Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/23/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava, IČO: 31 749 542, zastúpeného: GARAJ & Partners s.r.o., Jozefská 3, 811 06 Bratislava. IČO: 35 951 125, proti žalovaným: 1. Š. Č., X.. X.X.XXXX, Č. XXX/XX, XXX XX J. - R., X. Ľ. Č., X.. XX.X.XXXX, R. XXXX/X, XXX XX J., X. H. H., X.. XX.X.XXXX, E. X, XXX XX J., žalovaní 2. a 3. právne zastúpení JUDr. Milošom Hnatom, advokátom so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 852, o zaplatenie 8.884,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXCsp/XXX/XXXX-XXX z 11. januára 2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovaní 1 až 3 majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1 až 3 povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.884,66 eur spolu s nesplateným zmluvným úrokom k 2.11.2015 vo výške 80,21eur, nesplateným úrokom z omeškania z nesplatených splátok splatných pred odstúpením vo výške 58,54 eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 17.12.2015 zo sumy 8.884,66 eur do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovaným 1 až 3 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76 %. Svoje rozhodnutie zdôvodnil takto:

2. „Žalobca je štátnym fondom zriadeným na základe zákona č. 124/1996 Z.z. na financovanie štátnej podpory, ktorého prostredníctvom sa uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave (§ 1 ods. 2 uvedeného zákona). Uvedený zákon bol zrušený a nahradený zákonom č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a ten bol zrušený a nahradený zákonom č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania. Žalovaní sú fyzickými osobami

- nepodnikateľmi, pričom predmetná zmluva je zmluvou formulárovou (jej obsah formuloval žalobca ako veriteľ a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny zo strany žalovaných). V prvom rade preto musel súd vyhodnotiť charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, od ktorého sa odvíja právne posúdenie veci. Žalovaní totiž namietali, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským a žalobca namietal, že sa o vzťah spotrebiteľský nejedná. Žalobca vo svojom vyjadrení konštatoval, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno považovať za spotrebiteľskú s poukazom na to, že zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch výslovne vylučuje úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania podľa osobitného predpisu z okruhu spotrebiteľských úverov podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Tu je ale nutné uviesť, že samotná skutočnosť, že na právny vzťah sa nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch ešte neznamená, že zmluva nemôže mať charakter zmluvy spotrebiteľskej. Spotrebiteľské zmluvy sú zadefinované v citovanom § 52 širšie ako len v zákone o spotrebiteľských úveroch a to tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a teda aj zmluva, ktorá nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ak spĺňa zákonnú definíciu spotrebiteľských zmlúv. Žalobca taktiež namietal, že nemôže ísť o spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu, že žalobca je štátnym fondom zriadeným zákonom, ktorý nekoná samostatne (je podriadený ministerstvu) za účelom dosiahnutia zisku, pretože jeho prostriedky sú účelovo viazané (možno ich použiť len na štátnu podporu poskytovanú na účel uskutočnenia pomoci štátu pri zriaďovaní bytového fondu a výdavky súvisiace s činnosťou fondu) a teda jeho činnosť nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo inú podnikateľskú. Avšak podľa článku 2 Smernice rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. Táto smernica (ktorej transpozíciou bola zavedená definícia spotrebiteľských zmlúv do Občianskeho zákonníka) výslovne stanovuje aj to, že členské štáty zabezpečia, aby do zmlúv neboli zahrnuté nekalé podmienky, najmä preto, že táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo povolania verejného charakteru. Príkladom osoby verejného práva napríklad v súvislosti s finančnými službami môže byť Štátny fond rozvoja bývania, ktorý poskytuje žiadateľom na základe spotrebiteľských zmlúv osobitný druh úverov na bývanie (cit.: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015, str. 465). K tomu súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/ XXXX zo dňa 11.03.2015, ktorým krajský súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.09.2014 o zamietnutí žaloby v obdobnej veci s konštatovaním, že v prípade žalobcu (Štátneho fondu rozvoja bývania) „ide o právnickú osobu, ktorá má charakter subjektu hospodáriaceho so ziskom, z čoho vyplýva, že ide vlastne o činnosť obchodnú, ako aj činnosť poskytovania služieb širokej verejnosti, a preto aj žalobcu je možnú subsumovať pod ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka“. Súd sa v tomto prípade s uvedeným tvrdením plne stotožňuje (obdobne k tomu viď. aj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 31.03.2015, týkajúci sa veci Fondu na podporu vzdelávania). V neposlednom rade je nutné uviesť, že ak by stav podriadenosti (žalobca konštatoval, že je podriadený ministerstvu) alebo účelové viazanie prostriedkov žalobcu malo byť dôvodom vyňatia žalobcu z kategórie dodávateľov v zmysle definície spotrebiteľských zmlúv, mohlo by to viesť k pokusom o obchádzanie zákona zo strany iných dodávateľov (napr. podnikateľských subjektov) či už vytvorením si organizačnej štruktúry podriadenosti alebo účelovým viazaním svojho zisku. Aj keď je pravdou, že definícia spotrebiteľských zmlúv bola zavedená do Občianskeho zákonníka až od 01.04.2004 (jej modifikácia bola následne vykonaná novelou č. 379/2008 Z.z. účinnou od 01.11.2008) a že predmetná zmluva bola uzavretá ešte dňa 27.7.1999, „spotrebiteľskými zmluvami od účinnosti zákona č. 634/1992 Zb. (v čase uzavretia zmluvy už účinného), pokračujúc zavedením § 23a citovaného zákona až po transpozíciu Smernice rady 93/13 EHS do Občianskeho zákonníka sú všetky zmluvy bez ohľadu na konkrétny zmluvný typ, bez ohľadu na právny režim alebo právny základ, ktoré uzaviera spotrebiteľ s dodávateľom. Je zrejmé, že určujúcim pre použitie režimu spotrebiteľskej zmluvy je len štatút subjektov ako zmluvných strán, ktorým z právneho vzťahu vyplývajú konkrétne práva a povinnosti“ (cit.: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015, str. 450). Zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru bola uzavretá dňa 27.7.1999. Ide nepochybne o zmluvu o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, t. j. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zároveň ide nepochybne o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, teda spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy v spojení s § 23a ods.1 (typová zmluva) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa - Typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na úpravu spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak v súčasnosti dopadajú osobitné ustanovenia o zmluve o úvere podľa § 497 - 507 Obchodného zákonníka a v ostatnom (premlčanie a pod.) sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Žalobca na základe zmluvy vyplatil žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi podporu vo forme úveru vo výške 16.596,96 Eur (pôvodne 500.000 SK) ako aj nenávratný príspevok vo výške 4.979,08 Eur (pôvodne 150.000 SK) a žalovaný v 1. rade spolu so žalovanými II. a III. rade ako ručiteľmi, nespochybnil žalobcom žalovanú výšku sumy 8.884,66 eur. Túto skutočnosť mal preto súd prvej inštancie za nespornú. Čo sa týka námietok žalovaných v II. a III. rade týkajúcich sa ručenia, súd prvej inštancie konštatuje, že z písomných podaní samotných žalovaných v II. a III. rade vyplynulo, že títo si boli vedomí obsahu ručiteľského záväzku v prípade neplnenia si záväzkov dlžníkom - žalovaným v I. rade. To, že podpisy ručiteľov (úradne osvedčené) sa nachádzajú až na konci zmluvy a nie sú uvedené v hlavičke na titulnej strane zmluvy nijako neznižuje validitu ručiteľského vzťahu.“

3. Priznanie istiny súd prvej inštancie právne zdôvodnil ust. § 52, 53, 54, 451 ods. 1,2; 456, 457 Občianskeho zákonníka ako aj ust. § 303, 365, 369 ods. 1 a § 506 Obchodného zákonníka.

4. Poukazom na ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj kapitalizovaný úrok v sume 80,21 eur k dátumu 2.11.2015, teda k dátumu odstúpenia od zmluvy, kapitalizovaný nesplatený úrok z omeškania z nesplatených splátok do odstúpenia od zmluvy v sume 58,54 eur a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z istiny 8.884,66 eur od dátumu prevzatia odstúpenia, teda od 17.12.2015 do zaplatenia.

5. Vo vzťahu k úrokom z úveru v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov súd prvej inštancie uviedol argumentáciu spočívajúcu v tom, že „ ... splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu má preto žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do dňa 2.11.2015, t. j. do doby odstúpenia od zmluvy (ukončenie zmluvného vzťahu) s tým, že po tomto termíne už žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania, preto súd žalobcovi priznal uplatnený zmluvný úrok vo výške 1,00 % z istiny úveru do odstúpenia od zmluvy a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd preto zamietol žalobu o úrok vo výške 1,00 % ročne zo sumy 8.884,66 eur od 17.12.2015 (dátum prevzatia odstúpenia od zmluvy + 30 dní), nakoľko je toho názoru, že po odstúpení od zmluvy už žalobca vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu už nemá nárok na vyššie uvedené príslušenstvo pohľadávky.

6. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 314,80 eur neboli podľa súdu prvej inštancie žalobcom nijako preukázané, pričom ich považoval za zmluvnú pokutu za administratívne úkony a ako takú ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca totižto v konaní nepreukázal, že so žalovanými zmluvne (písomne) dojednal predmetné náklady/zmluvné pokuty. Všetky uvedené zmluvné pokuty s poukazom na ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musia byť dohodnuté v písomnej forme. Nedodržanie tejto písomnej formy je s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôvodom absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, na ktorý súd prihliadal z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď sa toho nikto nedovolával. Konštatoval aj absenciu ich špecifikácie a teda nepreukázanie výšky týchto nákladov, čo súd prvej inštancie uzavrel tým, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, preto žalobu v tejto časti zamietol.

7. V súlade s ustanovením § 544 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdil súd prvej inštancie v prejednávanej veci dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 896,49 eur (10% z dlžnej sumy) pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich pre žalovaných. Keďže sa v predmetnom spore jedná o zmluvu spotrebiteľskú, výšku zmluvnej pokuty posúdil ako rozpornú s dobrými mravmi, v dôsledku čoho ju žalobcovi nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol.

8. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

9. Vychádzajúc z obsahu odvolania podal v zákonom stanovenej lehote proti zamietavému výroku a výroku o trovách konania rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Predmetný úver nepovažoval za spotrebiteľský úver, ale za osobitný druh úveru, na ktorý je potrebné aplikovať ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 261 ods. 6 písm. d/ a § 263 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na účel poskytnutia peňažných prostriedkov. Mal za to, že boli splnené všetky podmienky ustanovené § 497 Obchodného zákonníka, teda že žalovaným žalobca poskytol finančné prostriedky, žalovaní si svoje zmluvné povinnosti nesplnili, teda neuhrádzali včas a riadne mesačné splátky, v dôsledku čoho došlo k odstúpeniu od zmluvy, žalovaní poskytnuté peňažné prostriedky nevrátili, resp. nevrátili ich časť a nezaplatili prislúchajúci zmluvný úrok, preto si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty a na zaplatenie dohodnutých zmluvných úrokov až do času nevrátenia istiny a žiadal aj zaplatenie zákonných úrokov z omeškania. Poprel akékoľvek stotožnenie sa s postavením dodávateľa v zmysle zákonnej definície uvedenej v § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nemôže byť predmetná zmluva označená ako spotrebiteľská zmluva. Zdôraznil, že pri posudzovaní činnosti žalobcu je potrebné vychádzať zo základných ustanovení zákona č. 124/1996 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania (ďalej len „zákona o ŠFRB“) účinného v čase vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu, v zmysle ktorého sa financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu uskutočňuje prostredníctvom fondu. Fond je finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu finančných nástrojov podľa osobitného predpisu. Výkon činnosti žalobcu tak nemá žiadny z pojmových znakov podnikateľskej činnosti v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukazom na ust. § 3 a § 4 zákona o ŠFRB vymedzil žalobca v odvolaní účelové použitie prostriedkov fondu na podporu uskutočňovania pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, správu fondu a splátku úverov poskytnutých fondu bankami a na úhradu úrokov z týchto úverov. V žiadnom prípade tak nejde o dosiahnutie zisku, ktorý by sa následne prerozdeľoval. Finančné prostriedky žalobcu, s ktorými hospodári sú aj finančnými prostriedkami Európskej únie a dotáciami zo štátneho rozpočtu, ktoré sa na spomínaný účel nemôžu použiť.

10. Odvolateľ nesúhlasil s názorom, že zmluva uzavretá medzi ním a žalovanými je zmluvou formulárovou, keďže uzavretiu zmluvy predchádza individuálne posúdenie každej žiadosti podľa poradia a až po takomto posúdení je zaslaný žiadateľovi návrh zmluvy, teda žiadateľ má objektívnu možnosť oboznámiť sa so zmluvou ešte pred jej uzatvorením, môže navrhovať dodatky, výhrady alebo zmeny. Námietkami, výhradami alebo návrhmi zmien sa tak musí žalobca zaoberať.

11. Žalobca trval na svojom nároku na zaplatenie aj zmluvného úroku, čo vyplýva z čl. IV zmluvy o úvere, ako aj § 506 Obchodného zákonníka. Pre posúdenie zmluvnej pokuty žalobca zdôraznil, že v bode 8.4 zmluvy je presný spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty, ktorý nárok je daný ust. § 300 a 302 Obchodného zákonníka a § 544 ods. 2 a § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacich na zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že mu neprináležia náklady spojené s uplatnením pohľadávky, v danom prípade vo výške 314,80 eur, a to odkazom na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Náklady tak predstavujú sumu určenú v súlade s § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za úkon spočívajúci v odstúpení od zmluvy v sume 253,94 eur, režijného paušálu 8,39 eur a 20 % DPH v sume 52,47 eur. Ďalšími nákladmi boli upomienky zasielané žalovaným, ktoré kroky podľa odvolania žalobcu boli súladné s ust. § 4 ods. 1,3 zákona o pohľadávkach štátu. Žalobca považoval odôvodnenie rozsudku za nepreskúmateľné. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, resp. rozsudok v zamietavom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní nevyjadrili.

13. Podaním zo 6.4.2018 predložil žalobca svoje stanovisko k predmetu sporu z pohľadu aplikácie Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 a Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2011/83/ EÚ s dôrazom na bod 18 a 29 preambuly smernice.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ust. § 378 a nasl. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred vyhlásením.

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

16. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, a preto výrok vo vyhovujúcej časti v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 .

17. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 124/1996 Z.z. účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania zriaďuje sa Štátny fond rozvoja bývania (ďalej len fond) ako účelový fond na financovanie štátnej podpory (ďalej len podpora) výstavby bytov a ubytovní, dodatočného zateplenia bytových domov a rodinných domov, stavebných úprav bytových domov, odstránenia statických chýb bytových domov a dokončenia rozostavaných objektov bývalej komplexnej bytovej výstavby, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

18. Zdrojmi fondu sú: a/ splátky úverov poskytnutých z fondu, b/ splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu, c/ sankcie za porušenie zmluvných podmienok alebo za odstúpenie od zmluvy, alebo za neoprávnené použitie podpory poskytnutej z fondu, d/ úroky z prostriedkov fondu uložených v banke, e/ príspevky poskytnuté z fondu národného majetku Slovenskej republiky za podmienok ustanovených osobitným predpisom, f/ úvery z domácich a zahraničných zdrojov, g/ dary, h/ dotácie zo štátneho rozpočtu, i/ ďalšie zdroje, ak tak ustanoví osobitný predpis (§ 3 citovaného zákona).

19. Prostriedky fondu možno použiť: a/ podpory poskytované na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, b/ správu fondu, c/ poskytovanie štátnej prémie podľa osobitného predpisu (§ 4 ods. 1 citovaného zákona).

20. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

21. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

22. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

23. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

25. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Predmetná zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), pričom v záverečných ustanoveniach (článok XI. ods. 2) sa uvádza, že právne vzťahy sa medzi účastníkmi riadia tak Obchodným zákonníkom ako aj Občianskym zákonníkom a zákonom č. 124/1996 Z.z.

27. V závislosti od toho súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ posúdil predmetnú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi tohto konania ako zmluvu spotrebiteľskú, a to bez ohľadu na to, že nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. (§ 1 ods. 3 písm. p) citovaného zákona).

28. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu v odvolaní a v ďalších vyjadreniach v priebehu odvolacieho konania, treba konštatovať, že na túto nemožno prihliadnuť, pretože nie je právne významné, že predmetná úverová zmluva uzavretá medzi sporovými stranami nebola zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ je daný jej spotrebiteľský charakter v širšom slova zmysle, a to v zmysle § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, ktorý súd prvej inštancie v predmetnej veci správne na právny vzťah sporových strán aplikoval.

29. Dôvod pre takúto aplikáciu vyplýva nepochybne zo záverečných ustanovení predmetnej zmluvy o úvere (uvedených vyššie), kde účastníci zmluvy pripustili, že ich právne vzťahy sa riadia tak Obchodným zákonníkom, ako aj Občianskym zákonníkom.

30. Zároveň je potrebné konštatovať, že v predmetnej veci ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, nakoľko žalobca ako Štátny fond rozvoja bývania je samostatnou právnickou osobou v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení platnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy medzi účastníkmi, pričom v § 1 ods. 1 má vymedzený predmet svojej činnosti, teda podporu výstavby bytov a iné činnosti súvisiace s rozvojom a zveľaďovaním bytového fondu, pričom z § 3 sú zrejmé zdroje tohto fondu, ktorými sú okrem iného aj splátky úrokov poskytnutých z fondu, sankcie za porušenie zmluvných podmienok, ako aj úroky z prostriedkov fondu uložených v banke. Z uvedeného vyplýva, že ide o právnickú osobu, ktorá má charakter subjektu hospodáriaceho so ziskom, predmetom jej činnosti je činnosť obchodná, ako aj činnosť poskytovania služieb širokej verejnosti, a preto aj žalobcu je možné subsumovať pod ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

31. Žalovaní sú nepochybne spotrebiteľmi, ktorí služby a pôsobnosť žalobcu využili v zmysle zákona č. 124/1996 Z.z. a nevystupovali v predmetnom právnom vzťahu v rámci svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Ako už bolo vyššie naznačené, samotná zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru pod č. XXX/ XXXX/XXXX bola uzavretá (okrem iného) podľa § 497 Obchodného zákonníka, čo taktiež potvrdzuje dodávateľský charakter organizácie žalobcu v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

33. Na druhej strane nie je možné hodnotiť právny vzťah uzavretý predmetnou zmluvou ako vzťah obchodného charakteru, čo vyplýva zo samotných záverečných ustanovení predmetnej zmluvy. Ak zoberieme do úvahy, že žalovaní vystupujú v tomto právnom vzťahu ako spotrebitelia, je nutné v ich prospech vyložiť ustanovenie § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom bez ohľadu na text zmluvy, ktorou je spotrebiteľ viazaný, nemôže si zhoršiť svoje zmluvné postavenie tak, že by nevyužil práva, ktoré mu poskytuje Občiansky zákonník (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

34. Preto postupom podľa § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, pričom v zmysle § 387 ods. 2 poukazuje odvolací súd v podrobnostiach na správne a presvedčivé dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda žalovaným úspešným v odvolacom konaní bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

36. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .