Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-85-2021.pdf
PDF · 160 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/85/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: J. G. Fruit, s.r.o., so sídlom Bratislava, Žilinská č. 7028/1, IČO: 45 987 491, práv. zast.: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova č. 10, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná č. 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100602978/2021 zo dňa 14.04.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici Číslo: 100602978/2021 zo dňa 14.04.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina - správny orgán prvého stupňa (ďalej aj „správca dane“) rozhodnutím Číslo: 101729694/2020 zo dňa 12.11.2020 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 119 832,75 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2019. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2019, o ktorej výsledku vyhotovil Protokol č. 101418506/2020 zo dňa 09.09.2020. Žalobca v správnym orgánom stanovenej lehote nepredložil písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Podľa zistenia správcu dane si žalobca v zdaňovacom období máj 2019 odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr, tak ako sú podrobne špecifikované v Tabuľke č. 1 tvoriacej súčasť rozhodnutia správcu dane, (ďalej len „preverované faktúry“) od dodávateľa spoločnosti Sanpress s.r.o., so sídlom Bratislava, Žilinská č. 7028/1, IČO: 51 679 019 (ďalej len „Sanpress s.r.o.“). Z odôvodnenia rozhodnutia je ďalej zrejmé, že sa správca dane snažil preveriť dodávateľa žalobcu - spoločnosť Sanpress s.r.o., avšak uvedená spoločnosť so správcom dane nespolupracuje, nekomunikuje, žiadne doklady nepredkladá, na sídle spoločnosti sa nezdržiava, poštu nepreberá, na výzvy a predvolania nereaguje. Konateľ spoločnosti Y. V. je občanom Bulharskej republiky. Na základe odpovede od Bulharskej finančnej správy má správca dane pochybnosť o existencii osoby Y., resp. o tom, že táto osoba vie, že je konateľom spoločnosti Sanpress. Správca dane využil všetky jemu dostupné možnosti, ktoré má, aby zabezpečil výpoveď konateľa spoločnosti Sanpress p. Y. V. a prokuristu X. Z., no neúspešne. Neúspešný bol aj pokus o predvedenie X. Z.. Deň, ktorý bol správcom dane určený na vypočutie svedka X. Z., sa kontrolovaný daňový subjekt J.G. Fruit na Daňový úrad Žilina ani v jednom prípade nedostavil, a teda aj keby sa vypočutie svedka X. Z. uskutočnilo, bolo by to bez prítomnosti daňového subjektu J.G. Fruit. Kontrolovaný daňový subjekt sám nevyvinul žiadnu iniciatívu na to, aby sa osoba X. Z. so správcom dane spojila a dohodla pred správcom dane svoje vypočutie, resp. predložila doklady a dôkazy potrebné k objasneniu vzájomnej spolupráce. Správca dane konštatuje, že deklarovaný dodávateľ Sanpress sa na adrese svojho sídla
nezdržiava a nevykonáva z neho ekonomickú činnosť, nemá žiadne prevádzkové, skladové priestory, ani materiálne a personálne zabezpečenie na vykonávanie ekonomickej činnosti, na výzvu správcu dane nepreukázal, že vykonáva akúkoľvek ekonomickú činnosť. Spoločnosť Sanpress nie je zaevidovaná v databáze ŠVPS, a teda nie je oprávnená obchodovať s deklarovanými komoditami ovocie a zelenina. Spoločnosť Sanpress je uverejnená od 23.01.2019 vo verejne prístupnom Zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH. Daňový úrad eviduje voči daňovému subjektu Sanpress nedoplatok na dani z pridanej hodnoty vo výške 5 700,17 EUR. Daňový subjekt Sanpress nepreukázal, že mu vznikla daňová povinnosť pri dodaní tovaru a to tým, že nepreukázal žiadne dodania (vystavené faktúry, prijaté faktúry - nadobudnutie tovaru, jeho pôvod, prepravné doklady a iné). Správcovi dane bolo znemožnené zistiť, o aký tovar sa jednalo a aký tovar spoločnosti J.G. Fruit bol dodaný. Správca dane spochybňuje nárok na odpočítanie dane kontrolovanému daňovému subjektu, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal skutočné nadobudnutie deklarovaných tovarov práve spoločnosťou Sanpress. Správca dane nemohol v dôsledku nesúčinnosti dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu preveriť ani vlastnou činnosťou postup spoločnosti Sanpress v rámci obchodných prípadov a vznik daňovej povinnosti, ktorá je v priamej väzbe na nárok na odpočítanie dane. Pri správe daní (pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu) platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia. Skutočnosť, že spoločnosť Sanpress podala daňové priznanie, resp. kontrolný výkaz, nepreukazuje reálny vznik daňovej povinnosti tejto spoločnosti, nakoľko uvedené je iba súhrn čísel, bez podloženia dôkazov o uskutočnení zdaniteľného plnenia. Kontrolovaný daňový subjekt okrem faktúr nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by reálne preukazovali dodanie tovaru práve spoločnosťou Sanpress, spoločnosť nevie žiadnym spôsobom preukázať pôvod tovaru. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho preukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Povinnosť preukázať, či uvedené prijaté zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené dodávateľom Sanpress, bolo a je na platiteľovi J.G. Fruit. Správca dane nespochybňuje existenciu tovaru, ktorý kontrolovaný daňový subjekt predáva konečným odberateľom, avšak spochybňuje jeho nadobudnutie, tak ako to deklaruje daňový subjekt na faktúrach od dodávateľa Sanpress. Správca dane spochybnil reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov deklarovanú predloženými faktúrami. Tieto majú povahu listinných dôkazov a samotné nepreukazujú fakturované zdaniteľné obchody. Platiteľ musí byť schopný preukázať nielen dokladmi, ale aj inými dôkazmi, že reálne prišlo k fakturovaným obchodom od toho dodávateľa, ktorý vyhotovil predmetné faktúry. Daňový subjekt pochybnosti správcu dane neodstránil a nepredložil žiadne ďalšie dôkazy. Samotná existencia faktúry ešte nie je dôkazom reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu deklarovaného na faktúre, nepreukazuje, že došlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa. Predloženie faktúry je len splnením formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane. Správca dane na základe získaných dôkazov počas výkonu daňovej kontroly vyhodnotil dodávateľský reťazec (Allike›FAJN CAR›Sanpress›J.G. Fruit) ako umelo vytvorený, založený len za účelom uplatnenia si neoprávneného nároku na odpočítanie DPH v príslušnom zdaňovacom období. K dodaniu tovaru došlo len fakturačne, s cieľom získania daňovej výhody a zníženia vlastnej daňovej povinnosti. Spoločnosť FAJN CAR so správcom dane nekomunikuje, je nekontaktná, konateľom je občan Poľskej republiky, má nedoplatky na dani z pridanej hodnoty. Spoločnosť Allike nič nevykonávala, so spoločnosťou FAJN CAR nikdy nespolupracovala, neobchodovala a neuzatvorila s ňou žiadny kontrakt. Názov FAJN CAR jej nič nehovorí. Spoločnosť FAJN CAR nie je zaevidovaná v databáze ŠVPS, a teda nie je oprávnená obchodovať s deklarovanými komoditami ovocie a zelenina. Taktiež daňový subjekt J.G. Fruit sám nahlásil (odpoveď z ŠVPS) v mesiaci máj a jún 2019 príchod zásielok produktov rastlinného pôvodu (ovocie a zelenina) z iného členského štátu EÚ v počte 689. Majiteľ účtu, na ktorý chodili platby od spoločnosti J.G. Fruit za deklarovaný nákup tovaru - ovocia a zeleniny od spoločnosti Sanpress bola v kontrolovanom zdaňovacom období spoločnosť Lux Light, s.r.o., IČO: 51 012 979 a disponentmi tohto účtu boli osoby, ktoré neboli štatutármi ani spoločníkmi spoločnosti Sanpress a nemali s ňou v tomto období žiadny vzťah. Pán Q. O. nevie nič o podnikateľských aktivitách spoločnosti Lux light s.r.o., nevie, kde sa nachádza účtovníctvo, nemá prístup k žiadnej agende ani k dokladom a tiež nevie nič o finančných tokoch na tomto účte. Nikdy nebol splnomocnený za spoločnosť konať a nebol ani jej zamestnancom. S. B. bol disponentom účtu patriacemu spoločnosti Lux light s.r.o., ale nikdy nevykonával žiadne finančné operácie, nemal prístupové heslá k účtu a ani nemal k tomu účtu žiadnu kartu. Taktiež za spoločnosť Lux light s.r.o. nevykonával žiadnu činnosť. Q. O. a S. B. neboli štatutármi ani spoločníkmi spoločnosti Lux light s.r.o., Q. B. - konateľ a štatutár spoločnosti Lux light s.r.o. sa k vypočutiu ako svedok nedostavil. Nesplnenie podmienok nie je možné
odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Predloženie vyššie uvedených dôkazných prostriedkov je nevyhnutné v súlade s § 24 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov pre preukázanie splnenia práva na odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie obdobie. Kontrolovaný daňový subjekt J.G. Fruit nedodržal náležitú starostlivosť a nevykonal všetky kroky (opatrenia), ktoré bolo od neho možné rozumne očakávať, nakoľko si dostatočne nepreveril svojho dodávateľa, nepreveril si jeho ekonomické opodstatnenie, dôverčivo pristupoval k dodávateľovi bez náležitého preverovania si už samotného konateľa a to zvlášť ak už mal indície, že je potrebná určitá obozretnosť, nakoľko za spoločnosť konateľ nekonal. Správca dane uvádza, že je vecou daňového subjektu, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov, ak ju však nepreverí, vystavuje sa riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v ust. § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Realizácia korektných obchodných vzťahov je transparentný dvojstranný akt, pri ktorom obe zúčastnené strany (dodávateľ aj odberateľ) vo vzťahu k správcovi dane bez akýchkoľvek pochybností preukážu reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Z uvedených spísaných zistení vyplýva, že nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru spoločnosti J.G. Fruit práve spoločnosťou Sanpress v zdaňovacom období máj 2019, tak ako je to deklarované preverovanými faktúrami. U spoločnosti Sanpress nie je možné overiť doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom a skutočnosti v nich uvedené, tieto doklady ako dôkazný prostriedok sú nepreukázané, pretože nemožno pravosť a pravdivosť údajov v nich uvedených overiť. Samotná existencia faktúry ešte nie je dôkazom reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu deklarovaného na faktúre, predloženie faktúry je splnením len formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane, reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu musí byť preukázané. Je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov skutočne prišlo, pretože dôkazné bremeno týkajúce sa faktickej realizácie obchodovania je na jeho strane. Kontrolovaný daňový subjekt J.G. Fruit si uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúr uvedených v Tabuľke č. 1 za dodanie tovaru, ktorého reálny pôvod preukázaný nebol, t. j. nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovarov spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľ. Takže nebolo preukázané, že dodanie tovaru sa uskutočnilo tak, ako to tvrdí kontrolovaný daňový subjekt. Kontrolovaný daňový subjekt porušil ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 49 ods. 2 písm. a) tohto zákona, pretože je nepochybné, že uplatniť právo na odpočet DPH je možné iba pri súčasnom splnení zákonnej podmienky podľa § 49 ods. 1 tohto zákona, a teda právo na odpočítanie DPH vzniká iba v prípade, že je preukázané, že daňová povinnosť pri tomto tovare alebo službe z titulu dodania vôbec vznikla. Správca dane ďalej konštatoval, že napriek vykonaným úkonom nemal možnosť nahliadnuť do účtovnej a obchodnej evidencie spoločnosti Sanpress pre jeho nesúčinnosť. Preto zaslal na Finančné riaditeľstvo SR požiadavku o zaslaní údajov z kontrolných výkazov - transakcie z kontrolného výkazu kontrolovaného daňového subjektu J.G. Fruit (žalobcu - poznámka súdu), jeho priameho dodávateľa Sanpress a ďalších subdodávateľov za kontrolované zdaňovacie obdobie. Z údajov z kontrolných výkazov správca dane zistil dodávateľsko-odberateľský reťazec, v ktorom došlo k podvodnému konaniu - neodvedeniu dane, t. j. k porušeniu princípu neutrality DPH: Allike › FAJN CAR › Sanpress › J.G. Fruit. Ani jedna spoločnosť (dodávatelia) nepreukázala kto, ako a kým bol uvedený tovar dodaný, jeho pôvod a prepravu. Nepredložili žiadne vierohodné doklady, dôkazy a iné listiny, ktoré by preukazovali uskutočnenie uvedených obchodov tak, ako sú uvedené na faktúrach.
2. O odvolaní žalobcu proti vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 100602978/2021 zo dňa 14.04.2021, ktorým rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil poukazujúc pritom na skutkové a právne závery (v podrobnostiach obsiahnuté v bode 1. tohto rozsudku) správcu dane. V nadväznosti na vznesené odvolacie námietky žalovaný dodal, že žalobca ako dôkaz predložil faktúry od dodávateľa Sanpress s.r.o., z ktorých si odpočítal daň z pridanej hodnoty za vrátenie príjemiek na sklad. Predmetom fakturácie bolo dodanie tovaru ovocie - zelenina od dodávateľa Sanpress s.r.o.. Predložené doklady neboli postačujúcim dôkazom na preukázanie nároku na odpočítanie a žalobca neposkytol správcovi dane žiadne iné dôkazy, ktorými by preukázal obchodnú spoluprácu so spoločnosťou Sanpress s.r.o. a reálne nadobudnutie tovaru od tejto spoločnosti. Žalobca nepoznal Y. konateľa spoločnosti Sanpress s.r.o., poznal iba X. Z., prokuristu spoločnosti Sanpress s.r.o. a tvrdil, že s ním uzatvoril mandátnu zmluvu a tiež, že vie zabezpečiť výpoveď X. Z.. Žalobca však nepreložil žiaden dôkaz o tom, aby preukázal obchodnú spoluprácu a komunikáciu s osobou pána Z., neposkytol žiadnu mandátnu zmluvu a v konečnom
dôsledku nijako neprispel k zabezpečeniu výpovede X. Z.. Žalobca nepreukázal, ako si preveroval svojho dodávateľa Sanpress s.r.o., či je schopný zabezpečiť obchody takého rozmeru s komoditou, ktorá podlieha povoleniam na obchodovanie, uviedol len, že sa jednalo o obchodnú agentúru obchodujúcu s tovarom a ovocím, ktorá nemá vlastný sklad. Žalobca ďalej nepreukázal, či spoločnosť Sanpress s.r.o. mala materiálno-technické a personálne kapacity na vykonávanie ekonomickej činnosti, ako bol obchod s ovocím a zeleninou. Žalobca ani nepreveroval, či spoločnosť Sanpress s.r.o. mala potrebné oprávnenie na obchodovanie s tovarom ovocie a zelenina. Ak by si žalobca preveroval skutočnosti týkajúce sa oprávnenia na obchodovanie s tovarom ovocie a zelenina, zistil by, že spoločnosť Sanpress s.r.o. nie je vedená v databáze štátnej veterinárnej a potravinovej správy, čiže nemá oprávnenie obchodovať s komoditami ovocie a zelenina. Spoločnosť Sanpress s.r.o. sídli na rovnakej adrese ako žalobca a z vykonaného miestneho zisťovania vyplývalo, že na adrese sídla Žilinská 7028/1, Bratislava je spoločnosť nezastihnuteľná a nenachádzalo sa tam ani označenie spoločnosti Sanpress s.r.o.. Adresa sídla spoločnosti Sanpress s.r.o. nevykazovala žiadne znaky toho, že by tam spoločnosť vykonávala reálne ekonomickú činnosť a už vôbec nenasvedčovalo tomu, že by táto spoločnosť vykonávala obchodnú činnosť s tovarom, ktorý vyžaduje prepravu a uskladnenie. Hoci sa jednalo o spoločnosť, ktorá mala predávať tovar, ovocie a zeleninu v značných objemoch, na adrese sídla sa nenachádzalo ani označenie spoločnosti a pre širokú verejnosť ako aj pre obchodných partnerov bola spoločnosť Sanpress s.r.o. neznáma. O tejto skutočnosti mohol mať vedomosť aj žalobca, ktorý mal sídlo na rovnakej adrese ako jeho dodávateľ Sanpress s.r.o.. Žalovaný v tejto veci poukazuje na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivý obchodný styk, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania, tak ako to uvádza § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 265 Obchodného zákonníka právnu ochranu. So zásadou poctivého obchodného styku sa spája aj podnikateľská obozretnosť a primeraná starostlivosť daňového subjektu o získanie informácií a preventívnom overení, či jeho dodávateľ má materiálno-technické a personálne predpoklady na dodanie tovaru a či má aj potrebné oprávnenie na obchodovanie tovaru ovocie a zelenina. Preverenie si svojho obchodného partnera nebola žiadna nadštandardná požiadavka správcu dane, prekračujúca rámec zákona, ale bola základným predpokladom fungovania riadneho obchodného styku. Žalobca mal byť dostatočne obozretný, aby si zabezpečil dostatok hodnoverných dôkazov, ktorými by aj s odstupom času vedel preukázať zdaniteľné obchody so svojím dodávateľom Sanpress s.r.o., pretože dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno spočívalo práve na daňovom subjekte, ktorý si uplatnil odpočítanie dane. Následne správca dane preveroval predmetné zdaniteľné obchody u dodávateľa Sanpress s.r.o.. Vykonaným dokazovaním správca dane zistil, že spoločnosť Sanpress s.r.o. je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje, nepreberá písomnosti zasielané správcom dane a správcovi dane neposkytla žiadne písomné dôkazy, ktorými by preukázala existenciu obchodného vzťahu so žalobcom a dodanie tovaru pre žalobcu. Na adrese svojho sídla je spoločnosť Sanpress s.r.o. nekontaktná a na adrese sídla sa nenachádzalo ani označenie obchodného názvu spoločnosti. Správca dane sa pokúšal získať dôkazy o zdaniteľných obchodoch spoločnosti Sanpress s.r.o. aj formou svedeckej výpovede X. prokuristu spoločnosti Sanpress s.r.o., ktorého viackrát predvolal ako svedka a zároveň v predvolaniach vyzval svedka na predloženie dokladov spoločnosti Sanpress s.r.o.. Predvolania sa vrátili správcovi dane späť neprevzaté s odkazom doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote, X. Z. sa nezúčastnil na ústnom pojednávaní, svoju neúčasť na ústnom pojednávaní neospravedlnil, ani nekontaktoval správcu dane a nepredložil ani doklady spoločnosti Sanpress s.r.o.. Výpoveď svedka X. Z. sa nepodarilo zabezpečiť ani na základe žiadosti o jeho predvedenie adresovanej príslušnému oddeleniu Policajného zboru. O vypočutí svedka X. Z. správca dane písomne upovedomil žalobcu. Žalobca mal vedomosť o tom, že správca dane predvolal svedka X. Z. aj to, že požiadal o jeho predvedenie a nie je pravda, že by sa žalobca snažil zabezpečiť výpoveď svedka X. Z., naopak, sám žalobca neprejavil záujem o účasť na svedeckej výpovedi X. Z.. Y. V., jediný konateľ spoločnosti Sanpress s.r.o., občan Bulharska, nebol nájdený v evidencii obyvateľov Bulharska. Spoločnosť Sanpress s.r.o. nemala oprávnenie od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR na obchodovanie s komoditou ovocie a zelenina. Bankový účet, na ktorý mali byť uskutočnené úhrady predmetných faktúr od spoločnosti Sanpress s.r.o., nepatril spoločnosti Sanpress s.r.o. ale spoločnosti Lux light s.r.o. a disponentmi uvedeného bankového účtu boli osoby, ktoré neboli oprávnené konať za spoločnosť Sanpress s.r.o.. Žalovaný zistil, že správca dane v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia dodania tovaru priamym dodávateľom Sanpress s.r.o. v nadväznosti na vznik daňovej povinnosti u tohto dodávateľa a na základe
výsledkov dokazovania nebolo preukázané, že spoločnosť Sanpress s.r.o. reálne dodala tovar žalobcovi a že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť z dodania tovaru pre žalobcu. Keďže správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybnil deklarovaný zdaniteľný obchod so spoločnosťou Sanpress s.r.o., bolo na žalobcovi, aby túto pochybnosť odstránil. Dôkazné bremeno znáša žalobca, a preto je povinný preukázať materiálny predpoklad plnenia, ktorým je samotné zdaniteľné plnenie. Správca dane iba overoval, či zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené tak, ako bolo deklarované na faktúrach. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. Keďže nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovarov osobou uvedenou na faktúre, tejto osobe nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH a následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov alebo skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V prípade, ak niektoré skutočnosti nepreukáže, znáša dôsledky. K námietke žalobcu ohľadom dôkazného bremena žalovaný uvádza, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. K rozloženiu dôkazného bremena žalovaný udáva, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie DPH, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má naň právny nárok. Preukázať to môže len na základe nespochybniteľných dôkazov, preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie uplatneného nároku. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť vyvrátil, inak nie je možné priznať nárok. Akýkoľvek právny nárok možno priznať len za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok. To, že žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane a nepredložil vierohodné, relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku, znamená neunesenie dôkazného bremena ním samotným na preukázanie skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House) a rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 a 3Sžf 2/2010, ktoré žalobca uvádza vo svojom odvolaní, nie je možné aplikovať na zistený skutkový stav v rámci daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu z dôvodu, že citované rozsudky sa vzťahujú na prípady podvodného konania v rámci reťazca spoločností, čo nie je posudzovaný prípad žalobcu. Z vykonaného dokazovania, ako aj záveru správcu dane, jednoznačne vyplývalo, že neuznanie odpočítania dane bolo z dôvodu nepreukázania dodania tovaru priamym dodávateľom v nadväznosti na vznik daňovej povinnosti u tohto dodávateľa, čo je porušením zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, ktorý na základe vyššie uvedených skutočností neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr za dodanie tovaru ovocie a zelenina od dodávateľa Sanpress s.r.o. z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, pretože u dodávateľa nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH.
3. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100602978/2021 zo dňa 14.04.2021 ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 101729694/25020 zo dňa 12.11.2020 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. V úvode žaloby žalobca predovšetkým namieta záver správcu dane, v zmysle ktorého žalobca je súčasťou dodávateľsko-odberateľského reťazca, v ktorom došlo k podvodnému konaniu - neodvedeniu dane s tým, že žalobca nemal dodržať náležitú starostlivosť a nevykonal všetky kroky, ktoré od neho bolo možné rozumne očakávať, nakoľko si nepreveril svojho dodávateľa. Žalobca namieta záver správcu dane, v zmysle ktorého nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru žalobcovi spoločnosťou Sanpress s.r.o. v zdaňovacom období máj 2019, tak ako je deklarované preverovanými faktúrami. Žaloba je toho názoru, že v konaní bolo jasne preukázané, že pán Z. mal od spoločnosti Sanpress s.r.o. mandátnu zmluvu,
čo je potvrdené aj vyjadrením konateľa dodávateľa Sanpress s.r.o. P. B., ktoré zaslal e-mailom, preto kontrolovaný daňový subjekt nemal pochybnosti o skutočnosti, že pán Z. koná za spoločnosť Sanpress s.r.o., pričom v obchode je bežnou praxou, že pri obchodovaní sa subjekt nestretáva priamo s konateľmi spoločnosti, ale obchoduje s ľuďmi, ktorí predmetnú spoločnosť zastupujú. Žalobca zdôrazňuje, že pokiaľ správca dane tvrdí, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že konateľ žalobcu prejavil veľkú neopatrnosť pri výbere svojho najväčšieho dodávateľa, nijakým spôsobom si nepreveril vzťah Z. k Sanpress s.r.o., nepoznal konateľov tejto spoločnosti a nepreveril si, či koná s osobou oprávnenou konať a zabezpečovať obchody za Sanpress s.r.o., teda nevykonal preventívne opatrenia, mal by potom byť povinný preukázať aj to, na základe akého konkrétneho právneho ustanovenia právneho predpisu má žalobca povinnosť vykonávať kontrolné a preventívne opatrenia a zároveň tieto opatrenia konkretizovať. Správca dane podľa mienky žalobcu nemôže len konštatovať, že spoločnosť dodávateľa nebola dôveryhodným obchodným partnerom, pokiaľ svoje vlastné povinnosti priznať plnenia do daňových hlásení riadne plnila a v relevantnom čase uskutočnenia plnenia nebola a ani nie je v súčasnosti medzi subjektmi s povinnosťou voči správcovi dane alebo voči štátu. Žalobca zdôrazňuje, že na tieto skutočnosti správca dane a žalovaný poukazujú len veľmi všeobecne a nekonkretizujú, aké opatrenia by mal daňový subjekt vykonať, aby si svojho obchodného partnera preveril dostatočne. Žalobca zdôrazňuje, že zo zaslaného vyjadrenia P. B., konateľa Sanpress s.r.o., ako dôkazu v daňovom konaní, jasne vyplýva, že obchod s ovocím a zeleninou má na starosti pán X. Z. na základe mandátnej zmluvy. Pokiaľ ide o poukaz správcu dane na operácie na účte spoločnosti Sanpress s.r.o. s tým, že disponenti účtu nie sú oprávnení konať za spoločnosť Sanpress s.r.o., žalobca uvádza, že platby riadne realizoval, je riadne preukázané, že k obchodu došlo, pričom žalobca nemá vedomosť o tom, kto môže disponovať s bankovým účtom a zároveň mu nemôže byť kladená za vinu táto skutočnosť. Žalobca namieta použitie zápisnice o výpovedi P. B. pred KÚFS dôvodiac, že táto nemôže byť použitá ako dôkaz, nakoľko bol vykonaný pred začatím daňovej kontroly za mesiac január 2018, a teda sa k nemu žalobca nemohol vyjadriť, ani predkladať dôkazy, čím bola porušená zásada kontradiktórnosti daňového konania. Žalobca ďalej udáva, že žalovaný poukazuje na zápisnicu výpovede P. B. pred KÚFS. Žalobca udáva, že v konaní nemôže byť použitá ako dôkaz zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa 15.3.2018, pretože tieto „dôkazy“ boli vykonané pred začatím daňovej kontroly za mesiac január 2018 a teda k nemu nemohli klásť otázky a predkladať dôkazy, čím bola porušená zásada kontradiktórnosti daňového konania. Zamestnanec KÚFS nemá postavenie, ktorým by mohol rozhodovať o dani z pridanej hodnoty, tiež vzhľadom na skutočnosť, že v danej zápisnici šlo o podanie vysvetlenia k ekonomickej činnosti spoločnosti Sanpress, s.r.o. a nie v daňovom konaní spoločnosti žalobcu, preto je dôkaz nepoužiteľný a je nutné ho opakovať. Žalovaný tiež uviedol, že subjekt Sanpress, s.r.o. mal v predmetnom zdaňovacom období dvoch dodávateľov a to spoločnosť CEVOM, s.r.o. a ROSSI SK, s.r.o.. Správca dane vykonal zisťovanie na preverenie DPH za I. štvrťrok 2017 u daňového subjektu ROSSI SK, s.r.o. a vypočul aj bývalých konateľov tohto subjektu, pričom zistil že dodávateľom tohto subjektu bola spoločnosť Soraya Vanity, s.r.o. Na základe zistených skutočností v reťazci obchodných spoločností Soraya vanity, s.r.o. - ROSSI SK, s.r.o. - Sanpress, s.r.o.. - J.G.Fruit, s.r.o. vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt bol súčasťou dodávateľsko-odberateľského reťazca, v ktorom nebolo preukázané reálne dodanie tovaru, pretože podľa správcu dane v danom prípade išlo len o tok vyhotovených faktúr a z administratívneho spisu je, podľa odvolacieho orgánu zrejmé, že správca dane preukázal vznik umelého mechanizmu obchodovania. Žalobca s poukazom na uvedené udáva, že nie je zrejmé, na akom základe dospel správca dane a zároveň aj žalovaný k tomuto záveru, pretože kontrolovaný daňový subjekt nemá mechanizmy na to, aby mohol kontrolovať a preverovať dodávateľov svojho dodávateľa. Žalobca záverom žaloby poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), rozsudky Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 3Šzf 1/2010, 3 Šzf 1/2011 konštatujúc, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, a taktiež aj to, že na preukázanie opaku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Žalobca zdôrazňuje, že správca dane nijako nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobca bol súčasťou podvodného konania, išlo len o tok faktúr bez toho, aby bol žalobcovi dodaný tovar, pričom však správca dane nebral do úvahy, že žalobca nadobudnutý tovar predáva ďalej ďalším odberateľom, a teda ak by boli pravdivé tvrdenia správcu dane, že išlo iba o fakturačný tok bez reálneho dodania tovaru, nemal by žalobca taký tovar predávať následne odberateľom. Žalobca ďalej poukazuje na to, že správca dane tiež nahliadol do spisu daňového subjektu J.G.Fruit, s.r.o. a v súvislosti s objasňovaním spolupráce daňového subjektu a spoločnosťou Sanpress, s.r.o.boli vypočutí aj svedkovia X. - vedúci skladu, Q. O. - vedúci skladu, Q. F. - vedúci skladu,
ktorí uviedli, že vzhľadom na ich pozíciu nemajú vedomosti o spolupráci ich zamestnávateľa s inými spoločnosťami, pričom táto vedomosť ani nevyplýva z ich pracovného zaradenia. Z ich pracovnej pozície vyplýva povinnosť byť v sklade pri tom, keď sa dovezie tovar, pričom potvrdzujú vodičovi kamiónu CMR, pričom však pri jednotlivých dodávkach nevedia identifikovať tovar, ktorý im bol dodaný, teda od akého dodávateľa prišiel. Avšak všetci svedkovia zhodne uviedli, že tovar bol spoločnosti J.G.Fruit, s.r.o. riadne dodávaný a bolo s nim aj ďalej obchodované. Správca dane tiež vypočul svedka V. - obchodný zástupca spoločnosti, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil spoluprácu spoločnosti J.G.Fruit, s.r.o. a Sanpress, s.r.o., za ktorú konal pán Z.. Tiež uviedol, že tovar sa skladuje podľa teploty a nie podľa dodávateľov, teda nie je z jeho pozície možné určiť, ktorý tovar prišiel od akého dodávateľa, pričom on tovar predáva ďalej zákazníkom. Z jeho výpovede je teda zrejmé, že kontrolovaný daňový subjekt obchodoval so spoločnosťou Sanpress, s.r.o. Svedok Q. T. - obchodný manažér spoločnosti, vypovedal, že hlavným dodávateľom v období júl a august 2017 bol pán Z., teda spoločnosť Sanpress, s.r.o., pričom si myslí, že v tej im dodávali skoro 90 % tovaru, pričom v cene tovaru boli započítané aj náklady na jeho prepravu, teda prepravu zabezpečoval dodávateľ. Aj napriek týmto svedeckým výpovediam správca dane nesprávne konštatuje, že svedkovia nepotvrdili vzťah medzi dvomi slovenskými platiteľmi, pretože z výpovedí nevyplýva že medzi J.G.Fruit, s.r.o. a Sanpress, s.r.o. došlo k obchodnej spolupráci. Žalobca je toho názoru, že záver správcu dane je postavený na pocitoch správcu dane a je mylný, pričom správca dane nebral do úvahy svedecké výpovede ako celky a zároveň správca dane opomenul aj to, že sa výpovede zhodujú a bola preukázaná aj obchodná spolupráca. Zároveň žalovaný sa týmito výpoveďami vôbec nezaoberal a tiež sa nevyjadril k navrhnutému dokazovaniu.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.08.2021 opakuje podstatu skutkových a právnych dôvodov tak, ako ich obsiahol v preskúmavanom rozhodnutí (v podrobnostiach, tak ako je rozvedené v bode 2. tohto rozsudku). Na dôvažok dodáva, že obchodný reťazec spoločností ROSII SK, s.r.o., Soraya vanity, s.r.o nebol súčasťou preverovania v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2019 a tento reťazec spoločností nebol ani spomenutý v protokole č.101418506/2020 zo dňa 09.09.2020, ani v rozhodnutí správcu dane č. 101729694/2020 zo dňa 12.11.2020, ani v rozhodnutí žalovaného č. 100602978/2021 zo dňa 14.04.2021. Z administratívneho spisu správcu dane nebolo preukázané, že v predmetnej daňovej kontrole boli vykonávané úkony, týkajúce sa preverovania obchodného reťazca spoločností ROSII SK, s.r.o., Soraya vanity, s.r.o.. Žalovanému nie je jasné z akého dôvodu a v akých súvislostiach spomenul žalobca uvedený obchodný reťazec, ktorý vôbec nesúvisel s posudzovaným prípadom za preverované zdaňovacie obdobie. P. B. nebol nikdy štatutárnym zástupcom spoločnosti Sanpress s.r.o. ani osobou oprávnenou konať za túto spoločnosť a v preverovanom zdaňovacom období nepodal žiadne vyjadrenie k činnosti spoločnosti Sanpress s.r.o.. Správca dane ani žalovaný v preverovanom zdaňovacom období máj 2019 nemali k dispozícii žiadne vyjadrenia P. B. ani ich nevyhodnocovali ani nevykonávali žiadne dokazovanie formou uskutočnenia akýchkoľvek úkonov s osobou P. B. a nevyplývalo to ani z poskytnutého administratívneho spisu správcu dane. Žalovanému nie je jasné v akých súvislostiach spomína žalobca osobu P. B., ktorá nebola oprávnená konať za spoločnosť Sanpress s.r.o. a s touto osobou neboli vykonávané žiadne úkony v preverovanom zdaňovacom období. Žalovaný sa nevyjadruje ani k platbám, uskutočneným spoločnosti Sanpress s.r.o. za obdobie november 2018, z dôvodu že nesúviseli s preverovanou daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu za zdaňovacie obdobe máj 2019. Žalovaný uviedol zistenia v rozhodnutí č. 1006002978/2021 zo dňa 14.04.2021. Žalovaný tiež uvádza, že svedecké výpovede X. V., V. P., Q. T., ktoré uvádza žalobca neboli súčasťou administratívneho spisu z daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2019, neboli predmetom preverovania ani prevzatia do spisu kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2019. Žalobca ich prvýkrát spomína v podanej súdnej žalobe, avšak nijako neuviedol, ako tieto výpovede súvisia s preverovaným prípadom za obdobie máj 2019.
5. Žalobca v súdom stanovenej lehote repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.
6. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.02.2022, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.
7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP), pričom zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
bolo potrebné zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom ku dňu 31. mája 2019 (ďalej len zákon o DPH) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 51 od. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.
Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
9. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (v jazykovej aj logickej a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých). Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu právnych prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenie orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia, resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
10. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
11. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípu právneho štátu (Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (Čl. 46 Ústavy SR). V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie ESĽP Krasca c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993 (séria A č. 254-B s. 49, § 30).
12. Správny súd musel konštatovať nepreskúmateľnosť daného odôvodnenia, ktorú videl v nezrozumiteľnosti úvah správcu dane ohľadne dôvodov nepriznania práva na odpočet DPH žalobcovi. Správca dane na jednej strane v rozhodnutí uvádza, že žalobca nemá právo na odpočítanie dane,
nakoľko nepreukázal, že zo strany dodávateľa dodanie tovarov bolo uskutočnené v zmysle § 8 zákona o DPH. Daňová povinnosť týmto nevznikla a platiteľ nemá právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH (strana 18 odsek 2 rozhodnutia). Na str. 14 ods. 2 rozhodnutia však správca dane uvádza: „Na základe získaných dôkazov počas výkonu daňovej kontroly vyhodnotil dodávateľský reťazec (Allike›FAJN CAR›Sanpress›J.G. Fruit) ako umelo vytvorený, založený len za účelom uplatnenia si neoprávneného nároku na odpočítanie DPH v príslušnom zdaňovacom období. K dodaniu tovaru došlo len fakturačne s cieľom získania daňovej výhody a zníženia vlastnej daňovej povinnosti.“ Na strane 21 ods. 4 a nasl. rozhodnutia ďalej správca dane udáva: „Správca dane napriek vykonaným úkonom nemal možnosť nahliadnuť do daňovej, účtovnej a obchodnej dokumentácie spoločnosti Sanpress pre jeho nesúčinnosť. Preto zaslal na Finančné riaditeľstvo SR požiadavku o zaslanie údajov z kontrolných výkazov - transakcie z kontrolného výkazu kontrolovaného daňového subjektu J.G. Fruit, jeho priameho dodávateľa Sanpress a ďalších subdodávateľov za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2019 (viď bod 2. preverenie dodávateľského reťazca tohto protokolu). Z údajov z kontrolných výkazov správca dane zistil dodávateľsko-odberateľský reťazec, v ktorom došlo k podvodnému konaniu - neodvedeniu dane, t. j. k porušeniu princípu neutrality DPH: Allike›FAJN CAR›Sanpress›J.G. Fruit). Ani jedna spoločnosť (dodávatelia) nepreukázala, kto, ako a kým bol uvedený tovar dodaný, jeho pôvod a prepravu.“ Ako je zrejmé z označených citácií, z rozhodnutia správcu dane je možné konštatovať, že z jeho obsahu nie je nepochybne zrejmé, z akého dôvodu nepriznal správca dane žalobcovi nárok na odpočet DPH. Nie je možné jednoznačne konštatovať, či tomu bolo z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o dodaní fakturovaného tovaru dodávateľom označeným na faktúre, resp. z dôvodu zneužitia práva alebo podvodného konania žalobcu. Žalovaný, ako je zrejmé z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (str. 17 ods. 1), si uvedenú nezrovnalosť nevšimol, keď konštatoval: „Rozsudky súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House) a rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 a 3Sžf 2/2010, ktoré odvolávajúci sa uvádza vo svojom odvolaní, nie je možné aplikovať na zistený skutkový stav v rámci daňovej kontroly vykonávanej u odvolávajúceho sa z dôvodu, že citované rozsudky sa vzťahujú na prípady podvodného konania v rámci reťazca spoločností, čo nie je posudzovaný prípad odvolávajúceho sa. Z vykonaného dokazovania ako aj záveru správcu dane jednoznačne vyplývalo, že neuznanie odpočítania dane bolo z dôvodu nepreukázania dodania tovaru priamym dodávateľom v nadväznosti na vznik daňovej povinnosti u tohto dodávateľa, čo je porušením zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH “. Správny súd na uvedený nedostatok v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, ktorý zostal žalovaným opomenutý, musel z úradnej moci prihliadnuť, nakoľko zakladá nezrozumiteľnosť preskúmavaného rozhodnutia správcu dane a žalovaného.
13. Vo vzťahu k nevyhnutnosti rozlišovať dôvod nepriznania odpočtu DPH správny súd na úvod považuje za potrebné poznamenať nasledovné. Ako už bolo viackrát konštatované judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.09.2019 sp. zn. 1Sžfk/16/2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.01.2020 sp. zn. 1Sžfk/22/2018), odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktorého vykonanie (uplatnenie) je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. V prípade, že existujú okolnosti nasvedčujúce tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladajú) uskutočnené zdaniteľné plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz.
14. Správny súd pripomína, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu, tak ako ho deklaruje (preukáže teda všetky podmienky stanovené slovenským právnym poriadkom k uplatneniu odpočtu - materiálne - reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálne podmienky pre odpočet DPH), môže orgán finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužite práva alebo účasť na daňovom podvode, iba toto v zmysle judikatúry Súdneho dvora prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovaru a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému systému DPH (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.10.2017, sp. zn. 1Sžf/31/2016). V prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku) je dôkazné bremeno na orgáne finančnej správy. Pokiaľ teda orgán finančnej správy dospeje
po vykonanom dokazovaní k záveru o zneužití práva daňovým subjektom alebo daňovému podvodu je nutné zneužitie práva, resp. daňový podvod v daňovom konaní preukázať.
15. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že rozlišovanie dôvodov pre nepriznanie odpočtu DPH (neunesenie dôkazného bremena o dodaní plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, zneužitie práva, podvodné konanie) má zásadný vplyv na rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní. Práve z uvedeného dôvodu nemožno jednotlivé dôvody pre nepriznanie odpočtu DPH vzájomne stotožňovať, ako to učinil správca dane v predmetnej veci, ktorý nedostatok zostal zo strany žalovaného bez povšimnutia. Len na okraj správny súd pri rozlišovaní jednotlivých dôvodov podotýka, že pri zneužití práva obvykle nedochádza k priamemu porušeniu právnych noriem. Ide o situácie, kedy nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel s využitím slobôd podľa práva EÚ v konečnom dôsledku vznikne nedôvodná ujma inému, v danom prípade štátu. Sledovaným cieľom tohto konania je aby sa daňový subjekt vyhol daňovým povinnostiam, alebo získal daňové zvýhodnenie. Od zneužitia ako dôvodu pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe je v zmysle judikatúry Súdneho dvora nutné odlišovať účasť na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého účelom je taktiež nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu však dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Súčasne však súdny dvor vo svojej judikatúre stanovil, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje plnenia na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.
16. Zatiaľ čo dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre zaťažuje žalobcu, dôkazné bremeno o zneužití práva nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel, resp. podvodnom konaní žalobcu zaťažuje správcu dane. Správca dane teda musí preukázať, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom (tak materiálnych - reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálnych podmienok pre odpočet DPH), a v tejto súvislosti riadnym výkladom daňového práva únie v zmysle článku 4 ods. 3 zmluvy o EÚ, bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľom právnej úprav DPH, pričom z okolností prípadu je zrejmé, že získanie takéhoto daňového zvýhodnenia je spojené (podmienené) vytvorením umelých podmienok (t. j. odporujúcim pôsobením trhového mechanizmu na ekonomickú činnosť daňových subjektov) a jeho dosiahnutie bolo hlavným účelom posudzovaného plnenia, pokiaľ správca dane mieni odoprieť odpočet DPH daňovému subjektu konštatovaním zneužitia práva daňovým subjektom. Pokiaľ by správca dane mienil zamietnuť právo žalobcu na odpočet DPH s poukazom na podvodné konanie, zaťažovalo by správcu dane dôkazné bremeno na preukázanie existencie daňového úniku v reťazci plnení, v ktorom sa ocitol žalobca, nakoľko tento je pojmovým znakom podvodu na DPH a jednou z podmienok pre nepripustenie uplatnenia práva na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov tvoriacich súčasť takéhoto reťazca. Správca dane by musel niesť rovnako dôkazné bremeno o tom, na ktorom stupni reťazca došlo k daňovému úniku, t. j. ktorý z dodávateľov v reťazci neodviedol daň. Rovnako správcu dane zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, t. j. že došlo k neodvedeniu dane niektorým z dodávateľov v reťazci.
17. Keďže ustálenie dôvodu nepriznania odpočtu DPH žalobcovi má zásadný vplyv na zodpovedanie otázky, kto je v danom prípade nositeľom dôkazného bremena o skutočnostiach relevantných z hľadiska aplikovaných ustanovení zákona o DPH, musel správny súd pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP konštatujúc nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane pre jeho nezrozumiteľnosť, ktorý nedostatok žalovaný neodstránil, hoci tak učiniť mohol a vráteniu veci žalovanému s poukazom na citované ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie, v ktorom odstráni správnym súdom vyššie vytýkaný nedostatok. Na záver správny súd uvádza, že z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia sa nemohol meritórne zaoberať prieskumom žalobou napadnutého rozhodnutia.
18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.