliš vysoké, a keďže má nízky príjem, nie je schopná sama plnohodnotne zabezpečiť svoje potreby a potreby maloletého dieťaťa. Veľa vecí, ktoré by matka chcela dopriať svojmu maloletému dieťaťu a ktoré by si aj zaslúžil, si jednoducho nemôže dovoliť. Matka vo svojom návrhu uvádza, že otec maloletého dieťaťa pracuje ako policajt a jeho mesačný plat je na úrovni približne 1.500 Eur/mesačne netto. Otec žije so svojou novou partnerkou v jednej domácnosti, nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti. Ako policajt dostáva vysoký plat a okrem toho dostáva aj sociálne dávky a daňový bonus na svoje maloleté dieťa, ktoré mu však nepatria. Svojej bývalej partnerke, matke nijakým spôsobom nepomáha s výchovou a starostlivosťou o maloleté dieťa. Matka uvádza, že ťažko žije z mesiaca na mesiac, sama sa snaží zabezpečiť výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, nakoľko otec sa nesnaží ani len byť súčasťou života maloletého dieťaťa. Matka ráno berie maloleté dieťa do škôlky, popoludní ide po neho do škôlky a odprevádza ho domov, pripravuje pre maloleté dieťa jedlo, oblieka ho a kupuje mu šatstvo, pomôcky do materskej školy, vitamíny, prípadne lieky podľa potreby, snaží sa rozvíjať jeho intelektuálnu stránku života atď. Rovnako ako matka, aj otec má svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, napriek tomu, že nežije s ním v jednej domácnosti. Aj otec má prispievať na výživu maloletého dieťaťa podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Od kedy sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti, neprejavil o maloleté dieťa žiadny záujem, neuhradil žiadne nutné výdavky, napríklad školské potreby do materskej školy, nekúpil mu hračky, oblečenie, jedlo, jednoducho neprispel na výživu maloletého dieťaťa ani symbolickou čiastkou. Aj keď otec neprejavuje záujem o maloleté dieťa, jeho vyživovacia povinnosť tým nezaniká. Matka sa v plnej miere stará o maloleté dieťa a chce iba to, aby jej otec pomáhal s výchovou maloletého dieťaťa, aby sa aj on o neho staral, aby si maloleté dieťa rozvíjalo vzťah ako s matkou, tak aj s otcom. Matka má záujem na tom, aby rovnako aj otec zabezpečoval výchovu, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Matka si želá, aby malo maloleté dieťa rovnakú životnú úroveň ako v čase, keď žil s nimi v spoločnej domácnosti otec. Matka v súčasnosti žije s maloletým dieťaťom len z jej mesačnej mzdy a zo svojich niekoľkoročných úspor, ktoré sa však veľmi rýchlo míňajú, nakoľko výživu maloletého dieťaťa, svoju výživu, rovnako tak starostlivosť o rodinný dom a úhradu poplatkov súvisiacich s užívaním rodinného domu, zabezpečuje výlučne matka bez pomoci otca, či inej osoby. Matka vo svojom návrhu uvádza aj prehľad pravidelných mesačných výdavkov na maloleté dieťa: Strava doma 92,00 Eur, Oblečenie a topánky 45,00 EUR, poplatky do materskej školy 80,00 Eur, Doprava 60,00 Eur, Hračky 20,00 Eur, Lekárske vyšetrenie, lieky vitamíny 100,00 Eur, Príspevky do združenia 20,00 Eur, poistenie 31,50 Eur, teda spolu 448,50 Eur.
3. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. o Civilnom mimosporovom poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
8. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z., záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
9. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú bezodkladnú úpravu. Neodkladným opatrením súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov a zabezpečuje úpravu stavu pomerov tak, aby svojim rozhodnutím sledoval ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého sa toto rozhodnutie bezprostredne dotýka. 10. Po preskúmaní návrhu, tunajší súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. S poukazom na skutočnosť, že rodičia maloletej nežijú spolu a o maloleté dieťa sa stará matka, súd považoval za dôvodné, aby bol otec zaviazaný platiť výživné v nevyhnutnej miere. Keďže v konaní dosiaľ neboli komplexne preukazované možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, nebolo možné pri nariadení neodkladného opatrenia v časti o určení výšky výživného prihliadať na skutočné pomery rodičov, ktoré dosiaľ neboli preukázané ani osvedčené. Súd však v tejto súvislosti vychádzal zo skutočnosti, že matkou uvedené výdavky na maloletého ako oblečenie, strava, poplatky do materskej škôlky sú opodstatnené a môžu reálne predstavovať výdavky na maloletého, preto súd s prihliadnutím na uvedené určil nevyhnutnú výšku výživného na sumu 100,00 Eur mesačne. Podľa názoru súdu výživné v tejto výške nemôže výrazným spôsobom zasahovať do majetkovej sféry otca, nakoľko z návrhu vyplýva, že otec je zamestnaný a do augusta 2021 bol schopný finančne zabezpečovať svoju rodinu. Zároveň súd na tomto mieste poučuje matku maloletého dieťaťa, že má právo podať návrh vo veci samej, teda návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, v ktorom sa rozhoduje o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, o výške výživného na maloleté dieťa, ako aj o styku maloletého s rodičom, ktorému nebolo zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, nakoľko neodkladným opatrením sa výživné neurčuje vo výške, ako v konaní vo veci samej, kde by bolo výživné určené po riadnom dokazovaní pomerov na strane oboch rodičov. Neodkladným opatrením súd určuje výživné len v nevyhnutnej miere, ktoré súd určil vo výške ako je uvedené o výroku tohto rozhodnutia. 11. Podľa ust. § 31 ods. 1 Zák. o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. 12. Podľa ust. § 31 ods. 2 Zák. o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom, v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „ kolízny opatrovník“).
13. Podľa ust. § 31 ods. 4 Zák. o rodine na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
14. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku I., je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súd, proti ktorého uzneseniu smeruje. Proti tomuto uzneseniu čo do výroku II. odvolanie nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Toto uznesenie je vykonateľné doručením.