Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Ps-6-2016.pdf
PDF · 146.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20Ps/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby: S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, G., zastúpený - Mgr. Adriana Novomestská, advokátka, so sídlom Trnavská cesta 64, Bratislava, a zastúpený procesným opatrovníkom: M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. S. XXA, G., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, so sídlom Prokofievova 4, Bratislava a za účasti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, so sídlom Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, Račianska 153, Bratislava, IČO: 50 200 232, na návrh: O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. 7, toho času bývajúca na adrese: E. S. XX, G., takto
rozhodol:
I. Súd obmedzuje spôsobilosť na právne úkony S. E., nar. XX.XX.XXXX tak, že nie je spôsobilý rozhodovať o svojej liečbe vrátane psychiatrickej liečby.
II. Za opatrovníka S. E. súd ustanovuje O. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnený a povinný zastupovať ho a rozhodovať v právnych úkonoch, na ktoré je jeho spôsobilosť obmedzená.
III. Opatrovník je povinný podávať príslušnému súdu správu o výkone funkcie opatrovníka vždy k 01.09. a 01.03. v každom kalendárnom roku.
IV. Trovy znaleckého dokazovania hradí štát.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 30.05.2016 sa navrhovateľka domáhala obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojho brata S. E.: rozhodovanie o jeho lekárskej starostlivosti, uzatváranie zmlúv a dohôd a jednostranných právnych úkonov, ktoré by ho zaväzovali k plneniu materiálnych alebo finančných povinností, rozhodovanie spojené s bývaním a sociálnou starostlivosťou, disponovanie s majetkom a financiami v hodnote nad 100,- eur a žiadala súd, aby mu ju ustanovil za opatrovníka. Návrh odôvodnila tým, že brat trpí paranoidnou schizofréniou, je invalidný dôchodca trvale nezamestnaný. Prvýkrát sa jeho choroba prejavila v roku 1998 po tom, keď nezvládol vysokoškolské štúdium. Odvtedy sa na túto diagnózu lieči. Niekoľkokrát bol pre zhoršený zdravotný stav hospitalizovaný, najčastejšie na psychiatrickom oddelení Nemocnice sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. V poslednom čase sa mu zdravotný stav výrazne zhoršil, od decembra 2014 je hospitalizovaný tretíkrát /všetky posledné hospitalizácie boli nedobrovoľné/. V čase podania návrhu sa liečil v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku. V obdobiach jeho schizofrénnych atakov nie je k svojmu zdravotnému stavu kritický, je naliehavý až konfliktný, nemá triezvy úsudok, začína sa správať k blízkym osobám verbálne agresívne, obťažuje svoje okolie, susedov, nebezpečne manipuluje s elektrinou, vodou a plynom, hoci nie sú
pokazené, málo spáva, má prejavy halucinácií, je stále v pohybe, menej jedáva a je nepokojný. Ak sa mu nevyhovie, je zlostný, príbuzní majú z neho strach, boja sa, aby neublížil sebe alebo niekomu z okolia. Jeho stav sa zo dňa na deň výrazne zhoršuje. Uplynie dlhší čas, kým sa ho podarí za pomoci lekárov a polície dostať do nemocnice. Liečba by mala preňho ľahší a rýchlejší priebeh, ak by na ňu nastúpil na začiatku zhoršovania sa jeho stavu. V posledných rokoch máva výrazné problémy aj vo svojich pokojnejších obdobiach, stále chce riešiť závažnejšie veci, túži si kúpiť nejakú veľkú vec, kontaktuje banky, zaujíma sa o úvery, má založené prázdne účty vo viacerých bankách, túži po vyššej zodpovednosti, ale aj tá menšia je preňho záťažou, čo vyvoláva zhoršenie jeho zdravotného stavu. Obáva sa o svoje prežitie z invalidného dôchodku a hovorí, že nemá peniaze, pritom brat I. platí väčšiu časť nájmu za byt, v ktorom posudzovaný býva, brat Z. mu platí internet a matka ho týždenne zásobuje jedlom na niekoľko dní. V poslednom čase nakupuje veľké množstvá rovnakého tovaru (napr. z každého oblečenia má kúpených po vyše desať kusov), v byte sa mu voľne váľajú peniaze a vzniká dôvodná obava, že niekto cudzí môže zneužiť jeho dôveru a obrať ho o majetok. Vlastní väčšiu finančnú hotovosť. Má problém s bývaním aj s hygienou. Býva v matkinom byte, sťažuje sa, že je ťažké bývať sám, pričom nechce bývať s nikým. Celá rodina je s ním v kontakte, občas navštevuje matku v H. na pár dní, jeho navštevujú súrodenci a matka. Posledné roky má byt vo veľkom neporiadku, vraj nemá silu upratať a príbuzným zakazuje pomôcť mu s upratovaním. V byte vie urobiť taký neporiadok, že sa niekedy ťažko cezeň prechádza. Hromadí veci, prináša veci zvonku, skladuje smeti. Nechápe závažnosť svojho zdravotného stavu, rodina mu chce zlepšiť kvalitu života v rozsahu, v akom je to ešte možné, ale chcú brať ohľad a chrániť aj okolie, v ktorom sa nachádza.
2. K návrhu boli pripojené početné lekárske správy o zdravotnom stave posudzovaného, výpis z knihy narodení S. E., kópia občianskeho preukazu S. E., rodný list navrhovateľky.
3. Uznesením zo dňa 08.09.2016, č.k. 20Ps/6/2016-32, tunajší súd ustanovil S. E. za procesného opatrovníka v predmetnom konaní M. L..
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, procesného opatrovníka, zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava V, výsluchom posudzovaného, znaleckým posudkom vypracovaným znalcom S.. I. K. z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, početnými potvrdeniami lekára o duševnom stave posudzovaného a oboznámením s ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom.
5. Na pojednávaní dňa 08.11.2016 navrhovateľka vypovedala, že z dôvodu dlhodobo zhoršeného duševného stavu brata S. trvá na podanom návrhu. Posudzovaný je slobodný, žije sám v 4-izbovom byte, lieči sa u S.. K., s ktorou je navrhovateľka v kontakte. V čase pojednávania chodil každé dva týždne na injekcie, ale nevie skontrolovať, či ostatné lieky riadne užíva, keďže v tomto klame a v poslednom období sa jeho zdravotný stav zhoršil vždy po tom, čo prestal brať lieky. Nechce, aby sa o jeho liečbu príbuzní zaujímali, vylieči sa sám a ani doktorka ho nevie vyliečiť. Rodina mu pomáha, súrodenci podporujú matku, ktorá mu varí a týždenne nosí stravu, brat I. platí časť nájmu a brat Z. internet. Od Vianoc 2014 bol trikrát nedobrovoľne hospitalizovaný, poslednýkrát bol prevezený do Psychiatrickej liečebne v Pezinku. Navrhovateľka ho prosila, aby sa začal liečiť, lebo už nemá triezvy úsudok a ak sa nezačne liečiť, podá návrh na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Posudzovaný nevie, že predmetný návrh podala na súd. Navrhovateľka má za to, že obsah konania vie posudzovaný posúdiť, má to všetko naštudované, ale nebude vedieť prijať výsledok konania, rovnako ako nevie prijať, že je chorý. S dôchodkom hospodári sám, zatiaľ to dokáže, pretože mu príbuzní pomáhajú.
6. Procesný opatrovník vypovedal, že s posudzovaným sa stretáva, je oboznámený s jeho zdravotným stavom a celkovou situáciou v rodine a potvrdil pravdivosť výpovede navrhovateľky. Keď je posudzovaný hospitalizovaný, navštevuje ho vždy, keď ostatní členovia rodiny nemôžu, aby nemuseli odchádzať z práce, pretože on sám si želá a vyžaduje, aby ho príbuzní navštevovali.
7. Posudzovaný sa na výzvu súdu k návrhu vyjadril svojím podaním zo dňa 05.07.2017 tak, že je spôsobilý na právne úkony a navrhované veci, lieči sa, pravidelne chodí na lekárske kontroly. Nevidí dôvod na takéto obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
8. Uznesením zo dňa 13.02.2017, č. k. 20Ps/6/2016-48 súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a vykonaním znaleckého úkonu poveril súdneho znalca: S.. K. J., ktorý svojím podaním z 14.07.2017 odmietol vykonať znalecký úkony pre
svoje pracovné nasadenie. Uznesením zo dňa 31.07.2017 č. k. 20Ps 6/2016-59 súd poveril vykonaním znaleckého úkonu súdneho znalca S.. I. K..
9. Zo znaleckého posudku z 23.09.2017 vypracovaného S.. K. bolo zistené, že najstarší dokument v zdravotnej dokumentácii posudzovaného z psychiatrickej ambulancie S.. K. je prepúšťacia správa z K. kliniky F. v J. V., podľa ktorej ide o prvú psychiatrickú hospitalizáciu /mal 21rokov/. V rámci prvej pomoci bol 10 dní pred prijatím na PK hospitalizovaný v K. liečebni vo I. X. dňa 18.10.1998 po tom, ako počas návštevy starých rodičov začal masívne produkovať poruchy správania. Stav bol uzavretý ako N. porucha a po poskytnutí prvej pomoci a pacifikácii bol preložený na PK IVZ. V začiatočnej fáze ochorenia bol stav uzavretý ako P M. schizoformná porucha. Absolvoval resocializačný a doliečovací pobyt /04.01.1999-22.12.1999/, ale nedošlo k plnej úprave tolerancie na záťaž. Od januára 2000 bol v rozšírenej podpornej ambulantnej psychiatrickej starostlivosti v DPN. Bol revidovaný diagnostický záver v zmysle F XX.X. J. schizofrénia v remisii s incip. reziduom. Podľa lekárskej správy pre Sociálnu poisťovňu bolo odporúčané ponechať mu plný invalidný dôchodok. V jeho zdravotníckej dokumentácii je niekoľko prepúšťacích správ z jeho hospitalizácie, podľa ktorých bol stav bol zavretý ako K. schizofrénia. V náleze zo 04.07.2018 sa uvádza, že chodí pravidelne na kontroly, je nastavený na depotné neuroleptikum a tiež antidepresívum. Jeho stav sa však zhoršuje, situáciu komplikuje, že pri vyšetrení disimuluje a bagatelizuje, pritom má dysforickú náladu, minimálnu toleranciu na záťaž, zníženú súdnosť, kritickosť. Hoci je intelektovo nadpriemerný, vyberá kontajnery! Je paranoidný aj depresívny zároveň. Diagnostický záver je znovu revidovaný: F XX.X N. paranoides - chronický priebeh s postprocesuálnymi zmenami osobnosti. F XX.X K. depresia. V lekárskych správach sa ďalej uvádza, že nespolupracuje, utiekol z ambulancie centrálneho príjmu, je potrebná nedobrovoľná hospitalizácia. Podľa záznamu z 10.05.2016 S.. K. žiadala políciu o asistenciu pri jeho prevoze na psychiatrické oddelenie z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, bol agresívny, ohrozoval seba a okolie, hrozilo nebezpečenstvo z premeškania. Posledných 20 rokov bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrii pre procesuálne ochorenie. Bol preložený z PO Antolská pre heteroagresivitu k personálu i pacientom, kam bol privezený pre vysadenie liečby a heteroagresivitu v domácom prostredí. Podľa záznamu z 16.08.2016 sa jeho susedia sťažovali, báli sa ísť na chodbu, keď tam bol, údajne aj niekoho držal pod krkom, ničil dopravné značky a objavoval sa s bandaskou benzínu. Podľa dokumentácie odporúčané dávkovanie na receptoch súhlasí s odporúčaním v prepúšťacej správe, ale nesedí s jeho údajmi, ako ich užíval. Jeho aktuálny stav možno hodnotiť ako N. porucha, zmiešaný typ F XX.X. Posudzovaný 40-ročný muž, je od svojich 21 rokov psychiatricky liečený - stav uzavretý ako akútna schizoformná psychotická porucha, ale po vyhodnotení predchorobia s množstvom negatívnych príznakov trvajúcich minimálne tri roky, bolo podozrenie na tzv. procesuálne ochorenie. Za posledných 20 rokov bol opakovane hospitalizovaný v rôznych psychiatrických zariadeniach, vedúcim príznakom všetkých hospitalizácií bola aj jeho noncompliancia zapríčinená anosognosiou, čiže nedostatočným pocitom chorobnosti, čo u neho vedie k nedodržiavaniu odporúčaného dávkovania liekov a životosprávy a postupne k dekompenzácii. Jedným z hlavných kritérií jeho psychotickej dekompenzácie je narušenie až strata s objektívnou realitou, čo potom sýti jeho paranoiditu a následnými poruchami správania. V stave psychotickej dekompenzácie nie je schopný chápať ochranný význam hospitalizácie pre jeho zdravie, v dôsledku paranoidity uniká hospitalizácii, a kým sa dá do pohybu úradný mechanizmus nedobrovoľnej hospitalizácie za asistencie polície, psychotická dekompenzácia posudzovaného sa výrazne prehĺbi a k vytitrovaniu vhodného dávkovania vhodnej kombinácie psychofarmák a dosiahnutiu kompenzovaného stavu je obvykle vždy potrebná dlhšia hospitalizácia. Už pri prvej hospitalizácii v roku 1998 mal vyslovenú diagnózu o možnom procesuálnom ochorení - tieto ochorenia prebiehajú v atakách a prakticky po každej atake sa do určitej miery prehlbuje miera celkového poškodenia, zhoršujú sa vyhliadky na uzdravenie, skôr alebo neskôr vzniká stav, ktorý sa označuje defekt (čo neznamená len stratu určitých kognitívnych schopností, ale aj vznik určitých bizarností v správaní a konfliktov s okolím pre trvalé zhoršenie chápania objektívnej reality / najčastejšie sa uvádza nezmyselné utrácanie finančných prostriedkov za tovar, ktorý sa nepoužíva, zapratanie obytných priestorov aj odpadovým materiálom, zanedbávanie osobnej hygieny, snaha o nepremyslené investovanie/).
10. Na otázky súdu znalec v znaleckom posudku uviedol, že posudzovaný trpí chronicky prebiehajúcim psychickým ochorením, konkrétne chronicky prebiehajúcou schizoafektívnou chorobou. Ochorenie je trvalého rázu. V záujme ochrany jeho života je dôvodné jeho obmedzenie na právne úkony vo vzťahu k všetkým zdravotníckym zariadeniam, ku všetkým štátnym, správnym a samosprávnym orgánom, organizáciám a inštitúciám, k fyzickým osobám za účelom poskytnutia finančnej pôžičky, k bankovým a nebankovým subjektom, k exekútorským úradom a inštitúciám oprávneným pre vymáhanie podlžností,
k subjektom oprávneným pre uzatváranie spotrebiteľských zmlúv, na právne úkony týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam. V dôsledku svojho psychického stavu nie je schopný samostatne robiť právne úkony, posúdiť ich zmysel a význam, vystupovať pred štátnymi a správnymi orgánmi, ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky, hospodáriť so svojím majetkom, rozhodovať o svojej liečbe, zaobstarávať si svoje potreby a vybavovať si svoje záležitosti. Je potrebné, aby mal súdom určeného opatrovníka, s ktorým by mal svoje zámery povinne konzultovať a bez súhlasu opatrovníka by ich nemohol realizovať. Keďže posudzovaný poberá invalidný dôchodok, znalec považuje za dôležité stanoviť, do akej miery môže sám s touto finančnou hotovosťou voľne disponovať / pri výške invalidného dôchodku 315,- eur navrhuje obmedziť disponovanie s touto sumou len do výšky 200,- eur a zaviazať opatrovníka, aby zo zvyšnej sumy 115,- eur pravidelne mesačne hradil nájomné vo výške 50,- eur a podľa aktuálnych účtov plyn, vodu, elektriku, telefón a ostatné režijné náklady/. Vzhľadom na to, že posudzovaný je chronicky postihnutý anosognósiou, nie sú splnené predpoklady, že bude schopný správne posúdiť význam konania a nie je vhodné ho v konaní vypočúvať a predvolávať. V poznámke znaleckého posudku znalec upozornil na výklad stanoviska Ústavného súdu k rozboru judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k otázkam zbavenia spôsobilosti na právne úkony a možnosti nesúhlasu s ústavnou liečbou v psychiatrickej nemocnici zo dňa 04.04.2014. Z doterajšieho priebehu ochorenia posudzovaného je evidentné, že vďaka anosognósie a noncomliancie nie je schopný reálne posúdiť potrebu dodržiavať presné užívanie liekov a v prípade rozvoja novej ataky ochorenia potrebu urýchlenej hospitalizácie. Jeho nespolupráca s jeho psychiatričkou /nedostaví sa na podanie depotnej injekcie á 14 dní, neužívanie liekov predpísaným spôsobom/ a nespolupráca s opatrovníkom musí byť chápané a hodnotené ako začiatok možnej novej ataky psychotickej dekompenzácie a dôvod k nútenej hospitalizácie aj za prípadnej asistencie polície. Otázka vhodnosti a potreby liečby potom musí byť posúdená na lôžkovom oddelení podľa platných zákonných noriem. Znalec zdôraznil výzvam pravidelného odberu krvi na psychiatrickej ambulancii a sledovanie terapeutických hladín nasadených liekov, čo poskytuje spoľahlivé informácie o tom, či pacient užíva nasadené lieky pravidelne a v dostatočnej dávke.
11. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 27.03.2018 č. k. 20Ps 6/2016-109 súd pribral do konania komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
12. Posudzovaný vo svojom vyjadrení z 28.06.2018 uviedol, že návrh smeruje k úplnému pozbaveniu jeho spôsobilosti na právne úkony, čo považuje za protiprávne. Je si vedomý svojho psychického postihnutia a jeho dôsledkov. Pravidelne berie lieky, navštevuje psychiatra. Svoj zdravotný stav považuje za stabilizovaný. Dva roky je už bez prejavov recidívy choroby. Na predvolanie znalca sa dostavil bez námietok. Je schopný domyslieť si dôsledky svojho konania, preto nie je predpoklad, že by urobil akýkoľvek právny úkon vo svoj neprospech. Tvrdenie navrhovateľky, že ohrozuje svoje okolie, nebezpečne manipuluje s vodou, plynom, elektrikou nie je pravdivé. Ak by tomu tak bolo, iste by sa prejavili aj dôsledky takéhoto konania a potreboval by 24-hodinovú dennú opateru, resp. dohľad. On však žije v byte sám a vie sa o seba postarať. Občas vycestováva za matkou do Kútov - keď bola po operácii kĺbov, dva týždne ju opatroval. Žiaden zo súrodencov neprejavil akékoľvek obavy, nepovažoval za potrebné ho kontrolovať alebo ho zastúpiť. Brat Z. mu dovolí, aby jeho synov vodil na krúžky aj na angličtinu do centra mesta. Ak aj mal nejaké konflikty so susedmi, posudzovaný nebol ich aktérom - išlo o bežné problémy v susedských vzťahoch. Je nepravdivé tvrdenie navrhovatelky, že nakupuje z každého oblečenia po vyše desať kusov, keďže si kupuje len nevyhnutné oblečenie, najmä spodnú bielizeň, sám si perie, žehlí a vie, čo a kedy si má dokúpiť. Nie je rád, keď mu ktokoľvek upratuje byt, lebo si potom nemôže nájsť svoje veci. Byt nemá v dokonalom poriadku, ale nemá v ňom ani taký neporiadok, že sa niekedy ťažko cezeň prechádza. Do spoločnosti nechodí často, ale nežije izolovane od ľudí - chodí na koncerty a športové podujatia. Stretáva sa so známymi v súkromí aj v združení pre pacientov s podobným ochorením, chodia na výlety do prírody, raz do týždňa chodí do telocvične. Pri svojom ochorení nemá žiadne likvidačné tendencie, preto nepovažuje za potrebné, aby bol obmedzený v akomkoľvek konaní a rozhodovaní či už o svojom zdravotnom stave alebo konaní týkajúcom sa hospodárenia so svojimi financiami. Peniaze si nepožičiava, ani žiadne peniaze nikomu na žiadny účel neposkytuje. Má za to, že podanie návrhu ovplyvnila skutočnosť, že keď mu navrhovateľka s matkou upratovali skriňu, našli výpisy z banky o stave jeho peňazí. Keďže šetril po malých sumách dlhé roky, zabezpečil si financie pre prípad svojej bezvládnosti alebo odkázanosti v starobe, čo je dostatočným dôkazom, že s financiami vie hospodáriť aj sám. Vie si nakúpiť jedlo a iné potrebné veci, zaplatiť povinné platby a podľa možností si časť peňazí aj odložiť. Nakoľko je fajčiar, cigarety ho upokojujú, čo stojí dosť peňazí, pri jeho zdravotnom stave by nebolo vhodné anulovať alebo striktne obmedziť fajčenie. Tvrdým zásahom do
jeho existencie by bolo, keby pre nedostatok peňazí nemohol navštevovať kultúrne podujatia, ktoré ho zaujímajú. Posudzovaný nesúhlasí, aby mal obmedzenú spôsobilosť na právne úkony pri rozhodovaní spojenom s bývaním a so sociálnou starostlivosťou, nevidí na to dôvod a považuje to za jednoznačnú snahu umiestniť ho do nejakého sociálneho zariadenia, za čím sa môže skrývať snaha získať 4-izbový byt matky, v ktorom býva. S poukazom na uvedené žiada, aby súd dôsledne zvážil podaný návrh a aby ho ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu.
13. So závermi znaleckého posudku súhlasili ostatní účastníci konania.
14. Znalec na pojednávaní dňa 02.08.2018 pri výsluchu uviedol, že zotrváva na znaleckom posudku a jeho záveroch. Na námietky posudzovaného voči konaniu a posudku uviedol, že hlavným problémom je tá anosognósia (chýba mu pocit podstaty choroby). Z jeho námietky pre znalca ako psychiatra bolo potešiteľné, že tento typ ochorenia je pre posudzovaného dobrý, keď dospeje do štádia sociálnej úzdravy, je to dlhodobý proces, veľa vecí to ovplyvňuje - pravidelné užívanie liekov, životospráva. No nikdy sa tej paranoidity nezbaví, tá tam zostáva, ale naučí sa s ňou žiť. Je to pocit prenasledovania, keď sa nevyvíjajú veci tak, ako si myslí. Ak mu ktokoľvek pomáha, ale to niede podľa jeho predstáv, hodnotí to tak, že mu škodia. Ďalšia vec tu je schopnosť korektívnej skúsenosti. V rámci znaleckého úkonu sa znalec a posudzovaný nevedeli dopracovať k tomu, koľkokrát bol hospitalizovaný. Každá hospitalizácia bola nedobrovoľná za asistencie polície. Laicky povedané, odborne korektívna skúsenosť, posudzovaný sa nepoučil z doterajšieho priebehu ochorenia. Toto sa u neho nedeje. Napriek jeho tvrdeniam, že došlo k sociálnej úzdrave, znalec trval na posudku z dôvodu vlastnej skúsenosti. Ochorenie u posudzovaného trvá 20 rokov, sám hovorí, že posledného 2,5 roka nebol hospitalizovaný, čo je príliš krátka doba na sociálnu úzdravu, malo by to byť aspoň päť rokov. Na otázku procesného opatrovníka, či je sociálna úzdrava, že posudzovaný stále vláči veľa papierov, špiny, všetko skladuje v byte, znalec uviedol, že to je chyba sociálnej úzdravy. Procesuálne ochorenie - proces choroby ukrajuje z osobnosti človeka, jeho schopností a konečné štádium je tzv. defekt. Aj z toho dôvodu je potrebné, aby dodržiaval liečebný proces, užíval lieky a bol v kontakte s okolím, ktoré mu pomáha. Všade v dokumentoch má uvedené, že má nadpriemerný intelekt a ten defekt sa prejavuje tým, že zhromažďuje neúčelné veci, ktoré si myslí, že raz bude potrebovať. Po vzhliadnutí fotodokumentácie založenej navrhovateľkou do spisu týkajúcej sa bytu, v ktorom žije posudzovaný, znalec uviedol, že toto je jeho defekt. Na otázku navrhovateľky, aby sa znalec vyjadril ku skutočnosti, že posudzovaný nosí domov veľa liekov na recept, ktoré neužíva, znalec uviedol, že je veľa liekov, ktoré sa dajú sledovať v krvi, ale nie všetky. Ambulantná lekárka musí mať pravidelný prehľad o tom, či lieky užíva, koľko ich predpísala a podobne. Najlepšie je, ak pacient užíva jeden liek, ale väčšinou sa to nedá a dobré je, ak sa aspoň z jedného lieku, z liekov, ktoré by mal užívať, dala sledovať hladina v krvi. Posudzovaný by mal užívať lítium a práve z krvi sa dá zistiť hladina lítia, a tak sa dá zistiť, či to užíva tak, ako má. Na otázku právnej zástupkyne posudzovaného, či je také akútne rozhodnúť teraz, keď choroba trvá 20 rokov, počas ktorých u posudzovaného nenastal taký stav, ktorý by vyvolal nebezpečie pre neho alebo pre spoločnosť, dva roky sa neobjavila recidíva choroby a znalec uviedol, že ho treba sledovať aspoň päť rokov, či nie je vhodnejšie, vzhľadom na vývoj jeho osobnosti a začínajúcu sa socializáciu normálnym spôsobom, v tejto veci prerušiť súdne konanie s ohľadom na vývoj jeho zdravotného stavu, znalec uviedol, že pri psychiatrickom ochorení má nebezpečenstvo dve stránky: pacient je nebezpečný sám pre seba alebo voči okoliu. MUDr. K. mu minimálne dvakrát zachránila život, keď utiekol z ambulancie, mal samovražedné sklony, zavolala políciu. V lekárskej dokumentácii je uvedené aj to, že sa sťažovali susedia, že sa ho boja. Konanie znalec nenavrhol prerušiť z dôvodu, že tí, ktorí posudzovaného poznajú, vidia prvé príznaky, že sa mení a vtedy treba zasiahnuť. Na otázku právnej zástupkyne posudzovaného či znalec čítal aj inú zdravotnú dokumentáciu obmedzovaného než tú, ktorá je v súdnom spise, znalec uviedol, že mal zapožičanú celú jeho zdravotnú dokumentáciu od S.. K., z ktorej vybral relevantné skutočnosti pre vyjadrenie svojich záverov. Na otázku zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava V, či je obmedzovaný schopný nakladať s určitou finančnou hotovosťou, znalec uviedol, že obmedzovaný posudzuje celý proces ako krivdu. Ide o to, aby sa mu zablokovala z jeho invalidného dôchodku suma 115 eur, z ktorej by sa hradili jeho náklady na bývanie, aby bol uchránený pred tým, aby o byt prišiel. Aby sa zabránilo impulzívnemu konaniu pri utrácaní peňazí, aby keď dostane nápad, neminul celý invalidný dôchodok naraz.
15. Navrhovateľka trvala na návrhu v presvedčení, že tak bude bratovi S. lepšie. Chodieva mu s matkou a ďalším bratom upratovať raz za polroka až rok, lebo on im nedovolí upratovať mu tam. Byt, v ktorom býva, vlastní ich matka, všetci súrodenci majú od neho kľúče. Návšteva mu až tak neprekáža, ale upratovanie
áno. Nedochádza k žiadnej agresivite. Keď mu upratujú, stále za nimi chodí, aby mu nechali jeho veci, nebrali mu ich a aby odišli. Keď si prichystajú veci do smetí, on ich zoberie a niekam vyloží.
16. Procesný opatrovník sa pripojil k vyjadreniu navrhovateľky.
17. Právna zástupkyňa obmedzovaného uviedla, že aktuálne obmedzovaný berie pravidelne všetky základné naordinované lieky, chodí pravidelne na lekárske prehliadky v stanovenom termíne, aj k znalcovi prišiel v termíne, je komunikatívny, neodmieta žiadne vyjadrenie o svojom zdravotnom stave. Svoj zdravotný stav si uvedomuje a vie, čo by pre neho znamenalo, nebrať predpísané lieky a nechodiť na lekárske prehliadky. Lieky, ktoré neberie, sú lieky predpisované alternatívne, má ich brať v prípade subjektívneho zhoršenia zdravotného stavu /ak má pocit nervozity, triašku a pod./, pretože tieto pocity nemá, alternatívne lieky neberie. Spoločensky je socializovaný, stretáva sa s priateľmi, má aj priateľku, s ktorou udržiava korektný vzťah bez nejakých narušení, nevedú spoločnú domácnosť. Čo sa týka neporiadku v byte, priznáva, že fotodokumentácia zodpovedá situácii, ktorá bola pred cca dvoma mesiacmi v byte. Bol na týždňovom pobyte v Tatrách (9.7. - 15.7.2018) a trošku si upratal pred odchodom a po návrate bol byt uprataný, teraz vyzerá slušne a sám obmedzovaný hovorí, že sa tam cíti podstatne lepšie, a že si už bude dávať pozor na svoje konanie, nebude hromadiť zbytočné veci. To, že si nechce dať upratať, má svoju príčinu: pri jednom upratovaní našla navrhovateľka výpis z jeho bankového účtu, kedy zistila, že má veľkú sumu peňazí uloženú a následne bol podaný tento návrh. On má obavy z ďalších konaní, nepociťuje žiadne súkromie. Všetko musia o ňom všetci vedieť, čo sa mu nepáči, a preto nechcel, aby mu upratovali. Teraz sa s tým vyrovnal, lebo už všetko vedia a nechal si od nich upratovať. Výpis z účtu je zároveň dôkazom, že vie s peniazmi nakladať rozumne a hospodárne a nemíňa ich na zbytočnosti. Matka mu navarí na týždeň. Po troch dňoch si musí stravu dokupovať, mlieko, maslo, pečivo na raňajky. Keď idú so spoločnosťou na výlet, potrebuje si tiež dať kávu alebo malinovku. Ľudia s jeho zdravotným postihom majú svoj klub, kde sa stretávajú, je to organizované, stretávajú sa pravidelne, raz týždenne chodia do telocvične, niekedy na športové podujatia aj spoločne chodia, on chodí aj sólo a na organizované výlety. Aj to niečo stojí, zaplatiť si to musí. Navrhovaných 100 eur, s ktorými by mohol mesačne nakladať, sa mu zdá absolútne obmedzujúce. Navrhovateľka tu navrhuje obmedzenie pri rozhodovaní s bývaním a sociálnou starostlivosťou. Býva v 4-izbovom byte vo vlastníctve ich matky, ktorý sa dá speňažiť a v rámci sociálnej starostlivosti, ktorú na seba preberá opatrovník, ho môže dať do sociálneho zariadenia, čo je podľa neho cieľ celého tohto konania. Má obavu, že ho umiestnia do sociálneho zariadenia a stratí všetko, čo má. Má rád navrhovatelku, váži si ju, ale toto chápe ako tvrdý zásah do svojej existencie. Vzhľadom na uvedené navrhuje návrh zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko v súčasnosti nastal taký progres zlepšenia zdravotného stavu obmedzovaného, že akýkoľvek zásah by bol cestou späť. Pokiaľ by sa v budúcnosti ukázalo, že trend zlepšenia zdravotného stavu nebol dlhodobý alebo trvalý, navrhovateľka alebo ktokoľvek môže podať nový návrh. Obmedzovaného treba nechať žiť tak ako teraz - slušne a dôstojne, jeho zdravotný stav sa zlepšuje. Nie je jasné, prečo sa ho susedia boja, nikde nie je uvedené, ktorí susedia, on nikoho neatakoval, neohrozoval.
18. Obmedzovaný uviedol, že viac ako 10 rokov žije sám, dva roky je aktuálne od poslednej hospitalizácie. Lieči sa riadne. Navrhovateľka ho chce pripraviť o majetok a ľudské práva, keďže má v banke peniaze. Je to protiústavné - toto si vyčítal na internete. Úplne sám sa stará o seba, ale finančne nie. Pomáha mu brat, ktorý mu platí čiastočne náklady za byt 203,- eur. Matka mu cca raz za dva týždne dáva navarené jedlo, sám si dokupuje chlieb a podobne, keďže si nevarí, ale vie si navariť, len sa mu nechce. Má priateľov, chodí do združenia Sofia - ide o pacientské združenie pre ľudí s podobnou diagnózou. Uvedomuje si svoju diagnózu a snaží sa liečiť, berie pravidelne lieky. Lieky bral vždy, ale zhoršil sa mu stav, tak sa dostal na hospitalizáciu. Doma má nejaké lieky navyše, ktoré neužíva, nemalo by však ísť o viac ako dve škatuľky. Nevie ovplyvniť zhoršenie svojho zdravotného stavu, chorobu si uvedomuje. S rodinou má normálny vzťah. Má priateľku, ktorá tiež chodí do Sofie, ale nevie, akú má ona diagnózu. V Novom Smokovci bol v júli 2018 na rekondičnom pobyte pre pacientov s rovnakou diagnózou. Má za to, že toto konanie je účelové, keďže navrhovateľka má k dispozícii celú jeho zdravotnú dokumentáciu a on jej nemá.
19. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V uviedol, že je v prvom rade v záujme posudzovaného, aby bolo vyhovené návrhu a obmedzenie navrhuje v zmysle záverov znaleckého posudku, a to obmedziť ho v spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu k zdravotníckym zariadeniam špecializovaným na psychiatrickú liečbu, vo vzťahu k štátnym orgánom a orgánom verejnej správy, vo vzťahu vykonávaniu
právnych úkonov smerujúcich k prevodu nehnuteľnosti, k bankovým a nebankovým inštitúciám a obmedziť ho s nakladaním so sumou do 200,- eur hotovosti mesačne.
20. Navrhovateľka potvrdila, že posudzovaný bol v júli 2018 na pobyte v Tatrách a v tom čase ich matka s bratom, ktorý platí nájom, mu upratali byt, čo trvalo dva celé dni. Taktiež potvrdila, že posudzovaný nepravidelne vodí deti druhého brata na krúžky, s čím ona veľmi nesúhlasila, avšak ich brat uviedol, že takto je s posudzovaným v kontakte, že vie odhadnúť, v akom zdravotnom stave je. Keby sa mu zdravotný stav zhoršil, videl by to a deti by mu nedal. Prvé príznaky zhoršenia jeho zdravotného stavu sa prejavujú tak, že je ešte nervóznejší, nespí, je unavený, a vidieť to aj z obsahu reči.
21. Zástupca Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím vyslovil nesúhlas s návrhom a žiadal, aby súd v celom rozsahu návrh zamietol, nakoľko je v rozpore s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím. Podľa čl. 12 tohto dohovoru nie je duševná porucha dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Ústavný súd konštatoval vo svojom náleze, že súdy by nemali nekriticky posudzovať znalecké posudky a automaticky preberať ich závery. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. V prípade potreby navrhuje, aby súd ustanovil posudzovanému opatrovníka podľa § 29 Občianskeho zákonníka bez zásahu do jeho spôsobilosti na právne úkony. Opatrovník by mu pomáhal pri úradných vybavovaniach, lekárskych vyšetrovaniach tak, aby nebola zasiahnutá jeho spôsobilosť na právne úkony.
22. Navrhovateľka uviedla, že posudzovaný je aktuálne v pomerne dobrom zdravotnom stave, lebo sa asi pravidelne adekvátne lieči, ale takýto stav už bol a opakovane došlo k jeho zhoršeniu. Toto znamená, že sám nevie rozlíšiť, kedy sa jeho zdravotný stav zhorší a nevie ďalej konať za účelom jeho zlepšenia. Preto sa až po dlhoročnom zvažovaní rozhodla podať predmetný návrh. Ak súd uzná za vhodné /podľa názoru súdneho znalca/, aby posudzovaný disponoval s obnosom 200,- eur, s tým súhlasím. Ak by malo byť dôvodom, že súd zamietne návrh len preto, že chce posudzovaného pripraviť o majetek a zneužiť jeho peniaze na účte, čo nie je pravda, žiada súd, aby určil iného opatrovníka napr. zastúpeného štátom, lebo je presvedčená, že opatrovníka potrebuje pre svoj ďalší život. Veľmi ľahko sa dá vypočítať, že z jeho invalidného dôchodku bez pomoci rodiny by nedokázal žiť tak, ako teraz žije a usporiť toľko, koľko usporil. Preto nechápe jeho podozrenia o zneužití jeho majetku.
23. Právna zástupkyňa obmedzovaného uviedla, že on sám bez pomoci rodiny by z invalidného dôchodku nedokázal vyžiť a keď mu jeho príjem súd obmedzí na 200 eur, z toho už nedokáže vyžiť, toto nie je v jeho prospech. Nie je v jeho prospech celkové obmedzenie pre disponovanie s majetkom. Znalec uviedol, že pri disponovaní s majetkom by bola vhodná konzultácia s opatrovníkom. Opatrovník by mal zasiahnuť, pokiaľ by obmedzovaný neopatrne nakladal s majetkom. No on s majetkom nakladá veľmi rozumne, hospodárne a chce sa zabezpečiť práve pre prípad staroby, fyzickej choroby, a preto si aj ušetril toľko peňazí, myslí aj na budúcnosť, čo je veľmi dôležitý akcent pri posudzovaní, či ho obmedziť alebo nie, čo sa týka hospodárenia s majetkom, on iné úkony ani nerobí. Neuzatváral žiadne pôžičky, nehazarduje, neuzatvára stávkové hry, nekontaktuje nebankové spoločnosti, nekomunikuje s podomovými obchodníkmi. A teda nevie, v čom on hospodári nerozumne, prečo ho treba obmedziť na hospodárení s financiami. Invalidný dôchodok 315 eur nie je taká suma, z ktorej by sa dali robiť prevratné obchody. Pokiaľ má normálne slušne existovať a smerovať k zlepšeniu svojho psychického zdravotného stavu, tak je to suma, ktorú mu treba ponechať neobmedzene.
24. Z lekárskej správy obmedzovaného zo dňa 25.03.2019 súd zistil, že má diagnostikovanú schizofreniu paranoides, pravidelne sa dostavuje na kontrolné vyšetrenia, lieky užíva, subjektívne sa cíti dobre, nemá čudné stavy, von chodieva, kontaktuje sa aj s n. o. Sofia. Psychomotorické tempo je primerané, emotivita priliehavá, nálada euthýmna, myslenie koherentné, bez porúch vnímania.
25. Na pojednávaní dňa 28.03.2019 navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, súhlasí so závermi znaleckého dokazovania s tým, že situácia sa nezmenila, obmedzovaný berie liečbu, medzičasom hospitalizovaný nebol. Byt, v ktorom býva, stále patrí ich matke a je v rovnakom stave, t. j. naďalej do neho znáša veci, možno sa trochu polepšil. Prebiehajúce súdne konanie mu pomáha v tom, aby dodržiaval liečbu.
26. Právna zástupkyňa obmedzovaného uviedla, že pri zásahu do dispozície s jeho majetkom nad 100 eur by nedokázal sám vyžiť, rodina mu nezabezpečuje stravu v celom rozsahu, potrebuje finančné prostriedky na cigarety, športové a kultúrne vyžitie a prípadný zásah do športového a kultúrneho žitia by spôsobil zhoršenie jeho zdravotného stavu. Z tohto dôvodu žiada, ponechať mu plnú dispozíciu nad celou sumou jeho dôchodku, keďže peniaze nepremrhá, aj z nich ušetrí. Po poslednom pojednávaní ho procesná opatrovníčka pozvala na pivo, čo je vzhľadom na jeho diagnózu trestuhodné, keď on sám sa vyhýba alkoholu. Z tohto vyplýva záver, že úmysel rodiny v danej veci nie je dobromyseľný. Znalec posúdil obmedzovaného ako nadpriemerne inteligentného človeka, ktorý však bol nedisciplinovaný, nebral lieky, ale paradoxne sa aktuálne jeho stav zlepšil, liečbu dodržiava. Negatívne vízie, ktoré znalec prezentoval na pojednávaní, sa nemusia dotýkať obmedzovaného, pretože každý človek na totožnú diagnózu môže reagovať inak.
27. Obmedzovaný uviedol, že z invalidného dôchodku platí elektrinu, plyn, RTVS a pevnú linku. Pivo si sem-tam dá, asi 1-2x týždenne - trošku ho utlmí, ale nemá s tým problémy. S procesnou opatrovníčkou občas idú na pivo. Nenosí a nehromadí v byte veci, ale ich nevyhadzuje. Má napr. množstvo prázdnych škatuliek od cigariet a neznáša, keď mu ich vyhodia. Bez pomoci rodiny by nedokázal sám žiť. V minulosti, keď mal lepšiu finančnú situáciu, si oblečenie kupoval za akciové ceny. Teraz si kupuje cigarety, denne vyfajčí dve krabičky, čo mu psychicky pomáha. Úmysel rodiny v tejto veci nevie posúdiť. Dokázal by pripustiť, ak by ho súd obmedzil spôsobilosti na právne úkony, čo sa týka rozhodovania o liečbe, lebo ak by niekto z rodiny videl, že sa cíti horšie, mohol by ho hneď zobrať k lekárovi, aby sa mu rapídne stav nezhoršil. Je pravdou, že aj pre prebiehajúce konanie dodržiava liečbu, ale aj preto, že sa aktuálne cíti dobre, stabilizovane a chce si terajšiu kvalitu života zachovať. Nechce mať stavy ako v minulosti, keď sa neliečil. Chodí pravidelne na futbal do Sofie, n. o., bol na vianočných trhoch vo Viedni a chce si nájsť nejakú brigádu. Má ukončenú SPŠE s maturitou, nie je osamelý, má priateľku. Pred ľuďmi, ktorí mu telefonujú alebo klopú na dvere, že predávajú nejaký tovar, si dáva veľký pozor, ani im neotvorí dvere. Otázka opatrovníka je preňho hypotetická, lebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony nechce byť, ale ak by bol, tak súhlasí, aby mu bola navrhovateľka ustanovená za opatrovníka.
28. Zástupkyňa Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím uviedla, že znalecký posudok v tejto veci vypracovaný považuje za jeden z lepších, keď znalec sa vecou detailnejšie zaoberal. Na pojednávaní znalec uviedol, že bolo by treba posudzovaného dlhšie pozorovať. V konaní nebolo preukázané, že v minulosti predpísané lieky neužíval. Možno neužíval tie, ktoré má predpísané na užívanie v čase zhoršeného zdravotného stavu. V danom prípade by pripustili ustanovenie opatrovníka posudzovanému podľa § 29 Občianskeho zákonníka, a to čo sa týka rozhodovania o jeho zdravotnom stave, nie však obmedziť ho v spôsobilosti na právne úkony, čo sa týka rozhodovania o jeho zdravotnom stave.
29. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V navrhol posudzovaného obmedziť v spôsobilosti na právne úkony, čo sa týka vo vzťahu k zdravotníckym zariadeniam, orgánom verejnej moci a disponovania s majetkom nad 200 eur mesačne. Na otázku právnej zástupkyne obmedzovaného, prečo by nemohol obmedzovaný hospodáriť s finančnými prostriedkami nad 200,- eur mesačne a nie vyššou sumou a čo si z 200 eur môže dovoliť, zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V uviedol, že sa opiera o závery znaleckého posudku, kde to znalec vysvetľuje. So sumou 200,- eur by mohol voľne disponovať a zvyšná čiastka do invalidného dôchodku by išla na zabezpečovanie domácnosti, bývania, elektriny a podobne. S úsporami, ktoré má, by mohol disponovať so súhlasom opatrovníka.
30. Navrhovateľka záverom uviedla, že podnetom na podanie návrhu nie je nájdený výpis z účtu, ale diagnóza posudzovaného a to, čo s ňou všetko súvisí. Obmedzovaný je chorý. Má dg. P od 18. roku jeho veku. Návrh podáva až teraz, lebo bol opakovane pre jeho diagnózu robený nútený odvoz do nemocnice, aj celá hospitalizácia. Pri každom odvoze bola účastná, aj iní členovia rodiny, jeden človek by to nezvládol. Kým k odvozu dôjde, celá rodina pociťuje neskutočný strach, trvá to dlho, strach je hlavne o posudzovaného, čo s ním bude, čo môžu očakávať z jeho správania, pretože odmieta ísť k doktorovi. Okrem toho robí problémy susedom a celej rodine. Popri opakovaní nútených odvozov a ťažkom zvládaní tých odvozov sa celá rodina toľké roky pokúšala dať mu nejakú šancu, že si chorobu uvedomí a k ďalšiemu odvozu nedôjde. Asi pred druhým odvozom mu povedala, že keď bude ďalší nútený odvoz do nemocnice, podá takýto návrh. Keď sa ten odvoz udial, nepodala návrh, pretože mu chcela dať ďalšiu šancu. Ale keď sa to po roku zopakovalo, bola rozhodnutá podať takýto návrh. Stav, v akom je aktuálne obmedzovaný, vníma rovnako jako aj v medziobdobiach medzi nútenými liečbami.
Teraz je stabilizovaný tri roky, ale takéto obdobie už bolo, bolo aj dlhšie a napokon došlo k nútenému odvozu.
31. Právna zástupkyňa obmedzovaného udáva, že z posudku vyplýva, že predtým si svoj duševný stav obmedzovaný neuvedomoval, ale teraz si ho uvedomuje a závažnosť dodržiavania liečby si tiež uvedomuje, chce ju dodržiavať.
32. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
33. Podľa § 231 CMP v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a/ obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, b/ zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c/ navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
34. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony súdnym rozhodnutím je vo všeobecnosti opatrením v záujme tých, ktorí nemajú možnosť ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky. Právne úkony, na ktoré niekto nie je spôsobilý, sú bez ďalšieho neplatné. Obmedzením spôsobilosti na právne úkony sa sleduje jednak ochrana osôb, ktoré nie sú spôsobilé obstarávať si svoje veci buď vôbec alebo náležite, ako aj ochrana tretích osôb, ktoré s nimi môžu prísť do styku v rámci občianskoprávnych vzťahov.
35. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, predovšetkým na zistenia znalca a jeho závery uvedené v znaleckom posudku, ktoré vyplynuli zo zdravotnej dokumentácie, ktorú mal znalec k dispozícii, na doručené lekárske správy z psychiatrických zariadení, v ktorých bol obmedzovaný hospitalizovaný, jednoznačne preukázateľne vyplynulo, že S. E. trpí závažným duševným ochorením
- schizoafektívna porucha, zmiešaný typ F XX.X. Ochorenie je trvalého rázu, jeho psychický stav je chronicky prebiehajúcim psychickým ochorením a z jeho dôvodu je poškodený do takej miery, že mu neumožňuje byť spôsobilým na právne úkony čo do rozhodovania o svojej liečbe vrátane psychiatrickej liečby. Všetka doterajšia psychiatrická liečba nepriniesla požadované výsledky, nastúpil aktuálne na cestu sociálnej úzdravy, ale s ohľadom na odmietanie a kritičnosť k svojej diagnóze je predpoklad zhoršenia jeho zdravotného stavu, pričom obmedzovaný v dôsledku svojho ochorenia a náhľadu naň, nie je schopný včasnej intervencie svojho stavu (čo sa v minulosti udialo a všetky jeho opakované hospitalizácie boli nedobrovoľné) - včasného liečebného zásahu. Súd dospel k záveru, že v danom prípade je v jeho záujme obmedziť ho v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia, keď nie je spôsobilý samostatne rozhodovať o svojej liečbe vrátane psychiatrickej liečby a vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav mu ponechal spôsobilosť na všetky ostatné právne úkony. Nikdy nebolo preukázané, že koná nezodpovedne pri právnych úkonoch, ktoré sa týkajú disponovania s majetkom a so sumou invalidného dôchodku. Za asistencie svojej rodiny zvláda svoju existenciu v medziach spoločenských konvencií. Čo sa týka hospodárenia, je preukázané, že nejde o stav, že nie je schopný sám riadne nakladať so svojím majetkom - bolo jasne preukázané, že s financiami nakladá zodpovedne, vie si ich rozdeliť a neminie ich naraz a neúčelne. Je oboznámený so svojimi potrebami a finančnými možnosťami a k týmto sa stavia zodpovedne. Obava z dekompenzácie stavu posudzovaného a riziko porušovania liečebného režimu s ohľadom na aktuálny stav posudzovaného je natoľko silná, preukázaná a prítomná, že bolo potrebné pristúpiť k obmedzeniu v spôsobilosti v zmysle výroku rozhodnutia. V danom okamihu s ohľadom na závažnosť zistení, ako aj preukázaného jeho zdravotného stavu nepostačuje iba navrhované ustanovenie opatrovníka podľa § 29 OZ - s cieľom nielen ochrániť život, zdravie, ale aj zabezpečiť stabilizovaný, a tým pádom aj kvalitný život, v rámci ktorého bude môcť posudzovaný viesť plnohodnotný život, v prípade možností sa zamestnať a napĺňať svoje potreby, preto súd pristúpil k obmedzeniu v spôsobilosti na právne úkony S. E. v zmysle výroku súdu, keď takéto obmedzenie a tento zásah do jeho práv je v tom najlepšom záujme S. E. a aktuálne je postačujúce. V danom prípade je to vnímané ako opatrenie v jeho záujme, keď v prípade ataku nebude mať možnosť ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, keď navyše včasnou intervenciou zo strany opatrovníka nemusí dôjsť k masívnemu ataku a nútenej hospitalizácii, ale iba upraveniu zdravotného stavu a riadnemu dodržiavaniu liečebného režimu. Týmto obmedzením spôsobilosti na právne úkony súd sleduje jednak ochranu S. E. pri jeho liečbe, ako aj ochranu jeho okolia, ktoré by
potenciálne mohlo byť ohrozené z dôvodu jeho ochorenia a nerešpektovania liečby a bez včasnej intervencie do aktuálneho ataku jeho ochorenia.
36. Takéto rozhodnutie je v najlepšom záujme posudzovaného. Znalec aj súd vidí ako jediné riešenie zabezpečiť posudzovanému dlhodobú podporu zo strany opatrovníka, ktorého úlohou bude dohliadať na jeho liečbu, ale tiež adekvátny psychoterapeutický prístup zameraný na psychosociálnu rehabilitáciu, ktorý zohľadní aj jeho individuálne zvláštnosti a potreby.
37. Zistenia znalca sú jednoznačné, preto súd rozhodol v zmysle ust. § 10 ods. 2 OZ v záujme ochrany posudzovaného.
38. Podľa § 248 ods. 1 CMP konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.
39. Podľa § 248 ods. 2 CMP ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.
40. Podľa § 27 ods. 2 OZ zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
41. Podľa § 27 ods. 3 OZ, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať vo svojom mene.
42. Podľa § 239 CMP ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.
43. Podľa § 240 ods. 3 CMP rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní.
44. Súd za opatrovníka posudzovaného v úkonoch, na ktoré bol obmedzený, ustanovil O. E., ktorá s tým súhlasila, a ktorá je jeho sestrou, trvale mu pomáha a má zjavne snahu pomáhať mu naďalej.
45. Prvoradou povinnosťou opatrovníka by malo byť riadne a presné dodržiavanie pokynov lekárov a presné dodržiavanie užívania liekov, ktoré má S. E. ordinované a v prípade blížiaceho sa ataku zabránenie dekompenzácie jeho stavu.
46. O trovách konania bolo rozhodnuté za použitia § 52 CMP.
47. Podľa § 251 ods. 1 CMP trovy znaleckého dokazovania hradí štát.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie sa podáva písomne v piatich vyhotoveniach v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.