Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/39/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s, so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: H. S., nar. XX.XX.XXXX., bytom E., K. XXXX/XX, o zaplatenie 1.704,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. novembra 2018, č. k. 18Csp/10/2018-65, takto

rozhodol:

Konanie o zaplatenie sumy 1.704,11 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e . Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.704,11 eur, úrok 53,42 eur, úrok z omeškania 0,75 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.704,11 eur od 28.12.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.704,11 eur ako nezaplatenej istiny úveru, nezaplatených úrokov 53,42 eur, úrokov z omeškania 0,75 eur, úroku 11,50% ročne z istiny 1.704,11 eur od 28.12.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania 5% ročne z nezaplatenej istiny a úrokov od 28.12.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 04.09.2015 úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur, s úrokovou sadzbou 11,50% ročne a RPMN 13,24% ročne. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť do 20.08.2024 v 108 mesačných splátkach po 29,87 eur. Žalovaná sa neuhradením splátok úveru v dohodnutej výške dostala do omeškania, na základe čoho žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 27.12.2017. svoje rozhodnutie súd odôvodnil ust. § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, § 504, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd mal na základe výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že žaloba žalobcu bola dôvodná v časti nezaplatenej istiny úveru 1.704,11 eur, kapitalizovaného úroku ku dňu zosplatnenia vo výške 53,42 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania ku dňu zosplatnenia vo 0,75 eur a úroku z omeškania v dohodnutej výške 5% ročne z istiny 1.704,11 eur od 28.12.2017 do zaplatenia, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Súd zamietol žalobu v časti zmluvného úroku vo výške 11,50% ročne z istiny 1.704,11 eur od 28.12.2017 do zaplatenia, keď bol toho názoru, že zmluvný úrok odo dňa zosplatnenia žalobcovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. Ohľadne rozhodnutia v tejto časti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS IV. 476/2012 zo dňa 18.09.2012. Taktiež súd zamietol žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania 5% ročne z úrokov 53,42 eur od 28.12.2017 do zaplatenia, pričom vychádzal pri totožnosti právnej úpravy z právneho názoru Najvyššieho súdu Českej republiky, vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. 35Odo 101/2002, že právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva veriteľ nemá, keďže ani Občiansky ani mu túto možnosť nepriznávajú ( s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/329/2017 - 75 zo dňa 14.05.2018).

Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď neúspech žalobcu bol iba v nepatrnej časti. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v zamietajúcej časti, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe aj v tejto časti, zároveň žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. Bol toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, pričom uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Poukázal na znenie ust. § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých nárok na zaplatenie úroku trvá od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Ohľadne tohto názoru poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, napr. Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017, Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/23/2017-92 zo dňa 29.11.2017, Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/326/2017-84 zo dňa 31.05.2018, Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/346/2017 zo dňa 28.09.2018. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 4. Po predložení spisu odvolaciemu súdu z dôvodu podaného odvolania žalobcom proti rozsudku súdu prvej inštancie, žalobca podaním zo dňa 08.03.2019 oznámil, že na majetok žalovanej bol vyhlásený konkurz, preto v súlade s ust. § 167e zákona č. 7/2005 Z.z. má byť konanie zastavené; požiadal zároveň o vrátenie súdneho poplatku v celej výške. 5. Odvolací súd následne z verejne dostupných údajov Obchodného vestníka č. 47/2019 s dátumom zverejnenia 07.03.2019 zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 40OdK/87/2019 zo dňa 28.02.2018 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., K. XXXX/XX, ktorý v danej veci vystupuje v procesnom postavení žalovanej, do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Vladimír Žitník, so sídlom kancelárie Moyzesova 816/100, Považská Bystrica. 6. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). 7. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone č. 7/2005 Z. z. dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z.) alebo splátkovým kalendárom. Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by vhodnú formu určil súd, prípadne správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného návrhu. Súčasne krajský súd k procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu zdôrazňuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu, súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a zákona č. 7/2005 Z. z.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b zákona č. 7/2005 Z. z.) sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e zákona č. 7/2005 Z. z.). 8. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovanej sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, t. j. pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom na základe zmluvy o úvere zo dňa 04.09.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovanej a zároveň nejde o tzv. nedotknutú pohľadávku podľa § 166c zákona č. 7/2005 Z. z., boli naplnené predpoklady, na základe ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie o zaplatenie 1.704,11 eur s príslušenstvom s poukazom na § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. zastavil. 9. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, s poukazom na čl. 4 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že v prípade, ak bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, nemožno pričítať zavinenie za zastavenie konania žiadnej zo strán sporu, nakoľko zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t. j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože by potom išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán konania vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Odvolací súd preto v zmysle čl. 4 ods. 1 pristúpil k aplikácii ust. § 255 ods. 2 na danú právnu vec, pretože mal za to, že daná právna úprava je obsahom aj účelom najbližšie tejto právnej veci. 10. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .