Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-42-2018.pdf
PDF · 110.17 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/42/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcov: 1/ S. Z., H.. XX.XX.XXXX, bytom V. Š. XX, 2/ Z.Á. Z., H.. XX.XX.XXXX, bytom V. Š. XX, právne zastúpení JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou, so sídlom Slovenská 69, Prešov proti žalovanému: S. Z., H.. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. XXX, právne zastúpený JUDr. Radimom Komkom, advokátom, so sídlom Hlavná 27, Prešov, o zaplatenie 17.037,46 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ktorémukoľvek žalobcovi sumu 17.037,46 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 17.037,46 eura od 05.04.2018 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovia m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným dňa 06.04.2018 Okresnému súdu Banská Bystrica v súlade s § 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní sa žalobcovia domáhali voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 17.037,46 eura s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia ako veritelia poskytli spoločne a nerozdielne dňa 07.04.2015 žalovanému ako dlžníkovi pôžičku vo výške 17.037,46 eura, ktoré vložili na jeho účet. Úroky neboli medzi stranami dohodnuté, rovnako nebol dohodnutý čas plnenia. Žalobcovia vyzvali žalovaného výzvou zo dňa 12.03.2018, doručenou žalovanému dňa 29.03.2018, na vrátenie pôžičky v lehote do 04.04.2018, kedy nastala splatnosť pôžičky. Žalovaný v deň splatnosti pôžičku neuhradil. Uplatnili si preto úroky z omeškania od dňa omeškania, t.j. od 05.04.2018. K žalobe priložili ako dôkaz príkaz na úhradu zo dňa 07.04.2015 a výzvu zo dňa 12.03.2018.
3. V predmetnom upomínacom konaní bol dňa 09.05.2018 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 17Up 245/2018, proti ktorému podal žalovaný odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že si od žalobcov nikdy peniaze nepožičal, práve naopak, kúpil od nich nehnuteľnosť vrátane firmy, ktorá vykonávala stolársku činnosť. Táto im bola vyplatená formou hypotekárneho úveru priamo na ich účet, pričom celú záležitosť o prevode nehnuteľnosti, ako aj firmy vybavovala žalobkyňa v 2. rade, ktorá je jeho tetou. Po uplynutí približne troch rokov dostal výzvu na zaplatenie žalovanej sumy, čo ho veľmi prekvapilo mysliac si, že sa chcú na jeho úkor žalobcovia obohatiť. Po doručení výzvy sa rozhodol podať na žalobcov trestné oznámenie pre trestný čin podvodu. Neuznal nárok žalobcov na zaplatenie uvedenej sumy a zároveň vzniesol námietku premlčania. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalobcovia vo vyjadrení k odporu namietali, že podaný odpor a v ňom uvedená argumentácia žalovaného neobstojí. Potvrdili, že žalovaný odkúpil od žalobcov ich nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XX , a to parcelu KN - C č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 375 m2, parcelu KN - C č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 580 m2, spolu s rodinným dvojdomom, súp. číslo 158 za kúpnu cenu 98.000 eur. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 15.05.2015. Podľa zmluvy, kúpnu cena mala byť uhradená v dvoch častiach, suma 82.500 eur bola zaplatená prostredníctvom hypotekárneho úveru, poskytnutého VÚB, a.s. a časť kúpnej ceny vo výške 15.500 eur mala byť uhradená v hotovosti. Keďže sa tak nestalo, žalobca v 1. rade ako predávajúci sa domáha jej zaplatenia v konaní, vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17Up/303/2018, kde bol vydaný platobný rozkaz. Tieto skutočnosti však nemajú s požadovaným vrátením pôžičky nič spoločné. Je preukázané, že žalovanému bola na jeho účet dňa 07.04.2015 vložená suma 17.037,46 eur žalobcami. Argumentácia, že si peniaze nepožičal, ale naopak, kúpil od žalobcov nehnuteľnosti, je nelogická, keďže je absurdné, aby žalobcovia, resp. žalobca v 1. rade, ktorý bol predávajúci a prevádzal vlastnícke právo, ešte naviac za tento prevod zaplatil sumu 17.037,46 eur. Je to práve naopak, žalovaný ako kupujúci mal uhradiť kúpnu cenu. Nie je preto možné akceptovať tvrdenia o bezdôvodnom obohatení sa žalobcov na úkor žalovaného. Nie žalovaný poskytol peniaze žalobcom, ale naopak, žalobcovia ich dali žalovanému, a to ako pôžičku, ktorú žiadali vrátiť. Neobstojí ani námietka premlčania. Na jednej strane žalovaný tvrdí, že peniaze nedostal, že žalobcovia sa na jeho úkor chcú obohatiť, na druhej strane tvrdí, že nárok žalobcov, ktorý podľa neho neexistuje, je premlčaný. V danom prípade bolo možné právo vykonať po prvýkrát až dňa 05.04.2018, t.j. deň nasledujúci po splatnosti pôžičky, (t.j. 04.04.2018). Keďže návrh bol podaný na súd dňa 06.04.2018, je zrejmé, že bol podaný včas. Námietka premlčania je tak nedôvodná.
5. V súlade s § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní podali žalobcovia návrh na pokračovanie v konaní na tunajšom súde ako súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku so zreteľom na to, že podaním odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 07.09.2018 a je vedená pod sp. zn. 10C 42/2018.
6. Žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní uviedli, že poskytli žalovanému dňa 7.4.2015 pôžičku vo výške 17.037,76 eur. Žalovaný je príbuzný žalobkyne v 2. rade, je to jej synovec. So žalovaným sa dohodli, že od nich odkúpi dvojdom. Na to ale potreboval žalovaný úver. Chcel založiť rodinný dom v Ľutine za účelom vybavenia úveru, avšak na tomto dome mal iný úver, ktorý potreboval splatiť. Išlo konkrétne o sumu, ktorá zodpovedá výške poskytnutej pôžičky. Bola to zostatková hodnota tohto úveru v Štátnom fonde rozvoja bývania. Žalobcovia poskytli žalovanému túto pôžičku. Splatnosť pôžičky nebola dohodnutá, preto ho vyzvali na splatenie 4.4.2018. Doposiaľ túto sumu neuhradil.
7. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní vyjadril nesúhlas s podanou žalobu. Žiadal ju zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Poprel, že by si žalovaný požičal finančné prostriedky od žalobcov. Poukázal na to, že žalovaný do žalobcov kupoval nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva č. XX a to parcely KNC XXX, KNC XXX a rodinný dom súpisné číslo XXX za kúpnu cenu 98.000 eur, ktorá bola vyplatená riadne. Pokiaľ ide o danú kúpnu zmluvu, všetky záležitosti vybavovala žalobkyňa v 2. rade. Je nelogické, aby si žalovaný kúpil dané nehnuteľnosti spolu s manželkou, avšak uplatnenú sumu si mal požičať bez manželky. Ide podľa jeho názoru o špekulatívne uplatnený nárok, ktorý je uplatnený navyše po dlhom časovom odstupe. Poukázal na to, že kupovaná nehnuteľnosť bola v havarijnom stave. Preto chcel od zmluvy odstúpiť, na čo ho žalobcovia uprosili, aby sa tak nestalo.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi, a to príkazom na úhradu zo dňa 7.4.2015, predžalobnou výzvou z 12.3.2018, vyjadreniami strán sporu, vyčíslením predčasného splatenia podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 20.3.2015, trestným oznámením pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu vzneseným zo strany žalovaného, uznesením ORPZ v Prešove zo dňa 18.9.2018, ďalej aj obsahom pripojeného spisu sp. zn. 8C/44/2018, a to kúpnou zmluvou zo dňa 15.05.2015, výpisom z účtu a zápisnicou z pojednávania zo dňa 06.03.2019 a zistil tento skutkový stav:
9. Z vyčíslenia predčasného splatenia podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 20.3.2015 predloženého zo strany žalobcov, ktoré vypracoval Štátny fond rozvoja bývania a bolo adresované žalovanému, je zrejmé, že žalovaný požiadal o predčasné splatenie úveru - číslo úverovej zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX. Štátny fond rozvoja bývania ho požiadal, aby do 13.04.2015 uhradil zostatok jeho dlhu z vyššie uvedenej zmluvy v celkovej výške 17.037,46 eura, a to na splátkový účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX, variabilný symbol č. XXXXXXXXX. Ak budú zo strany žalovaného splnené všetky podmienky spočívajúce v riadnej a včasnej úhrade vyššie uvedeného zostatku, bude následne vydané rozhodnutie o súhlase s predčasným splatením podpory vo forme úveru/alebo jeho časti. Ak predmetom zabezpečenia bola nehnuteľnosť, bude po zániku úverového vzťahu podaný návrh zo strany ŠFRB o výmaz záložného práva.
10. Dňa 07.04.2015 bola z účtu žalobcov vedeného v Poštovej banke pod č. XXXXXXXXXX/XXXX pripísaná na účet č. 3712830014/3000 pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX suma 17.037,46 eura s informáciou pre príjemcu: S. Z., Ľ. XXX, 08257.
11. Žalobcovia vyzvali žalovaného výzvou zo dňa 12.03.2018 na vrátenie poskytnutej pôžičky vo výške 17.037,46 eura, a to v lehote do 04.04.2018. Uvedená výzva bola doručená žalovanému dňa 29.03.2018.
12. Dňa 15.05.2015 uzavrel žalobca v 1. rade ako predávajúci so žalovaným a jeho manželkou G. Z. ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Sabinov v katastrálnom území Uzovský Šalgov na LV č. XX parcela reg. CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 375 m2 a CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 580 m2 spolu s rodinným dvojdomom súp. č. XXX na parcele CKN č. XXX, pričom dohodnutá kúpna cena v zmysle tejto zmluvy je 98.000 eur, ktorú sa kupujúci zaviazali vyplatiť spoločne predávajúcemu tak, že časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 15.500 eur kupujúci vyplatili spoločne predávajúcemu na jeho účet pred podpisom tejto zmluvy a predávajúci svojim podpisom potvrdzuje prevzatie tejto časti dohodnutej kúpnej ceny a ostávajúcu časť dohodnutej v kúpnej ceny vo výške 82.500 eur sa kupujúci zaväzujú vyplatiť spoločne predávajúcemu prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcim v peňažnom ústave VÚB na tam uvedené číslo účtu predávajúceho vedeného v Poštovej banke.
13. Z výpisu z účtu vyplýva, že na účet S. Z. bola 27.05.2015 vložená čiastka 72.140 eur a zároveň v ten istý deň aj čiastka 10.360 eur (t.j. celkovo 82.500 eur).
14. Z výsluchu žalobcu v 1. rade súd zistil, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke malo dôjsť tak, že žalovaný bol oslovený, či nekúpi nehnuteľnosť. Žalovaný mal záujem o kúpu tejto nehnuteľnosti, ale potreboval sa zbaviť úveru na svojom dome. Visela mu totiž na ňom hypotéka vo výške 17.037,46 eura, ktorú mal so Štátnym fondom rozvoja bývania. S manželkou sa teda dohodli, že mu poskytnú pôžičku v tejto sume. Uvedenú sumu previedli z ich účtu na účet žalovaného. Pokiaľ ide o splatnosť pôžičky, dohodli sa tak, že žalovaný začne splácať pôžičku, keď nabehne na plynulý systém vo výrobe. Nebolo to teda dohodnuté presne. Po roku, keď videl, že to žalovanému ide, že si kúpil auto, šiel za ním a vyzval ho, aby šli za notárom. Žalovaný sa však vyhováral a neustále to odkladal. Po porade s právnikom ho neustále kontaktoval a vyzýval. Pred uzavretím zmluvy o pôžičke sa navštevovali ako rodina. Problém nastal až potom, keď začali vymáhať od žalovaného peniaze. Žalovaný im v súčasnosti aj zablokoval prístupovú cestu. Žalovaný pôsobil v štátnej správe ako vojak z povolania.
15. Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že predávali nehnuteľnosť, preto oslovili žalovaného, hoci už mali na nehnuteľnosť kupca. Prišiel za nimi aj s rodinou. Oslovili ho, či nechce kúpiť stolársku dielňu. Chceli mu pomôcť. S manželkou napokon aj súhlasili. Vravel však, že potrebuje vyplatiť úver od fondu bývania vo výške asi 17.000 eur, lebo má zábezpeku na tento úver a to konkrétne na jeho dom. Priniesol im aj papier z Fondu rozvoja bývania, ktorý bol súdu predložený. Ona následne urobila prevod, peniaze prešli. Povedali si tak, že keď sa bude žalovanému dariť a bude môcť, tak im peniaze vráti. Nie je pravda, že ho nekontaktovali. Manžel chodil za ním, aby to dali na papier. Následne, keď už manžel chodiť nechcel, šla aj ona. Zo strany žalovaného však žiadna komunikácia nebola, nemal záujem.
16. Z výsluchu žalovaný vyplýva, že žalobcovia ho začali lákať ku kúpe. Myslel si, že prevezme fungujúcu firmu. Opak bol však pravdou. Vylákali odo neho peniaze. Nevedel, čo kúpil. Myslel si, že firmu. Neskoro sa však dozvedel, že krachovali. Sama žalobkyňa v 2. rade vybavovala hypotéku. Pokiaľ ide o sumu 98.000 eur, ktorá predstavovala kúpnu cenu, išlo o prehnanú sumu. Dohodli sa, že týmto úverom dostanú žalobcovia sumu 17.037,46 eura, ktorú vyplatil Štátnemu fondu rozvoja bývania. Potvrdil, že mal úver v Štátnom fonde rozvoja bývania. Zostatková hodnota bola približne 17.000 eur. Rovnako potvrdil, že požiadal o predčasné splatenie tohto úveru. Ak by tento úver nemal vyplatený, nemohol by zaťažiť svoj dom v Ľutine. Potvrdil, že žalobcovia vyplatili finančné prostriedky Štátnemu fondu rozvoja bývania.
Žalovaný nemal finančné prostriedky na splatenie úveru. Dohodli sa tak, že oni vyplatia Štátny fond rozvoja bývania a peniaze im budú následne vrátené formou hypotekárneho úveru poskytnutého z VÚB. Uviedol, že finančné prostriedky vo výške 17.037,46 eura mu neboli reálne odovzdané finančné prostriedky a účet, ktorý je uvedený na listinnom dôkaze - príkaz na úhradu uplatnenej sumy, mu nepatrí.
17. Na pojednávaní konanom dňa 06.03.2019 vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C 44/2018 žalovaný potvrdil, že mu žalobca (v prejednávanej veci žalobca v 1. rade) poskytol pôžičku na vyplatenie hypotéky, ktorú vybavovala manželka žalobcu. Tiež uviedol, že zo sumy 82.500 eur, teda zo sumy hypotekárneho úveru, vyplatil sumu 17.000 eur, ktorú mu žalobca požičal na vyplatenie pôžičky ŠFRB.
18. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
19. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
20. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
21. Podľa. § 657 OZ, zmluvou o pôžičke, ponecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
22. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
23. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
24. V danej veci sa žalobcovia domáhajú voči žalovanému zaplatenia sumy 17.037,46 eur titulom zmluvy o pôžičke poukazujúc na to, že uvedenú sumu poskytli žalovanému na splatenie jeho úveru voči Štátnemu fondu rozvoja bývania.
25. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný mal záujem o kúpu nehnuteľností (vedených na LV č. XX v katastrálnom území Uzovský Šalgov) od žalobcu v 1. rade. Kúpu daných nehnuteľností mohol však s ohľadom na svoju finančnú situáciu financovať len prostredníctvom hypotekárneho úveru. Aby mu mohla byť poskytnutá hypotéka na ich kúpu, nesmel byť záloh (jeho rodinný dom v Ľutine) zaťažený záložným právom. Predmetnú nehnuteľnosť v Ľutine mal však zaťaženú záložným právom v prospech Štátneho fondu rozvoj bývania. S ohľadom na to požiadal Štátny fond rozvoja bývania o predčasné splatenie úveru. Štátny fond rozvoja bývania žalovanému na základe tejto jeho žiadosti oznámil, že ak do 13.04.2015 uhradí zostatok jeho dlhu z úverovej zmluvy č. XXX/XXXX/ XXXX v celkovej výške 17.037,46 eura, bude vydané rozhodnutie o súhlase s predčasným splatením podpory vo forme úveru a zároveň, ak predmetom zabezpečenia bola nehnuteľnosť, bude po zániku úverového vzťahu podaný návrh zo strany ŠFRB o výmaz záložného práva. Uvedené skutočnosti potvrdil aj samotný žalovaný vo svojej výpovedi v prejednávanej veci. Žalovaný nemal finančné prostriedky na splatenie tohto úveru, preto sa so žalobcami dohodol, že žalobcovia vyplatia zostatok jeho úveru v Štátnom fonde rozvoja bývania. Peniaze im mali byť podľa jeho tvrdení následne vrátené formou hypotekárneho úveru poskytnutého z VÚB.
26. Z ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 98/2000, sp.zn. 25 Cdo 695/2003, 25 Cdo 696/2003).
27. Samotná pôžička teda vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má za následok zánik tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Požičané veci sa musia odovzdať dlžníkovi (inak zmluva o pôžičke nevznikne) a to priamo alebo nepriamo. Priame odovzdanie má formu tradície a najčastejšie sa tak deje odovzdaním predmetu pôžičky z „ruky do ruky“ spravidla pri nepeňažnej pôžičke. Nepriame odovzdanie máme v prípade asignácie, t. j. príkazu veriteľa dlžníkovi, aby zaplatil tretej osobe, alebo tak, že predmetom pôžičky má byť predajná cena veci danej dlžníkovi. V prípade peňazí sa za typický spôsob nepriameho odovzdania považuje bezhotovostný prevod peňazí na účet dlžníka, poprípade podľa dohody zmluvných strán na dlžníkom označený účet tretej osoby, ku ktorému má dlžník dispozičné oprávnenie. Reálna podstata zmluvy o pôžičke je naplnená i vtedy, keď veriteľ poukáže zo zmluvy o pôžičke podľa zmluvného dojednania s dlžníkom (dohoda o platobnom mieste) peňažnú čiastku na účet dlžníkovho veriteľa, pričom sa dlžník zaviaže mu takto poskytnutú čiastku v dojednanej dobe vrátiť; uskutočnením prevodu je potom splnená podmienka odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.06.2017, sp. zn. 33Cdo/2627/2016; rovnako aj sp. zn. 28Cdo 3790/2008, sp. zn. 33Cdo 671/2011, sp. zn. 33Cdo 3912/2010, sp. zn. 33Cdo 3756/2013)
28. Z výsledkov vykonaného dokazovanie je zrejmé, že po predchádzajúcej dohode sporových strán dala dňa 07.04.2015 žalobkyňa v 2. rade príkaz, aby z účtu žalobcov vedeného v Poštovej banke pod č. XXXXXXXXXX/XXXX bola na žalovaným určený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX s informáciou pre príjemcu: Peter Michalík, Ľutina 186, 08257, poukázaná čiastka 17.037,46 eura predstavujúca pôžičku žalovanému.
29. Na pojednávaní vo veci sp. zn. 8C 44/2018 žalovaný priamo do zápisnice uznal, že pôžička mu bola poskytnutá žalobcom na vyplatenie úveru Štátnemu fondu rozvoja bývania. Z výpovede žalovaného, cit.: „dohodli sme sa, že oni vyplatia Štátny fond rozvoja bývania a následne im peniaze vrátim“, je podľa názoru súdu zrejmá dohoda o tom, že účet v Štátnom fonde rozvoja bývania je platobným miestom, kde bude plnená táto pôžička. Uvedené podporuje i fakt, že žalobcovia mali k dispozícii vyčíslenie úveru Štátneho fondu rozvoja bývania, ktoré bol adresované žalovanému a ktoré predložili do spisu.
30. Pokiaľ teda žalobcovia na základe požiadavky žalovaného bezhotovostne poukázali peniaze na ním určený účet napriek tomu, že jeho majiteľom mala byť tretia osoba (veriteľ žalovaného - Štátny fond rozvoja bývania), nemôže obstáť jeho argumentácia, že mu peniaze neprenechali podľa § 657 OZ; plnením na účet označený žalovaným žalobcovia svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke (prenechať peniaze) splnili, čím došlo k vzniku zmluvy o pôžičke.
31. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že suma 17.037,46 eura predstavujúca pôžičku mala byť vrátená žalobcom formou hypotekárneho úveru z VÚB, žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaný k tomuto tvrdeniu totiž nepredložil žiadny dôkaz. Naopak kúpnou zmluvou zo dňa 15.5.2015, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XX v katastrálnom území Uzovský Šalgov, bolo preukázané, že hypotekárny úver z VÚB bol poskytnutý na úhradu časti kúpnej ceny z predaja týchto nehnuteľností, pričom v tejto zmluve o nejakej pôžičke, resp. jej úhrade nie je ani zmienka. Žalovaný teda žiadnym spôsobom nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že svoj dlh zo zmluvy o pôžičke zaplatil riadne a včas.
32. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej zo strany žalovaného súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci nebolo sporným, že termín splatnosti pôžičky nebol dohodnutý. V súvislosti s tým preto súd poukazuje, že v prípade, ak splatnosť nebola dohodnutá a ani inak určená, začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim potom, čo dlh vznikol. Veriteľ môže už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu, a teda svoje právo vykonať. Preto rozhodným dňom pre začiatok plynutia premlčacej doby je deň, ktorý nasleduje po vzniku takto dojednaného právneho vzťahu a nie deň, kedy nastala splatnosť dlhu (prvý deň po požiadaní veriteľa o splnenie dlhu). Uvedený právny názor podporuje aj konštantná judikatúra, napr. publikované rozhodnutie R 28/1984, v zmysle ktorého „ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína plynúť premlčacia doba dňom nasledujúcim potom, kedy dlh vznikol“ a tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2003, sp. zn. 1 Cdo 25/03 <http://merit.slv.cz/1Cdo25/03> publikovaný v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 91/2004, v zmysle „ktorého ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu, t.j. hneď ako dlh vznikol. Začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky“. Uvedené závery boli potvrdené aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 174/2016 zo dňa 10.11.2016 (R 1/2017), v zmysle ktorého začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka) a začiatok omeškania dlžníka (§ 517 Občianskeho zákonníka) sa odvíja od okamihu splatnosti práva na plnenie. Ak doba splnenia dlhu nebola dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pôžička bola poskytnutá dňa 07.04.2015. Žaloba bola podaná na súd dňa 06.04.2018, teda v rámci trojročnej premlčacej doby. S ohľadom na uvedené nie je námietka premlčania opodstatnená.
33. Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
34. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Na základe citovaných ustanovení priznal súd žalobcom úrok z omeškania v požadovanej výške 5 % ročne z priznanej istiny a to od 05.04.2018 (deň uvedený v žalobe - v zmysle zásady non ultra petitum, hoci žalovaný sa s poukazom na bod 32 rozsudku dostal preukázateľne do omeškania už skôr) do zaplatenia.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobcovia boli úspešní v celom rozsahu, a preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.