Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/89/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: Athena, s.r.o. so sídlom Grösslingova 53, 811 09 Bratislava, IČO: 36 282 651, zast. JUDr. Peter Dobrovodský & spol., s.r.o. so sídlom Česká 7, 831 03 Bratislava proti žalovanému: V., advokát, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava, IČO: 35 104 716 o zaplatenie 355.200 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadal žalobou zo dňa 16.06.2016, doručenou súdu 16.06. 2016, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 355.200,- EUR spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania titulom náhrady škody spôsobenej výkonom činnosti advokáta - žalovaného.

2. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že Kúpnou zmluvou zo dňa 01.03.2005 podpísanou predávajúcou p.X.XXX.XXX.- rod.X., nar.: XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX, bytom I. XX, X. nadobudla za dohodnutú kúpnu cenu Sk 5.000.000.- kupujúca p.X. P., rod.P., nar.XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/ XXXX, bytom J. XX, X., vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - pozemku s parc. č. XXXX, vo výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady a pozemku parc. č. XXXX, vo výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a stavbu rodinného domu súp.č.XXXXXX na parc.č.XXXX, nachádzajúcim sa v katastrálnom území U. T., obec X. - m. č. U. T., okres X. I, evidovaným U. katastra pre V. mesto SR X. ako parcely registra „C" na LV č. XXXX (ďalej aj ako „Nehnuteľnosti").

3. Kúpnou zmluvou zo dňa 27.04.2005 podpísanou predávajúcou p.T. P., rod.P., nar.XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom J. XX, XXXXX/B, nadobudol za dohodnutú kúpnu cenu Sk 5.000.000.- kupujúci ARDOM, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 33, Bratislava, IČO: 35 856 955, ktorý bol zapísaný v obchodnom registri OS Bratislava I., odd.: Sro, vl.č.: 28729/B, ktorý bol z obchodného registra ex offo vymazaný dňa 13.06.2008, vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam.

4. Kúpnou zmluvou zo dňa 18.10.2005 podpísanou predávajúcim ARDOM, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 33, Bratislava, IČO: 35 856 955 nadobudla za dohodnutú kúpnu cenu Sk 11.800.000.- obchodná spoločnosť Dunajská, a.s. (pôvodné obchodné meno: HRIVIS developing, a.s.) so sídlom Dunajská 46, 811 08 Bratislava, IČO: 35 823 151, zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2843/B (ďalej len „Dunajská, a.s.") vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - pozemku s parc. U. vo

výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady a pozemku parc. č. XXXX, vo výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcim sa v katastrálnom území U. T., obec X. - m. č. U. T., okres X. I, evidovaným Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu ako parcely registra „C" na LV č. XXXX.

5. Za základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.02.2009 podpísanou predávajúcim Dunajská, a.s. (pôvodné obchodné meno: HRIVIS developing, a.s.) so sídlom Dunajská 46, 811 08 Bratislava, IČO: 35 823 151 nadobudla za dohodnutú kúpnu cenu € 595.000.- vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam obchodná spoločnosť NAVI 1, s.r.o. so sídlom Galvániho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 36 662 135, zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 41810/B (ďalej len ako „NAVI 1, s.r.o."), pri čom za predávajúceho i kupujúceho podpisovala kúpnu tá istá osoba - pC. V. - ako štatutárny zástupca oboch spoločností. Obchodná spoločnosť NAVI 1, s.r.o., ako predávajúci, následne previedla vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam na žalobcu kúpnou zmluvou zo dňa 13.02.2009 za kúpnu cenu 595.000 € . Obchodná spoločnosť NAVI 1, s.r.o. bola dňa 10.06.2009 zrušená a dňa 01.09.2011 bola vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, čím obchodná spoločnosť zanikla.

6. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I. dňa 19.06.2006, domáhala sa p.Q. X., nar.XX.XX.XXXX, bytom I. XX, X., ako pôvodný pozemno-knižný vlastník nehnuteľností - pozemku s parc. T.vo výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady a pozemku parc. č. XXXX, vo výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a stavbu rodinného domu súp.č.XXXXXX na parc.č.XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území U. X., evidovaných Správou katastra pre Hlavné mesto SR X. ako parcely registra „C" na LV č. XXXX - proti pôvodnému žalovanému HRIVIS developing, a.s. určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou prešlo ich vlastníctvo na p.T. P..

28Cb/89/2016-256

7. Žalobca po zistení skutočnosti, že vo veci nehnuteľností, ktoré sú predmetom kúpy s predávajúcim NAVI 1, s.r.o., požiadal žalovaného o stanovisko k možným dôsledkom tohto súdneho sporu na ohrozenie jeho vlastníctva, pri čom žalovaný tento právny stav posúdil ako nie nebezpečný, uzavretie kúpnej zmluvy doporučil, avšak z opatrnosti prevzal zastupovanie žalobcu v prebiehajúcom súdnom konaní. Počas konania, z dôvodu vyššie uvedených postupných predajov Nehnuteľností, došlo v súlade s ust.§ 92 ods.2 O.s.p. k zámene účastníkov konania na strane žalovaného, na základe čoho bol „konečným" žalovaným a žalobcom v tomto konaní. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. č. 12C 53/06 - 433 zo dňa 30.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.6Co/113/2012-459 zo dňa 25.06.2012 bolo určené, že výlučnou vlastníčkou Nehnuteľností je Q. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, X., nakoľko kúpna zmluva zo dňa 01.03.2005, ktorou previedla vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam, bola v zmysle § 38 ods. 2, § 39 a § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, a teda neplatnými boli aj ďalšie prevody Nehnuteľností od nevlastníka.

8. Žalobca tvrdí, že o priebehu súdnych konaní, o vytýčených pojednávaniach, ani o vyhlásených rozsudkoch však od nemal žiadne informácie od žalovaného. Keďže mu ich žalovaný ani po opakovaných verbálnych žiadostiach neposkytol, v mesiaci február 2013 osobne nahliadol do súdneho spisu kde zistil, že prvostupňový aj odvolací súd už vo veci právoplatne rozhodli, pri čom žalovaný sa opakovane zo subjektívnych dôvodov nezúčastnil vytýčených pojednávaní a tak nedostatočne zabezpečoval ochranu oprávnených záujmov svojho klienta. Žalovaný po upozornení na túto skutočnosť odovzdal žalobcovi podanie doručené Najvyššiemu súdu SR dňa 03.06.2013, ktorým podal proti právoplatným rozsudkom mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie. Žalobca nebude v tomto konaní posudzovať právnu relevanciu tohto dovolania z pohľadu lehoty a dôvodov k jeho podaniu, nakoľko dovolacie konanie bolo zastavené Uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp.zn.12C/53/2006 zo dňa 29.10.2013 z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. O vzniku tejto povinnosti žalovaný žalobcu riadne a včas neinformoval a on sám tento súdny poplatok v zanedbateľnej výške 99,50 € nezaplatil.

10. Žalobca medzičasom v dobrej viere - ako vlastník predmetných nehnuteľností - do dňa nadobudnutia ich vlastníctva v r.2009 vykonal rozsiahle úpravy nehnuteľností - terénne a sadové úpravy, výstavbu nového oplotenia, nákladnú rekonštrukciu zachovalej časti zbúraného rodinného domu, ktorú prebudoval na „altánok" využívaný ako letná čitáreň a pod., to všetko v hodnote cca 80.000 €. Po

tom, ako sa z rozsudku Krajského súdu v Bratislave dozvedel o potvrdení právneho stavu, ktorým bol „zbavený" vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, z dôvodu investícií do nich vložených ako i stavebno-technických úprav vykonaných na jeho vlastnej domovej nehnuteľnosti, v ktorej prevádzkuje výučbu na BISLA (Bratislava International School of Liberal Arts), kontaktoval sa na opatrovníčku žalovanej, ktorej vysvetlil situáciu, do ktorej sa dostal a navrhol jej odkúpenie nehnuteľností za kúpnu cenu 166.000 €, t.j. sumu rovnú kúpnej cene už raz žalovanej zaplatenej „prvou kupujúcou v rade" p. C. P.. Oslovená opatrovníčka na návrh žalobcu reagovala cestou svojho zástupcu p.XXXmX s požiadavkou na zaplatenie sumy 437.723 €, ako kúpnej ceny vygenerovanej predchádzajúcimi prevodmi. Žalobca na takúto ponuku kúpnej ceny - po tom, ako už raz za pozemok o výmere spolu 424m2 zaplatil temer 600.000 € nereflektoval a upozornil opatrovníčku žalovanej na skutočnosť, že skutočná hodnota nehnuteľností je rádovo medzi 100-200 tisíc EUR, pri čom žalobca vložil do nehnuteľností v čase, kedy bol ich vlastníkom investície v sume prevyšujúcej 80.000 €. Následne ju požiadal o prehodnotenie jej stanoviska a zváženie skutočnosti, že on sám už do nehnuteľností investoval cca 680 tis.EUR a je ochotný zaplatiť jej ešte raz pôvodnú kúpnu cenu. Opatrovníčka žalovanej na to reagovala vyhlásením, že trvá na svojej pôvodnej požiadavke a pokiaľ na ňu žalobca nepristúpi, bude o predaji nehnuteľností rokovať s ďalšími záujemcami. Rokovania o predaji však v lete 2013 boli ukončené z dôvodu úmrtia p.Q. X. a po právoplatnosti Osvedčenia o dedičstve sp.zn.1D/191/2013, Dnot 37/2013 pokračovali s dedičkou - sestrou poručiteľky N..H. X.. S uvedenou novou vlastníčkou inkriminovaných nehnuteľností došlo nakoniec k dohode o cene „spätného predaja" nehnuteľností za zmluvnú cenu vo výške 350.000 €. Kúpna zmluva bola podpísaná dňa 06.12.2013 a následne po jej zaplatení bol vklad do katastra nehnuteľností povolený pod V-31077/13.

11. Finančné prostriedky na zabezpečenie opätovnej kúpy nehnuteľností boli zabezpečené pôžičkou poskytnutou nadáciou Christian A.Johnson Endeavor Foundation, ktorá bola do r.2009 zakladateľom a jediným spoločníkom spoločnosti žalobcu. Podľa ust.§ 26 ods.1 zákona o advokácii, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie. Žalobca o vzniklej situácii a škode priebežne informoval žalovaného s upozornením, že v prípade opakovanej kúpy pozemkov bude vzniklú škodu od neho vymáhať. Listom zo dňa 25.05.2015 žalovanému popísal priebeh a úkony ním vykonané v danej veci vzniklej dôsledkom porušenia povinností pri poskytovaní právnej pomoci a vyzval ho k úhrade sumy 350.000 €, ako náhrady za opakované zaplatenie kúpnej ceny a sumy 5.200 € ako nákladov vzniklých v náväznosti na konvalidáciu tohto stavu. Žalovaný na výzvu žalobcu reagoval verbálne s tým, že vzniklú situáciu prerokuje s poisťovňou, s ktorou má ako člen advokátskej komory uzatvorenú poistnú zmluvu, avšak písomne sa k výzve nevyjadril. Preto bola žalovanému zaslaná ďalšia výzva k zaplateniu náhrady vzniklej škody označená ako pokus o zmier, ktorú prevzal dňa 10.05.2016.

12. Žalovaný sa k veci nevyjadril, napriek doručenej výzve súdu.

13. V rámci konania žalobca žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov vrámci podanej žaloby. Uvedený návrh súd prvej inštancie zamietol, uznesením zo dňa 30.06.2016, č.k. 28Cb/89/2016 - 66. Na základe podaného odvolania súd druhej inštancie rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil uznesením zo dňa 28.04.2017 č.k. 3 Cob /264/2016 - 74 tak, že žalobcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50% s právoplatnosťou k 06.07.2017.

14. Súd v danej veci nariadil pojednávania v období od 19.03.2018 - 28.03.2019 na ktorých boli prítomní právny zástupca žalobcu, žalobca. Žalovaný sa na pojednávania prevažne nedostavoval, svoju neúčasť ospravednil žiadal o odročenie pojednávania. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dokladmi takto:

28Cb/89/2016-257

14.1. Právny zástupca žalobcu trval na podanom návrhu v celom rozsahu písomného podania, v rámci pojednávaní sa odkazoval na svoje písomné podania s týmto obsahom, že je nesporné, že žalobca ústne uzatvoril so žalovaným najneskôr dňa 29.01.2009 zmluvu o poskytnutí právnej pomoci, ktorej predmetom bolo posúdenie kúpnej zmluvy o kúpe pozemku na Lazaretskej ulici o predávajúceho NAVI 1 s.r.o.;, je nesporné, že dňa 30.01.2009 o 12.27 hod. posiela žalovaný žalobcovi návrh kúpnej zmluvy, ktorú odsúhlasil s predávajúcim; je nesporné, že v texte KZ , ktorú predložil žalovaný žalobcovi - je v čl.IV. bod 1.1. uvedená informácia o súdnom konaní vedenom na OS BA I pod sp.zn.12C 53/06, ktoré je zapísané aj na LV č.3687; je nesporné, že žalovaný, ako renomovaný právnik, ubezpečil žalobcu,

že sa jedná len o informatívnu poznámku, ktorá pre žalobcu, ako kupujúceho nie je dôležitá a tak predložený návrh KZ môže bez obáv podpísať; je nesporné, že žalovaný disponoval pred odsúhlasením textu KZ z dokumentami súdneho sporu uvedeného v čl.IV. bod 1.1. o súdnom konaní vedenom na OS BA I pod sp.zn.12C 53/06, nakoľko mu tieto boli dňa 10.02.2009 poskytnuté B.W., právnikom predávajúcej spoločnosti NAVI 1 s.r.o.; je nesporné, že dňa 10.02.2009 o 16.02 hod. posiela žalovaný žalobcovi návrh žiadosti o vinkuláciu kúpnej ceny v prospech predávajúceho; je nesporné, že dňa 11.02.2009 o 17.18 hod. posiela žalovaný žalobcovi potvrdenie termínu podpisu KZ; je nesporné, že dňa 13.02.2009 hod. podpísal žalobca KZ v znení pripravenom žalovaným; vklad KZ je povolený dňa 25.02.2009; Žalobcovi je doručené predbežné opatrenie týkajúce sa kúpeného pozemku; žalovaný si vyžiada plnú moc na zastupovanie, ktorá mu bola žalobcom udelené na zastupovanie v konaní vedenom na OS BA I sp.zn.12C/53/2008 vo veci neplatnosti kúpnej zmluvy od pôvodnej vlastníčky pozemku Q. X.; plnomocenstvo bolo podpísané žalobcom a žalovaným dňa 19.08.2009 a bolo v súdnom spise žurnalizované pod č.l. 289; je nesporné, že žalovaný pri nahliadnutí do spisu po prevzatí zastupovania žalobcu v tomto súdnom konaní sa musel oboznámiť s listinou zo dňa 05.04.2006 o ustanovení opatrovníka pôvodnej PK vlastníčke predávaného pozemku, nakoľko táto listina bola v predmetnom súdnom spise žurnalizovaná pod č.l. 86;je nesporné, že žalovaný pri nahliadnutí do spisu po prevzatí zastupovania žalobcu v tomto súdnom konaní sa musel oboznámiť so Znaleckým posudkom č.15/05 zo dňa 12.06.2005 znalca H. J., ktorým bolo preukázané, že podpisy predávajúcej na pôvodnej kúpnej zmluve boli falšované, nakoľko tento dôkazom bol žurnalizovaný v predmetnom súdnom spise pod č.l.103;je nesporné, že žalobca je začiatkom r.2013 vyzvaný AK Y..K. k vyprataniu a odovzdaniu kúpenej nehnuteľnosti, ktorá údajne na základe právoplatného rozsudku súdu mu už nepatrí; je nesporné, že žalobca po obdržaní tejto informácie splnomocní dňa 06.02.2013 AK J., aby zistila stav konania na súde; je nesporné, že nahliadnutím do spisu dňa 18.02.2013 splnomocnenec zistil, že vo veci bol OS BA I vydaný dňa 30.11.2011 rozsudok, ktorým bolo vlastníctvo k predmetu kúpy vrátené pôvodnej vlastníčke; je nesporné že rozsudok OS BA I bol následne rozsudkom KS BA sp.zn.6Co/113/2012 potvrdený - žalovaný tento rozsudok prevzal dňa 04.07.2012; Žalovaný napriek opakovaným telefonickým, ako verbálnym otázkam pri ich osobných stretnutiach o týchto skutočnostiach žalobcu vôbec neinformoval, upokojoval ho, že konania prebiehajú, všetko bude OK. Zo súdnych spisov prvo ako i druhoinštančného konania po nahliadnutí do nich vyplynulo, žalovaný svojou neúčasťou na pojednávaniach a neuplatnením oprávnených námietok a práv žalobcu, tomuto spôsobil škodu. Žalovaný po upozornení na jeho pochybenia v predchádzajúcich konaniach podal dňa 03.06.2013 dovolanie proti obom rozsudkom, ktoré obsahovalo podľa neho kvalifikované námietky, ktoré však mali byť uplatnené v prvo, resp. druhoinštančnom konaní; je nesporné, že aj toto dovolacie konanie bolo zastavené z dôvodu, že žalovaný v stanovenej lehote nezaplatil súdny poplatok !!! K veci samej žalovaný uvádza, že so žalobcom nemal uzatvorenú zmluvu o poskytovaní právnych služieb a zastupovanie vo veci prevzal až na základe plnej moci zo dňa 19.08.2009. Informácie o zamýšľanom predmete kúpy síce v bližšie neurčenom čase údajne zisťoval, vedel o súdnom spore vedenom medzi predávajúcim a pôvodnou vlastníčkou pozemku, avšak štatutárny zástupca žalobcu bol údajne na stretnutiach s predávajúcim o nich informovaný. Ďalej uvádza, že v r.2009 nemal informácie o znaleckých posudkoch, ktoré preukazovali falšovanie listín a tiež nemal vedomosť o nespôsobilosti pôvodnej vlastníčky. Žalobca vyvracia tieto účelové tvrdenia žalovaného opakovane súdu predloženou mailovou komunikáciou medzi ním a žalovaným, a preukazuje že žalovaný zastupoval žalobcu na základe ústne uzatvorenej zmluvy, ktorej predmetom bolo preverenie predmetu kúpy a zabezpečenie podkladov k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s predávajúcim, to všetko bez účasti žalobcu. Dňa 30.01.2009 žalovaný po rokovaniach so zástupcami predávajúceho zaslal žalobcovi návrh KZ. Dňa 10.02.2009 žalovaný po rokovaniach so zástupcami predávajúceho zaslal žalobcovi návrh žiadosti o vinkuláciu kúpnej ceny, kde sa sám uviedol ako právny zástupca žalobcu. Dňa 10.02.2009 právnik predávajúceho Z. W. zaslala žalovanému naskenované dokumenty zo spisu vo veci súdneho sporu vedeného vo veci predmetu kúpy. Žalovaný po oboznámení sa s nimi - bez toho, že by vynaložil všetko úsilie, ktoré od neho možno žiadať (viď ust.§ 26 ods.4 zákona o advokácii) - dňa 11.02.2009 doporučil žalobcovi podpísanie kúpnej zmluvy, ktorej text s predávajúcim odsúhlasil. Poukazujeme na skutočnosť, že žalovaný založil so súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.: 12C/53/2006 vo veci neplatnosti nadobudnutia predmetu kúpy predávajúcim plnomocenstvo na zastupovanie v tomto súdnom konaní v auguste 2009, pri čom uvedená listina je žurnalizovaná pod č.l. 289. Listina zo dňa 05.04.2006 o ustanovení opatrovníka pôvodnej PK vlastníčke predávaného pozemku, bola v predmetnom súdnom spise žurnalizovaná pod č.l. 86. Znalecký posudok č.15/05 zo dňa 12.06.2005 znalca H. J., ktorým preukázal, že podpisy predávajúcej na pôvodnej kúpnej zmluve boli falšované, je žurnalizovaný v predmetnom súdnom spise pod č.l.103.V závere PZ žalobcu uvádza, že žalovaný svojou neúčasťou na pojednávaniach a

neuplatnením oprávnených námietok a práv žalobcu , tomuto spôsobil škodu; žalovaný po upozornení na jeho pochybenia v predchádzajúcich konaniach podal dňa 03.06.2013 dovolanie proti obom rozsudkom, ktoré obsahovalo podľa neho kvalifikované námietky, ktoré však mali byť uplatnené v prvo, resp. druhoinštančnom konaní; dovolacie konanie bolo zastavené z dôvodu, že žalovaný v stanovenej lehote nezaplatil súdny poplatok. Z vyššie uvedených dôkazov je jednoznačne preukázané, že žalovaný od mesiaca január 2009 žalobcovi poskytoval právnu pomoc vo veci kúpy pozemkov na Lazaretskej ulici v Bratislave, a následne v súdnych konaniach vedených vo veci určenia vlastníctva k pozemku. Z vyššie uvedených dôkazov je zrejmé, že pokiaľ by žalovaný riadne a zodpovedne vykonal lustráciu súdneho spisu vedeného vo veci predávaného pozemku, t.j. pri vynaložení primeraného odborného úsilia, musel by zistiť, že v spise sú založené dôkazy (posudky), ktoré vážne spochybňujú právnu legitimáciu predávajúceho k predávanému pozemku a tak by jeho kúpu žalobcovi nemohol doporučiť. Ak by aj žalovaný kvalifikovaným spôsobom posúdil stav 28Cb/89/2016-258

dôkazov založených v súdnom spise, ktoré preukazovali neplatnosť KZ o predaji inkriminovaného pozemku z dôvodu ich sfalšovania, bez zbytočného odkladu mal posúdiť vplyv tejto skutočnosti, na platnosť kúpnej zmluvy medzi predávajúcom NAVI 1 s.r.o. a žalobcom. Ak by aj žalovaný kvalifikovaným spôsobom posúdil stav dôkazov založených v súdnom spise, ktoré preukazovali neplatnosť KZ o predaji inkriminovaného pozemku z dôvodov ich sfalšovania, minimálne z opatrnosti mal skúmať možnosti vymáhania zaplatenej kúpnej ceny od predávajúceho NAVI 1 s.r.o. späť. Ak by žalovaný kvalifikovaným spôsobom posúdil stav dôkazov zistil by, že predávajúci - spoločnosť NAVI 1 s.r.o. dňa 18.08.2009, t.j. v tom istom čase, kedy on prevzal zastupovanie žalobcu, vstúpila do likvidácie. Žalovaný mal bezodkladne o tejto skutočnosti informovať žalobcu, nakoľko tento už v tom čase uznesením súdu vstúpil namiesto pôvodne žalovanej spoločnosti NAVI 1 s.r.o. do súdneho konania a bezodkladne mal za žalobcu uplatniť aspoň ako podmienenú pohľadávku voči spoločnosti v likvidácii žalobcom zaplatenú kúpnu cenu.

14.2. Žalobca uviedol, že spolupráca bola aj pred týmto konaním v konaní 12C/53/2006 podotkol, že bol to nielen pracovnoprávny vzťah, ale aj priateľský a osobnejší vzťah. Taktiež uviedol, že zo strany žalovaného bol aj v neformálnych diskusiách ubezpečený že je všetko v poriadku, neinformoval ho o pojednávaniach. Žalobcovi bolo zvláštne, že sa vo veci nekoná, pripisoval to skôr k nejakým obštrukciám na súde. Je pravdou, že bolo zrušené vydané predbežné opatrenie, na základe odvolania žalovaného, čím sa možno trochu upokojil, žalobca preto uveril ubezpečeniam žalovaného ako svojho právneho zástupcu v tejto právnej veci. Žalovaný ho zastupoval výlučne v tejto právnej veci. Nežiadal si žiadnu odmenu za poskytovanie právnych služieb týkajúcich sa sporu 12C/53/2006, napriek tomu, že žalobca sa ho niekoľko krát dotazoval, povedal že to je v poriadku, že až keď sa skončí celá kauza. Taktiež žalobcu prekvapilo obsahovo dovolanie, ktoré podal žalovaný, kedy vlastne sám upozornil na vady, na zapísanú poznámku, ktorú predtým svojím spôsobom podceňoval, nekládol dôraz až v dovolaní. Žalobca uviedol, že by bol súčinný kedykoľvek aj podpísať dovolanie, avšak bohužiaľ nebol o tom informovaný, o všetkom sa dozvedel až v roku 2013 kedy bol spor definitívne ukončený. Následne musel z vlastnej iniciatívy započať rokovania ohľadne opätovného vykúpenia predmetnej nehnuteľnosti. Nikdy sa nedozvedel, čo viedlo žalovaného k takémuto konaniu, čo ho mrzí aj po ľudskej stránke, nakoľko nevie si predstaviť, čo bola motivácia žalovaného k takémuto konaniu. Žalobca pokračuje v tom, že podľa jeho názoru nešlo ani o neinformovanie zo strany zástupcu, teda žalovaného, ale o zavádzanie z jeho strany, nakoľko vždy dostal iba ubezpečenie že vo veci sa koná, že všetko je v poriadku. Vyvrcholilo to až tým, že žalobca obdržal príkaz na vypratanie nehnuteľnosti (predmet kúpy). Kontaktoval žalovaného

- ako PZ, on mu povedal nech je pokojný, že bolo podané dovolanie, poslal mu ho na vedomie. Žalobca sa s ním oboznámil, mal pocit že toto by mohlo zvrátiť celý vývoj, skutkové okolnosti, nepýtal sa ho na zaplatenie poplatku, bral to tak, že je to v rámci vykonávania činnosti ako normálnu vec, žalobca nie je právne vzdelaný, na to má právnikov. Ak by právny zástupca (žalovaný) potreboval kedykoľvek súčinnosť, na zaplatenie poplatku čo je pár desiatok eur, poskytol by mu ich. Požiadaný však nebol, a následne zo súdneho spisu zistil, že súdny poplatok síce zaplatil, ale o deň neskôr, poplatkovú povinnosť splnil, ale asi z nedbanlivosti o deň neskôr, v dôsledku čoho bolo dovolanie zamietnuté.

14.3. Žalovaný trval na nedôvodnosti uplatneného návrhu, namietal vecnú pasívnu spôsobilosť žalovaného, nepreukázaný kauzálny nexus a uplatnil aj námietku premlčania nároku žalobcu. Vrámci konania informoval o kontaktovaní poisťovne do tohoto konania na strane intervenienta. Žalobu považuje za nedôvodnú, nebolo doposiaľ preukázané, že by žalovaný, poskytoval žalobcovi právne služby, pred dňom prevzatia právneho zastupovania v konaní, na OS BA I, spis. zn. 12C/53/2006, t.j. pred

dňom 19.08.2009. Nepreukázal dostatočným spôsobom príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného ako advokáta a vznikom majetkovej ujmy. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, zo dňa 22.10.2015, spis. zn. II. US 678/2015, kde ústavný súd konštatoval, že pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie, súd ako predbežnú otázku skúmal, či by pri riadnom postupe advokáta klient so svojím nárokom na súde uspel, po prípade v akom rozsahu. Predpokladom nároku na náhradu škody je zistenie, že nebyť pochybenia advokáta, nedošlo by k vzniku majetkovej ujmy, teda že toto pochybenie advokáta je rozhodujúcou príčinou pri vzniku majetkovej ujmy. K samotnému odôvodneniu rozsudku OS BA I v konaní 12C/53/2006 ako aj v zmysle odôvodnenia Krajského súdu v Bratislave, v konaní č. 630113/2012 boli podstatnými skutočnosťami dva znalecké posudky, a to z odboru písmo znalectvo, vyhotovený v trestnom konaní, a vyhotovený v konaní na OSPK, o spôsobilosti na právne úkony p. U. Sme toho názoru, že aj keby sa žalovaný zúčastnil na pojednávaní pred OS BA I, inému rozhodnutiu zo strany OS BA I aj KS BA by nedošlo. Sme toho názoru, že nie je príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného ako advokáta a vzniku majetkovej ujmy žalobcu. V písomnom vyjadrení uviedol, že advokát nenesie zodpovednosť za výsledok súdneho konania s tým, že v namietanom konaní bol súdom konštatovaný absolútne neplatný právny úkon. O tomto sa však žalovaný dozvedel až v samotnom konaní, čo už nebolo možné odstrániť.

14.4. Súd sa oboznámil vrámci dokazovania s týmito listinnými dôkazmi: Kúpna zmluva z 01.03.2005, Splnomocnenie, Kúpna zmluva z 13.02.2009, Rozsudok OS Bratislava I, č.k. 12C/53/06 zo dňa 30.11.2011, Rozsudok KS v Bratislave č.k. 6 Co/113/2012 - 459 z 25.06.2012, Dovolanie vo veci č.k. 12C/53/2006, Uznesenie OS Bratislava I, č.k. 12C/53/2006 z 29.10.2013, Osvedčenie o dedičstve 1D/191/2013, Návrh na povolenie vkladu V 31077/2013 Z 18.12.2013, Výzva žalovanému na náhradu škody z 25.05.2015, mailová komunikácia, plnomocenstvo z 19.08.2009, liW. č. XXXX, výzva na vypratanie nehnuteľnosti, na základe ktorých súd zistil:

Z Kúpnej zmluvy so žalobcom na strane kupujúceho z 13.02.2009 bolo zrejmé, že žalobca nadobudol nehnuteľnosť za kúpnu cenu vo výške 595 000 EUR vinkulované v prospech predávajúceho. V čl. IV bod 1, 1.1 je uvedené, že je vedené súdne konanie o určenie vlastníctva pod č.k. 12C/53/06 na OS Ba 1.

Z Rozsudku vydaného OS Bratislava I, č.k. 12C/53/06 dňa 30.11.2011 je zrejmé, že vlastníkom nehnuteľnosti bola určená žalobkyňa X. pričom tento rozsudok bol v celosti potvrdený KS v Bratislave, v konaní č.k. 6 Co/113/2012 - 459 z 25.06.2012.

28Cb/89/2016-259

Z podaného dovolania žalobcom zastúpeným žalovaným je zrejmé, že žalobca namieta konanie v neprítomnosti PZ žalobcu napriek podanému písomného ospravedlneniu, vytýkal v konaní nevykonanie dôkazov najmä vypočutie pani B. P.. Namieta aj vady odôvodnenia rozsudku v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 OSP. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za predčasné z dôvodu nevykonania dôkazov a odňatie možnosti konať pred súdom zo strany žalobcu.

Z uznesenia vydaného OS Ba 1 č.k. 12C/53/2006 - 494 zo dňa 29.10.2013 je zrejmé, že k zastaveniu dovolacieho konania došlo z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, napriek doručenej výzve PZ žalobcu.

Z návrhu na povolenie vkladu bolo zrejmé, že žalobca nadobudol nehnuteľnosť od vlastníka Ing. H. X., ktorá bola dedičom pôvodného vlastníka C. X. na základe Osvedčenia o dedičstve č. 1D/191/2013, D NOT 37/2013 Z 12.11.2013.

Z listu vlastníctva č.XX.XX.XXXXpre k.ú. U. mesto, X. I vyplynulo, že vlastníkom nehnuteľnosti k 15.06.2016 je žalobca.

Súd nevykonal dokazovanie zapožičaním spisu č.k. 12C 53/2006 vedeného na OS Bratislava I z dôvodu, že podstatné doklady z predmetného konania boli súdu predložené žalobcom, čím považoval zapožičanie spisu za nadbytočné. Ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko sporové strany ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 „ V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh ."

Podľa ustanovenia § 182 „ Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené."

Podľa ustanovenia § 191 „ Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo."

Podľa ustanovenia § 192 "Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak."

15. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - ( ďalej aj ako „ ObZ") „ Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním." ods. 2. „ Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon."

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1,6 „ (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (6) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom."

Podľa ustanovenia § 264 ods. 1,2 „ (1) Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. (2) Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu."

Podľa ustanovenia § 265 „ Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu."

Podľa ustanovenia § 1 ods.1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokacii „ Advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len „klient") v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi."

Podľa ustanovenia § 18 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (1)Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. (2) Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. (3) Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.

Podľa ustanovenia § 26 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (1) Advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

Podľa ustanovania § 420 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb - Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „ ") cit: „ (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá." Na základe uvedeného je osvedčené, že za spôsobenú škodu zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla poisteného u žalovaného. 28Cb/89/2016-260

Podľa ustanovania § 415 „ Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí."

Podľa ustanovenia § 106 ods. 1,2 OZ„ (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví."

Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej aj ako „ ObZ" ) (1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.(2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú."

Podľa ustanovenia § 391 ods. 1, 2 „ (1) Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. (2) Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné."

Podľa ustanovenia § 397 „ Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky."

Podľa ustanovenia § 373 „ Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť."

Podľa ustanovenia § 374 (1) Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. (2) Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov. (3) Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

Podľa ustanovenia § 378 Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ustanovenia § 379 Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

16. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania zvážil okolnosti právneho vzťahu.

17. Vychádzajúc zo opisu skutkového stavu žalobcom, že od samotného prevzatia právneho zastupovania vo veci uzatvorenia kúpnej zmluvy vo februári 2008, cez prevzatie zastupovania v súdnom konaní vedenom pod sp.zn.12C/53/06 a následne i v odvolacom konaní, žalovaný svoje povinnosti voči klientovi vyplývajúce mu z jeho postavenia advokáta neplnil. Žalovaný nijakým relevantným spôsobom neoboznámil žalobcu na vážnosť problémov brániacich uzatvoreniu kúpnej zmluvy a v

následných úkonoch svojou nedbanlivosťou nedostatočne naštudoval súdny spis v konaní, v ktorom žalobcu zastupoval, nezúčastňoval sa vytýčených pojednávaní, t.j. neplnil si svoje povinnosti, ktoré mu z postavenia advokáta voči klientovi vyplývali. Žalovaný teda v čase od februára 2009 kontinuálne poskytoval žalobcovi právnu pomoc pozostávajúcu najprv z prípravy kúpnej zmluvy, jej posúdenia a doporučenia jej podpísania v ním odsúhlasenom znení a následne v zastupovaní v súdnom konania o určenie neplatnosti pôvodnej kúpnej zmluvy. Žalovaný napriek opakovaným žiadostiam žalobcu tohto pravdivo o stave súdneho konania neinformoval, dokonca ho neinformoval ani o výsledku konania na prvo ani druho inštančnom súde. Žalobca sa o skutočnosti, že obe súdne konania boli právoplatne ukončené v jeho neprospech nedozvedel od svojho advokáta - žalovaného v tomto konaní, ale až dňa 18.02.2013 po nahliadnutí do súdneho spisu jeho novým splnomocnencom Y.. L. J., ktorý zistil, že posledný - druhoinštančný rozsudok Krajského súdu Bratislava žalovaný prevzal dňa 04.07.2012, kedy bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že kúpený pozemok žalobcovi nepatrí a že mu vznikla škoda vo výške ním zaplatenej kúpnej ceny. Nakoľko komunikácia so žalovaným a konvalidácii vzniklého stavu nebola úspešná, v zákonnej 4-ročnej premlčacej lehote po dni kedy sa žalovaný o škode dozvedel, podal dňa16.06.2016 žalobu na jej zaplatenie.

18. Všeobecne treba uviesť, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: a/ činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané; dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený, čo podporuje aj uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 11. júna 2009, sp. zn. 25 Cdo 5020/2008, C 7516 „ Splnenie predpokladov zodpovednosti advokáta za škodu musí byť v konaní jednoznačne preukázané a dôkazné bremeno o nich nesie poškodený. Pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie súd ako predbežnú otázku skúma, či pri riadnom postupe žalovaného (advokáta) by žalobca (klient) so svojím nárokom na súde uspel (porovnaj R 13/1986).

19. Z ustanovení zákona o advokácii možno vyvodiť, že výkonom advokácie je najmä obhajovanie v trestnom konaní, zastupovanie fyzických a právnických osôb pred súdmi, štátnymi orgánmi a inými právnymi subjektmi, spisovanie listín, poskytovanie právnych rád a spracovávanie právnych rozborov. Advokát je povinný svedomito chrániť práva a oprávnené záujmy klienta, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky, uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné a dbať o to, aby jeho právna pomoc bola účelná. Súčasťou týchto povinností je bezpochyby tiež povinnosť advokáta riadne a včas (priebežne) informovať klienta o postupe pri vybavovaní veci a o všetkých nových okolnostiach relevantných z 28Cb/89/2016-261

hľadiska veci, v ktorej ho zastupuje. Uvedené povinnosti má advokát počas celej existencie právneho vzťahu založeného zmluvou o poskytnutí právnej pomoci. Treba dodať, že svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky ľahostajnosti, nedôslednosti, nedostatočného záujmu o klienta a jeho vec, resp. ktorý nezohľadňuje reálny stav vecí alebo tento stav nedoceňuje. Z judikatúry k otázke výkonu advokácie súd na podporu svojich úvah uvádza „Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta a zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný. II. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. III. Iba samotná okolnosť, že advokát neoznámil súdu vypovedanie mandátnej zmluvy klientom alebo zánik právneho vzťahu zastúpenia žalobcu (klienta) žalovaným (advokátom), nemôže mať za následok vznik zodpovednosti advokáta za škodu, náhrady ktorej sa žalobca voči nemu domáha

- uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 2010, sp. zn. 3 M Cdo 18/2009)

20. Škodou sa aj v prípade zodpovednosti advokáta v zmysle zákona o advokácii rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (klienta), je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Uhradzuje sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie

alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.

21. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.

22. Z uvedených teoretických postulátov vychádzal súd v prejednávanej právnej veci s tým, že žalobcom namietané porušenie povinnosti informovať žalobcu ako klienta zo strany žalovaného o priebehu konania, namietanie nedostatočného odborného posúdenia prekážky riadneho nadobudnutia nehnuteľnosti, kvázi zľahčovaním podstaty zapísanej poznámky, a najmä neuhradením súdneho poplatku za žalovaným podané dovolanie súd vyhodnotil tak, že k porušeniu povinnosti preukázateľne došlo len pri svojvoľnom opomenutí zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie. V tomto jedinom bode súd dôkaznú povinnosť žalobcu vyhodnotil ako preukázanú. V ostatných bodoch namietaného porušenia povinnosti mal súd za sporné, keďže neboli predložené dôkazy skutkovú podstatu konania žalovaného. Na jednej strane išlo o neformálne poradenstvo, bez vopred dojednaných podmienok, vyznievajúc „ priateľské poradenstvo bez fakturácie odmeny „ čo samo je v rozpore s výkonom advokácie. Neopomenuteľný bol aj fakt, že žalobca sám podpísal druhú / opätovnú kúpnu zmluvu, dojednal si podmienky kúpnej zmluvy a ďalšiu kúpnu cenu zaplatil slobodne na základe vlastného rozhodnutia bez participovania žalovaného.

23. K naplnenie vzniku škody, má súd za to, že jej výška nebolo preukázaná zo strany žalobcu, doplatok v sume 350 000,- EUR titulom opätovného uhradenia kúpnej ceny s tým, že vymoženie zaplatenej kúpnej cene predávajúceho NAVI s.r.o. pre jeho výmaz z obchodného registra bolo príslušným súdom zamietnuté, nemožno považovať za škodu, nakoľko nedošlo k majetkovému úbytku, nehnuteľnosť zostala vo vlastníctve žalobcu. Suma 5 200,- EUR uvádzaná ako suma nákladov súvisiacich s uzatváraním novej kúpnej zmluvy a súdnym konaním o dodatočnej likvidácii NAVI 1s.r.o. a s tým súvisiacich poplatkov ( právna služba, notárske a súdne poplatky), vynaloženie ani špecifikácia týchto nákladov nebolo súdu preukázaná.

24. Ku kauzálnemu nexusu, ktorého absenciu namietal aj žalovaný súd má za to, že v tejto časti žaloby nebolo skutkovo ani právne dostatočne argumentované. Ak platí, že „ Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený

- nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 3 Cdo 32/2007), v konkrétnom prípade, nie je možné dospieť k spravodlivému záveru, že nepodanie dovolania bolo príčinou na vznik škody na strane žalobcu ako klienta. Z uvádzaných skutkových zistení, škoda - opätovne zaplatená kúpna cena žalobcom vo vzťahu k novému vlastníkovi nehnuteľnosti nebola v príčinnej súvislosti s konaním resp, opomenutím konania žalovaného. Podporu vysloveného záveru súdu je aj rozhodnutie- rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 16. októbra 2008, sp. zn. 25 Cdo 4495/2007 „ Zodpovednosť za škodu spôsobenú advokátom v súvislosti s výkonom advokácie, ako má na mysli § 24 ods. 1 zákona o advokácii, je zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na zavinenie) a je založená na súčasnom splnení troch predpokladov, ktorými sú porušenie právnej povinnosti advokáta pri výkone advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť (vzťah príčiny a následku) medzi nimi. II. Protiprávny úkon advokáta nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí, ak je len jednou z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, ktorý má byť odškodnený, a to príčinou podstatnou. Pritom je rozhodujúce, či - nebyť škodovej udalosti - by ku škode nedošlo, alebo naopak, či by škodlivý následok nastal aj bez tejto skutočnosti. III. Z tohto dôvodu pri posudzovaní, či je daná

príčinná súvislosť medzi pochybením advokáta spočívajúcom v nepodaní dovolania a vznikom škody na strane jeho klienta, je potrebné ako predbežnú otázku skúmať, či by pri riadnom postupe advokáta jeho klient na dovolacom súde a v následnom konaní uspel, a teda či bol pochybením 28Cb/89/2016-262

advokáta zbavený možnosti zvrátiť pre neho nepriaznivé rozhodnutie (porovnaj R 13/1986).

25. K uplatnenej námietke premlčania nároku žalobcu súd uvádza, že žalovaný neuviedol počas konania v čom spočíva premlčanie uplatného nároku, na pojednávaní svoju interpretáciu obmedzil iba na konštatovanie subjektívnej premlčacej lehoty podľa ustanovenia § 106 OZ. V zmysle obsahu rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 13. novembra 2008, sp. zn. 21 Cdo 2958/2007 „ Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným." Premlčanie je kvalifikované uplynutie času určené v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Námietka má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému subjektu priznať. Na dôvažok súd uvádza, že premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, a rozdiel od preklúzie práva, čo veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané ak túto námietku dlžník nevzniesol. Vznesenie námietky premlčania pred uplynutím premlčacej doby povinným subjektom vyvolá právny stav, keď súd oprávnenej osobe premlčané právo ( nárok) nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom- žalovaným došlo k zániku nároku. V dôsledku uvedeného súd skúmal, či vznesenie námietky je odôvodnené a v súlade s ustanoveniami právnych predpisov. Rozsudkom NS SR z 25.marca 1998, sp. zn. 4 Cdo 5/98 bolo dôvodené, že „ Na námietku premlčania súd prihliadne len vtedy, ak sa dlžník premlčania zjavne dovolá, nestačí len všeobecné vyjadrenie dlžníka k časovému aspektu uplatneného nároku. Na základe skutkového zistenia v rámci konania súdu má za to, že uplatnený nárok podlieha úprave obchodnoprávnej - v ustanoveniach § 397, 398. Z uvedeného súd vyvodil, že ku dňu podania žaloby 16.06.2015 plynula premlčania lehota ako pri práve na náhradu škody teda s vedomosťou o vzniku škody a kto za ňu zodpovedá, najskôr rozsudkom KS v Bratislave zo dňa 25.6. 2012, z čoho súd konštatuje, že námietka premlčania nie je dôvodná.

26. Záverom je potrebné zdôrazniť, že (v rámci už spomenutej postupnosti javov) nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. V danom prípade samo neinformovanie žalobcu žalovaným o priebehu a výsledku konania na súde prvej a druhej inštancie, neúčasť žalovaného na pojednávaniach ani nesplnenie povinnosti zaplatiť súdny poplatok v súvislosti s uplatnením mimoriadneho opravného prostriedku, nemohli mať za následok zmenšenie majetku žalobcu, ku ktorému v zmysle žaloby došlo zaplatením opätovnej kúpnej ceny za nehnuteľnosť a úhrady nákladov v opätovným nadobudnutím nehnuteľnosti.

27. Po zohľadnení skutkového vzťahu vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je nebol preukázaný, nebol dôvodný a preto žalobu zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Nakoľko súd žalobu v zamietol teda v spore úspech mal žalovaný voči žalobcovi v celom rozsahu., pre to mu súd priznal nárok v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

28Cb/89/2016-263

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).